Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-100-2007.pdf
PDF · 81.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/100/2007
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karasa, Exekútorský úrad v Humennom, Staničná 11, pod EX 758/2007 na návrh oprávneného W. G. L. P. L., N.: XXXXXXXX, Š. X, L., proti povinnému Š.O. U., B.. XX.X.XXXX, X. O. XXX/XX, R. o vymoženie istiny 33,19 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi, Exekútorský úrad Humenné, trovy exekúcie vo výške 44,47 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia..
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2157917 zo dňa 11.8.2005 vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, vydal dňa 13.3.2007 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810*016842 pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 1.000,- Sk (33,19 Eur) a trovy exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podnete navrhol, aby súd uznesením zastavil exekučné konanie v zmysle § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to z dôvodu, že exekúcia je neprípustná vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty v súlade s ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008. Zároveň vo svojom podaní si uplatnil trovy exekučného konania.
Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom súdu oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania, keďže rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa po začatí exekúcie stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd sa stotožnil s podnetom súdneho exekútora, v ktorom sa uvádza, že dôvodom zastavenia exekúcie je plynutie času, konkrétne, že v danom prípade došlo k preklúzii, teda k zániku práva, a to uplynutím lehoty, v ktorej sa mohlo právo uplatniť. Z exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2157917 zo dňa 11.8.2005 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 1.000,- Sk (33,19 Eur) po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2005 a vykonateľnosť dňa 26.8.2005. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 26.8.2005. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 26.8.2008 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustení.
Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 26.8.2008, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a ods. 3 zákona o priestupkoch - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak
súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,47 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Trovy boli priznané podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. účinnej v čase začatia exekučného konania a to podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, za 1 začatú hodinu (prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prekontrolovanie - 15 min., vyhotovenie predvolania povinného a výzvy na úhradu splnenia povinností - 15 min.), á 6,64 €, spolu 6,64 €.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon označený ako zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko má za to, že v zmysle § 25 v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vyhotovenie žiadosti exekútorom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vyhotovenie žiadosti na súčinnosť pre sociálnu poisťovňu a políciu, nakoľko tieto nepovažuje za účelne vynaložené a ide o úkony duplicitne uplatnené, pretože za tieto úkony patrí exekútorovi v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky paušálna odmena vo výške 3,32 €.
Ďalej trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora určenej podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 vyhl. v náväznosti na ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, za 7 úkony (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x zisťovanie majetku -Dopravný inšpektorát, 3x zisťovanie platiteľa mzdy - Sociálna poisťovňa), á 3,32 €, spolu 23,24 €.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 7,18 €, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny spolu 29,88 € a náhrady hotových výdavkov v sume 7,18 €, čo činí 7,41 €. t.j. spolu 44,47 €.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekučného konania odvolanie n i e j e prípustné.
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.