Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-171-2012.pdf
PDF · 103.93 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/171/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou, v právnej veci navrhovateľky: B. N., Q.. A., Š. X. K., H.. XX.XX.XXXX, C. O. XXXX/X, Bratislava, proti odporcovi: P. N., H.. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, C. O. XXXX/X, C., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: N. N., H.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky B. N., Q.. A., H.. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom O. XXXX/X, Bratislava - Rača, a odporcu P. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom O. XXXX/ X, Bratislava- Rača, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Miestnym národným výborom v Bratislave - Rači, zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v Bratislave - Rači, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá N. N., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej N. N., H.. XX.XX.XXXX sumou 150,-Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Rodičia sa dohodli neupraviť styk otca s maloletou N. N..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.07.2012, doplneným dňa 15.08.2012, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a zároveň žiadala, aby súd zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, odporca bude zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej N. sumou 200,-Eur mesačne, ktoré sumy bude odporca povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 10-eho dňa v mesiaci vopred. Navrhovateľka sa svojim návrhom zároveň domáhala, aby súd styk odporcu
XXP/XXX/XXXX
s maloletou dcérou ponechal neobmedzený. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že manželstvo je rozvrátené, neplní svoju funkciu. S odporcom uzatvorila manželstvo po ročnej známosti. Problémy medzi účastníkmi začali už v roku 1993, kedy sa účastníci prisťahovali do prístavby rodičovského domu odporcu, kde musela navrhovateľka čeliť útokom zo strany rodiny odporcu, ktorá navrhovateľku neprijala. Odporca väčšinou nestál na strane navrhovateľky a tá musela týmto útokom zo strany odporcovej rodiny čeliť väčšinou sama. Navrhovateľka sa aj napriek tomu snažila udržať vzťah v harmónii, ale po 15 rokoch manželstva sa cítila vyčerpaná z vynakladanej námahy a snahy udržať vzťah, pričom sa taktiež z ich vzťahu vytrácala aj vzájomná intimita. Na túto skutočnosť navrhovateľka odporcu upozorňovala, avšak ten tomuto problému nevenoval žiadnu pozornosť. Navrhovateľku prestal ich vzťah napĺňať, intenzita ich intímneho života postupne klesala a od mája roku 2010 sa spolu vôbec účastníci intímne nestýkajú. V roku 2011 navrhovateľka iniciovala návštevu manželskej poradne, avšak po prvom sedení odmietla ďalšie návštevy z dôvodu odporcovho pasívneho prístupu. V súčasnosti už navrhovateľka voči odporcovi neprechováva žiadne city a tento stav považuje za nezvratný. Vzťahy medzi manželmi sú z vyššie uvedených dôvodov vážne narušené a manželstvo účastníkov si neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom navrhovateľka nevidí nádej na obnovenie manželského spolužitia.
Odporca svojim písomným podaním zo dňa 10.09.2012 s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode nesúhlasil. Na doplnenie odporca uviedol, že pol roka po uzavretí manželstva mu zomrela matka a následne sa začali problémy s rodinou odporcu, a to predovšetkým s jeho sestrami, nakoľko sa navrhovateľka nenechala z ich strany dirigovať a on si neuvedomoval, že tým ubližujú jeho najbližšiemu človeku. V roku 1991 sa účastníkom narodil toho času už plnoletý syn P.. Ako každá rodina mali účastníci na začiatku problém s bývaním, ktorý sa im podarilo vyriešiť v roku 1992, kedy sa rozhodli pristaviť si bytovú jednotku k rodičovskému domu odporcu, od čoho odporcu navrhovateľka všemožne odhovárala, avšak on bol presvedčený, že je to najlepšie možné riešenie. Až neskôr si odporca uvedomil, že to bola chyba a časom si uvedomil, čo všetko pre neho navrhovateľka obetovala, a tak sa jej odporca snažil vynahradiť. V roku 1997 sa účastníkom narodila maloletá dcéra N., ktorej zdravotný stav bol krátko po narodení veľmi kritický a po jej vyliečení ochorel navrhovateľkin otec, ktorý ťažkej chorobe aj podľahol. Napriek uvedeným skutočnostiam sa podľa názoru odporcu navrhovateľka prejavila ako veľmi silná osobnosť, stihla si dokončiť vzdelanie, vodičský preukaz a taktiež sa stíhala svedomito starať o rodinu, s čím sa jej odporca snažil pomáhať. Účastníci vyhľadávali každú možnú chvíľu, aby mohli byť spolu, a to aj po intímnej stránke, pričom podľa názoru odporcu prežívali najkrajšie obdobie spoločného rodinného života, ktoré im mnohí aj závideli. Približne v roku 2005 však navrhovateľka začala mať psychické problémy a začala navštevovať psychológa a neskôr aj psychiatra, pričom po jednom veľkom psychickom kolapse začala užívať lieky. Postupne sa začal narúšať intímny život účastníkov. Pretrvávanie v spoločnom dome s rodinou odporcu bolo už neodvratné, a tak odporca začal hľadať iné riešenie, ktoré sa mu naskytlo v roku 2010, kedy sa dozvedel o predaji bytu, a tak sa rozhodli pre jeho kúpu a následnú rekonštrukciu. V tejto dobe účastníci prestali fungovať ako manželia, nakoľko navrhovateľka odporcu presvedčila, že vzhľadom na odporúčanie jej lekára sa majú naplno venovať rekonštrukcii bytu a rýchlemu nasťahovaniu sa. Po presťahovaní sa do nového bytu sa však účastníkom nepodarilo obnoviť ich vzťah do niekdajšej podoby, čo vyústilo do návštevy manželskej poradne. Už v tejto dobe sa navrhovateľka stále viac sústredila iba na seba a nemala záujem tráviť spoločný čas s odporcom, prestala si čas s ním plánovať a vždy, keď sa odporca pokúsil o fyzický kontakt, dostala navrhovateľka nevysvetliteľnú triašku a odtláčala sa od neho. Navrhovateľka sa od odporcu v plnej miere odcudzila a oznámila mu, že už s ním nechce byť. Na jar roku 2012 sa navrhovateľka zúčastnila niekoľkých terapií, po ktorých zistila, že chce byť iná ako doteraz a nechce pokračovať v partnerskom vzťahu s odporcom. Odporca aj toho času navrhovateľku stále miluje a nechce, aby sa ich manželstvo ukončilo rozvodom. Aj napriek tomu, že sa spolu účastníci intímne nestýkajú, je odporca toho názoru, že po absolvovaní manželskej poradne sa im podarí ich vzťah obnoviť. Účastníci spolu žijú v spoločnej domácnosti aj s ich deťmi, bez vedľajších známostí, spoločne sa starajú o ich maloletú dcéru, navštevujú matku navrhovateľky a spoločných známych.
XXP/XXX/XXXX - XX
V priebehu konania obaja rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k obom maloletým deťom na čas po rozvode.
Kolízna opatrovníčka doporučila rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je uzavretá v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom návrhu, s doplnením návrhu, s písomným podaním odporcu, s obsahom sobášneho listu, rodných listov, s potvrdením o návšteve školy, s potvrdením o príjme navrhovateľky a odporcu, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Miestnym národným výborom v Bratislave
- Rači. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú štátny príslušníci Slovenskej republiky a posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese O. XXXX/X, Bratislava. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to plnoletý syn P., H.. XX.XX.XXXX, a maloletá dcéra N., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že trvá na svojom písomne podanom návrhu a žiada súd, aby jej manželstvo s odporcom rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, ku ktorej obaja rodičia maloletej navzájom dospeli. Manželstvo účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, pričom pol roka po svadbe zomrela odporcova matka a odporca mal 17 ročnú sestru, a tak sa účastníci presťahovali k nim, aby sa mohli starať o otca odporcu a jeho sestru. Rodina odporcu však navrhovateľku neprijala. Konflikty a problémy s rodinou odporcu pretrvávali, a tak účastníci presťahovali k rodičom navrhovateľky do 2- izbového bytu. Dňa 08.09.1991 sa narodil syn Ivan a účastníci sa následne snažili vyriešiť svoju bytovú otázku, pričom odporca prišiel s návrhom postaviť si bytovú jednotku do dvora jeho rodičov, s čím však navrhovateľka nesúhlasila vzhľadom na predchádzajúce zlé skúsenosti. Postupne sa začali problémy, ktorých sa navrhovateľka obávala. Rodina odporcu mala od ich bytovej jednotky kľúče, keďže tam mala pivnicu s vínom a len cez nich sa tam dalo prejsť, a tak sa im stratilo všetko súkromie. Často sa stalo, že si odporkyňa nakúpila potraviny a keď prišla domov, tak už tam neboli, nakoľko ich spotrebovala rodina odporcu. Keď navrhovateľka chodila spávať k svojim rodičom, tak mala po návrate rozhádzané postele, nakoľko si u nich sestra odporcu robila vlastné oslavy. Všetky uvedené problémy si navrhovateľka riešila sama. Po narodení dcéry N., H.. XX.XX.XXXX, bola navrhovateľka prinútená vyhľadať pomoc psychológa. V roku 1998 zomrel otec navrhovateľky, a tá musela následne zabezpečovať starostlivosť o jej matku, ktorá trpela na sklerózu multiplex. V dôsledku povahy a nátlakov svojej matky začala navrhovateľka navštevovať psychiatra a po psychickom kolapse aj užívať antidepresíva. Navrhovateľka si začala uvedomovať, že je na všetko sama. Postupne sa vyskytli problémy aj intímnej oblasti života účastníkov. Po určitom čas sa účastníkom naskytla možnosť kúpy 4-izbového bytu, pričom sa so sestrou odporcu dohodli na tom, že ona si odkúpi ich rodinný dom a ostane v ňom bývať, avšak tá dohodu nedodržala dom neodkúpila. Po presťahovaní sa dostala navrhovateľka zvýšenú dávku antidepresív, nemohla ani spávať a ani jesť, v dôsledku čoho intímny život účastníkov úplne vyhasol a navrhovateľka má za to, uvedený stav je už nezvratný. Na dopyt samosudkyne navrhovateľka uviedla, že s odporcom spolu naďalej hospodária a bývajú v spoločnej domácnosti, avšak intímne sa spolu nestýkajú od mája roku 2010. Navrhovateľka si odporcu naďalej váži ako človeka, avšak už sa vytratila láska a vzájomná intimita. Navrhovateľka je zamestnaná ako fakturantka a jej priemerný mesačný netto príjem je 759,43,- Eur. Rodinné prídavky na deti poberá odporca. Plnoletý syn P. zatiaľ naďalej býva v spoločnej domácnosti s účastníkmi, je zárobkovo činný, ale na domácnosť neprispieva. Na dopyt samosudkyne navrhovateľka ďalej uviedla, že naďalej zabezpečuje starostlivosť aj o odporcu, ktorému varí, perie a žehlí, pričom ten na domácnosť prispieva.
Maloletá N. navštevuje toho času základnú školu, má dobrý študijný prospech a aj navštevuje tanečný krúžok za poplatok 27,-Eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloletú predstavujú sumu 226,- Eur a zahŕňajú náklady na domácu stravu 120,-Eur, drogériu 30,-Eur,
XXP/XXX/XXXX
kontaktné šošovky 12,-Eur, mobil 12,-Eur, detské poistenie 25,-Eur. Vzťah medzi odporcom a deťmi je dobrý a nikdy nebol voči nim a ani navrhovateľke agresívny.
Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva a prejavil záujem na jeho zachovaní. Odporca uznal ako chybu, že si pristavali bytovú jednotku k jeho rodičovskému domu, avšak v danom čase nebolo veľa možností na riešenie ich bytovej otázky. Navrhovateľka v blízkosti jeho rodiny trpela a starala sa o všetkých, čo je odporcovi toho času ľúto. Na dopyt samosudkyne odporca uviedol, že k navrhovateľke cíti to isté ako na začiatku ich vzťahu.
Odporca sa s navrhovateľkou v záujme záchrany manželstva dohodol a poskytol jej viac súkromia a priestoru na jej osobnú realizáciu. Postupne sa však medzi účastníkmi vytrácala vzájomná intimita, a podľa názoru odporcu aj v dôsledku toho, že ju do intímneho styku nenútil a nechával tomu čas, kým sa navrhovateľka zbaví svojho psychického bloku. Odporca uznal, že si mal problémy navrhovateľky všimnúť skôr, ale potom ako sa o nich dozvedel, tak sa snažil vypomôcť jej v domácnosti alebo v starostlivosti o deti alebo o imobilnú matku. Odporca uviedol, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľka navštevovala psychológa a aj sa zaujímal o priebeh sedení, pričom sám navštívil psychologičku, ktorá mu odporučila, aby sa o navrhovateľku viacej staral, zamedzil jej kontakt s jej matkou, a tak ju sám odprevádzal k lekárom.
Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 04.12.2012 uviedla, že trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi v celom rozsahu a naďalej trvá na svojom písomne podanom návrhu na rozvod manželstva. Na dopyt samosudkyne navrhovateľka uviedla, že naďalej bývajú s odporcom v spoločnej domácnosti, obaja zabezpečujú starostlivosť o maloletú dcéru a odporca na jej výživu pravidelne prispieva.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 04.12.2012 uviedol, že netrvá na svojej výpovedi a už pochopil, že nemá zmysel sa pokúšať o záchranu manželstva, keďže navrhovateľka s ním už nemá záujem žiť, a preto súhlasí s rozvodom manželstva. V súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov k maloletej N. účastníci dospeli k rodičovskej dohode, na základe ktorej bude maloleté zverená do výchovy navrhovateľke, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, odporca bude zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne a styk žiadajú účastníci konania neupraviť.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa slovenského právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní, môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
XXP/XXX/XXXX - XX
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine.
S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
XXP/XXX/XXXX
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky §-u 62, §-u 65 a §-u 75 Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade so záujmami maloletého.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta práva O.s.p. s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa po vyhlásení, odôvodnení a právnom poučení tohto práva výslovne vzdali, čo súdu potvrdili svojím podpisom do zápisnice.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma späť svoje predchádzajúce priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.