Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (28)Rozsudok_8C-225-2012.pdf
PDF · 136.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/225/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, Panenská č. 7, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: O. I., E.. XX.X.XXXX, I. Ž., Q.. M. Č.. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 1.045,05 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 8.6.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.7.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.045,05 Eur
s úrokom vo výške 23,4 % ročne zo sumy 877,12 Eur od 18.7.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.006,54 Eur od 1.9.2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti v časti C návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.1.2005 boli žalovanému poskytnuté peniaze do výšky úverového rámca, žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky spolu vo výške 1.652,25 Eur, žalovaný úver nesplácal, úver sa stal 31.8.2011 splatným a žalobca sa domáha plnenia podľa stavu úverového účtu žalovaného k tomuto dňu.
Žalovaný sa vo veci samej písomne nevyjadril.
Podaním zo dňa 29.11.2012 žalobca ďalej aj s oporou v prílohách trval na tom, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená v súlade s Obchodným zákonníkom, keď § 275 ods. 4 ObZ umožňuje vyjadriť súhlas vykonaním určitého úkonu, v danom prípade išlo zaslanie karty obyčajnou zásielkou a zaslanie PIN-kódu doporučenou zásielkou. Úver bol poskytnutý podľa časti C) úverovej zmluvy do výšky úverového rámcaa tým umožnenie žalovanému vybrať finančné prostriedky v rozsahu poskytnutého úverového rámca a v súlade s dohodnutými obchodnými podmienkami. Žalobca sa ďalej podrobne vyjadril k výške uplatnenej
sumy, vo všeobecnosti tak, že žalovaný vyčerpal ku dňu 21.4.2010 v celkovej výške 1.652,25 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 1.488,24 Eur, ktorá predstavuje vyčerpanú hotovosť žalovaným výbermi z úverového účtu na pobočke banky, zo sumy 89,31 Eur predstavujúcej poplatky za čerpanie hotovosti z úverového účtu, zo sumy 28,22 Eur predstavujúcej ročný poplatok za vedenie revolvingového účtu, zo sumy 40,50 Eur predstavujúcej poplatky za správu revolvingového úveru, zo sumy 6,- Eur predstavujúcej poplatky za spracovanie úhrady poštovou zloženkou. Žalobca započítal platby žalovaného spolu vo výške 1.691,90 Eur jednotlivo na splátky úveru, poplatky za odoslané upomienky, za vstup do vymáhania, zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru. Uplatnená suma tak predstavuje neuhradené úverové istiny, dlžné zmluvné úroky a poplatky, pokuty za omeškanie a poplatok za vstup do vymáhania.
Pojednávania konaného dňa 5.12.2012 sa účastníci konania nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnila len právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 29.11.2012 a súhlasila s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 20.1.2005 súd zistil, že žalobca predložil žalovanému zmluvu, ktorej text zmluvy pokrýval rôzne formy úveru. Neorámovaný text zmluvy obsahuje ust. pod písm. A - označenie klienta, pod písmenom B - klasický úver a pod písmenom C 1 - úverová karta.
V časti B zmluvy - klasický úver - bol dojednaný úver k predajnej cene tovaru vo výške 12.990,- Sk s priamou platbou 0,- Sk, vo výške úveru 12.990,- Sk. Uvedený bol počet mesačných splátok 10, výška mesačnej splátky 1.432,- Sk, súčet mesačných splátok v Sk: 14.320,- Sk, cena úveru 1.330,- Sk, termín splatnosti 15-ty deň v mesiaci, prvá splátka 15.2.2005.
V časti C1 - úverová karta bola dojednaná mesačná úroková sadzba 2,19 %, ( ročná úroková sadzba x 12 = 26,28 % - pozn. súdu ), uvedený je príklad RPMN pri výške prvého čerpania 20.000,- Sk v predajni pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky 15,55 %.
Podľa orámovaného textu zmluvy (v časti pred označením veľkým písmenom C) účastník prehlasuje, že má záujem o nákup ďalej špecifikovaného tovaru alebo služieb u vyššie označeného predajcu pre svoju potrebu. Ďalej prehlasuje, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami CETELEM Slovensko, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ( ďalej VÚP ) a súhlasí s nimi.
Podľa bodu C orámovaného textu zmluvy účastník žiada, aby ho spoločnosť CETELEM Slovensko, a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na jeho meno. Berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM Slovensko, a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzuje sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % jemu poskytnutého úverového rámca. Termín splatnosti je 10-ty deň v mesiaci a spôsob splácanie je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B.
Orámovaná časť textu zmluvy ďalej obsahuje ustanovenia pod písmenom D- poistenie klienta, tu zaškrtnutím príslušnej kolónky žalovaný poistenie odmietol, pod písmenom E- súhlas so spracovaním osobných údajov, pod písmenom F - dohoda o zrážkach zo mzdy.
Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sú všeobecné úverové podmienky (VÚP) uvedené malými písmenami na druhej strane zmluvy o úvere. Časť III upravuje Klasický úver, časť IV revolvingový úver, časť V záverečné ustanovenia.
Podľa III.- 1.1, VÚP prijatím návrhu alebo vznikom zmluvy o úvere je odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru.
Podľa VI.- 1.1, VÚP v prípade prijatia návrhu podľa čl. III -1.1 Cetelem zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty. Cetelem rozhodne o poskytnutí úverového rámca na základe údajov klienta a priebehu splácania klasického úveru. Prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti. Vydanie úverovej karty a číslo účtu revolvingového úveru oznámi Cetelem klientovi písomne.
Podľa VI.- 1.2, VÚP Poskytnutím úverového rámca a vydaním úverovej karty nevznikne klientovi žiadny peňažný záväzok. povinnosť splácať úver v dohodnutých splátkach nastáva až okamihom dojednaným v zmluve, najskôr však v momente aspoň čiastočného čerpania úveru z úverového rámca.
Podľa VI.- 3.1, VÚP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z úverového rámca. (Odkaz na III.- 4.1, III- 4.2 VÚP) CETELEM splátku použije na úhradu dohodnutých nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, (ďalej len „náklady“), a to úrokov, poplatkov uvedených v zmluve o úvere, prípadne podľa sadzobníka platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený, a splátku časti úverovej istiny. Prvá splátka je splatná v dohodnutý deň, najskôr však počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom Cetelem previedol peňažné prostriedky.
Podľa čl. V-3 VÚP, ak klient poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je CETELEM oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní.
Podľa čl. IV- 4.2 s odkazom na čl. III.6.1 VÚP, CETELEM je oprávnený od úverovej zmluvy odstúpiť v prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, alebo klient uviedol v žiadosti nepravdivé alebo neúplné údaje, alebo bolo začaté exekučné konanie týkajúce sa majetku klienta, prípadne partnera vrátane majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, alebo klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávky z úveru.
Podľa čl. VI.4.3 VÚP v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný akýkoľvek pohyb na účte klienta, zmluva o poskytnutí revolvingového rámca zaniká bez ďalšieho.
Z potvrdenia zo dňa 23.11.2012 súd zistil, že žalovanému bolo v dňoch 20.12.2006 do 21.4.2010 umožnené čerpať úver spolu vo výške 1.488,24 €.
Z potvrdenia zo dňa 23.11.2012 súd zistil, že žalovaný v dňoch 10.1.2007 - 15.12.2010 zaplatil na predmetný úver spolu 1.691,90 Eur.
Z histórie úhrad (čl. 25 - 35 spisu) súd zistil, že žalobca účtoval žalovanému aj poplatky včítane poplatkov za vstup do vymáhania, poplatky za upomienku, poplatky z omeškania, poplatky za správu úveru, poplatky za spracovanie platby zloženkou.
Listom zo dňa 22.7.2011 ( č.l. 5 spisu ) žalobca „čiastočne“ odstúpil od zmluvy so žalovaným v časti týkajúcej sa úverovej karty pre omeškanie žalovaného, s tým, že úver sa ku dňu 31.8.2011 stáva splatným, podľa správy pošty bola zásielka prevzatá žalovaným dňa 28.7.2011.
Podľa sadzobníkov poplatkov platných v čase po sebe (platný od 1.5.2007 až platný od 11.6.2010, všetko č.l. 38 - 48 spisu), súd zistil, že takto stanovené boli poplatok za výber hotovosti 69,- Sk, resp. 2,29 Eur,
poplatok za správu revolvingového úveru 45,- Sk, neskôr 49,- Sk, resp. 1,63 Eur mesačne, poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania 400,- Sk, neskôr 500,- Sk, resp. 16,60 Eur, úrok z omeškania 0,08 % z dlžnej čiastky (ak myslený denne, tak x 365 = 29,2 % ročne), zmluvná pokuta pre omeškanie s úhradou splátky 8 % z dlžnej splátky, napokon (platný od 11.6.2010) poplatok za „vstup do vymáhania“ 16,60 Eur a za „opakovaný vstup do vymáhania“ 29,87 Eur.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 40 ods. 2 OZ Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) účinného do 10.6.2010,
a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006
1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 (tiež ku dňu uzatvorenia zmluvy 22.4.2003): spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy 22.4.2003:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 879j OZ (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2008): Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 OZ v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9 OZ v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zamietol žalobu, lebo nebol daný prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o „revolvingovom“ úvere podľa cit. ust. § 40 ods. 2 OZ a preto nezávisle od zmluvy orientovanej na financovanie konkrétneho predmetu kúpy, časovo fakticky nasledujúca zmluva o úvere spočívajúca v opakovanom poskytovaní peňazí dlžníkovi z účtu veriteľa bola neplatná podľa cit. ust. § 39 OZ.
Systematicky nezávisle súd zamietol žalobu, lebo považuje takúto zmluvu o „revolvingovom“ úvere podľa skutkovo oboznámenej koncepcie žalobcu ako neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z., teda aj keby takáto zmluva o „revolvingovom“ úvere bola uzatvorená samostatne. Obchádzanie zákona súd vidí v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje peniaze dlžníka, v spojení s ďalším obsahom predmetnej zmluvy, keď veľké množstvo ekonomicky významných zmluvných ustanovení bolo uvedených s odkazom na všeobecné zmluvné podmienky napísané drobným písmom na opačnej strane zmluvy, než ktorá bola podpisovaná, a s ďalším odvodeným odkazom na Sadzobník poplatkov, ktorý priamo vôbec nebol súčasťou zmluvy, napokon s prihliadnutím na to, že žalobca si účtoval poplatky a sankcie, čo odôvodnil práve sadzobníkom poplatkov.
Pri takto rovnocennej, systematicky nezávislej argumentácii vedúcej k neplatnosti zmluvy, bola žaloba právne nedôvodná najmä v časti príslušenstva pohľadávky, akým je úrok, poplatky a primerane aj úrok z omeškania, pričom vzhľadom na podrobné podmienky, ktoré žalobca ako veriteľ stanovil, tieto boli účtované už v predchádzajúcej platobnej histórii. Do úvahy tak prichádzalo iba zaviazanie titulom bezdôvodného obohatenia podľa cit. ust. § 451 OZ, ale napokon keď žalovaný na túto zmluvu titulom „revolvingového úveru“ zaplatil viac ako čerpal, žalobcovi z daného skutkového stavu nie je možné priznať plnenie a preto súd žalobu zamietol.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné, vec bola pre súd otázna z hľadiska právneho posúdenia.
Po stránke prejavu vôle, v tomto konaní bola predložená písomná zmluva upravujúca tzv. „klasický“ úver smerujúci k financovaniu konkrétneho predmetu financovania, ako aj tzv. „revolvingový“ úver podľa koncepcie žalobcu, teda úver, ktorý mal byť opakovane poskytovaný formou úverového rámca na elektronickej karte. Vôľa žalovaného ako dlžníka v takomto záväzkovom vzťahu však pri podpise predmetnej zmluvy smerovala výhradne k financovaniu konkrétneho predmetu financovania konečným počtom splátok. Plnenie v tomto konaní je fakticky uplatnené z tzv. „revolvingového“ úveru, ktorý mal byť poskytovaný čerpaním peňazí žalovaného z účtu, toto sa skutkovo výrazne odlišovalo od východiskového „klasického“ úveru, a preto táto zmena bola právne možná iba ako zmena písomného právneho úkonu. Súd si je vedomý doslovne vyjadrenej vôle žalovaného ako dlžníka spočívajúcej v žiadosti o poskytnutie úverového rámca podľa predtlačenej časti C základného textu zmluvy. Lenže pri podpisovaní zmluvy ako písomného právneho úkonu nie je možné právne uznať, že takouto žiadosťou dochádza zároveň k návrhu na zmenu tej zmluvy, ktorá je práve iba východiskovo podpisovaná. Následne táto zmluva ako písomný právny úkon nebola zmenená písomným právnym úkonom, keďže táto zmena by tiež musela byť uskutočnená obidvomi zmluvnými stranami písomne. Osobitne zo strany žalovaného ako dlžníka súd neuznal ako prejav vôle to, že žalovaný sumy potvrdené v súvislosti s používaním platobnej karty čerpal, keď mu bola platobná karta zaslaná zároveň so „súhlasom“ veriteľa poskytnúť tomuto dlžníkovi úverový rámec.
Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. je dočasné preklenutie potreby použitím cudzích peňazí. Je pravdou, že zákon nezakazuje podnikateľom, ktorí nie sú bankou, poskytovať úvery, ktoré sa od pôžičiek podľa občianskeho zákonníka odlišujú konsenzuálnosťou, teda povinnosťou veriteľa na požiadanie dlžníka na základe uzatvorenej zmluvy poskytnúť úver a tým, že úrok ako odplata za poskytnutie úveru je považovaný za základnú náležitosť tohto typu zmluvy. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere predloženú v tomto konaní súd považuje za uzatvorenú v rozpore s účelom týchto ustanovení, lebo ako vyplynulo, v rámci úverového rámca 20.000,- Sk (663,88 Eur) boli napokon postupne v čase čerpané peňažné prostriedky vo výške 1.652,25 Eur, všetko za východiskovo dojednaného úroku 2,19 % mesačne (x 12 = 26,28 % ročne), ktorý je cenou úveru, základnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 497 ObZ. Čiže konečná výška úveru ako ďalšia základná náležitosť zmluvy o úvere nebola dojednaná konečnou sumou. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v
predmetnej zmluve je čisto ekonomickým pojmom, nie právnym, znamená úver použitý na splatenie predchádzajúceho úveru a je typický pre poskytovanie úverov podnikateľom, ktorí vzhľadom na mieru dohľadu veriteľa môžu dostať nový úver za nových, spravidla už výhodnejších podmienok a za týchto podmienok môžu dlhodobo hospodáriť aj s kauzálne cudzími peniazmi. Na rozdiel od toho v tomto prípade súd zaznamenal zmluvu o „revolvingovom úvere“ zameranú na dlhodobé finančné zaviazanie dlžníka - nepodnikateľa veriteľovi, ktoré spočíva v tom, že dlžník dostane platobnú kartu ku kauzálne cudziemu účtu, keďže pri poskytnutom úverovom rámci má dochádzať k čerpaniu úveru až čerpaním peňazí a nie už poskytnutím služby úverového rámca. Akoby tak malo byť životným štýlom dlžníka, že bude bežné výdavky hradiť z cudzích peňazí, teda z úveru, ktorý sa neustále obnovuje v jeho výške a ktorý by mal pravidelne splácať. Súd si je vedomý, že debetné účty vedú aj banky, a že môže ísť o službu, pri ktorej v prípade skutočnej potreby úveru nebude musieť dlžník žiadať o úver opakovane, naopak dlžník by neskôr úver dobrovoľne nemusel čerpať, ale podľa názoru súdu by platobná karta nemala byť vydaná ku kauzálne cudziemu účtu, resp. opakované poskytovanie úveru by malo byť iba doplnkovou službou klientovi, ktorý má vlastný účet. Výška úroku pri úvere dojednanom na neurčitý čas sa môže ukázať ako spravodlivo neprijateľná pre niektorú zo zmluvných strán v závislosti od hodnotovej stability peňažného obeživa v budúcnosti. V tomto zmysle ani inak priaznivé ustanovenie o automatickom zániku po 3 rokoch bez pohybu na úverovom účte (cit. ust. čl. VI.4.3 VÚP) argumentačne nezachraňuje účel zmluvy, lebo prax veriteľa znemožňuje sledovanie schopnosti dlžníka splácať úver v budúcnosti s následkom včasného neposkytnutia ďalšieho úveru, príznačne keď veriteľ započítava dovtedy prijaté plnenia najprv na príslušenstvo úveru včítane sankčného, ale nevylučuje faktické poskytnutie ďalšieho úveru.
Navyše skutočné náklady takéhoto opakovane poskytovaného úveru sú neprehľadné. Na základe odvodených odkazov postupne na všeobecné podmienky a sadzobník poplatkov boli dlžníkom zaplatené ďalšie poplatky a sankčné plnenia, ktoré neboli dojednané jasne, počnúc príliš malým textom obchodných podmienok na opačnej strane zmluvy. Súd síce bol ochotný zaoberať sa týmito obchodnými podmienkami, ktoré pre neho boli čitateľné, ale tie sú ďalej charakterizované nejasnosťou definovania pojmu „náklady“ úveru vo vzťahu k jednotlivým položkám, ktoré na základe ďalšieho odkazu upravuje sadzobník poplatkov. Nie je v možnostiach súdu v odôvodnení rozsudku vzhľadom na platobnú históriu toto uviesť konkrétne, ale z toho je jasné, že ak žalobca ako veriteľ stále eviduje nesplatenú istinu, doterajšie plnenia žalovaného v určitej miere započítaval na pochybné časti jeho pohľadávky.
Samotná možnosť uvádzať náklady úveru odkazom na interné dokumenty veriteľa a tieto meniť jednostranne v čase, je citlivá, síce toto inak sa vyskytuje aj u bánk, ale tá spravuje účet klienta, teda cudzie peniaze, a najmä podlieha špecializovanému dohľadu Národnou bankou Slovenska (§ 6 zák. č. 483/2001 Z.z.), na rozdiel od tunajšieho žalobcu, ktorý podlieha iba všeobecnému dohľadu Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Osobitne poplatok za vedenie účtu má spravodlivo zmysel, iba keby peňažná inštitúcia spravovala peniaze klienta (kde opakovane poskytovaný úver by bol iba doplnkovou službou spojenú s prečerpaním účtu klienta, ako súd odôvodnil vyššie). V tomto prípade je však úverový účet účtom samotného veriteľa, ku ktorému má klient dispozičné právo, teda akousi účtovnou pomôckou k poskytnutému úveru, lebo obsahuje aj položky „predpísaných“ splátok bez ohľadu na ich zaplatenie, poplatkov a sankčných plnení, zatiaľ čo keby sa jednalo o účet klienta, tieto položky by nemohol obsahovať. Inak povedané, do dispozičnej právomoci sa peniaze ako poskytnuté na základe poskytnutého úveru dostali iba vtedy, keď boli z tohto účtu vybraté. Je vecou veriteľa, aby si takúto účtovnú pomôcku k úveru viedol sám a nespoplatňoval ju ako účet klienta.
Podporne by bolo možné argumentovať aj ustanoveniami o zmluvách spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. OZ, aj keď nie v znení účinnom do 31.12.2007, keďže úver nie je typom zmluvy podľa občianskeho zákonníka. Lenže aj ďalšie zmluvy včítane tunajšej zmluvy uzatvorenej podľa obchodného zákonníka, resp. podľa osobitného zákona o spotrebiteľských zmluvách, možno považovať zároveň
za spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom od 1.1.2008, napokon v znení účinnom v súčasnosti, relevantné je prechodné ustanovenie § 879j OZ. K týmto ďalším právnym dôvodom je vhodné uviesť, že zmluvnú pokutu súd považuje za neprijateľnú, ak v spotrebiteľskej zmluve má narastať v čase (napr. denne), alebo ak je závislá od správania veriteľa, (opakované upomienky), alebo aj jednorazová zmluvná pokuta ak je príliš vysoká vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti (tu 8% z jednotlivých splátok, s otvorenou otázkou nejasného uplatnenia v prípade predčasnej splatnosti úveru, tobôž popri poplatkoch za „vstup do vymáhania“ a za „opakovaný vstup do vymáhania“). Tiež vzhľadom na účel zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako hromadne predkladanej zmluvy nebolo prijateľnou podmienkou dojednať vyšší úrok z omeškania než podľa občiansko - právnych predpisov, čo postupom času aj výslovne upravil zákon. Takéto zistenie prípadných neprijateľných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách by malo dopad iba na neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok, spravidla vedľajších ustanovení zmluvy, ktorá by inak musela byť platná. Toto vo vzťahu k vedľajším ustanoveniam, aj keď sa tým súd takto zaoberal, však už v tomto prípade nebolo podstatné, lebo v tomto prípade je neplatná celá zmluva, ako súd odôvodnil vyššie, keď súd rozhodol podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a systematicky nezávisle pre obchádzanie zákona.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).