Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21S-50-2011.pdf
PDF · 90.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/50/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Juraja Krupu, v právnej veci navrhovateľa: V. T., bytom Ul. K. M. XX, XXX XX W., práv. zast. JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom O. I. XXXXX/XXB, XXX XX W., proti odporcovi: Krajský stavebný úrad v Žiline, Odbor štátnej stavebnej správy, Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom, takto jednomyseľne
rozhodol:
Súd návrh na ochranu pred nezákonným zásahom zamieta.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24.06.2011, označeným ako „Žaloba o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy“, sa navrhovateľ domáhal vyslovenia povinnosti, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v zasahovaní do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré požíva z titulu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia mesta Martin č.j. MSS-2353/2010-Ig zo dňa 17.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2010.
Vzhľadom na to, že podanie navrhovateľa neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti, pričom sa hlavne jednalo o neúplnosť petitu, ktorý neobsahoval špecifikáciu konania, ktorým ku zásahu a teda porušovaniu práva došlo, súd vyzval na ich odstránenie.
Podaním zo dňa 29.07.2011 navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne odstránil vady návrhu zo dňa 24.06.2011 a domáha sa žalobným petitom, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v zasahovaní do vlastníckeho práva navrhovateľa tým, že bude pokračovať v odvolacom konaní vedenom pod č. k. 2011/00915/Kod a ukladá odporcovi do troch dní odo dňa doručenia rozsudku súdu zastaviť odvolacie konanie vedené po č. k. 2011/00915/Kod.
Skutkovo a právne navrhovateľ odôvodnili nezákonnosť zásahu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa domáhal ochrany v správnom súdnictve, nasledovnými bodmi:
1. Spoločnosť Pro Ski, a.s., podala odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Martin č. j. MSS-2353/2010- Ig zo dňa 17.02.2010, ktoré odporca doručil navrhovateľovi dňa 31.05.2011 na vyjadrenie. Uvedené rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi Pro Ski, a.s. Mgr. Martinovi Hrbáňovi do vlastných rúk. Podľa údajov na doručenke prvý pokus o doručenie bol uskutočnený dňa 25.03.2010 a druhý dňa
26.03.2010, kedy bola zásielka uložená na pošte. Podľa navrhovateľa v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku sa považuje rozhodnutie za doručené tretím dňom od jeho uloženia, t.j. dňa 29.03.2010 nastala fikcia doručenia. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania uplynula dňa 13.04.2010, dňa 14.04.2010 sa stalo rozhodnutie právoplatným. Mrg. Hrbáň podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu až dňa 22.04.2010, a preto ho prvostupňový správny orgán vyhodnotil ako oneskorené. S týmto názorom sa stotožnil aj odporca, ktorý vec vybavil listom č. j. 2010/01295/Kod, proti ktorému podala upozornenie prokurátorka Krajskej prokuratúry v Žiline č. j. Kd 159/10-6 zo dňa 13.10.2010, v ktorom uviedla, že vzhľadom k tomu, že účastník konania má svojho zástupcu s plnomocenstvo pre celé konanie, je potrebné na doručovanie písomnosti aplikovať ust. § 25 Správneho poriadku s vylúčením možnosti aplikácie § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Odporca nevyhovel upozorneniu prokurátora a predložil vec nadriadenému správnemu orgánu- Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré zaujalo stanovisko č. k. 2010/1040/V-6 zo dňa 31.01.2011, v ktorom sa stotožnilo s upozornením prokurátora o aplikácii § 25 ods. 3 Správneho poriadku. Rovnako sa na podnet odporcu vyjadrila aj Generálna prokuratúra SR. Odporca má za to, že rozhodnutie Mesta Martin je právoplatné a odporca v rozpore so svojim presvedčením zahájil odvolacie konanie, čo považuje za nezákonný zásah do jeho práv.
2. Navrhovateľ zastáva právny názor, že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie veci je skutočnosť, že ust. § 25 ods. 5 Správneho poriadku nie je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku, pretože to, čo jednotlivé ustanovenia upravujú je odlišné. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku písomnosť určená do vlastných rúk ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi, pričom ust. § 25 ods. 1 a 3 Správneho poriadku sa vzťahujú na toto doručovanie. Uvedené však nevylučuje doručenie písomnosti určenej do vlastných rúk takémuto zástupcovi podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku.
3. Ohľadom podpory svojho právneho názoru poukázal navrhovateľ na stanovisko Konzultačného zboru Ministerstva vnútra SR č. 4 z 11.03.2004, podľa ktorého zdržovaním sa adresáta- fyzickej osoby v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát zásielky zdržuje na území obce (mesta, v ktorej ma bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa miesto podnikania (t.j. nie je mimo obce, mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej cesta a pod.), teda má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa vykonanými podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku.
4. Na podporu svojho tvrdenia priložil navrhovateľ judikát- rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 7 As 25/2007-87 zo dňa 30.08.2007,v ktorej súd rozhodoval v príbuznej veci, v ktorej bolo aplikované ust. § 24 a § 25 zákona č. 71/1967 Sb Správního řádu v znení platnom ku dňu 20.09.2004. V tomto rozhodnutí NSS ČR uviedol, že § 25 ods. 2 správního řádu nie je vo vzťahu k § 24 správního řádu špeciálnou právnou normou, pretože to, čo každé upravuje je odlišné. Ustanovenie § 25 ods. 2 správního řádu rieši, komu sa doručujú písomnosti určené advokátom, nevylučuje však, aby sa pri doručovaní advokátom postupovalo podľa ustanovení § 24 ods. 2 správního řádu.
5. Navrhovateľ priložil aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 138/2008 zo dňa 10.02.2009, v ktorej preskúmaval správnosť doručenia písomnosti do vlastných rúk splnomocnenej zástupkyni žalobcov, v ktorom konštatoval, že súd prvého stupňa v danej veci taktiež správne a v súlade s úpravou ustanovujúcou doručovanie písomnosti podľa § 24 ods. 21, 2 Správneho poriadku posudzoval počiatok lehoty na podanie žaloby od doručenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Odporca sa vyjadril k návrhu navrhovateľa, v ktorom uviedol, že dôvody, pre ktoré súd odvolacie konanie začal vyplývajú z obsahu predloženého spisu, napriek tomu odporca zotrváva na stanovisku pod č. 2010/01295/Kod zo dňa 01.06.2010, ktorý prijal na porade pracovníkov dňa 18.02.2011, že odvolanie bolo podané oneskorene. Vychádzal aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo 138/2008 zo dňa 10.02.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/22/2007-33 zo dňa 16.04.2008 v obdobnom prípade. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania odporca nesúhlasil.
Dňa 14.08.2012 prijal súd vyjadrenie navrhovateľa k výzve podľa § 250f ods. 2 O.s.p., že napriek tomu, že vo veci bolo vydané rozhodnutie odporcu, trvá na nariadení pojednávania.
Krajský súd posúdil navrhovateľom tvrdený nezákonný zásah v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania o ochrane pred nezákonným zásahom (§ 250v a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) v intenciách žalobných bodov v žalobnom návrhu navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom je neprípustný.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.
Aby súd mohol o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom rozhodnúť rozsudkom, musia byť splnené viaceré podmienky, a to podmienky prípustnosti a podmienky dôvodnosti návrhu.
Podľa § 250v ods. 4 veta posledná O.s.p. súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo nie je prípustný.
Podmienky prípustnosti návrhu sú:
1. Podmienka subsidiarity návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom: Nutnosť vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
2. Podmienka včasnosti návrhu: Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr v lehote 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo.
3. Neprípustnosť určovacieho žalobného petitu: Navrhovateľ sa nesmie domáhať len vyslovenia, že zásah bol alebo je nezákonný- petit musí znieť na zákaz pokračovania v porušovaní práva.
Podmienky dôvodnosti návrhu sú:
1. Zásah musí byť nezákonný.
2. Zásah bol zameraný proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný.
3. Zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Predtým ako súd pristúpi k samotnému posúdeniu zákonnosti zásahu (súlad s právnymi predpismi), zaoberá sa, či vôbec je možné v správnom súdnictve takúto ochranu poskytnúť s ohľadom na podmienku včasnosti, subsidiarity správneho súdnictva a náležitosti znenia petitu, ktorým sa nie je možné domáhať len vyslovenia, že zákaz bol nezákonný.
Zo žalobného návrhu a predloženého spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal ochrany v správnom súdnictve pred nezákonným zásahom, ktorý predstavovalo začaté odvolacie konanie proti rozhodnutiu Mesta Martin č.j. MSS-2353/2010-Ig zo dňa 17.02.2010, ktorým bolo vydané dodatočné stavebné povolanie nepovolených zmien stavby „SKI ESPRESSO Martinské Hole“ na pozemku parc. č. KN 7153/2 v k. ú. W. pre stavebníka Ing. V. T. - navrhovateľa, v dôsledku odvolania účastníka stavebného konania Pro Ski, a.s..
V predmetnej veci nebola splnená podmienka subsidiarity správneho súdnictva, kedy navrhovateľ sa môže domáhať ochrany návrhom podľa § 250v O.s.p. len v prípade, že vyčerpá všetky prostriedky nápravy. Ak odporca nezákonne začal odvolacie konanie, jedná sa o postup, ktorý môže navrhovateľ namietať v rámci odvolacieho konania. Krajský sud uznáva, že v tomto konkrétnom prípade bol odporca viazaný právnym názorom nadriadeného orgánu a vo vzniknutej procesnej situácii sa snažil navrhovateľ inštitútom žaloby podľa § 250v O.s.p. odvrátiť tento preňho nepriaznivý stav. V správnom súdnictve súd nemôže rozsudkom v konaní podľa § 250v O.s.p. vstupovať do správnych konaní a to ani v prípade zjavných vád v postupe správnych organov a tak zasahovať do neskončených správnych konaní. Postup správneho organu, ktorý má za následok nezákonné rozhodnutie, je možné napadnúť na základe žaloby podľa II. hlavy, V. časti O.s.p.. Žaloba podľa § 250v O.s.p. v dôsledku zásady subsidiarity správneho súdnictva je prípustná nielen po vyčerpaní opravných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa, t.j. iných ako žaloba v správnom súdnictve, ale zároveň len vtedy, ak neprichádza do úvahy ochrana podľa II., III., IV. hlavy, V. časti O.s.p., t.j. je subsidiárna aj voči ostaným konaniam v správnom súdnictve.
Ohľadom skutočnosti, že v odvolacom konaní bolo vydané druhostupňové rozhodnutie, krajský súd uvádza, že síce rozhoduje podľa skutkového a právneho stavu zisteného ku dňu svojho rozhodnutia, pretože k tomuto dňu musí byť splnená podmienka, že zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, zákonnosť zásahu ale posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval. Ukončenie odvolacieho konania by malo pre rozhodnutie súdu vplyv len v prípade, že by konštatoval, že sa jednalo o nezákonný zásah, avšak ani v dobre začatia odvolacieho konania, ani v jeho priebehu sa nejednalo o nezákonný zásah, keďže prebiehanie správnych konaní, voči ktorým je možnosť ochrany prostriedkami, na ktoré je právny nárok (t.j. začatie prieskumného konania nie je na úvahe organu verejnej správy) spôsobuje neprípustnosť žaloby podľa § 250v O.s.p..
Základnú právnu otázku vzájomného vzťahu § 24 ods. 2 a § 25 Správneho poriadku nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť, avšak nie je možné prehliadať argumentačnú presvedčivosť rozhodnutia č. k. 7 As 25/2007-87 zo dňa 30.08.2007 v skutkovo totožnej veci za príbuznej právnej úpravy vydaného vrcholným súdnym orgánom špecializovaným pre oblasť správneho súdnictva.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 8 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta práva O.s.p, podľa ktorého ak žalobca mal v konaní celkom alebo sčasti úspech, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustne odvolanie (§ 250v ods. 7 O.s.p.).