Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3Co-49-2012.pdf
PDF · 108.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/49/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. K. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Námestie SNP 7, Stropkov o zaplatenie 574,63 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 09. 02. 2012, č. k. 5C 189/2011-84 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 31. 01. 2008 pod bodom 2.3. v znení „ak záujemca alebo účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12 473,11 Sk“, je ako neprijateľná, neplatná a vo výrokoch o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 160,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z tejto sumy od 26. 10. 2010 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 31. 01. 2008 pod 2.3 v znení „ak záujemca alebo účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12 473,11 Sk“, je ako neprijateľná, neplatná. Ďalším výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v sume 48,24 Eur s povinnosťou žalobcu ju zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na adresu právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 12. 2008 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s. r. o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 31. 01. 2008 so žalovanou zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej poskytol elektronické komunikačné služby. Žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti tým, že faktúry za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas nezaplatila. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd v časti zaplatenia
ceny za dodané služby vo výške 160,60 Eur žalobe vyhovel, pretože žalovaná ako dlžníčka má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§ 494 Občianskeho zákonníka). Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka patrí aj úrok z omeškania v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V konaní bolo preukázané, že žalovaná dňa 16. 10. 2010 uznala svoj záväzok, pričom v dohode o splátkach a uznaní záväzku nebolo v súlade s ust. § 521 Občianskeho zákonníka výslovne dohodnuté, že žalovaná má v splátkach plniť aj úroky z omeškania, preto súd žalobcom požadované úroky nepriznal. Žalovaná sa v dohode o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku zaviazala splácať dlh v splátkach po 20 Eur s dátumom prvej splátky 25. 10. 2010 s tým, že ak nezaplatí, čo len jednu splátku stane sa splatný celý uznaný dlh, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky, t. j. dňom 26. 10. 2010. Z prvej splátky žalovaná uhradila dňa 21. 10. 2010 len 15 Eur, teda súd mal za to, že žalovaná prvú splátku neuhradila, a teda dňom 26. 10. 2010 sa dostala do omeškania. Preto súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť úrok z omeškania vo výške 8 % od tohto dňa a v prevyšujúcej časti súd žalobu v časti úroku z omeškania zamietol.
Vo vzťahu k ďalšiemu žalobcom uplatnenému nároku - zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 414,03 Eur súd právne poukázal na čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, na ust. § 53 ods. 1 - 2, 4 písm. k) a ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že o tom, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednanie(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľkou osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala. Vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty súd prvého stupňa považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade aj so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Z hľadiska času, dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatil cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu aj to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí., t. j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve, resp. dodatku k zmluve predstavuje výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program 37,51 Eur. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom garantované „cenové zvýhodnenie“ poskytovania
služieb, povinnosť žalovaného platiť za tieto služby najmenej sumu 900,24 Eur (24 mesiacov x 37,51 Eur). Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 414,04 Eur, čo predstavuje 46 % hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu. Takáto dojednaná výška zmluvnej pokuty predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinnosti, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu, pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.)a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ide o všeobecnejšiu úpravu. Ak teda žalobca ako dodávateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z toho dôvodu nepriznáva právo žalobcovi, súd v zmysle ust. § 153 ods. 4 O. s. p. určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia a žalobu žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalovaná bola v konaní čiastočne úspešná, pretože zo žalovanej sumy 574,63 Eur bolo žalobe vyhovené len v časti 160,60 Eur a v prevyšujúcej časti 414,03 Eur bola žaloba zamietnutá. Teda úspech žalovanej predstavuje 72,05 % a neúspech 27,95 %. Po odrátaní neúspechu žalovanej od jej úspechu, žalovanej patrí náhrada trov konania vo výške 44,10 % z celkovej výšky trov konania. Žalovanej však žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, a to vo výške 44,10 % z celkovej výšky trov konania. Pri plnom úspechu by vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 109,41 Eur (za dva úkony právnej služby po 38,18 Eur: príprava a prevzatie zastúpenia a písomné vyjadrenie k žalobe, 2x režijný paušál po 7,41 Eur + 20 % DPH vo výške 18,23 Eur) vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Keďže úspech na strane žalovanej bol len čiastočný vo výške 44,10 % súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej z náhrady trov konania 109,41 Eur - 44,10 %, čo predstavuje trovy konania 48,24 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku ktorým súd určil, že zmluvná podmienka týkajúca sa dojednania zmluvnej pokuty je neprijateľná, ďalej vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. V odvolaní poukázal, že právny názor súdu prvého stupňa týkajúci sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje za nesprávny. Právo na zmluvnú pokutu je podmienené predchádzajúcou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom a dlžník je povinný platiť zmluvnú pokutu len ak sa k jej plateniu zaviazal. Medzi žalobcom a žalovanou v danom prípade došlo k jednoznačnej písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola špecifikovaná v dodatku, ktorý bol žalovanou podpísaný a svojím podpisom vyjadrila súhlas s jeho obsahom, a teda aj so stanovenou výškou zmluvnej pokuty. Žalovaná porušila povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu medzi postupcom a žalovanou a v súlade s ustanovením čl. II bod 2.3 dodatku si žalobca voči žalovanej uplatnil zmluvnú pokutu. V dodatku je uvedené, že žalovaná je užívateľkou mesačného programu „Pre mňa 250“, pričom pri danom programe podľa vianočnej ponuky mobilných telefónov bola žalovaná povinná zaplatiť len zľavnenú sumu 1Sk, avšak v prípade porušenia zmluvných podmienok v zmysle bodu 2.3 dodatku bola žalovaná povinná navrhovateľovi uhradiť zmluvnú pokutu. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy je povinná znášať z tohto vyplývajúce sankcie. Naviac žalovaná uzatvorila so žalobcom dohodu o uznaní záväzku (ďalej len „dohoda“) a súd uviedol, že v čase podpísania dohody nárok žalobcu ešte nebol premlčaný, preto neobstojí námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom. Žalobca zastáva názor, že aj v prípade, ak by nárok žalobcu v čase uznania nároku žalovanou bol premlčaný, treba v zmysle dohody na tento nárok hľadieť ako nepremlčaný s predlžením premlčacej doby o 10 rokov. Dohoda spĺňa všetky náležitosti potrebné pre uznanie dlhu zo strany dlžníka, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval
aj v čase uznania a premlčacia doba sa predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Dohoda má všetky náležitosti vyžadované zákonom pre uznanie dlhu, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaná potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania vedľajšieho účastníka. Podľa názoru žalobcu nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nakoľko zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca sa nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Žalobca preto spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania (a to nielen samotným právnym zastúpením, ale taktiež priznaním trov konania za úkony právnej služby, ktoré predstavujú len umelé navyšovanie trov konania a nákladov spojených s konaním) a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať s použitím na ust. § 150 O. s. p.. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa preskúmal a v zmysle ust. § 220 O. s. p. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu, alternatívne podľa ust. § 221 O. s. p. vec zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná ani vedľajší účastník na strane žalovanej sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho zisteniami a na tieto právne závery odkazuje.
Žalobca vymedzil rámec svojho odvolania špecifikovaním odvolacích námietok, pričom jeho odvolanie smerovalo len proti tej časti rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka týkajúca sa dojednania zmluvnej pokuty je neprijateľná a neplatná, ďalej proti výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
K odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza, že je toho názoru, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednanie podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako to namietal žalobca. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta bola dojednaná za rovnaných podmienok vo všetkých zmluvách, menil len výšku zmluvnej pokuty.
K tvrdeniu žalobcu ohľadom dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaná si bude plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, odvolací súd poznamenáva, že žalobca ponúkal žalovanej svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a ktorých obsah spotrebiteľ nemohol zmluvné podmienky nijako ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť od spotrebiteľa v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty pri tom existuje pri akomkoľvek porušení.
Podstatným v tomto smere však bolo to, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovanú k zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plní svoju povinnosť, odoberá služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu, až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Žalobca teda nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo, keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
Na základe toho je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne uzavrel, že dojednaná zmluvná pokuta upravená v obchodných podmienkach žalobcu, ktorá je súčasťou dodatku k zmluve o pripojení so žalovanou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.
Súd prvého stupňa správne odôvodnil aj skutočnosť, prečo nebolo možné použiť moderačné právo vo vzťahu k výške zmluvných pokút. Sám žalobca svojou praxou potvrdzuje neefektívnosť moderovania zmluvných pokút, pričom súdy vo viacerých prípadoch znížili zmluvné pokuty a žalobca ich naďalej používa. Rovnako tak skutočnosť, že určité množstvo spotrebiteľov nepodá odpor proti platobnému rozkazu, vec sa končí bez moderácie zmluvnej pokuty.
Odvolací súd bol tiež toho názoru, že na danej skutočnosti nemenila nič ani tá okolnosť, že žalovaná so žalobcom dňa 16. 10. 2010 uzatvorila dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku (č. l. 64 spisu). I odvolací súd podobne ako súd prvého stupňa má za to, že postup žalobcu v tomto prípade je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžníčka podpisom tejto formulárovej dohody zhoršila svoje zmluvné postavenie. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž hovorí o tom, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pokiaľ dojednaná zmluvná pokuta, ktorá je súčasťou dodatku k zmluve o pripojení so žalovanou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je aj neplatná, nemohla žalovaná ako dlžníčka ohľadom neplatnej zmluvnej pokuty uzatvoriť dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa totiž majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty, považoval za vecne správny a rovnako tak aj výrok, ktorým určil, že dohodnutá zmluvná podmienka je neprijateľná. Nie je právne významné, či dôjde k reálnemu porušeniu povinnosti zo strany spotrebiteľa, s ktorou je spájaná neprijateľná zmluvná pokuta, ale dôležité je, či objektívne zmluvná podmienka vyvolala značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán. V ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje za dojednanú individuálne, ale považuje sa za zmluvu štandardnú, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku. Túto domnienku je povinný vyvracať dodávateľ a nie spotrebiteľ. Dodávateľ - žalobca však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi nepreukázal a odvolací súd jeho tvrdenia považoval za účelové. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jasne preukázané, že ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostával do doby viazanosti. Z týchto podstatných dôvodov súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivé skutkové zistenia a prijal k nim aj správne právne závery, vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy.
Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že bolo dôležité využiť oprávnenie, ktoré má súd podľa ust. § 153 ods. 3, 4 O. s. p. a ktoré umožňuje aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. S poukazom na vyššie uvedené zistenia, odvolací súd konštatuje, že v súdnej praxi už táto zmluvná podmienka bola vyslovená za neprijateľnú. Z tohto dôvodu mal za to, že postup súdu prvého stupňa bol správny, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vo
veci prijal aj správne právne závery, preto v napadnutej časti považoval rozsudok za vecne správny a v zmysle ust. § 219 O. s. p. ho potvrdil.
Odvolacia námietka žalobcu smerovala aj voči trovám konania vedľajšieho účastníka. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O. s. p.. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odberne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť v konaní advokátom. Trovy konania si žalovaná v konaní neuplatnila, ale trovy konania si vyčíslil vedľajší účastník na strane žalovanej, preto bolo správne, ak ich súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi aj priznal. Súd prvého stupňa správne vyčíslil aj výšku priznaných trov konania na strane vedľajšieho účastníka pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník poskytol žalovanej kvalifikovanú ochranu v predmetnom spore, preto mu prináleží súdom prvého stupňa priznaná odmena. Všetky účtované a priznané trovy konania boli účelne. Čo sa týka ich správneho výpočtu, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo do výroku, ktorým boli priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje.
K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné dodať, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom. Žalobcom tiež neboli preukázané podmienky na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. predmetnej právnej veci tak, ako to tento navrhoval. Okrem svojho tvrdenia ich žalobca ničím nepreukázal.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p.. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a vedľajší účastník na strane žalovanej nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.