Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-72-2012.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/72/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom 04.12.2012 prejednal odvolanie obžalovanej Y. D. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 13.04.2012, sp. zn. 8T 101/07 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej Y. D., teraz D., rod. I., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 250 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trest zákazu činnosti
- vykonávať podnikateľskú činnosť v stavebníctve na dobu 2 (dvoch) rokov. V ostatných výrokoch ostáva rozsudok nezmenený.
odôvodnenie:
Vyššie označeným rozsudkom bola obžalovaná Y. D., teraz D. uznaná za vinnú z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, ako je uvedený v bodoch 1, 2 napadnutého rozsudku.
Za to jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba troch rokov.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený aj trest zákazu činnosti - vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu štyroch rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanej bola uložená povinnosť nahradiť poškodených:
- Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. XXX, škodu vo výške 53.277,- Sk (1.768,47 €),
- A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. XXX, škodu vo výške 134.146,32 Sk (4.452,84 €),
- X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, škodu vo výške 7.758,50 Sk (257,54 €),
- O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. , škodu vo výške 7.495,50 Sk (248,81 €),
- A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, škodu vo výške 5.786,- Sk (192,06 €),
- spoločnosti Essox s.r.o., Senovážne námestie 231/7, České Budějovice, škodu vo výške 204.253,60 Sk (6.779,98 €).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení O. J. a spoločnosť Essox s.r.o. České Budějovice so zvyškom nároku na náhradu škody odkázané na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala obžalovaná odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch v podstate argumentovala tým, že trestného
činu podvodu sa nemohla dopustiť, pretože poškodeným zvyšná odmena za dielo nebola vyplatená z objektívnych dôvodov. V čase podpisovania zmluvy mala v úmysle riadne zaplatiť za vykonané práce, ale z dôvodu, že sa dostala do finančných problémov prestala s platením a následne bola nútená predať aj predmetné motorové vozidlo a získané peniaze použila na náhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s chodom firmy. Keďže jej nebolo preukázané úmyselné zavinenie, nedopustila sa tak žalovaného trestného činu. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
Na verejnom zasadnutí navrhla, aby obžalovaná bola oslobodená, pretože chýba úmysel a v jej prípade ide len o nedodržanie zmluvných podmienok.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovanú podaná, vrátane preverenia jej obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.
Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovanej, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovanej na spáchaní žalovaného trestného činu.
V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. síce stručne, ale jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovanej.
Ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovedí poškodených Z. L., A. Z., X. E., O. J., A. O. a U.. W. D., teda o tom, že obžalovaná im nezaplatila za vykonané práce. Tieto závery nesporne vyplynuli z opakovaných výpovedí poškodených a svedkov, ktorí sú uvedení v rozhodnutí okresného súdu. Uvedené dôkazy a následne i ostatné závery si odvolací súd plne osvojuje a keďže sa s nimi aj stotožňuje, na ne ako správne v podrobnostiach poukazuje.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej treba uviesť, že nejde o novú, doposiaľ neuplatnenú obhajobu, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne aj v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal už prvostupňový súd. Práve vedomosť obžalovanej, že peniaze, ktoré prevzala za riadne a včas vykonané práce jednotlivými poškodenými, nebudú použité na ich zaplatenie, ale na iný účel, je tým vedomým - úmyselným konaním, ktoré smerovalo k jej neoprávnenému obohateniu. Bolo preukázané, že obžalovaná už v tom čase nemala dostatok finančných prostriedkov, ktorá skutočnosť vyplynula aj z jej samotnej výpovede, ale aj z trestného rozkazu Okresného súdu v Uherskom Hradišti z 05.04.2006, sp. zn. 1T 175/2006, ktorým bola právoplatne odsúdená pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, na trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Podstata podvodného konania obžalovanej spočívala v tom, že 10.03.2005 ako majiteľka sporožírového účtu za pomoci platobnej karty vybrala 30.000,- Kč, aj keď vedela, že na predmetnom bankovom účte nemá dostatok volných finančných prostriedkov a nemala dojednaný tzv. kontokorentný úver.
Zistené konanie obžalovanej potom okresný súd správne kvalifikoval ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pretože preukázateľne v bodoch 1, 2 sa na škodu cudzieho majetku obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
V súvislosti s výrokom o uloženom treste krajský súd zistil, že v rámci trestnej sadzby 1 až 5 rokov, okresný súd obžalovanej uložil primeraný trest odňatia slobody s prihliadnutím aj na výšku spôsobenej škody a osobu obžalovanej, ktorá na území Slovenskej republiky doposiaľ súdne trestaná nebola. Pochybil však prvostupňový súd vo výroku o treste zákazu činnosti, keď obžalovanej v rozpore so zákonom uložil všeobecný zákaz podnikateľskej činnosti. Treba zdôrazniť, že obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila v súvislosti s podnikaním v stavebníctve, a preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti a obžalovanej potom uložil uvedený trest zákazu podnikateľskej činnosti len v stavebníctve na dobu dvoch rokov.
Na základe týchto dôvodov krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.