Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-113-2011.pdf
PDF · 96.36 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/113/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: SR, zastúpená Fakultnou nemocnicou Trnava, so sídlom Žarnova 11, 917 75 Trnava, IČO: 00 610 381, zast.: JUDr. Marta Srncová, advokátka, so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava proti odporcovi: DIY Slovakia, a.s., so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava, IČO: 35 789 212, o zaplatenie 28 521,94 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1 711,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2010, v spojení s návrhom na zmenu petitu zo dňa 29.02.2012, pripustenú súdom uznesením zo dňa 29.02.2012, domáhal, aby súd zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľovi sumu 28 521,94 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
V návrhu navrhovateľ uviedol, že odporca nadobudol od navrhovateľa kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2008 uzatvorenou podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky, zapísané na LV č. XXX, kat. územie X., okres: F., obec X.. Vklad vlastníctva je v KN evidovaný pod číslom: XXXX/XX zo dňa 11.11.2008.
Na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi prevodcom a nadobúdateľom navrhovateľ po uzatvorení kúpnej zmluvy s odporcom hradil dodávateľovi ŽOS Bezpečnosť, spol. s r.o., Koniarekova 20, 917 21 Trnava, IČO: 36237922, dodávku služieb fyzickej ochrany areálu predmetných nehnuteľností, a to v období od mesiaca november 2008 do mesiaca júl 2009. Vyššie uvedené náklady za služby boli odporcovi vyúčtované príslušnými faktúrami. Faktúry odporca neuhradil.
Podľa ust. § 451 v spojení s ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Plnenie nebolo poskytované proti vôli povinného subjektu. Napriek tomu odporca nie je ochotný dobrovoľne nahradiť navrhovateľovi vynaložené náklady za služby, ktoré neboli jeho právnou povinnosťou.
Ďalej navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca mal po uzavretí kúpnej zmluvy pokračovať v zabezpečovaní stráženia objektu, ktorý je kultúrnou pamiatkou, a preto je jeho stráženie nevyhnutné. Sám odporca predložil súdu dva listy, z ktorých vyplýva, že má záujem vstúpiť do rokovania s
bezpečnostnou službou za účelom zabezpečenia výkonu strážnej služby. Táto skutočnosť bola dohodnutá aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy, kde bolo ústne dohodnuté, že navrhovateľ zabezpečí aj naďalej stráženie objektu. Neobstojí tvrdenie odporcu, že mu navrhovateľ neodovzdal nehnuteľnosti protokolárne, nakoľko protokolárne odovzdanie nehnuteľností nevyplýva ani zo zmluvy ani zo žiadneho predpisu. Zároveň uviedol, že odporca kontaktoval spoločnosť ŽOS Bezpečnosť, spol. s r.o., pričom práve táto spoločnosť následne oznámila navrhovateľovi, že odporca ich prostredníctvom osoby pána P. požiadal, aby naďalej pokračovali vo výkone strážnej služby, pričom bol ubezpečený, že náklady na výkon strážnej služby, ktoré vzniknú navrhovateľovi, budú zo strany odporcu navrhovateľovi uhradené.
Súd vo veci vydal dňa 29.03.2011 pod č.k.: 32Ro/2795/2011-25 platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote dňa 14.04.2011 odpor. V odpore uviedol, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiadny dlh a návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný. Sumu 28.521,94 €, čo do dôvodu a výšky neuznáva.
Navrhovateľom vystavené faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX boli zo strany odporcu vždy po ich doručení vrátené navrhovateľovi späť s poukazom, že sa z jeho strany jedná o neoprávnenú fakturáciu z dôvodu absencie právneho dôvodu, ktorý by zaväzoval navrhovateľa k ich úhrade. Z uvedeného dôvodu odporca žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní, návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.
Na pojednávaní odporca uviedol, že absentuje existencia právneho titulu, na základe ktorého by mal odporca plniť. Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok opiera o ust. § 454 Občianskeho zákonníka, absentuje tu existencia právnej povinnosti odporcu, ktorá by zakladala jeho povinnosť plniť. Takúto právnu povinnosť odporca nikdy nemal, nakoľko neexistuje žiadna dohoda, na základe ktorej by odporcovi vznikla právna povinnosť plniť navrhovateľovi alebo tretej osobe. Právna povinnosť existuje výlučne na starne navrhovateľa, táto mu vyplýva z uzavretej Zmluvy o strážení, ktorú uzavrel navrhovateľ so strážnou službou a ktorú vypovedal buď dňa 30.04.2009, resp. 30.06.2009. Teda existuje výlučne povinnosť plniť z tejto zmluvy na strane navrhovateľa.
Je pravdou, že odporca bol s predmetnou bezpečnostnou službou v kontakte, čo dokazuje aj list zo dňa 25.11.2008, v ktorom prejavil záujem o rokovanie, pričom odporca zároveň vyzval túto spoločnosť o predloženie režimu výkonu ochrany a na špecifikáciu cien poskytovaných služieb. Na základe tohto listu zaslala táto spoločnosť odporcovi cenník ako aj návrh zmluvy, avšak nedošlo k dohode a podpisu predmetnej zmluvy, a to ani zo strany strážnej služby ani zo strany odporcu. Teda odporca neuzavrel so spoločnosťou ŽOS Bezpečnosť s.r.o. žiadnu zmluvu. Uzavretie zmluvy s navrhovateľom len v ústnej podobe navyše neprichádza do úvahy aj s poukazom na skutočnosť, že by takto vystavené faktúry bez zmluvného základu nemohol odporca zaúčtovať do svojho účtovníctva.
Zároveň odporca uviedol, že dňa 01.04.2009 bol na emailovú adresu odporcu doručený email, v ktorom spol. ŽOS Bezpečnosť s.r.o. oznamuje, že na základe výpovede zo zmluvy o strážnej službe, ktorá bola daná navrhovateľom, strážna služba ku dňu 30.04.2009 ním už v objekte poskytovaná nebude, pričom od 01.05.2009 bude možné pokračovať v strážení objektu len v prípade, ak by došlo k uzavretiu novej zmluvy. Dňa 17.04.2009 odporca listom oznámil svoje stanovisko k tejto otázke spol. ŽOS Bezpečnosť, s.r.o., pričom uviedol, že keďže zo strany navrhovateľa nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu objektu a zodpovednosť za predmetnú nehnuteľnosť , vrátane ochrany objektu, spoločnosť odporcu preberie až dňom podpísania preberacieho protokolu o prevzatí nehnuteľnosti. .
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedka U.. P. F. a oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi: kúpna zmluva, súhlas MF SR, faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, písomná korešpondencia medzi navrhovateľom a odporcom týkajúca sa vrátenie uvedených faktúr odporcom navrhovateľovi, stanovisko odporcu k ponuke zabezpečenia výkonu strážnej služby spol. ŽOS Bezpečnosť, spol. s r.o., stanovisko odporcu k správe SBS zo dňa 03.07.2009.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2008 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim previedol navrhovateľ na odporcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve Slovenskej republiky, zapísané na LV č. XXX, kat. územie X., okres: F., obec X.. Vklad vlastníctva pod číslom: XXXX/XX bol povolený dňa 11.11.2008.
Navrhovateľ mal uzavretú so spoločnosťou ŽOS Bezpečnosť, spol. s r.o. Zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb č. XXXX/XXXX, ktorej predmetom bol výkon strážnej služby v objekte v X., ktorý bol predmetom prevodu vlastníckeho práva medzi účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2008. Zmluva bola podľa vyjadrenia strážnej služby vypovedaná navrhovateľom a ku dňu 30.04.2009 došlo k ukončeniu zmluvnej spolupráce.
Navrhovateľ zaslal odporcovi faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, na základe ktorých si od odporcu uplatňoval spolu sumu 28 521,94 € predstavujúcu prefakturáciu nákladov na ochranu objektu za mesiace december 2008 až jún 2009.
Vyššie uvedené faktúry odporca vrátil navrhovateľovi listami zo dňa 06.02.2009, 19.05.2009, 02.07.2009 a 07.08.2009, z dôvodu, že uvedené faktúry boli vystavené neoprávnene, nie sú zaradené v účtovníctve odporcu a neexistuje žiadny právny dôvod, na základe ktorého by bol odporca povinný tieto faktúry navrhovateľovi uhradiť.
Z výpovede svedka U.. P. F., konateľa spoločnosti ŽOS Bezpečnosť, spol. s r.o., vyplynulo, že táto spoločnosť zabezpečovala stráženie objektu v X., a to pre Fakultnú nemocnicu Trnava, s ktorou mala uzavretú zmluvu. Mal vedomosť o tom, že tam prebieha ponukové konanie na odkúpenie objektu a následne, že sa vlastníkom stal odporca. Toto sa dozvedel od svojho zamestnanca a následne mu navrhovateľ poskytol kontakt na pána P. ako zástupcu nového vlatsníka. Oficiálne im však nebola zmena vlastníka objektu oznámená ani zo strany navrhovateľa ani zo strany odporcu. Následne mu navrhovateľom bolo oznámené, že spoločnosť odporcu preberie ochranu objektu. Vstúpil s nimi do rokovania, poslal mu aj návrh zmluvy, avšak k uzavretiu zmluvy nikdy nedošlo. S odporcom nerokovali o iných skutočnostiach, bavili sa len o návrhoch zmlúv, nikdy nerokovali o tom, že by náklady za stráženie mal uhrádzať odporca a nerokovali ani o tom, že by mali strážiť objekt v prospech odporcu. O týchto otázkach nerokovali ani s odporcom ani s navrhovateľom. Zmluvu mali uzavretú len s nemocnicou, teda s navrhovateľom, pričom stanovisko navrhovateľa bolo také, že strážna služba kontinuálne prejde na nového vlastníka. Z rozprávania svojho zamestnanca sa dopočul, že sú tam nejaké rozpory, následne navrhovateľ požiadal o ukončenie spolupráce.
Svedok uviedol, že nikdy nedošlo ani oficiálne ani neoficiálne k rokovaniu a dohode, že by vykonávali strážnu službu na základe zmluvy uzavretej s navrhovateľom, s tým, že by tieto náklady za jej výkon následne navrhovateľovi hradil odporca.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám
Podľa § 18 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 21 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. V takom prípade je považovaný za iný subjekt, popri ostatných subjektoch vymenovaných v § 18 OZ.
Podľa § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka - aktívnej či pasívnej. Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva. Občiansky súdny poriadok nedovoľuje súdu poučiť navrhovateľa o tom, že ním označený navrhovateľ nie je v spore aktívne vecne legitimovaný; takéto poučenie by totiž nebolo poučením o procesných právach a povinnostiach (ktoré je súd povinný vykonať), ale bolo by to poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je oprávnený poskytnúť. V prípade, ak by tak súd urobil, narušil by tým ústavou garantovanú rovnosť účastníkov v konaní pred súdmi (čl. 47 Ústavy SR).
V predmetnej veci navrhovateľ jednoznačne a nezameniteľne označil za navrhovateľa SR, zastúpenú Fakultnou nemocnicou Trnava, pričom žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť takto označenému navrhovateľovi požadovanú sumu.
Takto označený navrhovateľ nie je však v danom prípade vecne aktívne legitimovaný (nie je nositeľom hmotného práva). Týmto by bol subjekt označený ako Fakultná nemocnica Trnava, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu a vystupuje ako samostatný subjekt v právnych vzťahoch, pričom tomu tak bolo aj vo vzťahu so spoločnosťou ŽOS Bezpečnosť, spol. s r.o., s ktorou mala uzavretú aj zmluvu. Rovnako takto označený subjekt aj vystavil odporcovi faktúry a aj uhradil náklady za poskytnuté strážne služby, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáhal od odporcu z titulu bezdôvodného obohatenia.
Záverom súd uvádza, že navrhovateľ navyše, aj keby bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu, v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré by zakladali jeho právo domáhať sa v konaní od odporcu zaplatenia návrhom uplatňovanej sumy. Navrhovateľ nepreukázal existenciu žiadnej dohody (ani ústnej ani písomnej), na základe ktorej by sa odporca zaviazal uhrádzať navrhovateľovi náklady za stráženie predmetnej nehnuteľnosti. Odporcovi ani z kúpnej zmluvy ani z inej listiny nevyplývala povinnosť, na základe ktorej by mal platiť za poskytovanie takýchto služieb, takéto služby si odporca u navrhovateľa ani u spoločnosti ŽOS Bezpečnosť, spol. s r.o. neobjednal, nikdy ich od nikoho nepožadoval a neuzavrel na výkon takýchto služieb žiadnu zmluvu.
Dôkazné bremeno o tom, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť za vykonané strážne služby, zaťažovalo v tomto konaní navrhovateľa. Navrhovateľ teda, pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, musel bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutočne existovala povinnosť odporcu uhradiť výkon takýchto služieb či už priamo navrhovateľovi alebo inej tretej osobe, ktorej za odporcu plnil navrhovateľ (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Iba ak by sa mu podarilo nepochybne preukázať existenciu takýchto skutočností, uniesol by dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam, s ktorými hmotné právo spája vznik tvrdeného nároku a o ktoré opiera vznik ním uplatneného práva na zaplatenie peňažnej sumy. Potom by sa dôkazné bremeno presunulo na odporcu, ktorý by musel preukázať skutočnosti, ktoré by existenciu práva navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy vylučovali.
Ak teda navrhovateľ pokračoval v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou ŽOS Bezpečnosť, spol. s r.o. aj po prevode vlastníckeho práva k objektu na odporcu, bez zmluvne zakotvenej povinnosti odporcu uhradiť takto vzniknuté náklady, bolo povinnosťou výlučne navrhovateľa uhradiť náklady za takto poskytnuté služby. Odporcu ako vlastníka nie je možné nútiť, aby plnil za poskytovanie služieb, ktoré si on nikdy neobjednal a ani neprejavil záujem na ich poskytovaní.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že z vykonaných dôkazov navrhovateľom tvrdená povinnosť nevyplýva, a to aj napriek tomu, že súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté a označené dôkazy (navrhovateľ netrval na výsluchu svedka G.. S.). Navrhovateľ teda neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu skutočností, na základe ktorých by bol odporca povinný zaplatiť mu návrhom uplatnenú sumu či už z dôvodu existencie vzájomnej dohody navrhovateľa a odporcu, resp. z titulu bezdôvodného obohatenia. Preto súdu nezostalo iné, než návrh aj z tohto dôvodu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p a priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania vo výške 1 711,- eur, ktoré predstavujú odporcom zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.