Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6P/46/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka K. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XX, otec neuvedený, o návrhu J. F., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. R. Č.. XXX, na osvojenie maloletého dieťaťa, takto

rozhodol:

I. Maloletý J. X., nar. XX.XX.XXXX sa právoplatnosťou tohto rozsudku stáva spoločným osvojencom osvojiteľov J. F., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX.

II. Osvojenec bude mať priezvisko „F.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.05.2012, sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že maloletý J. X., nar. XX.XX.XXXX sa stáva ich osvojencom, s tým, že osvojenec bude mať priezvisko „F.. Návrh odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu v Martine č. -55 zo dňa 20.02.2009 im bol maloletý J. zverený do spoločnej pestúnskej starostlivosti. J. je zdravý chlapec, v ich rodine prispieva veľmi dobre. Všetci členovia rodiny ho prijali ako svoju súčasť. Veľmi pekný vzťah má vybudovaný s ich synom U., ktorý chodí do prvého ročníka Základnej školy v K. R.. J. navštevuje Materskú školu v K. R., od budúceho školského roka bude navštevovať tú istú materskú školu ako predškolák. Ich rodina obýva rodinný dom, ktorý je postavený v radovej zástavbe, pričom jeho súčasť tvorí aj rozľahlá záhrada, kde majú chlapci možnosť sa hrať alebo aj spolu s manželom športovať. J. sa všetci spoločne snažili vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky, a to nie len po stránke materiálnej ale hlavne po stránke citovej. Spolu s ich synom majú zariadenú detskú izbu, ktorá je prispôsobená ich potrebám. Vrúcny vzťah je vytvorený medzi J. a starými rodičmi z obidvoch strán, ako aj s ostatnými členmi ich širšej rodiny. Oslovuje ich maminka a ocko. Nepripúšťajú tú alternatívu, že by z ich rodiny odišiel. O poskytovanej pestúnskej starostlivosti pravidelne informovali aj príslušný súd a taktiež aj sociálni pracovníci príslušného radu boli s úrovňou poskytovanej starostlivosti spokojní. Spoločne celá rodina s myšlienkou požiadať o osvojenie malého J. uvažovali už dlhšie. K ich rozhodnutiu prispela aj tá skutočnosť, že matka J. sa o neho vôbec nezaujíma, nekontaktuje sa s nimi, nevie o malom nič.

Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Podľa § 100 ods. 2 Zákona o rodine ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.

Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

Podľa § 102 ods. 3 Zákona o rodine súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Podľa § 103 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa.

Podľa § 105 prvá a druhá veta Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti.

Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.

Keďže súd mal preukázané, že boli splnené podmienky pre osvojenie maloletého J. X., nar. XX.XX.XXXX osvojiteľmi a táto náhradná rodinná starostlivosť je na prospech maloletého, rozhodol tak, že maloletý J. sa právoplatnosťou tohto rozsudku stane spoločným osvojencom osvojiteľov - manželov J. G. H. F..

O trovách konania súd rozhodol podľa (ďalej len ako „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

S ohľadom na skutočnosť, že po vyhlásení tohto rozsudku sa účastníci konania vzdali práva podať voči nemu odvolanie, písomné vyhotovenie rozsudku v zmysle ust. obsahuje len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých bolo rozhodnuté.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia tohto rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský

súd v Žiline.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

h) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Účastníci konania sa práva podať odvolanie po vyhlásení rozsudku vzdali.