Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-68-2012.pdf
PDF · 99.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10P/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci starostlivosti o maloletú: E. E., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátnu príslušníčku Slovenskej republiky, v konaní zastúpenú súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, za účasti rodičov maloletého dieťaťa: matky E. E., K.. B., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XX, XXX XX V. - R., štátnej príslušníčky Slovenskej republiky a otca J. E., X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX V. - Y. F. XX, štátneho príslušníka Slovenskej republiky, o návrhoch otca maloletej na zníženie výživného a matky maloletej na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh otca maloletej na zníženie výživného a rovnako tak návrh matky maloletej na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Čadca dňa 20.7.2012 otec maloletej ako navrhovateľ požiadal súd o zníženie výživného, ktoré je povinný platiť na maloletú dcéru E. E., X.. XX.XX.XXXX, podľa zistenia súdu určeného naposledy rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 4C/17/2008-52 zo dňa 27.3.2008 (právoplatného - vo výroku o výživnom na maloletú E. - dňa 21.5.2008) zo sumy 2.000,- Sk (ktorej sume v mene euro, platnej v Slovenskej republike od 01.01.2009, po prepočte ustanoveným konverzným kurzom 30,1260 zodpovedá suma 66,39 eur) mesačne na sumu 10,- eur mesačne. V odôvodnení svojho návrhu otec uviedol, že od 01.12.2011 je nezamestnaný, nemá nárok na podporu, ani sociálne dávky. Jeho manželka má príjem 277,- eur mesačne, vrátane prídavkov na svoje maloleté dieťa. Ich pravidelné mesačné výdavky na plyn, elektrinu, rozhlas a televíziu, mobilný telefón a internetovú prípojku sú spolu 174,49 eur mesačne, nezostávajú mu tak potrebné finančné prostriedky na platenie výživného na maloletú v súdom určenej výške.
Matka maloletej na pojednávaní dňa 25.9.2012 do zápisnice súdu vyhlásila, že s jeho návrhom nesúhlasí, naopak navrhla (súčasne i na pojednávaní predložením svojho písomného návrhu zo dňa 24.9.2012), aby súd výživné na maloletú oproti doterajšej výške zvýšil na sumu 150,- eur mesačne s odôvodnením, že dcéra dospieva, jej potreby vzrastajú a náklady na výživu sa vo všetkých oblastiach zvyšujú.
Po tom, ako súd vo veci vykonal nevyhnutné procesné úkony potrebné pre prípravu prejednania a rozhodnutia veci (vrátane ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletej na zastupovanie v konaní, ktorého požiadal o prešetrenie súčasných pomerov maloletej a jej rodičov), na výsledky dokazovania vykonaného na pojednávaniach vo veci samej dňa 25.9.2012, 09.10.2012 a 05.12.2012 súd v konaní o citovaných návrhoch oboch rodičov maloletej aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ustanovenia § 36 ods.1 v spojení s ust. §§ 24 a nasl. Zákona o rodine a ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, upravujúcimi vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku v čase rozhodnutia (§ 154 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov - „OSP“) a zisťujúc ich porovnaním s pomermi v čase posledného predchádzajúceho cit. rozhodnutia súdu o výživnom i s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného právoplatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu (§ 78 ods.1, ods.3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods.1, ods.2 OSP), posudzujúc na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka vyjadrenia oboch rodičov o ich pomeroch a pomeroch maloletej v prospech a so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa (ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika, uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb., tiež čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a ust. §§ 28 a nasl., §§ 62 a nasl. Zákona o rodine).
Obaja rodičia maloletej na pojednávaní vypovedali zhodne s obsahom svojich vyššie citovaných písomných podaní v tejto veci.
Otec maloletej podľa údajov verejného živnostenského registra podnikal ako živnostník od 01.9.1996, v súčasnosti má dočasne pozastavenú podnikateľskú činnosť od 01.12.2011 do 30.11.2014. Je vyučený strojný zámočník. Vypovedal, že vyrábal stoličky do škôl pre odberateľa z Turzovky, nemá však žiadne objednávky, ani nenašiel žiadne iné uplatnenie v rámci podnikania, preto bol nútený činnosť pozastaviť. Nenašiel ani možnosť žiadneho legálneho zamestnania v mieste svojho bydliska, ani v Českej republike. Informoval sa o možnosť zamestnania v závode KIA, kde však neuspel vzhľadom na svoj vek. Nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty, jeho motorové vozidlo je nepojazdné. Žije spolu s terajšou manželkou a jej maloletým dieťaťom v rodinnom dome, ktorý daroval svojej manželke H. E. - podľa svojho vyjadrenia aby ju tak ochránil pred bývalou manželkou, matkou maloletej a jej prípadnými nárokmi prostredníctvom ich detí. Predložil o tom súdu i rozhodnutie Správy katastra Čadca Č.. Y. XXXX/XX B. G. XX.X.XXXX o povolení vkladu vlastníckeho práva jeho súčasnej manželky, na základe darovacej zmluvy, ktorou jej otec maloletej daroval nehnuteľnosti zapísané na Z. Č.. XXXX - K. G. Č.. R.. XXXX (XX) na pozemku KN-C parcela č. XXXX/X spolu s pozemkami, so súčasným zriadením vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností otcom maloletej ako darujúcim. Otec maloletej je od 01.12.2011 evidovaný ako nezamestnaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, úradom mu dosiaľ nebolo sprostredkované vhodné zamestnanie. Nepoberá dôchodok, dávky v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi. Podľa správy Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca v daňových priznaniach k dani z príjmov fyzických osôb za posledné zdaňovacie obdobia rokov 2010 a 2011 vykázal v r. 2010 daňový základ 2.766,60 eur (ako rozdiel príjmov 3.300,- eur a výdavkov 533,40 eur) a v r. 2011 887,09 eur (pri príjmoch 2.400,- eur a výdavkoch 1.512,91 eur). Príjem jeho manželky pozostáva zo sociálnej podpory a príspevku za opatrovanie jej matky, príležitostne si privyrába prácou doma, s príjmom okolo 40,- eur mesačne. V čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci otec - podľa predloženej dohody o vykonaní práce zo dňa 29.10.2012, uzavretej so zamestnávateľom H. J.
- N., s miestom podnikania v V., vykonáva vymedzenú pracovnú úlohu (pomocné práce pri lešení), v rozsahu najviac 50 h za mesiac, s dohodnutou odmenou 140,- eur mesačne.
Matka maloletej je od 01.7.2011 zamestnaná u zamestnávateľa Y. A. R., R..K..S.. so sídlom v Bratislave. Vykonáva prácu upratovačky v areáli závodu KIA Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom, s 8 hodinovým pracovným časom. Podľa správy zamestnávateľa, ktorý ju hodnotí kladne, dosahuje v r. 2012 priemerný čistý príjem 393,39 eur mesačne. Deklarovala vysoké výdavky na cestu do zamestnania autobusom, takmer 70,- eur mesačne, z čoho jej zamestnávateľ prepláca 25 %. Býva v jednoizbovom byte spolu s maloletou dcérou Júliou a spolu s nimi býva v byte aj matkin priateľ, ktorý je zamestnaný v kamenárstve a ktorý podľa vyjadrenia matky jej prispieva na bývanie a domácnosť podľa potreby, priemerne sumou 70,- až 80,- eur mesačne, niekedy i viac. Za byt, vrátane nákladov za energie formou tzv. inkasa uhrádza 155,82 eur mesačne, káblovú televíziu 6,78 eur mesačne, ročné platby za odpad (32,86 eur) a daň z bytu (8,75 eur), svoj mobilný telefón 15,- eur mesačne. Deklarovala a čiastočne doložila zvýšené výdavky na maloletú dcéru, navštevujúcej 9. ročník základnej školy Y. V. - na školské potreby a pomôcky, učebnice, na stravu, obuv, oblečenie a hygienické potreby. Maloletá v Centre voľného času v V. navštevuje záujmové krúžky - výtvarný (za ktorý uhrádza 10,- eur polročne) a počítačový (0,50 eur za 1 h), platí jej kredit na mobilný telefón 7,- eur mesačne. Maloletá podľa vyjadrenia matky často prekonáva angíny a chrípky, každý mesiac navštevuje zubára, matka má zvýšené výdavky na lieky, od 15,- do 20,- eur. Podľa vyjadrenia matky otec okrem súdom určeného výživného maloletej inak neprispieva, dcéra u neho nebola asi rok. Otec maloletej podľa nej vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje (citované posledné vyjadrenia matky maloletej otec poprel).
Zistenia kolízneho opatrovníka maloletej v jeho písomnej správe o výsledkoch šetrenia pomerov maloletej zo dňa 21.9.2012 korešpondujú s vyjadreniami matky maloletej. Otca sa mu nepodarilo zastihnúť (podľa vyjadrenia susedov mal byť pravdepodobne v práci a kolíznemu opatrovníkovi i sám oznámil, že je pracovne zaneprázdnený). Odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, naopak na pojednávaní odporučil na základe návrhu matky výživné na maloletú zvýšiť najmenej na sumu 80,- až 100,- eur mesačne.
Ako už je uvedené, naposledy Okresný súd Čadca upravil rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozsudkom č.k. 4C/17/2008-52 zo dňa 27.3.2008, v konaní o rozvod spoločného manželstva rodičov maloletej, ktorým ich manželstvo, uzavreté dňa 20.10.1990 rozviedol a na čas po rozvode zveril ich maloletého syna Jakuba, nar. 11.5.1991 do osobnej starostlivosti otcovi a matku zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 3.000,- Sk mesačne a maloletú dcéru E., X.. XX.XX.XXXX zas zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 2.000,- Sk mesačne. Proti cit. rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka - proti výroku o výške výživného na maloletého syna Jakuba; odvolací Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5Co/239/2008-59 zo dňa 30.9.2008 cit. rozsudok okresného súdu v tomto napadnutom výroku potvrdil a rozsudok okresného súdu č.k. 4C/17/2008-52 zo dňa 27.3.2008 tak nadobudol v tomto napadnutom výroku právoplatnosť dňa 03.4.2009 a v ostatných, odvolaním nenapadnutých výrokoch (vrátane výroku o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére Júlii) dňa 21.5.2008. Podľa odôvodnenia cit. rozhodnutia súdu obaja rodičia maloletých detí už v tom čase žili so svojimi súčasnými partnermi. Súdom zistený otcov príjem v tom čase predstavoval 8.000,- až 9.000,- Sk (265,55 až 298,75 eur) mesačne, príjem matky maloletých detí predstavoval 9.000,- Sk (298,75 eur) mesačne.
Súd ďalej zistil, že Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 8C/77/2011-32 zo dňa 12.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.5.2012 v konaní na návrh matky maloletej ako navrhovateľky zrušil jej vyživovaciu povinnosť určenú cit. rozsudkom č.k. 4C/17/2008-52 zo dňa 27.3.2008 voči synovi E., počnúc dňom 08.4.2010. Obaja účastníci potvrdili, že ich plnoletý syn v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto prejednávanej veci nebýva s nikým z nich, je zamestnaný a osamostatnený.
Podľa ust. § 62 ods.1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods.1, ods.3 Zákona o rodine: (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o výživnom pre maloleté dieťa (určením jeho výšky ako minimálneho rozsahu zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča) je v zmysle cit. ust. § 78 ods.1, ods.3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods.1, ods.2 OSP preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje - v konaní o výživnom na maloleté deti vždy pritom prihliadajúc na medzinárodnými dohovormi, Ústavou Slovenskej republiky a Zákonom o rodine chránený a preferovaný najlepší záujem oprávneného maloletého dieťaťa. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne (najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, v zmysle ust. § 154 ods.1 OSP), na základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých zainteresovaných účastníkov, tzn. tak na strane oprávnených maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných, s prihliadnutím i na vývoj životných nákladov. I keď Zákon o rodine takto výslovne v cit. ust. § 78 ods.1 zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane i z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu (k tomu napr. rozhodnutie publikované vo vtedajšej Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov pod č. R 2/1974) nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale naopak musí ísť o takú zmenu, ktorá je závažnejšieho a trvalejšieho rázu a ktorú možno preto podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov (tak, ako to možno vyvodiť i z ust. § 163 ods.1 OSP).
Takýmto (komplexným) posúdením pomerov všetkých účastníkov v rámci hodnotenia dôkazov, procesným postupom podľa ust. § 132 OSP - vyššie podrobne opísaných v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku a s prihliadnutím i na všeobecný vývoj životných nákladov v zmysle cit. ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, súd dospel k záveru, že od času posledného predchádzajúceho právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5Co/239/2008-59 zo dňa 30.9.2008 okrem všeobecného zvýšenia životných nákladov (zaťažujúceho všetkých dotknutých účastníkov) došlo k zmene pomerov spomedzi posudzovaných osôb predovšetkým na strane otca maloletej ako povinného (ktorý v súčasne dobe všeobecnej ekonomickej krízy pozastavil podnikateľskú činnosť, je evidovaný nezamestnaný a aktuálne má vlastný príjem z dohody o vykonaní práce 140,- eur mesačne) a na strane maloletej ako oprávnenej (najmä vzhľadom na vyšší vek, v súčasnosti už dospievajúceho dieťaťa, končiaceho základnú školu a s tým súvisiacich zvýšených výdavkov na jej výživu).
I keď takto zistené pomery otca sú oproti predchádzajúcim preukázane nepriaznivejšie (vyššie životné náklady, nižší príjem), súd jeho návrhu na zníženie výživného nevyhovel ani čiastočne (pominúc, že otec žiadal zníženie výživného dokonca pod zákonom ustanovenú sumu minimálneho výživného na dieťa v zmysle cit. ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine - o čom ho súd v priebehu konania upovedomil procesným postupom podľa § 100 ods.1 OSP) a to práve so zreteľom na rovnako zistenú zmenu pomerov (zvýšenie potrieb a nákladov na výživu) na strane oprávneného maloletého dieťaťa za obdobie štyroch rokov od posledného predchádzajúceho rozhodnutia o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca, odôvodňujúce inak - pokiaľ by to zistené pomery otca ako povinného umožňovali - naopak zvýšenie výživného tak, ako navrhla matka maloletej a odporučil i kolízny opatrovník. Od otca maloletej sa preto spravodlivo vyžaduje vynaloženie zvýšeného pracovného úsilia i obmedzenie vlastných potrieb a výdavkov (§ 62 ods.1, ods.5 Zákona o rodine), na zabezpečenie takého príjmu, z ktorého bude môcť i naďalej prispievať na výživu maloletej dcéry aspoň v nezmenenej výške. Súd na druhej strane nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol pomery otca maloletej posudzovať i z hľadiska cit. ust. § 75 ods.1 veta druhá Zákona o rodine (vzhľadom na povahu a účel využívania veci nepovažuje za takúto skutočnosť ani bezodplatný prevod rodinného domu, v ktorom býva, na svoju terajšiu manželku). Záver súdu, podľa ktorého súčasné pomery otca maloletej ako povinného neumožňujú ani čiastočne zvýšiť doterajšie výživné, vychádza i z posúdenia zistených pomerov matky maloletej, ako rovnako povinnej z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu (§ 62 ods.2 Zákona o rodine), ktoré sú i napriek jej osobnej starostlivosti o maloletú, zohľadňovanú pri rozhodovaní o výživnom (§ 62 ods.4 Zákona o rodine) aktuálne priaznivejšie ako na strane otca, vrátane zohľadnenia okolnosti zániku predchádzajúcej vyživovacej povinnosti oboch rodičov k staršiemu synovi Jakubovi, v zmysle cit. rozsudku č.k. 8C/77/2011-32 zo dňa 12.4.2012. Preto súd, nezistiac v súčasnosti, napriek konštatovanej čiastočnej zmene pomerov na strane otca maloletej i maloletej, s prihliadnutím na zistené schopnosti a možnosti oboch rodičov ako povinných podmienky pre zmenu jestvujúceho rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, návrhy oboch rodičov maloletej - tak otca na zníženie výživného, ako aj matky na zvýšenie výživného ako nedôvodné zamietol.
Súd s poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu dodáva, že ani toto rozhodnutie, pokiaľ nadobudne právoplatnosť, nie je prekážkou pre opätovnú zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej a to i bez návrhu, v prípade preukázania budúcej kvalifikovanej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých súd vychádzal vo svojom rozhodnutí v tejto veci.
O trovách konania, vzniknutých účastníkom v konaní začatom na návrh otca maloletej, súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP v spojení s ust. § 81 ods.1 OSP, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré možno začať i bez návrhu tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 163 ods.2 OSP).