Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-21-2009.pdf
PDF · 75.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/21/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Piešťanoch samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou v trestnej veci obžalovaného W. B., N.. XX.XX. XXXX M. W., stíhaného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX rozhodol
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd obžalovaného W. B., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom F. E. Č.. X, A.
o s l o b o d z u j e
z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245, odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že
v čase od 2:50 hod dňa XX.XX.XXXX prišiel na svojom bicykli modrej farby do obce V. N. M. na ulicu N. k rodinnému domu Č.. XX, preskočil oplotenie a s prinesenou bielou bandaskou, v ktorej bol benzín polial dve osobné motorové vozidlá, ktoré boli zaparkované vedľa domu a to zn. Š. H. modrej farby, ev. č. W.-XXX A., M.: C., rok výroby XXXX a H. H. C. V., 1,6 farby zelená metalíza ev.č. W.-XXX A., M.:G., rok výroby XXXX a tieto zapálil, čím spôsobil poškodenému Q. V. škodu vo výške 300.000,- SK (9. 958, 18 Eur),
p r e t o ž e n e b o l o d o k á z a n é, ž e s k u t o k s p á ch a l o b ž a l o v a n ý.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného Q. V., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom V. N. M., ul. N. Č.. XXX/XX, okres W., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd W. na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou W. dňa XX.XX. XXXX vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom rozhodoval vo veci rozsudkom zo dňa XX.XX. XXXX a rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými uznal obžalovaného W. B. vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, za čo ho odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok, a zaviazal ho k náhrade škody poškodenému Q. V., a zároveň mu určil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepribližovať sa k poškodenému Q. V..
Na základe odvolania podaného obžalovaným rozhodoval vo veci Krajský súd v C. uznesením sp. zn. 5To 41/2012 zo dňa XX.XX.XXXX. ktorým podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v C. skonštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že Okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle § 327 odsek 1 Trestného poriadku a vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Vykonané dôkazy súd vykonal v potrebnom rozsahu, avšak nevyhodnotil ich v zmysle § 2 odsek 12 a dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a záverom. Okresný súd ustálil vinu obžalovaného na základe jedného priameho dôkazu a to výpovede svedka V.P. V., ktorý však videl páchateľa iba zo zadu, a poukázal tiež na celú sieť nepriamych dôkazov, či už výpovede svedkov, odborné vyjadrenia, zápisnicu s rekogníciou o opoznávaní bicykla, o ktorých súd nemal žiadne pochybnosti. Keďže tieto nepriame dôkazy boli v dobrom súlade práve s výpoveďou svedka V. V., tým potvrdili vierohodnosť jeho výpovede. Motívom konania obžalovaného boli podľa súdu rodinné nezhody po smrti spoločného predka .
S takýmto hodnotením vykonaných dôkazov sa odvolací súd nestotožnil. Svedok V. V. opoznal obžalovaného ako páchateľa pri rekognícii, ktorá nebola vykonaná zákonným spôsobom, a preto správne okresný súd tento dôkaz neprijal. Samotná skutočnosť, že svedok opoznal obžalovaného z predu napriek tomu, že ho videl len zo zadu, potom ako bol v bare, významným spôsobom spochybňuje vierohodnosť tohto svedka. Tento svedok ďalej opoznal aj bicykel, ktorý mal vidieť na mieste činu, pričom bicykel patrí obžalovanému, avšak len na základe tohto jediného dôkazu s poukazom na nevierohodnosť svedka V. V. nie je možné dospieť k jednoznačnému a nepochybnému záveru, že páchateľom stíhaného skutku môže byť len obžalovaný. Pokiaľ ide o motív konania obžalovaného, ktorý uviedol okresný súd, krajský súd zdôraznil, že ide o nezhody spred piatich až desiatich rokov. Skutočnosť, že obžalovaný si podľa vyjadrenia dcéry mal sušiť tenisky nemôže svedčiť v neprospech obžalovaného, keďže podľa výpovede svedkyne W. B. nevedela, či tenisky boli opraté, všimla si však, že sa na nich nenachádza blato, a zbytky trávy. Ak by boli tenisky opraté, ťažko by sa na nich nachádzala tráva. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie poškodeného, že mu nejaký policajt hovoril o tom, že obžalovaný si po skutku sušil veci, pretože V.. T. N. vo svojej výpovedi uviedol, že on si na okolnosti skutku nepamätá. Na základe vyššie uvedených skutočností podľa názoru Krajského súdu v C. a na základe takto vykonaného dokazovania nie je možné dôjsť k záveru, že páchateľom skutku môže byť bez pochyby len obžalovaný, aj keď poškodený Q. V. mal od začiatku podozrenie, že skutku sa mal dopustiť práve obžalovaný, takéto podozrenie nestačí pre uznanie viny obžalovaného.
Okresný súd na základe takto vysloveného právneho názoru Krajského súdu C., ktorým je okresným súd viazaný, opätovne prehodnotil dôkazy, najmä s poukazom na § 2 odsek 12 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne , nezáviselo od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd teda dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má všetky znaky trestného činu tak porušovania domovej slobody podľa § 193 odsek 1 Trestného zákona, ako aj trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, avšak vina nebola jednoznačne a bez pochybnosti obžalovanému preukázaná, ani po právnej, ani po skutkovej stránke, tak ako bola uvedená v obžalobe.
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Obžalovaný bol usvedčovaný zo skutku svedkom V. V., ktorý opoznal obžalovaného ako páchateľa pri rekognícii vykonanej nezákonným spôsobom, a to napriek tomu, že ho videl len zo zadu po tme a v čase keď bol predtým v bare, čo významným spôsobom spochybňuje jeho vierohodnosť. Svedok opoznal bicykel, ktorý mal vidieť na mieste činu, a hoci tento patrí obžalovanému, avšak na základe len tohto jediného dôkazu, s poukazom na nevierohodnoť svedka V. V., nie je možné dospieť k nepochybnému záveru , že skutok spáchal obžalovaný. Skutočnosť, že si mal obžalovaný sušiť tenisky nepotvrdil svedok
V.. T. N. a táto skutočnosť nemôže svedčiť v neprospech obžalovaného, keďže svedkyňa W. B. uviedla, že nevie či boli tenisky opraté, avšak všimla si na nich trávu, ak by tenisky boli opraté, nenachádzala by sa na nich tráva. Nezhody medzi obžalovaným a poškodeným sú spred piatich až desiatich rokov, a hoci poškodený V. má podozrenie na obžalovaného, na základe takéhoto podozrenia nemožno uznať vinu obžalovaného.
Súd je viazaný právnym názorom Krajského súdu v C., ktorý bol vyslovený uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, a preto v zmysle tohto prehodnotil už vykonané dokazovanie, a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, nakoľko nemožno vylúčiť, že skutok mohla spáchať iná osoba, a súd mal za to, že to nie je možné preveriť ani ďalšími dôkazmi.
Z dôvodu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného Q. V. s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.
S poukazom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.