Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-208-2010.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/208/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov U. nar. XX. XX. XXXX., bytom V., a L. nar. XX. XX. XXXX, bytom K., v konaní o úpravu styku otca s mal. dieťaťom takto
rozhodol:
I. U p r a v u j e styk otca L. so synom K., nar. XX. XX. XXXX. tak, že tento je oprávnený sa so synom stýkať cez letné prázdniny druhý týždeň mesiaca júl toho, ktorého roku, v čase od pondelka do nedele od 10.00 hod do 16.00. hod.
II. Matka j e p o v i n n á v určenom čase na adrese S., ul. H. syna riadene pripraveného odovzdať otcovi a ten je povinný v určenom čase na tom istom mieste syna odovzdať matke.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa podal na Okresný súd v Kežmarku návrh, v ktorom žiadal, aby súd upravil styk otca s mal. dieťaťom. . Otec dieťaťa žiadal upraviť rozsah styku jeden týždeň počas letných školských prázdnin od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., jeden týždeň počas jarných, vianočných a jesenných prázdnin v tom istom časovom rozmedzí s tým, že otec oznámi matke termín tohto styku do 30. apríla každého roku písomne.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku z dňa XX. XX. XXXX, pod č. k. XC XX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, bol mal. K. zverený do výchovy matky a on bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 2.000,- Sk. Poukázal, že už v čase rozvodového konania mal záujem stretávať sa so synom aspoň niekoľkokrát do roka. Naposledy sa s dieťaťom stretol dňa 05. 02. 2005. K vianočným sviatkom toho istého roka zaslal dieťaťu balík k rukám starej matky dieťaťa, avšak reakcia starej matky bola odmietavá. Preto sa viackrát nepokúsil o kontakt s dieťaťom. Pretože návrh otca mal. dieťaťa bol neurčitý, nevykonateľný súd ho vyzval prostredníctvom dožiadaného súdu v mieste bydliska otca, aby ho spresnil. Otec dieťaťa písomným podaním svoj návrh na úpravu styku z dňa XX. XX. XXXX opravil a spresnil v rozsahu, že navrhuje, aby súd rozhodol, že otec dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým každý rok prvé dva týždne v mesiaci júl.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu, ako aj výpoveďami prítomných účastníkov konania.
Z pripojeného rozsudku Okresného súdu v Kežmarku z dňa XX. XX. XXXX, pod č. k. XC XX/ XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, súd zistil, že Okresný súd v Kežmarku rozviedol manželstvo rodičov mal. K.. Na čas po rozvode zveril dieťa do výchovnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 2.000,- SK. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva súd zistil, že návrh na rozvod manželstva podala matka dieťaťa. Otec nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného a zároveň navrhol upraviť styk otca s mal. K. Pretože z vyjadrenia otca k návrhu na rozvod manželstva išlo o neúplný návrh a ohľadom úpravy styku vo vyjadrení išlo len o zmienku, súd o úprave styku nerozhodoval a odporučil účastníkom konania, že ak nedôjde k dohode o úprave styku medzi rodičmi otec dieťaťa má právo podať samostatný návrh na úpravu styku s dieťaťom. Rodičia mal. dieťaťa spolu nežili v spoločnej domácnosti od februára 2005. Otec žil v Českej republike, kde pracoval. Starostlivosť o dieťa zabezpečovala výlučne matka.
Otec mal. dieťaťa na pojednávaniach vytýčených na Okresnom súde v Kežmarku sa nezúčastňoval. Svoju neúčasť ospravedlňoval z dôvodu veľkej vzdialenosti z miesta jeho bydliska na miesto konania príslušného súdu. Bol vypočutý dožiadaným súdom Okresným súdom v K. kde uviedol, že na výživu dieťaťa prispieva mesačne 66 eur, niekedy menej než 60 eur. Na Slovensko chodí raz ročne, vtedy býva u svojej matky. S dieťaťom sa v čase návštev svojej matky nekontaktuje s odôvodnením, že matka dieťaťa by mu ho i tak nedala. Uviedol, že je otcom dieťaťa, ktorého nevidel 6 rokov a vzhľadom k veku dieťaťa potrebuje otca. Podotkol, že jeho návrh na úpravu styku nijak nesúvisí s návrhom matky na zvýšenie výživného. Uviedol však, že okrem výživného synovi neposiela žiadne darčeky, nie je s dieťaťom v písomnom ani v telefonickom kontakte. Súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Matka dieťaťa s návrhom otca na úpravu styku nesúhlasila s odôvodnením, že otec dieťaťa nejavil 7 rokov záujem o dieťa a o dieťa sa nezaujímal. Výživné platí nepravidelne a v nižšej sume ako bolo stanovené súdom. Preto bola nútená podať návrh na výkon exekúcie. Ďalej poukázala, že otec dieťaťa odišiel zo spoločnej domácnosti asi pred 7 rokmi. Od uvedeného obdobia dieťa otca nevidelo. Otec s dieťaťom neudržiava kontakt ani písomne ani telefonicky. Matka ďalej uviedla, že otec pravidelne dvakrát za rok prichádza na Slovensko k svojej matke do F.. Otec dieťaťa za ním však nikdy neprišiel, nemal o dieťa záujem. Navrhla návrh otca zamietnuť. Uviedla, že oboznámila dieťa s návrhom otca. Dieťa malo uviesť, že s otcom sa nechce stretávať a zároveň navrhla vykonať znalecké dokazovania znalcom z odboru pedopsychológie.
Z vykonaného znaleckého dokazovania ustanoveným znalcom PhDr. Mariánom Garbárom, znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých a psychológie dopravy, zapísaného v zozname znalcom MS SR súd zo znaleckého posudku zistil. Znalec uviedol, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné výchovné prostredie, po materiálnej stránke dobre zabezpečené, obaja žijú v rodinných domoch. Otec maloletého uzavrel druhé manželstvo, z ktorého má dcéru. Matka maloletého má taktiež dcéru z ďalšieho vzťahu, ktorý sa medzi tým skončil. Otec dieťaťa žije v ČR. Do úvahy pripadá pre prípadný styk otca s maloletým rodinné prostredie u otcovej matky, ktorá žije neďaleko bydliska maloletého. Vzťah maloletého k otcovi nie je prakticky žiadny, nakoľko ho 7 rokov nevidel, verbalizuje negatívne, nie však hostilné postoje k otcovi, styk s otcom odmieta. Jeho odmietanie je o to viac pochybné a nevychádza z jeho vlastného vnútorného presvedčenia, nakoľko sa dieťa s otcom nestýka. Odmietanie zo strany dieťaťa je prijatý postoj. Vzťahy medzi rodičmi sú navzájom negatívne, bez vzájomnej komunikácie, obaja však deklarujú, že sa u nich nejedná o hostilné postoje k bývalému partnerovi. Znalec konštatoval v znaleckom posudku, že považuje zo psychologického hľadiska za potrebné zabezpečiť otcovi možnosť styku so synom. Uviedol, že za najoptimálnejšie považuje spočiatku stretávanie otca so synom vzhľadom na vzdialenosť otcovho bydliska týždeň cez letné prázdniny, kde by styk mohol prebiehať v bydlisku otcovej matky, a to bez prítomnosti matky. Znalec taktiež doporučil jedna až dva dni cez Vianočné a Veľkonočné sviatky a jarné prázdniny. Uviedol, že vzhľadom na vek dieťaťa, ktorý je už blízky veku 15 rokov a vzhľadom na súčasný dobrý psychický stav nie je predpoklad, že ho styk s otcom bude traumatizovať. Nepovažuje z psychologického hľadiska za potrebné nejakým spôsobom jeho styk s mal. obmedzovať. Znalec ďalej uviedol, že úlohou otca je v živote dieťaťa veľmi ťažko zastupiteľná a súčasné postoje dieťaťa už naznačujú deformáciu. Preto je styk s otcom žiaduci. Upozornil však, že veľa bude závisieť od toho ako sa obaja k realizácii tohto styku postavia, aby nepresadzovali svoje egoistické postoje na úkor vytvorenia vhodných podmienok na realizáciu tohto styku a dôležité a rozhodujúce bude na výkon styku s otcom príprava matky ak matka vhodne a pozitívne dieťa na výkon styku pripraví. V závere znalec konštatoval, že styk otca so synom z psychologického hľadiska je veľmi žiaduci a potrebný a v žiadnom prípade nemôže byť synovi na škodu. Práve naopak to, že otec sa dlhodobo nestretával so synom viedlo k rôznym deformáciám tohto vzťahu.
Matka mal. dieťaťa po oboznámení sa s vypracovaným znaleckým posudkom uviedla, že súhlasí, aby súd upravil styk otca s mal. dieťaťom a to v rozsahu jedného týždňa počas školských prázdnin a to v zmysle doporučenia znalca. Navrhla však, aby vzhľadom k tomu, že dieťa otca nevidelo 8 rokov súd upravil denný styk otca počas celého týždňa a to od 10.00 hod každého dňa počas celého týždňa. Ďalej navrhla vzhľadom k pretrvávajúcim zlým komunikačným schopnostiam medzi oboma rodičmi, aby dieťa bolo prevzaté otcom a otcom dieťaťa odovzdané v známom prostredí dieťaťa ako aj otcovi a to u starej matky zo strany otca pani B.. V závere uviedla, že ak dieťa a otec dieťaťa si nájdu v budúcnosti k sebe pozitívny postoj styk otca s dieťaťom môže byť zmenený a upravený v záujme oboch.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa pripojil k navrhovanej úprave styku otca s mal. dieťaťa k návrhu matky.
Úprava styku rodiča s mal. dieťaťom je upravená ustanovením § 25 ZR, v ktorom je upravené stretávanie sa s mal. dieťaťom na čas po rozvode. Súd analogicky vychádzal s uvedeného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o úprave styku otca s mal. dieťaťom.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 3 ZR ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3, „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“, a v súvisiacom článku 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Pokiaľ sa rodičia nie sú schopní na stretávaním dohodnúť rozhodne autoritatívne súd s tým, že presne vymedzí čas a miesto odovzdania a prevzatie dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť.
Pretože rodičia mal. K. neboli schopní dohodnúť sa na úprave styku, a to vzhľadom k vzťahom, ktoré sú medzi nimi navzájom negatívne bez vzájomnej komunikácie, súd upravil styk otca L. s mal. dieťaťom, pritom vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku znalcom PhDr. Mariánom Garbárom. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že styk dieťaťa s otcom nemôže mať negatívny dopad na ďalší psychický vývoj dieťaťa, ale naopak môže mu to prospieť. Znalec ďalej konštatoval, že z psychologického hľadiska je styk otca s dieťaťom veľmi žiaduci a potrebný a v žiadnom prípade nemôže byť dieťaťu na škodu. Znalec zároveň v znaleckom posudku doporučil najoptimálnejšie stretávanie otca s dieťaťom vzhľadom na vzdialenosť otcovho bydliska. Matka vo svojom návrhu z dňa XX. XX. XXXX,. vzhľadom k časovému obdobiu počas ktorého dieťa nebolo v kontakte s otcom navrhla, aby počas stanoveného týždňa cez letné prázdniny dieťa sa stretávalo s otcom od 10.00 hod rannej do 16.00 hod poobede. Pripustila aj možnosť zmeny takto upraveného styku otca s dieťaťom ak sa medzi nimi vytvorí taký vzťah, kde obaja budú chcieť sa stretávať oveľa v širšom rozsahu ako bolo stanovené súdom. Súd taktiež vzal k úvahu pri určení miesta prevzatia a odovzdania dieťaťa, aby dieťa bolo prevzaté a odovzdané otcom v prostredí známom obom a to u starej matky zo strany otca pani S.. Vychádzajúc z odporúčania znalca, ako aj zo samotného návrhu matky súd chcel zabrániť konfliktom medzi oboma rodičmi pri odovzdaní dieťaťa vychádzajúc zo stanoviska znalca o vzťahu oboch rodičov, ktorý pretrváva medzi nimi. Súd mal za to, že takto upravený styk otca s dieťaťom bude v záujme mal. dieťaťa, v záujme otca mal. dieťaťa a v súlade s vyššie citovanými zákonným ustanoveniami Ústavou a Dohovorom o právach dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).