Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-8-2022.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v spore žalobcu: SR - Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 104 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovu sumu 104 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.08.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 104 € s prísl. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.04.2021 boli odboru právnych služieb sekcie legislatívy a právnych služieb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odborom účtovníctva sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odstúpené podklady na vymáhanie pohľadávky štátu voči povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX (ďalej len „žalovaný“). Žalovanému bola dňa XX.XX.XXXX vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX, vo výške 104 €, splatná do 16.08.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení D. E. E. F., za obdobie od XX.XX.XXXX B. XX.XX.XXXX. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávok zo dňa 19.10.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Následne žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 24.01.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Predmetná výzva bola žalobcovi vrátená poštovými službami zo dňa 01.03.2022. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Legitímnosť svojho nároku žalobca oprel o § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil.
3. V predmetnej veci vydal súd dňa 12.05.2022 platobný rozkaz, č.k. 8C/8/2022-11, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a k žalobe pripojenými listinnými dôkazmi, a to výzvou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úhradu pohľadávky štátu, faktúrou vystavenou žalobcom pre žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úhradu pohľadávok zo dňa 19.10.2020, správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, oznámením o zmene na strane žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
5. Faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa XX.XX.XXXX, splatnou do dňa 16.08.2020, žalobca fakturoval žalovanému sumu 104 € za stravu v karanténe.
6. Výzvou zo dňa 19.10.2020 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky, ktorá vznikla za poskytnutú stravu v povinnej karanténe vo výške 104 €. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 03.09.2020.
7. Ďalšou výzvou žalobcu adresovanou žalovanému dňa 24.01.2022 opätovne žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 104 €. Podľa kópie poštovej doručenky zásielka sa vrátila žalobcovi z dôvodu, že žalovaný si túto neprevzal v odbernej lehote.
8. Podaním zo dňa 22.08.2023 Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava súdu oznámila, že zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 23/2022/MV SR zo dňa 8.11.2022 zverejnenou v CRZ dňa 15.11.2022 pod č. Z2200234, ktorá bola uzavretá v zmysle zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu medzi správcom pohľadávok štátu Ministerstvom vnútra SR a Slovenskou konsolidačnou, a. s. ako poverenej osobe jej bolo postúpené právo uplatňovať a vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu voči žalovanému.
9. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z.z.“) zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu správca postupuje na poverenú osobu právo uplatňovať pohľadávku štátu.
10. V zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 374/2014 Z.z. poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu oprávnená a) uplatňovať pohľadávku štátu, zabezpečiť k nej exekučný titul a vymáhať ju, b) konať voči dlžníkom, pred príslušnými orgánmi a tretími osobami pri uplatňovaní pohľadávky štátu; písomné splnomocnenie sa nevyžaduje, c) konať vo vlastnom mene, na vlastný účet a v prospech správcu, d) prijať plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.
11. S poukazom na citované ust. § 15 ods. 2 zákona č. 374/2014 Z.z. je Slovenská konsolidačná, a.s. dňom účinnosti zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu oprávnená uplatňovať pohľadávku štátu, zabezpečiť k nej exekučný titul a vymáhať ju, konať voči dlžníkom, pred príslušnými orgánmi a tretími osobami pri uplatňovaní pohľadávky štátu.
12. Nakoľko sa nejedná o postúpenie pohľadávky, ale o zmenu osoby oprávnenej uplatňovať a vymáhať pohľadávku, ktorej vlastníkom aj naďalej zostáva štát a k tejto zmene dochádza zo zákona dňom účinnosti zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu, ktorým Slovenská konsolidačná, a.s. vstupuje do postavenia správcu pohľadávok štátu a pôvodný správca – Ministerstvo vnútra SR toto postavenie stráca, súd nerozhodoval o zmene účastníka konania na strane žalobcu v zmysle ust. § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 12 ods. 2, písm. f) zákona č. 355/2007 Zb. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 255/2007 Z.z.“) opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
14. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) Zákona č. 355/2007 Z.z. v znení platnom v čase nariadenej karantény fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.
15. Úhrada nákladov spojených s ubytovaním a stravovaním fyzických osôb, ktorým bola nariadená povinná izolácia v karanténnych zariadeniach v pôsobnosti MO SR môže byť vykonaná na základe a) príkazu vydaného podľa § 4 ods. 41 písm. d) druhého bodu zákona č. 179/2011 Z. z., príkazom vedúceho ústredného orgánu štátnej správy podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 179/2011 Z. z. zariadeniam vo vlastníctve štátu, ktorých správcom je subjekt okresného úradu podľa § 16 ods. 3, písm. c) a d) alebo § 16 ods. 4, písm. g) zákona č. 179/2011 Z. z. pre zariadenia ktoré sú vo vlastníctve iných subjektov ako štátu. Stravnou jednotkou je denná strava v odporúčanej celkovej výške 13,- eur s DPH vrátane plastového obalu, ak ubytovanému bola dodaná celodenná strava ( raňajky, obed, večera ). Ak ubytovanému nebola dodaná celodenná strava, hodnota stravnej jednotky sa pomerne kráti podľa dodanej stravy vo výške 3 eur za raňajky, 5,- eur za obed a 5,- eur za večeru ( čl. 3 ods. 4 ).
16. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Zb., náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
17. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Predmetom sporu nebola otázka posudzovania ústavnosti pobytu žalovaného v karanténnom zariadení, ale žalobcov nárok na náhradu nákladov vzniknutých v dôsledku zabezpečenia stravy žalovanému v karanténnom zariadení. Ústavný súd SR svojím Nálezom sp. zn. PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 nevyhovel návrhu ombudsmanky o protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach, za tieto služby povinní zaplatiť štátu za poskytnutú stravu. Tým, že ide o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel Ústavný súd SR k záveru o ústavnej udržateľnosti tejto povinnosti. V uvedenom náleze bolo zohľadnené aj to, že právna úprava odstraňuje riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúru za stravu, ktorá bola žalovanému poskytnutá počas jeho pobytu v povinnej karanténe v karanténnom zariadení D. E. E. F. za obdobie od XX.XX.XXXX B. XX.XX.XXXX, a to vo výške 104 € (13 € denne v súlade s čl. 3 ods. 4 usmernenia). Žalovaný však uvedenú faktúru v prospech žalobcu ani na základe opakovanej výzvy neuhradil.
22. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Zb. žalovaný bol subjektom, ktorý niesol hmotnoprávnu povinnosť znášať náklady za stravu, tieto však žalobcovi doposiaľ neuhradil. Žalovaný uplatnený nárok žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.
23. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021).
24. Nesplnením peňažného záväzku riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vznikol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne (5 % + 0,0 % - úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), a to zo sumy 104 € od 17.08.2020 (od dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry) do zaplatenia.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto by mal nárok na náhradu trov konania. Keďže žalobca je oslobodený od platenia súdneho poplatku a iné trovy konania mu nevznikli, súd mu náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.