Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/343/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: W. E., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 815,70 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 283,27 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 283,27 eur od 28.12.2010 do zaplatenia.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 532,43 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 532,43 eur od 28.12.2010 do zaplatenia zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 18.06.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 815,70 eur spolu s úrokmi s omeškania vo výške 9 % zo sumy 815,70 eur od 28.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo vymedzil tak, že s odporcom uzavrel dňa 09.05.2008 zmluvu o pripojení č. A3728744 a dňa 14.08.2007 zmluvu o pripojení č. A4958679. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 mikroprocesorové SIM karty, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a k týmto priradil účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX P. XXXX XXX XXX. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty v celkovej výške 663,88 eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka rozsudkom Okresného súdu Prešov spis. zn. a v súlade s ust. je tak ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky a v kontexte s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku sa týmto návrhom v súlade s uvedeným domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia N95, a to vo výške 531,10 eur- Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj

základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by mu prípadne mohla vzniknúť tým, že si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť (zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná t jeho strany s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Po právoplatnosti uvedeného rozsudku ustanovenia zmluvy (dodatku), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a súdnym rozhodnutím. Odporca v dodatku čl. 3 bod 3.7 vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas doby viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dojednávané paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporca mu spôsobil je nasledovný akciová cena 66,06 eur, predajná cena 597,16 eur a uplatnená škoda 531,10 eur. Odporca včas a riadne nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 284,60 eur v období 31.08.2010 - 28.10.2010. Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 13.12.2010 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby. Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 28.12.2010. Z vyššie uvedeného dôvodu žiada, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške 284,60 eur a sumu 531,10 eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody v súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 dodatku, ktorá mu podľa jeho názoru vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 04.12.2012, ktoré sa konalo v súlade s ust. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý podaním zo dňa 27.11.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci za svojej neúčasti. Odporca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil, pričom predvolanie mu bolo doručené spôsobom podľa ust.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe zmluvy o pripojení č. A3728744 uzavretej v súlade s ust. o elektronických komunikáciách dňa 09.05.2008 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX XXX XXX a zaviazal sa aktivovať odporcovi účastnícky program "Mobilný internet Štart“ a poskytovať mu v zmluve a vo Všeobecných podmienkach spoločnosti Orange Slovensko, a. s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „VP“) špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň si záväzne objednal v zmluve špecifikované služby navrhovateľa a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, VP, najmä platiť cenu za pripojenie a poskytovanie služieb.

Na základe zmluvy o pripojení č. A3138602 uzavretej v súlade s ust. o elektronických komunikáciách dňa 14.08.2007 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX XXX XXX a zaviazal sa aktivovať odporcovi účastnícky program "P150+jednotné hovory“ a poskytovať mu v zmluve a vo VP špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň si záväzne objednal v zmluve špecifikované služby navrhovateľa a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, VP, najmä platiť cenu za pripojenie a poskytovanie služieb.

V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve zo dňa 09.09.2008 sa navrhovateľ zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program "VIP 300 XXL“ a súčasne predať mobilný telefón zn. Nokia N95 za zľavnenú kúpnu cenu 1.990,- Sk (66,06 eur). (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi účastníkmi konania aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. , ktorej predmetom bol predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 1.990,- Sk (66,06 eur).

Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami podľa zmluvy a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených , b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka mať aktivovaný program na SIM karte počas doby viazanosti, u ktorého je výška mesačného poplatku (vrátane DPH) stanovená prinajmenšom na sumu 1.666,- Sk (55,30 eur).

V ust. čl. 2 bod 2.5 dodatku si účastníci ďalej dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 čl. 2. dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) ) je účastník (odporca) povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník (odporca) je povinný zaplatiť navrhovateľovi bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta mala byť splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy navrhovateľa odporcovi.

Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby viazanosti dodatku dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy o pripojení, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočítava do doby viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobu cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne.

Podľa ust. čl. 3 bod 3.7 dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomí, že mobilný telefón je mu predávaný za v dodatku uvedenú cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

V zmysle predloženého dokladu o akciovej a predajnej cene mobilného telefónu, bola predajná (štandardná) cena mobilného telefónu zn. Nokia N95 v čase uzavretia dodatku k zmluve vo výške 597,16 eur s DPH.

Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ

nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.

Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v právo na dočasné prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do zániku zmluvy).

Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi faktúrami č. 8539382734 zo dňa 31.08.2010 splatnou dňa 14.09.2010 na sumu 16,56 eur, č. 8539896768 zo dňa 28.09.2010 splatnou dňa 12.10.2010 na sumu 16,56 eur a č. 8540413890 zo dňa 28.10.2010 splatnou dňa 11.11.2010 na sumu 3,95 eur, cenu služieb celkovo vo výške 36,95 eur podľa uvedenej zmluvy o pripojení č. A3728744 a v zmysle cenníka navrhovateľa.

Taktiež mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi faktúrami č. 8042512431 zo dňa 31.08.2010 splatnou dňa 14.09.2010 na sumu 109,87 eur, č. 8043042297 zo dňa 28.09.2010 splatnou dňa 12.10.2010 na sumu 100,75 eur a č. 8043575137 zo dňa 28.10.2010 splatnou dňa 11.11.2010 na sumu 35,58 eur, cenu služieb celkovo vo výške 246,20 eur podľa uvedenej zmluvy o pripojení č. A3138602 a v zmysle cenníka navrhovateľa.

Navrhovateľ napokon faktúrou č. 1008277904 zo dňa 28.10.2010 splatnou dňa 11.11.2010 v sume 1,33 eur vyúčtoval odporcovi 1,33 eur za upomienku.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 13.12.2010 na zaplatenie faktúr za obdobie 2010/08 v sume 126,43 eur, 2010/09 v sume 117,31 eur a 2010/10 v sume 40,86 eur, celkovo sumy 284,60 eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 663,88 eur . Tieto pohľadávky navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 27.12.2010. Súd nemal z doručenky poštovej zásielky navrhovateľa preukázané doručenie predmetnej výzvy odporcovi.

Podľa nesporného tvrdenia navrhovateľa odporca na daný uplatnený dlh návrhom vo výške 815,70 eur nevykonal do dňa rozhodnutia súdu žiadnu úhradu.

Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 283,27 eur, a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 283,27 eur, keďže odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok nesplnil.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 1,33 (vyúčtovaného faktúrou č. 1008277904), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas (tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia: „sankčný poplatok za doručenie upomienky má charakter zmluvnej

pokuty, na čom sa strany dohodli, pričom jej výška je stanovená spoločnosťou Orange Slovensko“) a až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov, čomu nasvedčuje znenie ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP: „...sankčných poplatkov spojených s doručením upomienky“).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako aj o jej výške, či spôsobe určenia. V zmluve a VP sa konkrétne o sankčnom poplatku za upomienku, resp. zmluvnej pokute za omeškanie s úhradou faktúry pokiaľ bude zaslaná upomienka, sa o tejto sankcii konkrétne hovorí len v ust. čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP. Z tohto ustanovenia VP sa však ani v spojení s prípadným uvedením výšky tejto zmluvnej pokuty v Cenníku navrhovateľa, nedá hovoriť o tom, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému písomnému dojednaniu o zmluvnej pokute. Výška zmluvnej pokuty mala byť podľa VP stanovená navrhovateľom (možno sa len domnievať, že v Cenníku, ktorý by mal byť súčasťou zmluvy o pripojení, avšak konkrétne sa to v ustanovení čl. 11 bodu 11.13 písm. a) VP neudáva). Nemožno však v takomto prípade hovoriť o písomnej dohode zmluvných strán o výške zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia, ak táto výška je závislá na vôli len jednej zmluvnej strany. V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ust. považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je, ako už bolo vyššie uvedené, totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so VP, ako aj Cenníkom navrhovateľa, a to jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo VP hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením VP. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. .

Ak by aj súd pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov a ) dohody o zmluvnej pokute, s čím sa však nestotožnil, je tak v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi účastníkmi ide nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou ( ), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ust. za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní ). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva navrhovateľa primárne sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou / paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora (uvedená možnosť je aj priamo zakotvená v ust. čl. 16 bodu 16.2 písm. d) VP) a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka navrhovateľa z hľadiska jej vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 4 bodu 4.4 VP), nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty formálne viaže, odporcovi zaslal (neuniesol bremeno dôkazu ust. ).

Pokiaľ sa jedná o návrh v tejto časti, t. j. o zaplatenie sumy 1,33 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1,33 eur od 28.12.2010 do zaplatenia zamietol.

Navrhovateľ si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 531,10 eur, ktorý skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy z predajnej ceny mobilného telefónu, t. j. sume 531,10 eur.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. . Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.

Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí

Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou zodpovednosť v danom prípade spája.

Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.

Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne

pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to akciovej cene za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení č. A3138602 nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy).

Pokiaľ sa týka vzniku škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd poukazuje na to, že škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného - navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený mobilný telefón. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby v roku 2010, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časového hľadiska navrhovateľ zamieňa príčinu s následkom, inak povedané najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

Právo na náhradu škody nevyplýva ani z citovaného ust. čl. 3 bod 3.7. dodatku, ako uvádzal navrhovateľ, aj keď sa v tomto článku hovorí o škode.

Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 531,10 eur zamietol.

Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok sa súdu javí ako účelový v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli súdmi judikované ako neprijateľné ( ); napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -65 zo dňa 13.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 29.06.2011, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -35 zo dňa 16.08.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 09.05.2011, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -61 zo dňa 18.02.2011 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.04.2012 (tento aj samotný navrhovateľ udáva v návrhu), rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. zo dňa 31.10.2011, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -82 zo dňa 26.10.2011, rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -56 zo dňa 29.05.2012, rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -62 zo dňa 20.11.2012. Aj sám navrhovateľ to deklaruje hneď v úvode svojho návrhu. Aj keď navrhovateľ skutkovo vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa domáha akoby zmluvnej pokuty v zníženej výške, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu.

Navrhovateľovi vzniklo v súlade so Všeobecnými podmienkami právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. a ust. nariadenia vlády SR č. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. 283,27 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením faktúr, t. j. v čase od 15.09.2010 do 12.11.2010 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, ). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 126,43 eur od 15.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 117,31 eur od 13.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 39,53 eur od 12.11.2010 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania až od 28.12.2010, súd mu viazaný rozsahom návrhu s poukazom na ust. priznal úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 283, eur od 28.12.2010 do zaplatenia.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. a z toho, že čistý úspech odporcu v konaní bol v rozsahu 30 % [úspech navrhovateľa 35 % (283,27 eur/ 815,70 eur = 0,35) : úspech odporcu 65 % (532,43 eur/815,70 eur = 0,65); teda čistý úspech odporcu = 65 % - 35 %]. Odporcovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od navrhovateľa náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že odporca si toto svoje právo v konaní v súlade s sut. veta prvá neuplatnil návrhom, súd mu náhradu trov konania nepriznal.