Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-249-2012.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/249/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľky: N.. H. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., K. 1, zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Malým, Advokátska kancelária Detvai, Ludik, Malý, Udvaros so sídlom v Bratislave, Cukrová 14, proti odporcovi: R. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L., V. XX, G. republika, zastúpený JUDr. Alexandrom Števíkom, bytom Námestovo, Komenského 500/30, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: X. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo N.. H. T., rodenej J., nar. XX.X.XXXX v U. a R. T., nar. X.XX.XXXX vo P., G. republika, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletú X. T., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Maloletú b u d ú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia.
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej sumu 450,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou časti výroku rozsudku o rozvode.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.7.2012, tunajšiemu súdu podaným dňa 23.7.2012, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že rozvrat v ich manželstve je vážny, hlboký, dlhotrvajúci a nemenný. Jeho príčinou sú povahové a názorové rozdiely, nemožnosť a už i nevôľa obnovenia vzájomného spolužitia. Obaja sa snažili ešte pred podaním samotného návrhu na rozvod o obnovenie spolužitia, avšak bezúspešne. S odporcom sa zhodli na tom, že chcú byť aj naďalej dobrými rodičmi a chcú si upraviť svoje práva a povinnosti voči maloletej dcére a rodičovská dohoda je v záujme jej ďalšieho zdravého psychického vývoja, so zachovaním citovej väzby na oboch rodičov. S odporcom sa dohodli, že maloletá dcéra bude zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, tiež sa dohodli na tom, že možnosť stretávania sa odporcu s maloletou by mala byť v najväčšej možnej miere neobmedzená, a tiež na tom, že odporca bude po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej X. sumou 400,-€ mesačne.
V doplňujúcom písomnom podaní súdu doručenom dňa 12.11.2012 navrhovateľka súdu oznámila, že s odporcom sa dohodli na novom znení rodičovskej dohody v tom zmysle, že maloletú X. budú zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja a odporca bude na maloletú prispievať sumou 450,-€ mesačne. Navrhovateľka sa týmto podaním zároveň vzdala práva na verejné prejednanie veci a navrhla, aby súd o jej návrhu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1,2 O.s.p.
Odporca v písomnom vyjadrení súdu doručenom dňa 12.11.2012 vyslovil súhlas s rozvodom manželstva a úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode keď potvrdil, že rozvrat ich manželstva je hlboký a už dlhšie trvajúci. Obaja sa snažili problémy v manželstve riešiť najlepšie, ako vedia, avšak bezúspešne. Príčinu rozvratu manželstva videl v ich rozdielnych povahách a rôznych predstavách o fungovaní manželstva. Uviedol, že s maloletou X. má vynikajúci vzťah a s navrhovateľkou sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k nej na čas po rozvode tak, že bude zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok, jeho styk s maloletou bude neobmedzený a bude sa realizovať na území Slovenskej republiky, ale i na území Rakúskej republiky, kde on v súčasnosti býva. Ďalej sa tiež dohodli, že na maloletú bude prispievať sumou 450,-€ mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Odporca sa rovnako vzdal práva na verejné prejednanie predmetnej veci podľa § 115a ods. 1,2 O.s.p..
V súlade s ustanovením § 115a ods. 1,2 O.s.p. súd v danej veci nenariadil pojednávanie, keď účastníci konania vyslovili s takýmto postupom súhlas.
Súd sa oboznámil s obsahom písomných podaní účastníkov konania, ich sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, dôkazmi o príjmových pomeroch účastníkov a zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX v X. - L., u oboch sa jedná o manželstvo prvé, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa, X. T., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, odporca je štátnym občanom Rakúskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na K. X v X., kde v súčasnosti naďalej býva navrhovateľka, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámila v máji 2000. Manželstvo uzatvorili po trojročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo ich spolužitie harmonické až do roku 2006/2007, kedy odporca začal študovať v záujme prehĺbenia si kvalifikácie. Od tej doby štúdium zaberalo väčšinu odporcovho času a v dôsledku toho stále viac a viac dochádzalo k narúšaniu ich manželských vzťahov a k citovému a fyzickému odcudzeniu. O vedenie domácnosti a výchovu maloletého dieťaťa sa musela starať sama a ani po ukončení štúdia odporcu sa situácia nezmenila k lepšiemu ale naopak, ich nezhody prerástli do väčších rozmerov a pretrvávajú dodnes. Tieto sústavné nezhody viedli k prerušeniu ich intímneho spolužitia, a to od jari 2010. Ich manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletej dcéry, ktorá bola vystavovaná neustálym stresovým situáciám, následkom neustálych hádok.
Odporca s návrhom o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súhlasil s tým, že si myslí, že obnova ich manželstva nie je v súčasnej dobe možná.
Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd má za dostatočne preukázané, že návrh o rozvod manželstva bol podaný opodstatnene, nakoľko manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie (ekonomickú, biologickú, výchovnú) a dôvody pre jeho rozvod v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine) sú dané.
Ako príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd prijal vyššie uvedenú zhodnú argumentáciu účastníkov konania, t.j. povahové a názorové rozdiely a rôzne predstavy o fungovaní manželstva.
Nakoľko manželstvo účastníkov vykazuje známky vážneho a trvalého rozvratu a nemožno očakávať obnovenie ich spolužitia, súd návrhu o jeho rozvod vyhovel.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Navrhovateľka požiadala o zverenie maloletej X. do svojej osobnej starostlivosti, voči čomu odporca výhrady nemal, z tohto dôvodu súd tejto časti návrhu vyhovel. Odporca taktiež súhlasil s tým, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok spoločne s navrhovateľkou v zmysle ich vzájomnej dohody, preto súd rozhodol tak, že správou majetku a zastupovaním maloletej poveril oboch jej rodičov.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po preskúmaní príjmových pomerov účastníkov konania súd dospel k záveru, že výška výživného, na ktorej sa vopred zhodli, je primeraná vo vzťahu k veku a z neho odvodeným potrebám ich maloletého dieťaťa, a preto ju ustálil sumou 450,-€ mesačne.
Keďže účastníci konania nenavrhli konkrétnu úpravu rozsahu styku odporcu s maloletou (v konkrétne dni po vymedzenú dobu realizácie), pričom sa dohodli na tom, že odporcov styk s maloletou bude neobmedzený a bude sa realizovať na území Slovenskej republiky, ale i na území Rakúskej republiky,
kde on v súčasnosti býva, súd nerozhodol autoritatívne v predmetnej veci čo znamená, že styk odporcu s maloletým dieťaťom je ponechaný na jeho dohodu s navrhovateľkou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom (výživné) nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.