Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-213-2009.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Er/213/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dolný Kubín, D.. Ť. XXXX/ X, v exekučnom konaní pre vymoženie 331,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie, ktoré sa začalo na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na Exekútorskom úrade v Bratislave, Záhradnícka 62 dňa 03.07.2009 pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761 sp zn. SR 02005/09 zo dňa 26.05.2009 pre vymoženie 331,95 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania vo výške 132,14 eura a trov exekúcie, z a s t a v u j e .
Súd ukladá oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 trovy exekúcie vo výške 29,88 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd povinnej náhradu trov exekučného konania neprisudzuje.
odôvodnenie:
Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 03.08.2009 tunajší súd vydal dňa 17.08.2009 poverenie č. 5503 027927*, ktorým súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poveril vykonaní exekúcie, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. SR 02005/09 zo dňa 26.05.2009 pre vymoženie uloženej povinnosti 331,95 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 320,- eura od 27.09.2008 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 132,14 eura.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
Podľa § 45 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Rozhodcovský rozsudok nadobúda účinky rozsudku súdu. Zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Citovaný § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Tomuto záveru svedčí i doslovné znenie § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.
Hoci v tomto prípade exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, neznamená to, že by prestal byť oprávnený v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.
Súd opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a s ním súvisiace listiny - najmä zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 21.05.2008, ktoré boli obsahom predloženej na CD nosiči fotokópie rozhodcovského spisu sp. zn. SR 02005/09 zo dňa 26.05.2009 a zistil, že dňa 07.03.2008 uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník zmluvu o úvere č. 5760543, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 14.000,- Sk (464,71 eura). Povinná sa zaviazala uhradiť oprávnenému poskytnutý úver spolu s úrokmi v celkovej výške 21.840,- (724,95 eura) formou 7.-tich mesačných splátok vo výške 3.120,- Sk (103,56 eura), pričom splatnosť prvej splátky nastala 22.03.2008. Povinná bol v zmluve ako dlžník uvedený svojim menom, priezviskom a bydliskom. Podľa bodu 13 druhá veta všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „vzp“) tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklad na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V zmluve ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená. Oprávnený sa žalobou na rozhodcovskom súde voči povinnému domáhal zaplatenia sumy 331,95 eura, ktorá pozostáva z úveru a príslušného poplatku ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania vo výške 320,- eur, a z príslušenstva - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 11,95 eura (poplatok za zasielanie upomienok) a ďalej sa domáhal zaplatenia príslušenstva pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 320,- od 27.09.2008 do zaplatenia, a náhrady trov rozhodcovského konania. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je o. i. uvedené - Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z. z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy to neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch (v spojení s § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Tento údaj má za cieľ chrániť spotrebiteľa, pretože odplata je častokrát zložito formulovaná tak, že spotrebiteľ skutočnú cenu úveru nevie zistiť. Preto práve RPMN mu umožňuje v jednom čísle mať všetky úroky a poplatky. Ak tento údaj dodávateľ v zmluve neuvedie vystavuje sa preňho nepriaznivým následkom, že úver bude bezúročný a bez poplatkov.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným zo dňa 21.05.2008, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd uvedený právny vzťah posudzoval ako spotrebiteľský a zameral sa na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľné podmienky. V bode 17 vzp, ktoré tvoria súčasť zmluvy, bola obsiahnutá rozhodcovská doložka (zmluvná podmienka).
Táto nebola s povinným individuálne dohodnutá, pretože rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Povinný pri jej uzatváraní nemal na výber, a to vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania. V rámci vo vzp uvedenej rozhodcovskej doložke síce povinný má možnosť vybrať si v prípade riešenia vzniknutého sporu medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, avšak v prípade, že podľa tejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh oprávneného ako dodávateľa, povinný (spotrebiteľ) je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú, nakoľko má za to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie ej rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa priči dobrým mravom a výkon práva a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu aj v tomto smere ide o nekalú rozhodcovskú doložku, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľskom v neprospech spotrebiteľa. Otázka možnosti prieskumu rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní bola predmetom rozhodovania Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomu nicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira“. Podľa Súdneho dvora Európskej únie „S ohľadom na vyššie uvedené je treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 93/13 musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ (bod 59)).
Keďže v tomto prípade sa exekúcia vykonáva na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považoval za neprijateľnú a tým neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je dôvodné zastavenie exekučného konania s poukazom na § 45 ZoRK. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania.
Na výzvu súdu súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 23.02.2012 si uplatnil trovy exekúcie vo výške 40,- eur. Exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2008. Počas exekučného konania vykonal tieto úkony - spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnica podľa § 21a vyhlášky 16,60 eura, žiadosť o udelenie poverenia 3,32 eura, upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eura, príkaz na začatie exekúcie 3,32 eura, exekučný príkaz 3,32 eura, čo spolu predstavuje 29,88, avšak s poukazom na § 14 ods. 1 vyhlášky odmena predstavuje minimálne 33,19 eura. DPH si uplatnil vo výške 6,64 eura, spolu 39,83 eura, ktorú sumu exekútor ďalej podľa § 26 vyhlášky zaokrúhlil na 40,- eur.
Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) 1) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a z DPH vo výške 6,64 eura, spolu 39,83 eura, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože sa návrhom domáhal nezákonných nárokov, nárokov v rozpore s dobrými mravmi a jeho konaniu voči spotrebiteľovi predchádzal deficit odbornej starostlivosti. Súdnemu exekútorovi by inak patrila náhrada trov vo výške 59,75 eura pozostávajúca z odmeny vo výške 49,79 eura, a to z odmeny podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eura a podľa § 21a vyhlášky vo výške 16,60 eura, a z DPH vo výške 9,96 eura. Nakoľko si však exekútor uplatnil odmenu len vo výške 33,19 eura, hoc do tejto odmeny nesprávne zarátal aj odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice, pričom však spísanie návrhu vyhláška osobitne odmeňuje odmenou vo výške 16,60 eura stanovenou v § 21a vyhlášky, súd mu odmenu priznal v uvedenej výške.
O trovách exekučného konania medzi oprávneným a povinnou súd rozhodol tak, že povinnému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu nepriznal, nakoľko tento si trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
odvolanie vždy prípustné (§374 ods. 4 prvá veta O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach stanovených v § 42 ods. 3 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.