Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Cb-86-2012.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cb/86/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu PB Capital, a.s., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 31 722 296 proti žalovanému VIJOFEL trade, s.r.o., 086 42 Bartošovce 182/1, IČO: 36 474 738, zastúpený JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., advokátska spoločnosť, Hlavná 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.917,56 EUR s príslušenstvom, dňa 4.12.2012 takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 697,- EUR s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania od 5.9.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na trovách konania 182,60 EUR, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 2.917,50 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 122,54 EUR od 18.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.448,02 EUR od 24.3.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.347,- EUR od 1.5.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti OC LUNÍK II. na ulici Hronskej č. 14 v Košiciach a s účinnosťou od 1.10.2010 bola medzi ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá zmluva č. XXX/XXXX o nájme a podnájme nebytových priestorov a poplatkoch za služby spojené s užívaním nebytových priestorov v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v C. I. N. B. D. V. Č.. XX P. W. o celkovej výmere 98 m2 na predaj mäsa a mäsových výrobkov a to na dobu neurčitú. Prenajaté nebytové priestory žalovaný prevzal dňa 1.10.2010. Žalovaný nebytové priestory vrátil žalobcovi dňa 31.1.2011, po dobu trvania nájomného vzťahu v roku 2010 na základe vyúčtovania réžie však žalovaný dlhuje žalobcovi 2.917,56 EUR. Dlžnú sumu žalovaný neuhradil doposiaľ, preto počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola réžia fakturovaná, sa dostal do omeškania a je povinný zaplatiť v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. úroky z omeškania vo výške 9 % ročne.
O žalobe žalobcu bolo rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 6.2.2012 č. k. 18Rob 135/2011-27. Proti platobnému rozkazu však žalovaný podal včas odôvodnený odpor a tak platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 O.s.p. sa zrušil. Následne vec z dôvodu miestnej príslušnosti bola podľa § 105 ods. 1 O.s.p. Okresným súdom Prešov postúpená Okresnému súdu Bardejov, ktorý ju prejednal a rozhodol.
Pred začatím prvého pojednávania žalobca svoju žalobu vzal čiastočne späť a to o sumu prevyšujúcu 697,- EUR s 8 % ročným úrokom z omeškania od 5.9.2012 do dňa zaplatenia.
Na pojednávaní žalobca prehlásil, že v rozsahu zostávajúcom po čiastočnom späťvzatí žaloby na podanej žalobe trvá a v tomto rozsahu žiada žalobe vyhovieť.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 12.11.2012, t. j. riadne a včas a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil s vyjadrením súhlasu s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX zo dňa 1.10.2010, záznamom o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo dňa 1.10.2010, záznamom o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo dňa 31.1.2011, faktúrou č. 11300016 zo dňa 4.1.2011 na sumu 226,32 EUR, č. 11810002 zo dňa 9.3.2011 na sumu 1.448,02 EUR a č. 11300321 zo dňa 18.4.2011 na sumu 1.347,- EUR, inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci dňa 1.10.2010 uzavreli písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v objekte: C. I. N.. V. XX, W., zapísanom na LV č. XXX, parcelné číslo 4, súpisné číslo 250, o rozlohe 98 m2 ako predajňu mäsa a mäsových výrobkov s tým, že nájomný pomer vznikne dňa 1.10.2010 a bude trvať po dobu neurčitú. Žalovaný sa zaviazal platiť nájomné vo výške 908,95 EUR (27.383,- Sk) mesačne bez DPH, do ktorého nie sú zahrnuté náklady za dodávku tepla, vodné a stočné a zrážková voda a žalovaný sa zaviazal tieto režijné náklady na základe faktúr vystavených žalobcom uhradiť.
Žalobca tvrdí, že žalovaný si svoju povinnosť platiť režijné náklady nesplnil, v dôsledku čoho mu dlhuje 2.917,56 EUR.
Účastníci vzťah, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj v spore uplatňovaný nárok, uzavreli podľa zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Úprava obsiahnutá v citovanom zákone nesporne svojim charakterom patrí do sféry občianskeho práva a tak, aj keď obaja účastníci sú podnikateľmi zapísanými v obchodnom registri (žalobca v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka č. 749/V, žalovaný v živnostenskom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka č. 12986/P), práva a povinnosti vyplývajúce pre ne z ich záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou spravujú sa príslušnými ustanoveniami o nájme podľa Občianskeho zákonníka a príslušnými ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb., ale práva a povinnosti v príslušných ustanoveniach o danom type zmluvy v nich neupravené sa riadia Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka).
Podľa § 3 zákona číslo 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Nájomnou zmluvou medzi účastníkmi uzavretou dňa 1.10.2010 bolo nesporne preukázané, že žalobca dal žalovanému do užívania nebytové priestory na obchodné účely a žalovaný sa zaviazal platiť nájomné a náklady za služby, poskytovanie ktorých je obvykle s užívaním nebytových priestorov spojené (elektrická energia, vodné, stočné a plyn). Tým medzi žalobcom a žalovaným vznikol nájomný pomer v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Žalovanému vzniklo dohodnutým dňom 1.10.2010 právo nerušene užívať prenajaté nebytové priestory a zároveň povinnosť platiť v zmluve dohodnuté nájomné a cenu poskytovaných služieb, ktorých poskytovanie je obvykle spojené s nájmom nebytových priestorov.
Žalobca sa v konaní domáha voči žalovanému zaplatenia ceny služieb, poskytovanie ktorých je obvykle spojené s užívaním nebytových priestorov (cenu za dodávku tepla, elektriny a vodné a stočné). Tvrdí, že žalovaný týmto titulom bol povinný zaplatiť celkom 2.917,56 EUR s tým, že táto celková cena pozostáva zo sumy 226,32 EUR za teplo, vodné, stočné, ZRV v mesiaci január podľa faktúry žalobcu číslo 11300016 zo dňa 4.1.2011 splatnou 17.1.2011, sumy 1.448,02 EUR za odber elektrickej energie za obdobie od 1.10. do 31.12.2010 podľa faktúry číslo 1181002 zo dňa 9.3.2011 splatnou 23.3.2011 a zo sumy 1.347,- EUR za odber elektrickej energie podľa skutočnej spotreby podľa faktúry číslo 11300321 zo dňa 18.4.2011 splatnou 30.4.2011.
Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd uviedol, že o žalobe žalobcu bolo rozhodnuté platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný podal odpor. Aj keď žalovaný v podanom odpore označil žalobu za nedôvodnú a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, nepoprel ale vznik a trvanie nájomného vzťahu za podmienok tvrdených žalobcom v žalobe, teda za podmienok ako sú zrejmé zo zmluvy č. XXX/XXXX uzavretej žalobcom a žalovaným dňa 1.10.2010. Súd preto nemohol mať pochybnosti o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov a za podmienok podľa obsahu už citovanej zmluvy.
Podľa čl. II. bod 2 zmluvy č. XXX/XXXX náklady za dodávku tepla, vodné a stočné, zrážková voda nie sú zahrnuté v nájomnom a nájomca sa zaväzuje ich uhradiť prenajímateľovi v aktuálnom mesiaci zálohovou platbou na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Vyúčtovanie režijných nákladov prenajímateľ zabezpečí do 60 dní od dátumu vyúčtovania zo strany dodávateľov, pričom vyúčtovacím obdobím sa rozumie kalendárny rok.
Žalobca faktúrou číslo 11300016 zo dňa 4.1.2011 žalovanému vyfakturoval dodávku tepla, vodné, stočné a ZRV za mesiac január 2011 v sume 226,32 EUR so splatnosťou dňa 17.1.2011, faktúrou číslo 11810002 zo dňa 9.3.2011 odber elektrickej energie za obdobie od 1.10 do 31.12.2010 v množstve 5.604 kW po 0,217132 EUR/kWh spolu sumou 1.448,02 EUR so splatnosťou 23.3.2011 a faktúrou číslo 11300321 zo dňa 18.4.2011 odber elektrickej energie v množstve 6 500 kWh po 0,17269231 za obdobie mesiaca január 2011 v sume 1.347,- EUR so splatnosťou 30.4.2011. Žalobca pritom tvrdí, že žalovaný faktúry doposiaľ neuhradil.
Dôvodom, pre ktorý žalovaný, podľa ním podaného odporu, neuznáva žalobcom uplatnený nárok, je žalovaným tvrdená možnosť vymedzený priestor podľa nájomnej zmluvy užívať iba obmedzene pre vady, ktoré nespôsobil. S poukazom na ustanovenie § 674 Občianskeho zákonníka a § 8 zák. č. 116/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov má zato, že mu patrí zľava z nájomného. Žalovaný, podľa jeho tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu si nárok na poskytnutie zľavy z nájomného u žalobcu zákonným spôsobom uplatnil, čo však žalobca nezohľadnil.
Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 674 Občianskeho zákonníka ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
Podľa § 8 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Žalobca poprel, aby žalovaný bol obmedzený v možnosti riadne užívať prenajatú nehnuteľnosť a rovnako tak poprel tvrdenie žalovaného, že žalovaný si poskytnutie zľavy u neho uplatnil.
Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný svoje tvrdenie o možnosti užívať prenajaté priestory iba obmedzene pre vady, ktoré nespôsobil, nekonkretizoval a ničím nepreukázal, aj keď tak v priebehu konania urobiť mohol, aj v prípade preukázania žalovaného tvrdenia, že prenajaté priestory mohol užívať iba obmedzene, na jeho námietku by v tomto prípade nebolo možné prihliadať. Z citovaných ustanovení § 673 Občianskeho zákonníka i § 8 zák. č. 116/1990 Zb. totiž v prípade, ak pre vady, ktoré nájomca nezavinil, prenajaté priestory môže užívať iba obmedzene, patrí nájomcovi zľava z nájomného, teda nie z ceny služieb, poskytovanie ktorých je obvykle spojené s užívaním nebytových priestorov, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu. Žalovaný pritom nielen v samotnom odpore proti platobnému rozkazu, ale ani v priebehu konania nielenže svoju povinnosť zaplatiť cenu týchto služieb a ani jej výšku nenamietal, ale svoju povinnosť aj z väčšej časti v priebehu konania splnil a tak súd nemohol mať pochybnosti nielen o základe žalobcom uplatneného nároku, ale ani o jeho výške tak, ako táto vyplýva zo žaloby žalobcu a ním predložených faktúr číslo 11300016 zo dňa 4.1.2011, číslo 11810002 zo dňa 9.3.2011 a číslo 11300321 zo dňa 18.4.2011.
Žalovaný po podaní žaloby svoju povinnosť čiastočne splnil, keď dňa 21.5.2012 zaplatil 122,54 EUR z faktúry číslo 11300016, dňa 18.6.2012 zaplatil 500,- EUR z faktúry číslo 11300016, dňa 9.8.2012 zaplatil 948,02 EUR z tej istej faktúry a dňa 4.9.2012 zaplatil 600,- EUR z faktúry číslo 11300321, čoho dôkazom sú žalobcom predložené výpisy z účtu v banke. Spolu tak žalovaný po podaní žaloby žalobcom zaplatil 2.170,56 EUR. Žalobca po čiastočnom plnení žalovaným svoju žalobu vzal čiastočne späť s tým, že dlh žalovaného je už iba vo výške 697,- EUR. Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 697,- EUR ako cenu služieb, poskytovanie ktorých je obvykle spojené s užívaním nebytových priestorov. Je treba pritom dodať, v zhode so žalobcom, že vzhľadom na žalovaným uvedený účel doteraz poskytnutého plnenia (variabilné symboly uvedené žalovaným v bankových príkazoch na úhradu), dlh žalovaného je zostatok z ceny za odber elektrickej energie podľa faktúry číslo 11300321 zo dňa 18.4.2011.
Žalobca okrem zaplatenia ceny poskytovaných služieb žiadal uložiť žalovanému tiež povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania a to vo výške 8 % ročne od 5.9.2012 do zaplatenia (po čiastočnom späťvzatí žaloby) s tým, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením svojho dlhu a jemu vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
Už skôr bolo súdom uvedené, že v súlade s ustanovením § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka práva a povinnosti vyplývajúce pre účastníkov konania z ich záväzkového vzťahu sa v tom rozsahu, pokiaľ sú výslovne upravené v zákone číslo 116/1990 Zb., prípadne ustanoveniami Občianskeho zákonníka o danom type zmluvy, t. j. o nájomnej zmluve, spravujú sa touto úpravou, v ostatnej časti zasa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Omeškanie nájomcu a ani jeho následky nie sú výslovne upravené v citovanom zákone a ani v tej časti Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje nájomnú zmluvu a tak na posúdenie omeškania žalovaného a jeho následkov je treba použiť príslušnú všeobecnú úpravu Obchodného zákonníka.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení po 15.1.2009 (§ 768f Obchodného zákonníka) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení po 1.1.2009 (§ 10a nariadenia) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 340 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
V zmluve č. XXX/XXXX o nájme nebytových priestorov sa žalovaný cenu služieb zaviazal platiť na základe žalobcom vystavenej faktúry. Podľa faktúry číslo 11300321 zo dňa 18.4.2011, ktorou bola povinnosť žalovaného zaplatiť cenu spotrebovanej elektrickej energie žalobcom vyfakturovaná, sumu 1.347,- EUR mal žalovaný zaplatiť do 30.4.2011. Žalovaný časť tejto ceny vo výške 697,- EUR nezaplatil doposiaľ a tak s jej zaplatením je od 1.5.2011 až doposiaľ v omeškaní a vznikla mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške podľa citovaných zákonných ustanovení.
Účastníci v zmluve o nájme nebytových priestorov výšku úrokov z omeškania nedohodli a tak žalovaný je povinný platiť úroky z omeškania vo výške podľa citovaného § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. v znení po 1.1.2009, t. j. vo výške o 8 % viac, než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného.
Žalovaný do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu v sume 697,- EUR sa dostal dňom 1.5.2011. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu bola vo výške 1 % p.a. a tak žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 697,- EUR od 1.5.2011 do zaplatenia. Žalobca však žiadal priznať úroky z omeškania iba vo výške 8 % ročne a počnúc od 5.9.2012 do zaplatenia a keďže súd takto uplatnený nárok nemohol z dôvodov podľa § 153 ods. 2 O.s.p. prekročiť, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ním žiadané úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 697,- EUR od 5.9.2012 do zaplatenia.
Vychádzajúc z uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 697,- EUR s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania od 5.9.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním, konanie vo veci zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Žalobca svoju žalobu pred začatím prvého pojednávania vzal čiastočne späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby svoju povinnosť v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby dobrovoľne splnil. Je pritom nesporné, že nebyť dobrovoľného plnenia žalovaným, žalobca by bol úspešný aj v tomto rozsahu a tak súd vychádzal zo zistenia, že žaloba žalobcom bola podaná dôvodne v celom rozsahu a patrí mu náhrada trov konania v plnej výške, ktorú v zhode s ich vyčíslením na pojednávaní dňa 4.12.2012 súd určil sumou 182,60 EUR, čo zodpovedá žalobcom zaplatenému súdnemu poplatku zo žaloby a náhrade cestovného autobusom z Košíc do Bardejova a späť v súvislosti s účasťou poverenej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 4.12.2012.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).