Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/72/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom 04.12.2012 prejednal odvolanie obžalovanej Y. D. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 13.04.2012, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti. Rozhodujúc podľa obžalovanej Y. D., teraz D., rod. I., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa Tr. zák., s použitím Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trest zákazu činnosti

- vykonávať podnikateľskú činnosť v stavebníctve na dobu 2 (dvoch) rokov. V ostatných výrokoch ostáva rozsudok nezmenený.

odôvodnenie:

Vyššie označeným rozsudkom bola obžalovaná Y. D., teraz D. uznaná za vinnú z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, ako je uvedený v bodoch 1, 2 napadnutého rozsudku.

Za to jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba troch rokov.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený aj trest zákazu činnosti - vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu štyroch rokov.

Podľa obžalovanej bola uložená povinnosť nahradiť poškodených:

- Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. XXX, škodu vo výške 53.277,- Sk (1.768,47 €),

- A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. XXX, škodu vo výške 134.146,32 Sk (4.452,84 €),

- X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, škodu vo výške 7.758,50 Sk (257,54 €),

- O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. , škodu vo výške 7.495,50 Sk (248,81 €),

- A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, škodu vo výške 5.786,- Sk (192,06 €),

- spoločnosti Essox s.r.o., Senovážne námestie 231/7, České Budějovice, škodu vo výške 204.253,60 Sk (6.779,98 €).

Podľa boli poškodení O. J. a spoločnosť Essox s.r.o. České Budějovice so zvyškom nároku na náhradu škody odkázané na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala obžalovaná odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch v podstate argumentovala tým, že trestného

činu podvodu sa nemohla dopustiť, pretože poškodeným zvyšná odmena za dielo nebola vyplatená z objektívnych dôvodov. V čase podpisovania zmluvy mala v úmysle riadne zaplatiť za vykonané práce, ale z dôvodu, že sa dostala do finančných problémov prestala s platením a následne bola nútená predať aj predmetné motorové vozidlo a získané peniaze použila na náhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s chodom firmy. Keďže jej nebolo preukázané úmyselné zavinenie, nedopustila sa tak žalovaného trestného činu. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol podľa

Na verejnom zasadnutí navrhla, aby obžalovaná bola oslobodená, pretože chýba úmysel a v jej prípade ide len o nedodržanie zmluvných podmienok.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovanú podaná, vrátane preverenia jej obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení , nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovanej, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovanej na spáchaní žalovaného trestného činu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením síce stručne, ale jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovanej.

Ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodených Z. L., A. Z., X. E., O. J., A. O. a U.. W. D., teda o tom, že obžalovaná im nezaplatila za vykonané práce. Tieto závery nesporne vyplynuli z opakovaných výpovedí poškodených a svedkov, ktorí sú uvedení v rozhodnutí okresného súdu. Uvedené dôkazy a následne i ostatné závery si odvolací súd plne osvojuje a keďže sa s nimi aj stotožňuje, na ne ako správne v podrobnostiach poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej treba uviesť, že nejde o novú, doposiaľ neuplatnenú obhajobu, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne aj v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal už prvostupňový súd. Práve vedomosť obžalovanej, že peniaze, ktoré prevzala za riadne a včas vykonané práce jednotlivými poškodenými, nebudú použité na ich zaplatenie, ale na iný účel, je tým vedomým - úmyselným konaním, ktoré smerovalo k jej neoprávnenému obohateniu. Bolo preukázané, že obžalovaná už v tom čase nemala dostatok finančných prostriedkov, ktorá skutočnosť vyplynula aj z jej samotnej výpovede, ale aj z trestného rozkazu Okresného súdu v Uherskom Hradišti z 05.04.2006, sp. zn. , ktorým bola právoplatne odsúdená pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, na trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Podstata podvodného konania obžalovanej spočívala v tom, že 10.03.2005 ako majiteľka sporožírového účtu za pomoci platobnej karty vybrala 30.000,- Kč, aj keď vedela, že na predmetnom bankovom účte nemá dostatok volných finančných prostriedkov a nemala dojednaný tzv. kontokorentný úver.

Zistené konanie obžalovanej potom okresný súd správne kvalifikoval ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pretože preukázateľne v bodoch 1, 2 sa na škodu cudzieho majetku obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

V súvislosti s výrokom o uloženom treste krajský súd zistil, že v rámci trestnej sadzby 1 až 5 rokov, okresný súd obžalovanej uložil primeraný trest odňatia slobody s prihliadnutím aj na výšku spôsobenej škody a osobu obžalovanej, ktorá na území Slovenskej republiky doposiaľ súdne trestaná nebola. Pochybil však prvostupňový súd vo výroku o treste zákazu činnosti, keď obžalovanej v rozpore so zákonom uložil všeobecný zákaz podnikateľskej činnosti. Treba zdôrazniť, že obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila v súvislosti s podnikaním v stavebníctve, a preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti a obžalovanej potom uložil uvedený trest zákazu podnikateľskej činnosti len v stavebníctve na dobu dvoch rokov.

Na základe týchto dôvodov krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.