Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-54-2009.pdf
PDF · 132.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/54/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Helenou Kuzmovou v právnej veci navrhovateľov: X./. S.. R. R., V.. X.X.XXXX, P. B., T. XXXX/X, X./. N. H., V.. X.X.XXXX, P. B., Q. XXXX/XX, X./. D. R., V.. X.X.XXXX, P. B., T. XXXX/X, X./. R. Q., V.. X.X.XXXX, P. B., B. XXXX/X, X./. I. P., V.. X.X.XXXX, P. T. V. L., H. XX, X./. D. J., V.. XX.XX.XXXX, P. J. V. B. XXX, X./. F. V., V.. XX.X.XXXX, P. P. XXX, X./. D. Q., V.. X.X.XXXX, P. P. XXX, všetci zastúpení advokátkou JUDr.Valéria Vassová, advokátska kancelária Trebišov, Pribinova 2246/2, X./. J. Q., V.. XX.X.XXXX, P. B., P.T. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Marek Giba, advokátska kancelária Trebišov, Hviezdoslavova 1234/4, proti odporcom: X./. J. R., V.. X.X.XXXX, P. T., D. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Gabriel Gulbiš, advokátska kancelária Košice, Nemcovej 22, X./. I. K. Ž. Y., D..T.., H. X, Q., S.: XXXXXXXX, zastúpenej JUDr. Daniel Blyšťan, advokátska kancelária, Košice, Rastislavova 68, IČO: 45008001 o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky v dohode o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia a o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov o vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v Dohode o stabilizačnej odmene z a m i e t a .
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojim návrhom domáhali, aby súd určil, že rozhodcovská doložka, uvedená v Dohode o stabilizačnej odmene v článku 4. a v článku 6. a Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá s odporcom dňa 6. 10. 2008 je neplatná. Svoj návrh odôvodnili tým, že rozhodcovská doložka nie je určitá, pretože z nej nevyplýva, ktorý rozhodcovský súd, či ktorý rozhodca by mal prípadný spor rozhodovať. Rovnako nie je zrejmé, podľa akých procesných pravidiel by mal byť prípadný spor rozhodnutý, ani aká bude výška poplatkov spojených s konaním. Ďalej poukázali na to, že podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. sa strany majú dohodnúť na osobe rozhodcu alebo na spôsobe, akým bude rozhodca ustanovený. Nie je v súlade s týmto ustanovením zákona, ak sú práva jednej strany potierané druhou stranou, alebo ak sa jednej zo zmluvných strán prikladajú väčšie práva na úkor druhej strany, ako je to v tomto prípade. V zmluve je uvedené, že určenie zodpovednej osoby za vedenie sporu patrí výlučne poisťovni. Ďalej navrhovatelia poukázali, že v Dohode o stabilizačnej odmene došlo k viacerým porušeniam základných princípov súkromného práva, predovšetkým dojednanie o tom, že Zmluva o sprostredkovaní poistenia sa v zmysle bodu 5., kde sa dohodli o stabilizačnej odmene, sa mení zo zmluvy na dobu neurčitú, na zmluvu na dobu určitú, je konštruované netransparentne, takže umožňuje rôzny výklad, čo je v rozpore so zámerom dohody, a to oceniť doterajšie výsledky činnosti výhradného sprostredkovateľa poistenia a nie
ho postihovať. Zmluvná pokuta, ktorá je všeobecne v súkromnom práve považovaná za zabezpečovací inštitút, nemá mať povahu likvidačnú. Rovnako poukázali na to, že nebolo preukázané, aby došlo zo strany výhradného sprostredkovateľa poistenia k porušeniu ustanovení bodu 6.4 písm. g/ Zmluvy o sprostredkovaní. Nie je v súlade s princípmi súkromného práva dojednanie o tom, že len jedna zo zmluvných strán má právo meniť a dopĺňať túto dohodu bez akýchkoľvek obmedzení jednostranným právnym úkonom. Navrhovatelia namietajú existenciu Rozhodcovskej zmluvy, považujú za smerodajnú zmluvu o sprostredkovaní poistenia, podľa ktorej sa účastníci tejto zmluvy vzájomne zaviazali, že všetky spory medzi nimi sa budú riešiť vzájomnou dohodou. Navrhovatelia sa domáhajú neplatnosti Dohody o stabilizačnej odmene v článku 4. a v článku 6. a uplatňujú aj v zmysle tejto Rozhodcovskej dohody nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu. Rovnako sa navrhovatelia domáhajú aj neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a to poukazujú na článok III., podľa ktorého práva a povinností neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatných súvisiacich právnych predpisov.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Navrhovali návrh zamietnuť. Poukázali predovšetkým na to, že v danom prípade navrhovatelia od 12. 2. 2007 vykonávali činnosť sprostredkovateľa a potom následne v novembri 2007 postúpili do vyššieho stupňa, keď sa osvedčili, na výhradného sprostredkovateľa, za ktoré brali odmeny. Nenamietali pri prijatí odmeny nič, nenamietali ani na Rozhodcovskom súde. Svojim klientom ponúkali produkty, na základe tejto rozhodcovskej doložky. Pokladajú rozhodcovskú doložku za platnú, zrozumiteľnú a určitú. Rovnako poukázali na to, že v danom prípade existuje prekážka rozhodnutej veci a rovnako prekážka litispendencie u navrhovateľa Romana Bajzáta. Rozhodcovský súd rozhodol a vyjadril sa aj k platnosti rozhodcovskej doložky, preto o tom nemôže rozhodovať iný súd. Právni zástupcovia odporcu v 1. a 2. rade uviedli, že vo vzťahu k navrhovateľom boli vydané právoplatné rozhodcovské rozsudky, ktoré majú povahu a účinky právoplatného súdneho rozhodnutia poukazujúc na § 35 zákona 244/2002 Zákona o rozhodcovskom konaní. O predmetnom spore rozhodoval Rozhodcovský súd a tento s konečnou platnosťou vyriešil pred vydaním svojho meritórneho rozhodnutia aj otázku platnosti samotných dohôd, o stabilizačnej odmene VSP, aj v nich sa nachádzajúcich rozhodcovských doložiek ako platných právnych úkonov medzi jednotlivými zmluvnými stranami. Odporca v 1. rade má vzhľadom na túto známu okolnosť za to, že je tu daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá znemožňuje súdu konať bez ďalšieho znova v tej istej veci. Rovnako poukázali aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem v tejto určovacej žalobe. Rovnako aj pokiaľ sa týka namietania neplatnosti postúpenia pohľadávky zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, poukázali na to, že pohľadávky boli platne a riadne postúpené a navrhovatelia v podanej žalobe žiadnymi dôkazmi nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti postúpenia pohľadávok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Ing. Jenča, listinnými dôkazmi, a to predovšetkým Dohodou o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, predloženými právoplatnými rozhodcovskými rozsudkami Arbitrážneho súdu Košice, a to sp. zn. 1Cb/8/08 z čl. 140 a následne ďalších rozhodcovských rozsudkov až po čl. 247, čl. 283, stanovisko odvolacích súdov Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Českej republiky, osvedčenie o zrušení zápisu v registri sprostredkovateľovi poistenia a sprostredkovateľov zaistenia navrhovateľky N. H. a rovnako aj Dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia na čl. 290, uznesenia Krajského súdu v Prešove čl. 343 až 395 a zistil tento skutkový stav veci:
Z podaného návrhu, ako aj z vyjadrení a výpovedí navrhovateľov na pojednávaní súd zistil, že svojim návrhom sa domáhajú, aby súd určil, že rozhodcovská doložka je neplatná. Poukazujú na všetky dôvody, ktoré uviedli v písomnom návrhu a predovšetkým poukazujú na to, že v danom prípade sa jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá ukladá niečo výlučne riešiť pred rozhodcovským konaním a tým sa znemožnila voľba všetkých navrhovateľov dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, čo je vo vážnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Rozhodcovskú doložku si ani jeden z navrhovateľov osobitne nedojednal a nemal ani jeden z navrhovateľov na žiadny výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Navrhovatelia poukázali na to, že vzhľadom na to, že odporca uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku už použil v rozhodcovskom konaní jedná sa o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi a preto sú toho názoru, že je potrebné tento právny vzťah napraviť. Navrhovatelia, predovšetkým poukázali na to, že sa domáhajú vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky vo vzťahu k navrhovateľom, pretože pri jej vydaní bol porušený zákon, a to zákon č. 244/2002
o rozhodcovskom konaní, a to § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/, h/ a rovnako sa domáhajú neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázali na to, že podľa zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní ods. 2, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať iba spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Navrhovatelia vznášajú námietku neexistencie a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 19 ods. 2 rokovacieho konania. Tiež vznášajú neplatnosť článku 4. a 6. Dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia uzavretej s jednotlivými navrhovateľmi, ktoré je v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z. z., ako aj v rozpore s rokovacím poriadkom. Uvedené články, ktorých neplatnosť v tomto konaní uplatňujú nenahrádzajú vôľu navrhovateľov podľa hmotného práva a sú v rozpore s platným článkom 7 Zmluvy o sprostredkovaní poistenia a preto túto dohodu považujú nesporne za neplatnú. Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na vyslovenie neplatnosti, pretože ich práva sú vážne zo strany odporcu ohrozené, lebo táto zmluvná pokuta má likvidačnú povahu. Ohrozenosť práv navrhovateľa spočíva v tom, že odporcovia sa domáhajú voči navrhovateľovi v 1.rade úhrady sumy 563.580 Sk s prísl., teda 18.705,37 Eur. Od ostatných navrhovateľov 60.000,- Sk, teda 1.991,64 Eur a to ako zmluvnú pokutu z dôvodu toho, že navrhovatelia porušili svoje právne povinnosti voči právnemu predchodcovi odporcu, vyplývajúceho zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia uzavrené medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľmi. Predmet sporov je právne neopodstatnený a zmluvnú pokutu nie je možné vymáhať, ani jeden z navrhovateľ neporušil žiadnu právnu povinnosť, aby mal platiť zmluvnú pokutu. Ďalej navrhovatelia sa vyjadrili v návrhu k dojednaniu rozhodcovskej doložky a jej neplatnosti. Poukázali na bod 4 predmetnej dohody a to v tom smere táto rozhodcovská doložka nie je určitá, pretože z nej nevyplýva, ktorý rozhodcovský súd, či ktorý rozhodca by mal prípadný spor rozhodovať a neurčitosť dojednania má za následok neplatnosť takejto doložky. Ak je v predmetnej dohode uvedené, že v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní sa použijú ust. Zákona č. 244/2002 a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku SR, pričom právo voľby menovania, určenia zodpovednej osoby sa vedenie sporu v zmysle tohto zákona patrí výlučne poisťovni, takéto dojednanie neplatné, pretože z neho nevyplýva, ktorý rozhodcovský súd, či ktorý konkrétny rozhodca by mal prípadný spor rozhodovať. Ďalej poukázali na to, že podľa ustanovenia zákona č. 244/2002 sa strany majú dohodnúť na osobe rozhodcu alebo na spôsobe akým bude rozhodca ustanovený. Nie je v súlade s týmto ustanovením zákona, ak sú práva jednej strany potierané druhou stranou, alebo ak sa jednej zo zmluvných strán prikladajú väčšie práva na úkor druhej zmluvnej strany ako je to v danom prípade. Ďalej poukázali na to, že v dohode o stabilizačnej odmene došlo k viacerým porušeniam zákonných princípov súkromného práva. Dojednanie o tom, že zmluva o sprostredkovaní poistenia sa v zmysle bodu 5 Dohody o stabilizačnej odmene mení zo zmluvy na dobu neurčitú, na zmluvu na dobu určitú je konštruované netransparentne, tak, že umožňuje rôzny výklad, čo je v rozpore so zámerom dohody a to oceniť doterajšie výsledky činnosti výhradného sprostredkovateľa poistenia a nie ho postihovať. V danom prípade je zmluvná pokuta konštruovaná v rozpore s dobrými mravmi, pretože za neuzavretie dohodnutého objemu poistných zmlúv je výhradný sprostredkovateľ poistenia, pretože za porušenie povinnosti čo i len v malom rozsahu má za následok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške provízie výhradného sprostredkovateľa poistenia za posledný rok aktívnej činnosti. Navyše nebolo preukázané, žeby výhradný sprostredkovateľ poistenia porušil ustanovenie bodu 6.4 písm.g) zmluvy o sprostredkovaní. Navrhovatelia namietajú existenciu rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 4 rokovacieho poriadku rozhodcovský súd rieši spor, podľa noriem použiteľného hmotného práva a v jeho rámci sa riadi písomnou rozhodcovskou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy je možné nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice. Navrhovatelia považujú za smerodajnú zmluvu o sprostredkovaní poistenia podľa ktorej sa účastníci tejto zmluvy vzájomne zaviazali, že všetky spory medzi nimi sa budú rušiť vzájomnou dohodou. Teda odporca vážne porušil čl.7 bod 1 vyššie citovanej zmluvy a to v tom, že odňal možnosť konať pred týmto súdnym konaním vzájomným predchádzajúcim upovedomením navrhovateľov a dať im možnosť brániť sa ešte pred podaním žaloby. Rovnako navrhovatelia poukázali na zmluvu o postúpení pohľadávky a to na čl. III, podľa ktorého práva a povinnosti neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatných súvisiacich právnych predpisov. Postupca bol tiež povinný v citovanej zmluve uzatvoriť s postupníkom rozhodcovskú doložku, čo sa nestalo. Napadli teda navrhovatelia čl. IV. a čl. VI. Dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia a uplatňujú si neplatnosť citovaných článkov, ktoré odporujú zákonu a preto sú neplatné. Odporujú zákonu č.244/2002 a nezodpovedajú zákonným ustanoveniam citovaného zákona o rozhodcovskej zmluve a nespĺňajú ani zákonné ustanovenia rozhodcovskej doložky. Tieto články nemôžu nahradiť rozhodcovskú zmluvu. Ďalej poukázali navrhovatelia na to, že navrhovatelia urobili úkony smerujúce ku skončeniu zmluvy o sprostredkovaní poistenia a sú nesporne iba zákonnou výpoveďou 1-mesačnou
lehotovou, to znamená, že právny vzťah na základe vyššie citovanej zmluvy medzi účastníkmi konania sa skončil podľa dojednanej písomnej zmluvy. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 6 bod 6.4 písm.a) zmluvy o sprostredkovaní odo dňa účinného ukončenia tejto zmluvy, práva a povinnosti účastníkov konania plne zanikajú. Navrhovatelia už nemohli právne po tom čo podali výpoveď zo zmluvy zo sprostredkovania poistenia vykonávať žiadne právne úkony v zmysle vyššie citovanej zmluvy o sprostredkovaní poistenia nakoľko došlo k zániku právnych vzťahov medzi účastníkmi tejto zmluvy. Rovnako navrhovatelia v návrhu poukázali na to, že navrhovatelia boli právnym predchodcom odporcu odhlásení zo zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia vedenom Národnou bankou Slovenska pod ich jednotlivými registračnými číslami, o čom právny predchodca odporcu vydal osvedčenia o zrušení zápisu v registri písomne listom doručeným každému navrhovateľovi, čím nemali už žiadne oprávnenie na výkon činnosti.
Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov v 1. až 8.rade vyplýva, že navrhovatelia platne odstúpili od čl. 6.4 písm.g), písm.h) zmluvy o sprostredkovaní poistenia od čl. 4, čl. 5, čl.6 dohody o stabilizačnej odmene výhradného poistenia. Odstúpením od zmluvy sa uvedené články citovaných dohôd od samého začiatku zrušili a týmto dňom zanikli. Odstúpenie sa stalo účinným dňom doručenia. Odporca si neuplatnil na súde žalobou neplatnosť tohto odstúpenie, takže navrhovatelia majú za to, že účinky odstúpení na strane všetkých navrhovateľov platne a zákonne nastali. Rovnako poukázali na to, že ku dňu podpísania napadnutých listín ešte nebol zariadený rozhodcovský súd, nemôže byť táto rozhodcovská doložka platná a ďalej pretože navrhovatelia platne a účinne odstúpili od citovaných článkov dohôd sa oprávnene domáhajú súdnou cestou určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky. Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu na tejto žalobe na určenie neplatnosti stabilizačnej doložky poukázala právna zástupkyňa navrhovateľov v 1. až v 8.rade na stanoviská odvolacích súdov a rovnako poukázala na to, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná z toho dôvodu, že sa postúpila pohľadávka ktorá je vyčíslená za obdobie keď navrhovatelia už neboli v právnom vzťahu s poisťovňou, lebo samotná poisťovňa ich odhlásila z Národnej banky Slovenska a nemohli plniť žiadne výkony. Táto zmluva je účelovým konaním poisťovne so snahou poškodiť navrhovateľa a nemôže byť platná. Pokiaľ sa týka právneho zástupcu navrhovateľky v 9.rade, ten naliehavý právny záujem navrhovateľky v 9.rade vidí v tom, že voči navrhovateľke v 9.rade a ostatným navrhovateľom beží exekučné konanie, kde exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok a je vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorej neplatnosti sa domáhajú. Zároveň právny zástupca navrhovateľky v 9.rade vo svojom stanovisku uviedol, že rozhodcovská doložka neplatnosti ktorej sa domáhajú navrhovatelia je súčasťou dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia. Uvedená dohoda bola uzatvorená podľa § 269 ods.2 Zákona č.513/1991 Zb.. Rozhodcovská doložka je súčasťou bodu 4 dohody, 2 veta. „V prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom právo voľby menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto zákona patrí výlučne poisťovni. To znamená, že určenie zodpovednej osoby za vedenie sporu“, t.j. rozhodcu bolo zverené len jednej strane - poistení, žalovanému v 2.rade a teda určenia rozhodcu záleží len na vôli jednej strane. Uvedený postup určenia rozhodcu je však v rozpore so zásadou formulovanou v § 269 ods. 3, druhá veta zákona č.513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v platnom znení. Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočne určenia obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. V tejto súvislosti poukázal na to, že ust. § 269 Obchodného zákonníka má kogentný charakter a v zmysle § 263 Obchodného zákonníka, od uvedeného ustanovenia nie je možné sa odchýliť ani ho vylúčiť.
Na základe uvedeného rozhodcovská doložka upravená v bode 4. a 6 dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 19.11.2007 odporuje zákonu, konkrétne ust. § 269 ods.3 Obchodného zákonníka, teda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Z výpovede navrhovateľov S.. R. R. sa zisťuje, že ten pracoval pre Prvú česko-slovenskú poisťovňu Rapid life životná poisťovňa, a.s. na základe dohody o stabilizačnej odmene, ktorú podpísal 15.11.2007. Nečítal ustanovenia dohody, pretože mu boli dané na podpis s vysvetlením, že ju má podpísať rýchle, pretože pracoval, má nárok na tú odmenu a nevšimol si, že tam má pracovať 4 roky. Na základe tejto dohody zobral iba raz 20.000,-Sk, žiadnu inú odmenu na základe tejto dohody nebral. Dňa 28.7.2008 dal výpoveď, pretože nemal s kým uzatvárať poistné zmluvy, dňa 29.7.2008 mu bolo dané písomné stanovisko, že neakceptujú jeho výpoveď a že musí pracovať ale následne ho odhlásili z registra. Následne dostal osvedčenie o zrušení zápisu v registri sprostredkovateľov poistenia, teda nemohol ďalej
pracovať. Z arbitrážneho súdu, dostal rozhodcovský rozsudok, zistil, že Rapid life životná poisťovňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku na pána R. a on nebol na rozhodcovskom súde. Rozhodcovský súd porušil jeho ústavné právo a exekútor siahol na jeho účty. Navrhovateľ sa nevedel vyjadriť k výške jeho poslednej ročnej provízie. Vyjadril sa ale k tomu, že nebol na neho vyvíjaný žiadny nátlak pri podpísaní uvedenej dohody, nič nemusel podpísať ak nechcel. Rovnako z výpovede ďalšej navrhovateľky R. Q. súd zistil, že táto rovnako pracovala v poisťovni, mala podpísanú riadnu zmluvu o sprostredkovaní poistenia s Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid life životná poisťovňa, a.s. a dohodu o stabilizačnej odmene podpísala s poisťovňou Rapid life životná poisťovňa, a.s., bola kontaktovaná cez S.. J. ohľadne podpísania dohody. Pri podpísaní tejto dohody jej nebolo povedané, že sa zaviazuje pracovať v poisťovne ďalšie 4 roky, dohodu si neprečítala, nepredpokladala, že v tejto dohode sú napísané základné zmeny zmluvy o sprostredkovaní poistenia. Tým sa vlastne menila podstata pôvodnej zmluvy. Podstatou žalôb, ktoré boli podané voči nej a ostatným navrhovateľom a o ktorých rozhodol rozhodcovský súd bolo nedodržanie 4-ročnej časovej viazanosti a nedodržanie produkcie. Rovnako dala výpoveď v októbri 2008 z pôvodnej zmluvy o sprostredkovaní. Jej výpoveď bola zamietnutá z dôvodu, že je podpísaná na určitú časovú viazanosť a do dnešného dňa z poisťovne nedostala žiadnu výpoveď. Za obdobie od podpísania dohody o stabilizačnej odmena do podania výpovede riadne pracovala pre poisťovňu a to, že nebola produkcia taká vysoká ako predpokladala, poisťovňa bola tá skutočnosť, že nastali mediálne kauzy. Bol problémy uzatvárať poistné zmluvy pre túto poisťovňu, nakoľko jej meno bolo značne poškodené a to nie jej vinou. Má tohto času blokované účty, majetok a má znemožnené pracovať v oblasti finančníctva. Vôbec nevedela, že prebieha rozhodcovské konanie. Z rozsudku sa až dozvedela prvýkrát o 4-ročnej viazanosti. Navrhovateľka rovnako uviedla, že svojvoľne ukončila spoluprácu so spoločnosti Rapid life, a.s., pretože sa už nedali uzatvárať zmluvy s poisťovňou. Rovnako navrhovateľka uviedla, že arbitrážny súd v čase podpisovania dohody, ktorej neplatnosti sa domáhajú ešte neexistoval.
Z výpovede svedka S.. P. J. súd zistil, že ten pracoval v poisťovni do roku 2009. Pracoval v spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. ako krajský inšpektor košického kraja a vlastne bol manažérom skupín v košickom kraji. Zodpovedal v rámci košického kraja za výkon obchodných skupín, predajcov, teda poisťovacích predajcov. Každá tá skupina mala vedúceho a on zodpovedal za tieto skupiny a za tých vedúcich v rámci košického kraja. Pokiaľ sa týka dohody o stabilizačnej odmene, svedok uviedol, že tá bola podpísaná z toho dôvodu, pretože bolo potrebné odmeniť, zastabilizovať dlhšie pracujúcich predajcov poistenia a to v mesiaci november, aby mohla stabilizačná odmena byť do Vianoc vyplatená. Osobne tieto dohody zaniesol svedok každému vedúcemu skupiny a bol pri podpise zmlúv. Nevedel uviesť, kto koncipoval túto dohodu, dohodu dostal, ale myslí si, že ju koncipoval generálny riaditeľ alebo prezident spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s.. Obchodníci, ktorí boli v spoločnosti kratšie ako 3 mesiace túto dohodu nepodpisovali. Svedok uviedol, že dohodu si prečítal a výhrady voči nej nemal, pretože to dostal ako oficiálny dokument spoločnosti a predpokladal, že to bolo správne skoncipované. Z tejto dohody ho zarazil iba jediný bod a to bod 6 tejto zmluvy, kde sa uvádza, že podpísaním tejto dohody strácajú platnosť ustanovenia Zmluvy o sprostredkovaní a konkrétne sa určuje, ktoré body z článku 6.1 a on dospel k tomu, že obchodník sa vzdáva práva na dvojmesačnú výpoveď, že v prípade, že nebude pracovať v poisťovni, poisťovňa s ním môže skončiť pracovný pomer, resp. dohodou okamžite, čo ho prekvapilo, pretože podpis tejto dohody bol po porade považovaný za veľmi dôležitý a bolo to komunikované, že sa jedná o odmenu pre týchto ľudí. Svedok nepodpísal takúto dohodu, pretože bol v zamestnaneckom pomere a bol odmeňovaný iným spôsobom. Pokiaľ sa týka riešenia sporov medzi účastníkmi tejto zmluvy, svedok sa vyjadril v tom zmysle, že toto ho neprekvapilo, pretože spoločnosť v tom období prechádzala na spôsob riešenia sporov aj s klientmi prostredníctvom rozhodcovských súdov. Pojem rozhodcovský súd bral ako bežnú formuláciu a doteraz nevie, čo to je rozhodcovský súd. Svedok nevysvetľoval trebišovskej skupine okrem odmeny žiadne ustanovenia dohody o stabilizačnej odmene ani iné skutočnosti ohľadom rozhodcovského súdu, pretože uviedol iba, že majú dostať odmenu a odmenu nedostanú, že ak nebudú pracovať.
Svedok sa vyjadril aj k odhláseniu registračného čísla a uviedol, že registračné číslo odhlasuje spoločnosť a to vychádzajúc z toho, že z dohody vyplýva, či sa ponechá výpovedná lehota alebo dohodou skončí, to je jedno, ale ako náhle o to požiada sprostredkovateľ, spoločnosť, keď sa ukončí sprostredkovateľská činnosť stále robí poisťovňa v danom prípade. Svedok sa nevyjadril, čo sa týkalo 4-ročnej lehoty, doby viazanosti.
Z písomného podania právneho zástupcu odporcu v 1.rade vyplýva, že s návrhom ako takým nesúhlasí a poukazuje na to, že vo vzťahu k navrhovateľom boli vydané právoplatné rozhodcovské rozsudky, ktoré majú povahu a účinky právoplatného súdneho rozhodnutia podľa zákona 244/2002. O predmetnom spore už rozhodoval rozhodcovský súd a s konečnou platnosťou vyriešil pred vydaním svojho meritórneho rozhodnutia i otázku samotných dohôd o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia a v nej sa nachádzajúcich rozhodcovských doložiek ako platných právnych úkonov medzi jednotlivými zmluvnými stranami. Odporca v 1.rade má vzhľadom na túto známu okolnosť za to, že je tu daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá znemožňuje súdu konať bez ďalšieho znovu v tej istej veci. Rozhodcovský súd vo vzťahu k žalobcom v 1. až v 9.rade rozhodol tak, že odporcovi v 2.rade priznal plnenie a následne došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa v 1.rade, ktorý v súlade so zákonom pristúpil k uplatneniu postúpených práv smerujúcich k vymožneniu plnenia od navrhovateľov v 1. až v 9.rade ako povinných osôb. Odporcovi v 2.rade, neskôr teda aj v 1.rade súd právoplatne priznal plnenie z dôvod o stabilizačnej odmene VSP v dôsledku čoho treba považovať podanú spoločnú určovaciu žalobu za bezpredmetnú, bez právneho titulu a je teda na mieste konanie o nej zastaviť. Ďalej poukázal na to, že v žalobe nie je obsiahnutý ani žiadny naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti časti dohody o stabilizačnej odmene VSP v rozhodcovskej doložke, z ktorej už bolo právoplatným rozhodcovským rozsudkom priznané plnenie v prospech odporcu v 2.rade. Stabilita rozhodcovského rozhodnutia je eventuálna možnosť jeho zrušenia len v osobitne predpísanej forme súdneho konania na všeobecnom súde, ktorú navrhovatelia nenavrhli v žalobe, znamenajú zachovanie platnosti celej dohody o stabilizačnej odmene VSP vrátane platne dojednanej rozhodcovskej doložky a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľov v určovacej žalobe. Vo vzťahu k namietavej neplatnosti postúpenia pohľadávok z odporcu v 2.rade na odporcu v 1.rade uviedol, že pohľadávky boli platne a riadne postúpené a navrhovatelia v podanej žalobe žiadnymi dôkazmi nepreukázali naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti postúpenia pohľadávok. Z tohto dôvodu na základe rozhodcovských rozsudkov s priznaným plnením nadobudli navrhovatelia postavenie dlžníkov najprv voči odporcovi v 2.rade a po postúpení pohľadávok aj voči odporcovi v 1.rade. Naliehavý právny záujem tak ako to tvrdia navrhovatelia v žalobe má spočívať v ohrození práv navrhovateľov likvidačnou povahou zmluvnej pokuty je právne irelevantný a na tomto základe nemožno spravodlivo požadovať od odporcu v 1.rade krátenie mu prislúchajúcich práv, vyplývajúcich z platných úkonov vrátane plnenia z nich plynúceho. Postúpenia pohľadávky v sebe zahŕňa riadne postúpené všetkých práv a povinnosti, ktoré mal odporca v 2.rade ako postupca voči navrhovateľom a teda i vrátane riadne dohodnutej rozhodcovskej doložky. Odporca v 1.rade predpokladá a má stále za jednoznačne zrejmé, že všetci navrhovatelia riadnym uzavretím dohôd obsahujúcich rozhodcovskú doložku, boli riadne a vážne oboznámení s riešením možných sporov formou rozhodcovského konania. V oblasti bankového a poistného sektora. Je práve a najmä táto forma riešenia sporov mimo všeobecných súdov rozšírená a bežná. Navrhovatelia podpisom aj tejto časti dohody vážne a určito deklarovali, že takúto formu riešenia sporu berú na vedomie a s touto súhlasia, pričom mali možnosť túto časť dohody namietať, eventuálne ju teda aj s odporcom v 2.rade neuzavrieť. Až skutočnosť, že rozhodcovské konanie prebehlo v zrýchlenom konaní a stanovilo plnenie povinnosti navrhovateľom, ktoré bolo uplatnené po postúpení odporcom v 1.rade znamenalo obrat v chápaní riadne a platne uzavretých dohôd a záväzkov z nich plynúcich, ktoré namietajú touto žalobou voči odporcovi v 1.rade. Právny zástupca predložil súdu právoplatné rozhodcovské rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach. Žiadal zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku kompetencie rozhodovať vo veciach v ktorých už bolo vydané právoplatné rozhodcovské rozhodnutie s účinkami právoplatného rozsudku ako prekážky resiudicata. Rovnako sa k veci vyjadril aj právny zástupca odporcu v 2.rade, ktorý uviedol, poukázal na to, že medzi účastníkmi sa viedli konania na rozhodcovskom súde, pričom v týchto konaniach bolo predmetom plnenie na základe zmlúv, plnenie bolo predmetom plnenia na základe zmlúv, v ktorých mali byť dojednané neplatné rozhodcovské doložky. V týchto konaniach boli vydané rozhodcovské rozsudky, ktoré v súlade s § 35 Zákona 244/2002 Z.z. majú účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ súd rozhodcovským rozsudkom priznal plnenie na základe určitej zmluvy, tak zároveň aj vyriešil otázku platnosti takejto zmluvy a v tomto prípade otázku platnosti rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že v predmetnom konaní zistil prekážku res iudicata a súd v dôsledku tejto skutočnosti nemôže vo veci konať a navyše je tam nedostatok naliehavého právneho záujmu. Rozhodcovský rozsudok je možné napadnúť na súde a to v špecifickom konaní žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca odporcu v 2.rade, že ak už bolo vo veci právoplatné rozhodnuté a priznané plnenie na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky v tomto konaní už nemôže byť ani naliehavý právny záujem. Z tohto dôvodu sú aj tvrdenia odporkyne v 9.rade v jej vyjadrení zo dňa 4.4.2011 irelevantné, pretože tieto okolnosti údajnej neplatnosti rozhodcovskej doložky mohla uplatniť len v rozhodcovskom
konaní alebo v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie v tomto konaní. Poukázal na znenie § 269 ods.3 Obchodného zákonníka, ktoré umožnuje, aby spôsob dodatočného určenia záväzku závisel len od vôle jednej strany ako to zákon výslovne umožňuje a ako to stanovila aj zmluva. Vo vzťahu k námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že tu neexistuje preukázanie naliehavého právneho záujmu na podanie takejto určovacej žaloby. Navrhovatelia sú povinní v konaní v určovacej žalobe preukázať naliehavý právny záujem na určení, v tomto prípade naliehavý právny záujem nie je nikde preukázaný a dokonca ani tvrdený. Podľa názoru odporcu v 2.rade takýto naliehavý právny záujem v tomto prípade ani neexistuje a existovať nemôže. Navrhovatelia sú vo vzťahu k odporcovi v 1.rade dlžníkom a ich vzťah sa v dôsledku postúpenia pohľadávky z odporcu v 2.rade na odporcu v 1.rade žiadnym spôsobom nezmenil. Ich postavenie ako dlžníkov nie je žiadnym spôsobom dotknuté a čo je najdôležitejšie bez ohľadu na výsledok sporu o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky by sa postavenie navrhovateľov nezmenilo. Navrhovatelia neboli ani účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok a nakoniec ani v samotnej žalobe či v priebehu konania nebol uvedený ani jeden jediný relevantný dôvod absolútnej alebo relatívnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhoval právny zástupca odporcu v 2.rade, aby súd žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Ďalej z vyjadrení právneho zástupcu odporcu v 2.rade a rovnako ako aj štatutárneho zástupcu odporcu vyplýva, že dojednaná dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia medzi rovnocennými obchodnými partnermi je zo zákona platná a nezohľadňuje žiadne zo zmluvných strán. Poukázali, že obdobné návrhy navrhovateľov o zrušení rozhodcovských rozsudkov boli zamietnuté Okresným súdom Košice I, okrem navrhovateľa I. P., nakoľko u neho absentuje právoplatný rozhodcovský rozsudok, lebo podal voči nemu odpor. Rovnako poukázali na to, že návrh je nedôvodný, neurčitý a pre nedostatok právomoci a pre zjavnú absenciu naliehavého právneho záujmu, je ho potrebné zamietnuť. Rovnako poukázali na to, že v danom prípade nejde o spotrebiteľské spory a preto neobstoja námietky právnej zástupkyne navrhovateľov.
Z dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia uzatvorenej podľa § 269 ods.2 Zákona 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) a zákona č. 340/2005 o sprostredkovaní poistenia sa zisťuje, že tieto dohody sú podpísané právnym predchodcom odporcu v 2.rade Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid life životná poisťovňa, a.s. a rovnako aj výhradným sprostredkovateľom poistenia, v danom prípade navrhovateľov a rovnako krajským inšpektorom pán S.. J.. Z uvedenej dohody z bodu 4vyplýva, že mimoriadna odmena podľa tejto dohody sa poskytuje podľa zákona č.95/2002, zákona č.340/2005 Z.z. a na základe vzájomnej dohody zúčastnených strán. V prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ust. Zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto zákona patrí výlučne poisťovni a z bodu 6 ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ktoré sú v rozpore s touto dohodou podpisom tieto dohody strácajú platnosť, (vylučujú sa, čl.6.1 písm.a/, čl.6.2 Zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo strany výhradného sprostredkovateľa poistenia). Zmluva o sprostredkovaní poistenia trvá naďalej po vopred dohodnutú dobu. Všetky námietky proti tejto dohode ako aj osobám, ktoré konajú alebo budú konať v súvislosti s predmetom tejto dohody podľa zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodne osoba poverená za týmto účelom poisťovňou. Dohoda sa nedotýka tých ustanovení zmluvy o sprostredkovaní poistenia uzavretej medzi VSP a sprostredkovateľom poistenia, ktoré sú s touto dohodou v súlade. Právo meniť a dopĺňať túto dohodu vrátane všetkých kritérií v tejto dohode uvedených má výhradne poisťovňa jednostranným právnym úkonom, zmena sa oznámi VSP písomne obdobne podľa princípov zmeny POS.
Z rozhodcovského rozsudku 1Cb/8/2008 na č.l. 140 a následne súd zistil, že Arbitrážny súd Košice vydal rozhodcovský rozsudok a rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú zamietol a rovnako rozhodol aj o plnení, kde bolo uložené odporcovi v danom prípade navrhovateľke F. V. zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.991,64 Eur. V uvedenom rozhodcovskom rozsudku sa v odôvodnení súd predbežne vysporiadal aj s platnosťou rozhodcovskej doložky a to čl.4 až 6 Dohody o stabilizačnej odmene a rovnako aj o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Z podaného návrhu ako aj z prejavov právnych zástupcov navrhovateľov súd zistil, že navrhovatelia sa svojim návrhom domáhajú určenia, že rozhodcovská doložka uvedená v dohode o stabilizačnej odmene v čl.4 a v čl.6 a Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá s odporcom dňa 6.10.2008 je neplatná.
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm.c) O.s.p.).
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Základnou otázkou ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť pred samotným posúdením platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v dohode o stabilizačnej odmene v čl. 4 a v čl. 6 a zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s odporcom dňa 6.10.2008 je či navrhovatelia majú na určovacej žalobe ktorou sa domáhajú určenia neplatnosti naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm.c) O.s.p..
Navrhovatelia v 1. až 8.rade, existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňovali tým, že sú ich práva vážne ohrozené zo strany odporcu, lebo vymáhaná zmluvná pokuta má likvidačnú povahu.
Navrhovateľka v 9.rade, existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe odôvodnila tým, že beží exekúčne konanie, kde exekúčnym titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je vydaný na základe rozhodcovskej doložky ktorú pokladajú za neplatnú.
Z predložených rozhodcovských rozsudkov, ktorý vydal Arbitrážny súd Košice a ktorými rozhodol bolo preukázané, že navrhovatelia v tomto konaní boli zaviazaní zaplatiť odporcovi určitú sumu titulom zmluvnej pokuty. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.3.2009 a navrhovatelia podali žalobu na tunajší súd 15.5.2009.
Z rozhodcovského rozsudku z odôvodnenia vyplýva, že Arbitrážny súd sa zaoberal v tomto rozhodcovskom rozsudku aj platnosťou rozhodcovskej doložky uvedenej v dohode o stabilizačnej odmene v čl. 4 až 6 a rovnako neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s odporcom dňa 6.10.2008, teda v rozhodcovskom rozsudku bola predbežne vyriešená otázka platnosti rozhodcovskej doložky a rovnako aj zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd ustalil, že rozhodcovská zmluva existuje a je platná. Rovnako súd zistil, že zmluva o sprostredkovaní poistenia, ktorej zmluvnou stranou boli navrhovatelia ako aj dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, ktoré predložil odporca sú riadne podpísané obidvoma zmluvnými stranami a úkony sú dostatočne určité a zrozumiteľné, netrpia ani inými takými vadami, ktoré by mohli zakladať ich neplatnosť.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v tomto konkrétnom prípade medzi navrhovateľmi a odporcom, resp. právnym predchodcom odporcu v 2.rade išlo o obchodnoprávny vzťah.
V konaní súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý záujem na určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v dohode o stabilizačnej odmene v čl. 4 až 6. Takétoho určenia sa navrhovatelia môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľov je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, žeby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z toho vyplýva, že naliehavý právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušenia práva už došlo a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm.b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ust. § 80 písm.c) O.s.p. žiadny zmysel a význam. Vo všeobecnosti platí, že možnosť žaloby, naplnenie podľa § 80 písm.b) O.s.p., vylučuje existenciu právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § 80 písm.c) O.s.p.. Na druhej strane treba však pripustiť, že navrhovateľovi nemožno odoprieť právnu ochranu prostredníctvom žaloby podľa § 80 písm.c) O.s.p. aj v tých prípadoch, ak navrhovateľ preukáže, že má naliehavý právny záujem na tom, aby rozsudkom súdu bolo určené konkrétne právo alebo právny vzťah napriek tomu, žeby mohol žalovať priamo na plnenie žalobou podľa § 80 písm.b) O.s.p.. Splnenie podmienky alebo nesplnenie naliehavosti
právneho záujmu v takomto prípade môže závisieť od posúdenia, či ide alebo nejde o samoúčelnú žalobu, ktorá nevyrieši sporný vzťah ani v jej základoch.
Z vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na rozhodnutie Arbitrážneho súdu a vydanie rozhodcovských rozsudkov je súd toho názoru, že navrhovatelia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení, že takáto rozhodcovská doložka je neplatná, pretože v tomto rozsudku predbežne sa táto otázka riešila a boli navrhovatelia zaviazaní na plnenie titulom zmluvnej pokuty, teda právne postavenie navrhovateľov sa nezmení, okrem toho navrhovatelia podali návrhy na zrušenie rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli Okresným súdom Košice I. zamietnuté, išlo o všetkých navrhovateľov okrem navrhovateľa I. P., nakoľko u neho neexistuje ani právoplatný rozhodcovský rozsudok. Pretože navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, súd návrh navrhovateľov zamietol ako nedôvodný. Navrhovatelia zobrali návrh späť pokiaľ sa týka vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, preto súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.