Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-309-2010.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/309/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Bc. T. X., S. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812 67, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2010/11527-OPHN zo dňa 9.9.2010, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.10.2010 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. AA/2010/11527-OPHN zo dňa 9.9.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Bratislava IV, odboru sociálnych vecí a rodiny č. B4/2010/0133/012-Sab zo dňa 6.7.2010 zo dňa 6.7.2010. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol tak, že podľa § 29 ods. 5 a podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (zákon o pomoci v hmotne núdzi) sa žalobkyni zastavili príspevky v trvaní 6 mesiacov od 1.6.2010 a poskytovala sa jej dávka v hmotnej núdzi v sume 60,50 eur mesačne od 1.6.2010.
Žalobkyňa má za to, že žalovaný rozhodol bez toho, aby si preveril pravdivosť jej príjmov v roku 2006, nakoľko v druhostupňovom spise sa počas jej nazretia do spisu dňa 27.9.2010 nenachádzali doklady preukazujúce jej príjem v roku 2006, ani doklady preukazujúce, že mala v októbri 2006 podpísanú dohodu o vykonávaní aktivačnej činnosti uchádzača o zamestnanie. Odmenu, ktorá jej bola v júli 2006 vyplatená za účasť vo volebnej komisii ako náhradníčka, dňa 17.6.2006- 18.6.2006, považuje za aktivačný príspevok za jún 2006 alebo za jednorazový príspevok Mestskej časti Bratislava - Dúbravka. V roku 2006 nemala podpísanú žiadnu zmluvu o pracovnej činnosti, preto nemohla úradu nič nahlasovať. Keďže v roku 2006 boli jej príjmy pod hranicou životného minima, považuje rozhodnutie ústredia č. AA/2010/11527-OPHN zo dňa 9.9.2010 za neplatné, keďže by mala mať príjmy na úrovni životného minima. Vzhľadom na uvedené argumenty žalobkyňa po doplnení žaloby dňa 2.11.2010 navrhuje napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a priznať žalobkyni dávku v hmotnej núdzi a príspevok na stravu, bývanie, zdravotnú starostlivosť a aktivačný príspevok.
Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 6.12.2010 žalovaný uvádza, že Miestny úrad Dúbravka zaslal prvostupňovému správnemu orgánu potvrdenie o príjme žalobkyne dňa 14.6.2010 a MAX-AS s.r.o. dňa 15.7.2010. Z potvrdení od zamestnávateľov, ktoré si v konaní správny orgán zabezpečil, je preukázané, že žalobkyňa mala na základe dohody o vykonaní práce príjem za obdobie od 17.6.2006 do 18.6.2006 vo výške 24,16 eur vyplatený v mesiaci júli 2006 a za obdobie od 23.11.2006 do 30.11.2006 v sume 81,29 eur vyplatený v mesiaci december 2006. Žalobkyňa správnemu orgánu tieto príjmy neoznámila. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nároku na dávku a príspevky nie je uzavretie dohody, ale príjem. Vyplatením odmeny za prácu v júni 2006 nastala u žalobkyni zmena skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevok k dávke. Pretože potvrdenie týchto príjmov zo dňa 19.7.2010, ktoré vydal Miestny úrad Mestská časť Bratislava - Dúbravka a potvrdenie o príjme od zamestnávateľa MAX-AS, s.r.o. preukazuje, že žalobkyňa mala v období jún 2006 príjem z pracovnej činnosti, neoznámením tejto skutočnosti, t.j. príjmu a nie uzavretia dohody, žalobkyňa porušila ust. § 29 ods. 1 a 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a preto bolo nevyhnutné rozhodnúť o zastavení príspevkov v trvaní šesť mesiacov v zmysle § 29 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Poukazuje na to, že žalobkyňa v júni 2006 nespĺňala ani jednu z podmienok pre vznik nároku na aktivačný príspevok, preto jej tento v uvedenom období nepatril. Navyše, aktivačný príspevok je príspevkom k dávke v hmotnej núdzi a poskytuje ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, nie miestny úrad. Tvrdenie žalobkyne, že jej príjem z Miestneho úradu Dúbravka možno považovať za aktivačný príspevok alebo jednorazovú dávku, nie je možné akceptovať. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola naďalej občanom v hmotnej núdzi, patrila jej dávka 60,50 eur mesačne a nie vo výške životného minima, t.j. 185,38 eur mesačne. Životné minimum je len ukazovateľom, pod ktorým nastáva hmotná núdza a výška dávky v hmotnej núdzi ak i výška príspevkov k dávke sú taxatívne určené zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Na základe uvedených skutočností navrhuje žalovaný predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.).
Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa bola v roku 2010 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur. Rozhodnutím č. B4/2010/01733/012- Sab zo dňa 6.7.2010 rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Odbor sociálnych vecí a rodiny pracovisko Bratislava IV tak, že podľa § 29 ods. 5 a § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa žalobkyni zastavili príspevky v trvaní 6 mesiacov od 1.6.2010 a poskytovala sa jej dávka v hmotnej núdzi v sume 60,50 eur mesačne od 1.6.2010, a to na základe toho, že správny orgán šetrením zistil, že poberateľka mala od 17.6.2006 do 18.6.2006 uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom Miestny úrad Dúbravka a mala čistý príjem z tejto brigádnickej činnosti vyplatený v mesiaci júl 2006, čo v zákonnej lehote neoznámila. Táto skutočnosť bola preukázaná potvrdením o príjme, vystaveným Miestnym úradom Dúbravka. V administratívnom spise sa takisto nachádza
potvrdenie o príjme žalobkyne, vystavené obchodnou spoločnosťou MAX-AS, s.r.o., s ktorou mala mať žalobkyňa uzavretú dohodu o vykonaní práce v období od 1.11.2006 do nečitateľne uvedeného dátumu (buď 31.12.2006 alebo 31.11.2006). Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala a žalovaný rozhodnutím č. j. AA/2010/11527-OPHN zo dňa 9.9.2010 prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že sa odvolal na skutkové zistenia prvostupňového orgánu čo do príjmu žalobkyne - jednak na príjem od Miestneho úradu Dúbravka a tiež od obchodnej spoločnosti MAX - AS s.r.o.
Podľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok; na tento účel slúžia aj príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a) až h).
Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka v hmotnej núdzi je u jednotlivca 60,50 eura mesačne.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 alebo 3 a príjmom.
Podľa § 29 ods. 1, 3 a 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu alebo podať úradu o týchto zmenách do ôsmich dní oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov.
Ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, úrad rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní šesť mesiacov.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 12 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má nárok na aktivačný príspevok, ak
a) si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia; toto neplatí, ak občan získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
b) sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovaných v rámci projektov schválených ministerstvom, alebo
c) sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo obcou,
d) sa zúčastňuje na vykonávaní menších služieb pre samosprávny kraj podľa osobitného predpisu.
Podľa §23 písm. a) bod 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad práce sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o hmotnej núdzi, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť nasledovné:
K námietke rozhodovania v odvolacom konaní bez zabezpečenia podkladov pre rozhodnutie tunajší súd uvádza, že v čase nazretia žalobkyne do druhostupňového spisu dňa 27.9.2010 sa v ňom doklady preukazujúce jej príjem v roku 2006 nachádzať nemohli, a to z dôvodu, že tieto sú súčasťou spisu prvostupňového, ktorý bolo potrebné po právoplatnosti odvolacieho rozhodnutia vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Bratislava IV. Žalobkyňa však ako účastníčka správneho konania bola počas celého konania oprávnená nahliadať do spisu a takto si overiť existenciu podkladov pre správne rozhodnutie. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nároku na dávku a príspevky nie je uzavretie dohody, ale príjem. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa mala v roku 2006 príjem od Mestskej časti Bratislava - Dúbravka, čo sama nepopiera, považuje ho však za aktivačný príspevok alebo jednorazový príspevok. Dôvod takéhoto posúdenia však neuvádza a ako opätovne správne tvrdí žalovaný, v žiadnom prípade nemohlo ísť o aktivačný príspevok, a to jednak preto, že na rozhodovanie o príspevkoch v hmotnej núdzi je príslušný úrad práce, nie miestny úrad a tiež preto že (odhliadnuc od skutočnosti, že v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by žalobkyňa spĺňala zákonné náležitosti pre priznanie aktivačného príspevku), neexistuje spojenie medzi dôvodom priznania aktivačného príspevku a účasťou žalobkyne vo volebnej komisií v Mestskej časti Bratislava - Dúbravka a príjmom jej z nej vyplývajúcim. Životné minimum je len ukazovateľom, pod ktorým nastáva hmotná núdza a výška dávky v hmotnej núdzi ako i výška príspevkov k dávke sú taxatívne určené zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka v hmotnej núdzi je u jednotlivca 60,50 eura mesačne. Súd ešte zdôrazňuje, že v správnom súdnictve nemôže v súlade s dispozičnou a s poukazom tiež na zásadu koncentračnú vyhľadávať za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti správneho rozhodnutia a jeho zákonnosť skúma len v rozsahu v žalobe uvedených dôvodov. Vzhľadom na uvedené potom bolo potrebné, aby súd žalobu ako bezdôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.