Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/19/2009

Potvrdené rozhodnutím 13CoKR/6/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, adresa pre doručovanie: Hurbanova 4, 010 01 Žilina, správca úpadcu Energo - Robotics, výrobné družstvo, so sídlom Tatranská 7, 031 05 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 383 945, proti žalovanému: Libor Kykal - RAMON, s miestom podnikania J. Janošku 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 35 162 406, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/19/2009-84 zo dňa 05.12.2012, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/19/2009-84 zo dňa 05.12.2012, p o t v r d z u j e . O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina rozhodujúc samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, sídlo kancelárie: Horný Val 27/13, 010 01 Žilina, IČO: 44 088 833, správca úpadcu: Energo-Robotics, výrobné družstvo, Tatranská 7, 031 05 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 383 945 proti žalovanému: Kykal Libor - RAMON, J. Janošku 3, 031 01 S. J., IČO: 35 162 406 o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2009 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom. Svoju žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 17.02.2009, t. j. v období bezprostredne pred začatím konkurzného konania, a teda preukázateľne v období úpadku, uzavreli úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam za celkovú kúpnu cenu 114.651-Eur (3.453.975,90- Sk). Vyššie uvádzaná zmluva je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, nakoľko na základe zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom zmluvy, nominálne síce za odplatu, v skutočnosti však išlo o bezodplatný prevod, keďže odplata bola podľa názoru žalobcu dohodnutá len formálne a nespochybniteľne už v čase uzavretia zmluvy účastníci vedeli, že kúpnu cenu nemajú záujem uhradiť, keďže v bode 6 tejto zmluvy je jasne uvedené, že „kupujúci nadobudne vlastnícke právo na zariadenia podľa čl. 1 zmluvy započítaním vzájomných pohľadávok“. Názor žalobcu potvrdzuje aj fakt, že kúpna cena bola dojednaná vo výške presne zodpovedajúcej sume záväzkov úpadcu voči žalovanému. Napádaná zmluva je podľa žalobcu taktiež zvýhodňujúcim právnym úkonom, nakoľko v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy, mal úpadca aj iných veriteľov so skôr splatnými pohľadávkami, ako boli pohľadávky žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.11.2010, uviedol, že úpadca v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy dlhoval preukázateľne žalovanému za prevedené práce a dodaný tovar čiastku vo výške 154.365,59-Eur (4.650.418,-Sk). Jednalo sa o riadne dodané a fakturované dodávky, a tieto boli už dlhodobo po splatnosti viac ako jedenásť mesiacov. Úpadca sám navrhol riešenie pohľadávok dodávkou hnuteľných vecí žalovanému, a to z dôvodu zníženia svojich záväzkov voči žalovanému. Ďalším dôvodom pre takéto riešenie úpadcu uvádzal žalobca pripravovaný vstup do reštrukturalizácie spoločnosti, pričom tento návrh bol aj skutočne podaný na príslušnom súde, ale súdom bol zamietnutý. Úpadca dôvodil potrebu zníženia svojich pohľadávok pre proces reštrukturalizácie a žalovaný v dobrej viere na vyriešenie všetkých svojich pohľadávok na takýto návrh pristúpil. Podľa vyjadrenia žalobcu všetky prevedené hnuteľné veci kúpil za ceny vyššie, ako boli ceny bežné na trhu v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný postupoval v predmetnej veci poctivo, nesledoval žiadne vedľajšie záujmy a nadobudnutý tovar použil len pre dokončenie svojej zákazky, na ktorú mu úpadca mal vyrobený tovar riadne dodať. Preukázateľne nadobudol tovar za ceny bežné v tom čase na trhu, a nepoužil ich za účelom získania prospechu predajom iným osobám. Taktiež podľa vyjadrenia žalovaného sa nejedná o zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko v žiadnom prípade nedošlo k zvýhodneniu žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2012 žalobca uviedol, že právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 17.02.2009, spĺňa všetky podmienky pre odporovanie právneho úkonu. V čase, kedy došlo k uzatvoreniu odporovaného právneho úkonu, bol dlžník, v tom čase úpadca, preukázateľne v úpadku, keďže mal viacerých veriteľov s pohľadávkami splatnými so splatnosťou viac ako 30 dní. Kúpna zmluva je zvýhodňujúcim právnym úkonom, a to s poukazom na ustanovenie čl. 5 zmluvy, ktorý upravuje platobné podmienky. V čl. 5 zmluvy sa uvádza, že platba bude vykonaná započítaním záväzku na základe faktúr vystavených predávajúcim. Podľa vyjadrenia žalobcu, ak by si žalovaný svoju pohľadávku riadne uplatnil v konkurze, jeho uspokojenie by bolo nepomerne nižšie a v dôsledku započítania je teda jeho uspokojenie vyššie, ako je priemerné uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní. Žalovaný bol uspokojený v rozsahu 100% svojej pohľadávky, ktorá zanikla započítaním. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 17.10.2012 uviedol, že žalobca mu skoro jeden celý rok dlhoval nezaplatené faktúry vo výške 4,3 milióna Sk. Na základe jeho žiadosti žalovaný pristúpil k odkúpeniu materiálu, ktorý využil výlučne k ďalšiemu podnikaniu. Nebol tam žiadny účel nejako znevýhodňovať ostatných veriteľov a žalovaný nemal vedomosť o tom, že žalobca pôjde do nejakého konkurzu, nakoľko informácie mal také, že prechádza reštrukturalizáciou a potrebuje znížiť dlhy. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 14.11.2012 vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, a to z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že uzavretím kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu ostatných veriteľov, teda, že išlo o právny úkon zvýhodňujúci, a taktiež nedošlo k uzavretiu právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom podanej žaloby, ktorá bola doručená súdu 16.10.2009, Kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 17.02.2009, faktúrou zo dňa 04.03.2009, faktúrami zo dňa 04.03.2009 (č. l. 10-16), Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 10.11.2009, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, Inventarizáciou pohľadávok k 31.12.2008 zo dňa 14.01.2009, Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 16.03.2009, prihláškami veriteľov (č. l. 48-72) a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 17.02.2009 uzavreli žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci Kúpnu zmluvu v zmysle §-u 409 , predmetom ktorej boli stroje, zariadenia, kancelársky nábytok a materiál podľa zoznamu uvedeného v prílohe č. 1-3 k zmluve. Kúpna cena bola stanovená dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim v zmysle Zápisnice z riadnej členskej schôdze družstva zo dňa 21.11.2008 na celkovú sumu 114.651,-Eur (3.453.975,90-Sk). Podľa čl. 5 zmluvy platba bude vykonaná započítaním záväzku na základe faktúr vystavených predávajúcim. Dňa 04.03.2009 boli vystavené na hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, faktúry. Dňa 16.03.2009 bol zo strany žalobcu vystavený Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok vo výške 136.000,-Eur. Z obsahu jednostranného zápočtu vyplýva, že žalobca jednostranne započítal pohľadávku žalovaného vo výške 114.651,-Eur, pričom započítaním tejto pohľadávky došlo k zániku pohľadávky.

Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. zo dňa 17.04.2009 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Právny úkon žalobcu, ktorého neúčinnosť mal súd určiť, bol urobený 17.02.2009, t. j. lehota na uplatnenie odporovacieho práva bola zachovaná.

Podľa §-u 62 ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa §-u 57 ods. 1 právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len, ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa §-u 57 ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatnilo u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu. Právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len, ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa §-u 57 ods. 4 odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa §-u 58 ods. 1 právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia, ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Podľa §-u 58 ods. 3 odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa §-u 59 ods. 3 zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa §-u 57 ods. 2 je potrebné právo odporovať právnemu úkonu uplatniť v lehote šesť mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V tomto prípade bol konkurz vyhlásený s účinkami dňa 18.04.2009 a žalobca svoju žalobu na začatie konania konajúcemu súdu doručil dňa 16.10.2009. Zo strany žalobcu teda bola dodržaná zákonom stanovená prekluzívna šesťmesačná lehota.

Podľa §-u 58 ods. 3 je stanovená ďalšia lehota vo vzťahu k úkonu, ktorý má byť úkonom bez primeraného protiplnenia. Ide o lehotu, v zmysle ktorej je možno odporovať tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V tomto prípade sa konkurzné konanie voči úpadcovi začalo dňa 18.03.2009 a právny úkon bol urobený 17.02.2009. Je teda nepochybné, že sa jedná o úkon, ktorý bol urobený v uvedenej zákonnej jednoročnej lehote.

Ďalším predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je podmienka §-u 57 ods. 4 , a to, že sa musí jednať o taký úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Zo strany navrhovateľa tak musí byť preukázané, že v čase, kedy k odporovateľnému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto odporovateľným právnym úkonom mohla byť ukrátená. Takúto pohľadávku si musí veriteľ v konkurznom konaní riadne prihlásiť. V danom prípade žalobca do súdneho spisu predložil doklady preukazujúce skutočnosť, že ešte v priebehu roku 2008 vznikli voči úpadcovi pohľadávky veriteľov, a to DÔVERA, zdravotná poisťovňa, a.s., VEREX-ELTO, s.r.o., BUFAB Slovakia, s.r.o., FERONA Slovakia, a.s., Lindström, s.r.o., ktoré neboli uspokojené.

Tak, ako u každého odporovateľného právneho úkonu, však žalobca musí aj v danom prípade preukázať, že došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. K ukráteniu veriteľov v dôsledku napadnutého právneho úkonu dochádza vo všeobecnosti v prípade, pokiaľ sa daným právnym úkonom takým spôsobom zmenšil majetok dlžníka, že z neho nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov alebo sa podstatným spôsobom zhoršila vymožiteľnosť pohľadávok konkurzných veriteľov. Žalobca musí preukázať, že následkom napadnutého právneho úkonu je taký úbytok majetku dlžníka, že z neho nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov a v dôsledku čoho dochádza k ich ukráteniu, resp. k ukráteniu uspokojenia ich pohľadávok. Preto, pokiaľ aj po vykonaní napadnutého právneho úkonu zostane taký majetok dlžníka, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávky konkurzných veriteľov, nemôže žalobca s úspechom odporovať právnemu úkonu, ktorý inak vykazuje znaky skutkovej podstaty či už právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúceho právneho úkonu alebo ukracujúceho právneho úkonu. To znamená, pokiaľ aj sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty ktoréhokoľvek z uvedených právnych úkonov, pokiaľ ním nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, t. j. k takémuto zmenšeniu majetku, že tento nepostačuje na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, nemožno takémuto právnemu úkonu úspešne odporovať. Na strane žalobcu je preto dôkazné bremeno preukázať skutočnosť, že práve týmto úkonom, a nie úkonom iným, došlo k ukráteniu veriteľov. Podľa názoru súdu je toto podstatou právnej úpravy odporovateľných právnych úkonov, či už v alebo v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca neuvádza, akú výšku majetku mal úpadca ku dňu vykonania napadnutého právneho úkonu, a z ktorých údajov by bolo možné vyvodiť záver, či po vykonaní napadnutého právneho úkonu zostal úpadcovi ešte taký majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky konkurzných veriteľov existujúce a splatné v tom čase. Žalobca nepreukázal podmienku odporovateľných právnych úkonov, a to ukrátenie veriteľov. Samotné predloženie listinných dôkazov, a to, že veritelia v čase napadnutého právneho úkonu mali pohľadávky voči dlžníkovi, t. j., že v čase vykonania právneho úkonu existovali pohľadávky aj iných veriteľov, samo osebe ešte nepreukazuje ukrátenie týchto veriteľov zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o podmienku, ktorá je rozhodujúcou pre určenie, či sa jedná o odporovateľný právny úkon alebo nie, je preukázanie skutočnosti, že tento právny úkon je úkonom bez primeraného protiplnenia. Žalobca v tejto súvislosti uvádzal, že napádaný právny úkon bol urobený odplatne len formálne, a že hodnota poskytnutého protiplnenia nezodpovedala skutočnej hodnote prevádzaného protiplnenia. Žalobca nepreukázal, ako nezaplatením dohodnutej výšky kúpnej ceny z dôvodu jednostranného zápočtu vykonaného žalovaným voči pohľadávke žalobcu ukrátil ostatných konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky boli splatné v čase vykonania právneho úkonu, keď výška jeho pohľadávky, ktorú si žalovaný započítal voči pohľadávke úpadcu, bola uspokojená len čiastočne. Zvyšok svojej pohľadávky, rovnako ako ostatní konkurzní veritelia, si žalovaný prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Jednostranné započítanie zo strany žalovaného nebolo zo strany žalobcu ako právny úkon neplatný a ani neúčinný namietané, preto samotná kúpna zmluva mala za následok len to, že došlo k zmene štruktúry majetku úpadcu. Skutočnosť, že do majetku úpadcu už nebola poskytnutá kúpna cena za odpredané hnuteľné veci, nebola dôsledkom kúpnej zmluvy, t. j. napadnutého právneho úkonu, ale dôsledkom následného jednostranného započítania pohľadávok urobených žalovaným voči úpadcovi. Kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným a žalobcom nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu a ani sa jeho dlhy nezvýšili. K zníženiu majetku úpadcu nemohlo dôjsť ani z dôvodu právneho úkonu jednostranného započítania vykonaného žalovaným, pretože ani týmto právnym úkonom sa majetok žalobcu, ktorý predstavoval jeho pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny, neznížil.

Je teda zrejmé, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázal, že napádaným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov. Žalobca v konaní nepreukázal, že v dôsledku uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý by ukrátil úpadcových veriteľov.

Súd zároveň uvádza, že dlžník je povinný plniť svoje záväzky voči veriteľom. Pri väčšom počte veriteľov, než ktorých môže dlžník uspokojiť, by to jeden rok pred vyhlásením konkurzu automaticky znamenalo zákaz dlžníkovi plniť svoje záväzky voči veriteľom, keďže ich nemôže uspokojiť všetkých alebo by to znamenalo plniť všetkým veriteľom, avšak iba pomerne. Je vecou aj samotných veriteľov, ako si riešia svoje konkrétne pohľadávky a záväzky so svojím dlžníkom, a akú snahu vyvinú za účelom vysporiadania svojich záväzkov vo vzťahu k dlžníkovi. Dlžníkovi nič nebráni do začatia konkurzného konania plniť svoje záväzky voči konkrétnym veriteľom. Opačný výklad by znamenal, že akékoľvek plnenie záväzkov dlžníka do začatia konkurzného konania by malo za následok zvýhodnenie týchto veriteľov oproti iným, a teda aj možnosť napadnúť akékoľvek právne úkony dlžníka, ktorými pred začatím konkurzného konania plnil svoje záväzky voči veriteľom, odporovateľnosťou. Podľa názoru súdu dlžník môže do začatia konkurzného konania plniť svoje záväzky voči veriteľom akýmkoľvek spôsobom, a to jednak finančným plnením, postúpením pohľadávok a pod.. Súd nevylučuje, že aj takéto právne úkony však môžu byť odporovateľné v zmysle ustanovenia §-u 59 , avšak len v prípade, pokiaľ z ďalších skutkových okolností bude jednoznačne zrejmé, že dlžník týmto postupom neodôvodnene zvýhodnil tohto svojho konkrétneho veriteľa oproti iným veriteľom.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.