Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-42-2023.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Luciou A. B. v trestnej veci proti obžalovanému C. D., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.09.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
C. D. E. F. A. G., narodený XX.XX.XXXX vo Výčapoch – Opatovciach, trvale bytom H. A. XXX/X, I. – G. s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e : dňa 04.07.2023 o 13.00 hodine v obci Výčapy - Opatovce viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Fiat Tipo, EČ: J. E., ktorého je vlastníkom a držiteľom, pričom uvedené vozidlo riadil po požití alkoholických nápojov, v dôsledku čoho s vozidlom narazil do zadnej časti odstaveného motorového vozidla značky BMW 530D GT, EČ: J. K., vlastníkom ktorého je L.. F. XX L.. K., pričom jej spôsobil škodu vo výške 1200,- €, následne po príchode hliadky OO PZ Lužianky dňa 04.07.2023 o 14.05 hodine bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ktorú vykonal s pozitívnym výsledkom 1,20 mg/l,
t e d a :
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, t ý m s p á c h a l : prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á : Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3, § 438d Trestného zákona sa obvinenému u k l a d á trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodenú obchodnú spoločnosť F. XX, L., L. L. K. XXX, K., M.: XX XXX XXX odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému C. D. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu.
Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 odseku 3 Trestného poriadku
- písmeno c), či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno;
- písmeno d), či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby odpovedal: áno;
- písmeno f), či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno;
- písmeno g), či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, odpovedal: áno;
- písmeno h), či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, odpovedal: áno.
Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne, súd na návrh prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázanú vinu obžalovaného zo skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný svojím konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona tým, že po tom, čo požil alkoholické nápoje, úmyselne viedol motorové vozidlo a pri jazde narazil do zadnej časti odstaveného motorového vozidla BMW 530d GT patriaceho poškodenej spoločnosti F. XX L.. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 289 Trestného zákona (ochrana ľudského života a zdravia ako aj majetku) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V odpise registra trestov má obžalovaný dva záznamy o odsúdení; Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 4T/253/80 zo dňa 15.12.1980 pre prečin proti majetku v socialistickom a osobnom vlastníctve podľa § 3 odsek 1 písmeno a) zákona č. 150/1969 Zb. o prečinoch, za ktorý mu bolo uložené nápravné opatrenie po dobu 2 mesiacov 10 % z platu a Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 2T/153/81 zo dňa 23.06.1981 pre trestný čin opilstva podľa § 201 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, za ktorý mu bolo uložené nápravné opatrenie po dobu 8 mesiacov 10 % z platu a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok. V oboch prípadoch sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu evidencie priestupkov a z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že obžalovaný sa dopustil dvoch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaných dňa 21.05.2009 za prekročenie povolenej rýchlosti, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 16,- eur a dňa 24.09.2018 za nerešpektovanie dopravného značenia, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 50,- eur (zaplatená dňa 27.09.2018).
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Ako na poľahčujúce okolnosti súd prihliadol na to, že pri objasňovaní trestnej činnosti obžalovaný napomáhal súdu tým, že urobil vyhlásenie o vine (§ 36 písmeno n) Trestného zákona), čím sa výrazným spôsobom pričinil o skrátené súdne konanie bez potreby rozsiahleho dokazovania a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.
V rámci trestnej sadzby až na jeden rok, po znížení hornej hranice o jednu tretinu v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, ukladal súd trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby až na 8 mesiacov.
Vzhľadom na okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj z hľadiska individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Trest
odňatia slobody nespojený s obmedzením osobnej slobody obžalovaného súd považoval za primeraný a zákonný.
Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody so skúšobnou dobu a s probačným dohľadom v rámci ktorého navrhol uložiť zákaz požívania alkoholických nápojov a povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu bez náležitého odôvodnenia. Okrem toho navrhol uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 24 mesiacov.
S návrhom prokurátora na uloženie probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe s uložením vyššie popísaného zákazu a povinnosti sa súd nestotožnil. Prokurátor v záverečnej reči takýto svoj návrh žiadnym spôsobom neodôvodnil, v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní nezadovážili a ani prokurátor na hlavnom pojednávaní nepredložil žiadny taký dôkaz, ktorý by odôvodňoval sprísnenie skúšobnej doby o probačný dohľad nad obžalovaným, na ktorého sa hľadí akoby nebol odsúdený. Ani samotné vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu neodôvodňuje uloženie probačného dohľadu s navrhnutým zákazom a povinnosťou. Okrem toho obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, a preto neprichádza do úvahy ani obligatórne uloženie probačného dohľadu v zmysle ustanovenia § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovanému nebol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky.
Súd odmietol generalizovanie trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky na trestný čin, ktorý by mal byť podľa ponímania prokurátora spojený s uložením probačného dohľadu pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody. Takéto vnímanie je hrubým porušením zásady individualizácie trestu.
Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že je vždy dôležité ukladať individuálny trest v zmysle zásad vyjadrených v ustanovení § 34 Trestného zákona, nakoľko je potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou sankciou, ukladanou súdom, predovšetkým na páchateľa trestného činu. Dôležité je skúmať pomery páchateľa, a to v celom kontexte jeho pôsobenia v minulosti, pretože len tak je možné zabezpečiť, aby bol spravodlivo uložený trest. Obžalovaným spáchaný trestný čin a priestupky na úseku cestnej premávky za takmer 50 rokov držby vodičského oprávnenia nie sú takou okolnosťou, pre ktoré by mal byť obžalovaný označovaný za nedisciplinovaného vodiča, a pre ktorú by súd musel nevyhnutne uložiť probačný dohľad s prokurátorom navrhovaným zákazom požívania alkoholických nápojov a povinnosťou podrobenia sa sociálnemu výcviku alebo iného výchovného programu, aj s poukazom na tú skutočnosť, že vo vzťahu k priestupkom ide o zanedbateľné previnenia s ohľadom najmä na dĺžku posudzovaného obdobia. Vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/153/81 zo dňa 23.06.1981 pre trestný čin opilstva podľa § 201 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, súd konštatoval, že hoci obžalovaný bol súdne trestaný za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, keď dňa 12.04.1981 bol kontrolovaný hliadkou policajného zboru, pričom mu bola nameraná hodnota 1,34 ‰ alkoholu v krvi, súd na toto odsúdenie neprihliadne, vzhľadom na dlhý časový odstup (viac ako 42 rokov od spáchania skutku), ale najmä z dôvodu zahladenia predmetného odsúdenia, teda na obžalovaného sa v danom prípade hľadí, akoby nebol odsúdený.
V súvislosti s výrokom o treste zákazu činnosti súd postupoval podľa § 438d Trestného zákona, v zmysle ktorého sa § 61 odsek 3 a 5 Trestného zákona vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 odsek 3 alebo 5 Trestného zákona pred 01.11.2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 odsek 3 alebo 5 Trestného zákona po 01.11.2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 01. 11. 2011 ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 odsek 3 alebo 5 Trestného zákona neprimerane prísne. Podľa citovaného ustanovenia súd uloží trest zákazu činnosti za daných okolností v hornej polovici zákonnej sadzby jeden až desať rokov, pričom na takéto ukladanie trestu nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Súd sa preto, na rozdiel od trestu odňatia slobody, musel vysporiadať s predchádzajúcim odsúdením obžalovaného; Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 2T/153/81 zo dňa 23.06.1981 pre trestný čin opilstva podľa § 201 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon vo vzťahu k výške uloženia trestu zákazu činnosti.
Účelom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je páchateľa trestného činu vyradiť z možnosti vykonávať činnosť (vedenie motorových vozidiel), na výkon ktorej treba osobitné
povolenie (vodičské oprávnenie). Zákon umožňuje uloženie tohto druhu trestu vo výmere jeden rok až desať rokov, a to výslovne v tých prípadoch, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s takou činnosťou.
Skutok, za ktorý bol obžalovaný odsúdený Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 2T/153/81 zo dňa 23.06.1981, za ktorý mu bolo uložené nápravné opatrenie po dobu 8 mesiacov 10 % z platu a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok, obžalovaný spáchal dňa 12.04.1981. Hoci zahladenie odsúdenia nemá vplyv na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona, súd musel podrobne vyhodnotiť všetky okolnosti v zmysle § 34 Trestného zákona. Trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil pred viac ako štyridsiatimi rokmi, pričom síce išlo o rovnaký druh trestnej činnosti, avšak po tomto odsúdení až do spáchania prejednávaného skutku sa obžalovaný nedopustil iného závažného konania, pre ktoré by nebolo možné použiť ustanovenie § 438d Trestného zákona. V prípade obžalovaného ide o človeka v dôchodkovom veku a uloženie zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne. Súd dospel k záveru, že v zmysle § 438d Trestného zákona neuloží trest zákazu činnosti v hornej polovici sadzby, ale trest vo výmere 30 mesiacov, pričom pri jeho výmere súd prihliadol na množstvo etanolu, ktorý bol u obžalovaného dychovou skúškou zistený.
Súd má za to, že tento druh trestu a výmera, popri sebe uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu ako trestu hlavného a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu ako trestu vedľajšieho, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladania trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru súdu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv aj na jeho pracovnú činnosť, na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
O nároku na náhradu škody súd rozhodol tak, že podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodenú obchodnú spoločnosť F. XX, L., odkázal s jej nárokom na civilný proces, nakoľko v zmysle vykonaného dokazovania nebola výška škody preukázaná, keďže v zmysle odborného vyjadrenia výška škody bola stanovená len ako predbežná, ktorú si poškodený v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla môže uplatniť priamo u poisťovateľa (v poisťovni obžalovaného) a zároveň podľa vyhlásenia obžalovaného táto škoda už bola z jeho povinného zmluvného poistenia uhradená.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.