Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/64/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v Rožňave, Čučmianska 9, o zaplatenie 4.593,01 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.6.2022 č.k. -142 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.312,04 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.3.2021 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,46 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 4.593,01 eur titulom istiny, 1.201,64 eur titulom zmluvného úroku, 102,63 eura titulom úrokov z omeškania a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.569,01 eur od 24.3.2021 do zaplatenia titulom plnenia zmluvy o splátkovom úvere. Žalobu uplatnil žalobca voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2021 uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. (veriteľom žalovanej) a žalobcom, ktorou bola postúpená pohľadávka, uplatnená v tomto konaní voči žalovanej na žalobcu.

3. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , , , , , , , , , , a dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je čiastočne opodstatnená, čo do zaplatenia sumy 4.312,04 eura s prísl., preto žalobe v tejto časti vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo na základe uzavretia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.3.2019 k vzniku záväzkového vzťahu, ktorý je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský upravený

5. V danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2021, v súlade s ust. , teda žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca v konaní preukázal, že osobitnou písomnou výzvou zo dňa 17.12.2020 právny predchodca žalobcu v zmysle ako banka upozornil žalovanú, že ak nezaplatí dlžnú sumu predčasne zosplatneného úveru, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe, ktorá výzva bola žalovanej doručená, o čom svedčí žalobcom predložená doručenka.

6. Pri skúmaní dôvodnosti nároku súd prvej inštancie dospel k záveru, že daný spotrebiteľský úver je potrebné posudzovať v zmysle , ako bezúročný a bez poplatkov, preto žalobe vyhovel len v časti, t.j. v sume reálne poskytnutej úverovej istiny žalovanej, teda vo výške 4.312,04 eura.

7. Daný úver je potrebné považovať podľa názoru súdu prvej inštancie za bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva neobsahuje správne uvedené náležitosti v zmysle a , teda ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

8. Vychádzajúc z výšky mesačných splátok 96 s výškou mesačnej splátky 84,49 eur možno uzavrieť, že celková splatná čiastka činí 8.111,04 eura. Zo základných podmienok zmluvy (časť I. zmluvy) možno vyvodiť, že výška poslednej splátky úveru je uvedená v splátkovom kalendári. Z toho vyplýva, že výška poslednej splátky by mala byť iná ako suma 84,49 eura. Pokiaľ by teda výška poslednej splátky mala byť iná ako suma 84,49 eur, pričom v základných podmienkach zmluvy nie je jej výška jasne a zrozumiteľne uvedená, podľa názoru súdu ide o neurčité a nezrozumiteľné vyjadrenie náležitostí zmluvy požadovanej zákonom. Ide preto o neurčitý a nezrozumiteľný údaj, ktorý nemôže byť platným naplnením zákonnej náležitosti právneho úkonu tak, ako má na mysli . Z toho vyplýva aj nesprávne uvedený údaj o RPMN a celkovo splatnej sume, ktoré nezodpovedajú prepočtu tejto výšky podľa výšky a počtu splátok, tým nie je naplnená ani podmienka vyžadovaná ust. a a z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade právny predchodca žalobcu nepostupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanej, keď riadne nezistil a nepreveril bonitu žalovanej tak ako má na mysli , čo má tiež za následok podľa spomínaného zákona, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca totiž podľa názoru súdu v konaní dostatočným spôsobom nepreukázal, že by jeho právny predchodca naplnil podmienky spomínaného zákona v tom smere, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť spotrebiteľa – žalovanej splatiť spotrebiteľský úver. Zo žiadnych dokumentov doručených súdu nevyplýva, že by právny predchodca žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal, zisťoval, či overoval príjmy a výdavky žalovanej súvisiace najmä s jej bežnými životnými nákladmi. Z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva, že by zisťoval príjmy, výdavky a rodinný stav žalovanej. Ako jediný dôkaz na preukázanie skúmania bonity žalovanej predložil report SRBI, z ktorého vyplývajú finančné záväzky žalovanej. Žalobca tvrdil, že príjem žalovanej bol overený na základe potvrdenia o výške príjmu a banka akceptovala príjem vo výške 312,- eur. Skutočnosť overenia príjmu však žalobca nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že by overoval aj iné výdavky žalovanej súvisiace najmä s jej bežnými životnými nákladmi. Výpis z registra klientskych informácií súd nepovažoval za dostatočný dôkaz preukazujúci potrebné skutočnosti. Z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splatiť úver s poukazom na je potrebné podľa názoru súdu prvej inštancie považovať preskúmavanú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

10. Na základe týchto úvah zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nesplatenú časť istiny vo výške 4.312,04 eura s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.3.2021, teda odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky na žalobcu, do zaplatenia.

11. Na základe týchto úvah žalobu v zostávajúcej časti zamietol ako nedôvodnú.

12. O trovách konania rozhodol v zmysle a vychádzajúc z čiastočného úspechu žalobcu priznal mu náhradu trov konania, zodpovedajúcu pomernému úspechu, ktorý predstavuje 85,46 % (92,73 % - 7,27 %).

13. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a a odvolaciemu súde navrhol, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil daný úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nenaplnenia ust. a v danej veci. Celková čiastka, ktorú má žalovaná na základe zmluvy uhradiť bola vypočítaná (cez špecializované softvérové riešenie pracujúce v automatickom režime) vo výške 8.108,51 eur. Pri výpočte tejto sumy sa vychádzalo z výšky splátky 84,49 eura a zo splatnosti prvej splátky 9.5.2019 do konečnej splatnosti 9.4.2027. Celková výška spotrebiteľského úveru predstavuje sumu 4.650,- eura, ktorá bola žalovanej skutočne poskytnutá. Podľa bodu 5.18 produktových obchodných podmienok predstavovala výška poslednej splátky sumu 81,96 eura. Vychádzajúc z ustanovení zákona tak ročná percentuálna miera nákladov činí 16,31 %. Podľa zmluvy RPMN predstavuje 16,34 %, ide pritom len o veľmi malú odchýlku, ktorá nemôže spôsobiť tak prísnu sankciou akou je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rozdiel medzi celkovou čiastkou spojenou s úverom a uvedenou v zmluve je 2,53 %. Ide o sumu zanedbateľnú, ktorá nemohla spôsobiť, že by žalovaná ako spotrebiteľ nebola schopná rozpoznať rozsah svojho záväzku voči postupcovi. Na podporu uviedol niekoľko rozhodnutí krajských súdov, ktoré takéto sumy považovali za zanedbateľné, ktorých výška nemôže ovplyvniť rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Pokiaľ súd vyhodnotil postup právneho predchodcu žalobcu v rozpore s ust. ani s týmto názorom nemožno súhlasiť. V danom konkrétnom prípade bol dopyt vykonaný v deň podpisu zmluvy a bonita bola vypočítaná správne na základe výsledkov z databázy banky. Právny predchodca žalobcu overil úveryschopnosť žalovanej cestou verejne dostupných registrov, čo v konaní aj preukázal. Žalovaná nepoprela ani jedno z tvrdení žalobcu ohľadom skúmania jej bonity, v konaní bola pasívna. S poukazom na iné rozhodnutia krajských súdov má za to, že ide o významnú skutočnosť, na ktorú súd musí prihliadať.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „“), z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov v rozsahu danom ust. a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že namietané odvolacie dôvody podľa a nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Preto je potrebné rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti považovať za vecne správny. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky nemožno považovať za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

17. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc z ust. , dospel k záveru, že daný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

18. Ako správne zistil súd prvej inštancie, v danej veci absentuje správne uvedenie údajov vyplývajúcich z ust. a , ktorým je uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Aj keby sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorý uvádza, že vzhľadom na nepatrný rozdiel týchto údajov predstavujúci sumu 2,50 % je potrebné tento rozdiel považovať za tak bezvýznamný, že nemôže ovplyvniť rozhodnutie súdu o tom, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Niet pochýb o tom, že v danej veci právny predchodca žalobcu nesplnil povinnosť vyplývajúcu z , keď pred uzavretím zmluvy nesplnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V tom smere odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

19. V zmysle je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z

20. Na doplnenie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dopĺňa nasledovne:

21. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu nepostupoval dôsledne podľa a prečo takéto konanie právneho predchodcu žalobcu je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti, čo má za následok, že úver je potrebné považovať podľa spomínaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

22. Bonita klienta vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu na finančnom trhu. Súvisí s hospodárením subjektu a vyjadruje tak jeho solventnosť, kredibilitu, schopnosť zhodnotiť vkladaný kapitál, resp. naplniť svoje záväzky. Hodnotenie bonity určitého klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú hlavné oblasti, ktorými sú právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná situácia. U fyzických osôb sa predovšetkým posudzujú osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesia, rodinný stav a tiež trvalé a pravidelné príjmy žiadateľa, či celej domácnosti. Je potrebné skúmať úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácií je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch. V danom prípade žalobca v konaní preukazoval povinnosť jeho právneho predchodcu skúmať bonitu žalovanej tým, že predložil report SRBI, z ktorého vyplýva, že žalovaná nemala žiadne finančné záväzky a tiež uviedol, že vychádzal z výšky príjmu uvedeného žalovanou 312,- eur mesačne, ku ktorej skutočnosti nepredložil žiaden relevantný dôkaz.

23. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že právny predchodca žalobcu síce zhromaždil určité informácie o žalovanej, avšak ide o neúplné informácie, na základe ktorých si nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovanej, najmä za situácie, keď nemal ani overenú výšku jej príjmu a nedisponoval žiadnymi informáciami o ostatných pomerov žalovanej a rovnako o jej výdavkoch. Len samotné zhromaždenie určitých informácií o klientovi, navyše neúplné nemožno považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 spomínaného zákona. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, významné pre posúdenie bonity klienta, nemohol si utvoriť obraz o majetkovej situácii žalovanej, potrebný pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver. Nakoľko právny predchodca žalobcu nemal žiadne informácie o výdavkoch žalovanej prihliadajúc na výšku jej deklarovaného príjmu a výšku samotného poskytnutého úveru je potrebné posúdiť porušenie povinnosti právnym predchodcom žalobcu ako významné, ktoré spĺňa znaky hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 spomínaného zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu vychádzajúc z výšky reálnych príjmov deklarovaných žalovanou v sume 312,- eur mesačne spôsobuje potrebu vyhodnotiť pomery na strane žalovanej ako také, ktoré nespĺňajú podmienku schopnosti splácať poskytnutý úver.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, avšak trovy odvolacieho konania jej nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).