Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. X, E., právne zastúpený JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom so sídlom M. K. XXXX/XX, X. N., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-KDI-SK-59/2010 zo dňa 13.03.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím č.p. ORP-P-138/ DI-DK-SK-2009 zo dňa 8.2.2010 rozhodol, že obvinený z priestupku R. W. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot ev. č. DK-309 AJ po ceste I/70 v smere od mesta Dolný Kubín do obce Párnica, pričom v obci Istebné v km 11.35 v ostrej pravotočivej zákrute v dôsledku neprispôsobenia jazdy, stavu a povahy vozovky nezvládol vedenie vozidla, so svojim vozidlom prešiel do protismeru, kde bezprostredne ohrozil vodiča zn. VW Golf ev. č. DK-705 AT, ktoré v tom čase viedol vodič W. M. a následne zišiel s vozidlom z cesty do priekopy po pravej strane v smere jazdy. Menovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu do elektronického prístroja Dräger Alcotest, čo následne odmietol, ďalej nemal pri sebe doklady potrebné na vedenie a prevádzku vozidla. K zraneniu osôb nedošlo, hmotná škoda na vozidle Peugeot 309 predstavuje čiastku cca 3 000,- Sk. Týmto konaním porušil R. W. povinnosť ustanovenú v , , písm.- b), a v znení neskorších predpisov, čím je uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného do 31.01.2009. Obvinenému ukladá pokutu vo výške 383,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň bol zaviazaný na náhradu trov konania vo výške 16,- €. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní hodnotil každý listinný dôkaz nachádzajúci sa v predloženom spisovom materiáli o priestupku jednotlivo a všetky listinné dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Získané dôkazy sú dôveryhodné, boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a potvrdzujú stav veci. Z týchto dôkazov bolo preukázané, že obvinený z priestupku R. W. naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa , , v znení účinnom do 31.01.2009.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán Krajské riaditeľstvo PZ KDI v Žiline rozhodnutím č. p. KRP-KDI-SK-59/2010 zo dňa 05.05.2010. Rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu zmenil vo výroku rozhodnutia o priestupku ohľadne opisu skutku, výšky uloženej pokuty, doby zákazu činnosti viesť motorové vozidlo a vypustení časti výroku o zadržaní vodičského preukazu účastníkovi konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený z priestupku správnu žalobu, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn. , a ktorý rozsudkom č. k. -39 zo dňa 26.10.2010 podľa v spojení s zrušil druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 05.05.2010.

Na odvolanie žalovaného Krajského riaditeľstva PZ SR v Žiline rozhodoval vo veci Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom č. k. zo dňa 25.01.2012 rozhodnutie Krajského súdu v Žiline potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s názorom krajského súdu a dôvodmi, ktorými zrušil napadnuté rozhodnutie podľa aj z toho dôvodu, že druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zmenil výrok prvostupňového orgánu takým spôsobom, že rozhodnutie naformuloval tak, že sa jedná o rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne. Žalovaný tak nenahradil výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu svojim vlastným výrokom a nezmenil výrok vo vlastnom mene, ale v mene prvostupňového správneho orgánu, čím založil vecnú príslušnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorá mu nepatrí, a takto spôsobil vadu nezrozumiteľnosti výroku svojho rozhodnutia. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo považuje správny orgán skutočnosti predostierané účastníkom konania za nerozhodné, nesprávne, alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. V podstate sa dá skonštatovať, že správny orgán sa iba obmedzil na zhrnutie a popis vykonaných dôkazov. Najvyšší súd sa však nestotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadne požiadavky poučenia jednotlivých príslušníkov PZ ako svedkov v prípade, že správne orgány vychádzali z úradných záznamov, ktoré spísali uvedení príslušníci. Správny orgán ako dôkaz jednoznačne uviedol úradné záznamy uvedených príslušníkov, pričom ich v konaní ani v jednom prípade nekvalifikoval ako svedkov, na základe čoho nie je potrebné, aby boli pri použití úradných záznamov uvedené osoby poučené ako svedkovia v správnom konaní.

Po zrušení druhostupňového správneho rozhodnutia bolo vydané žalovaným nové druhostupňové správne rozhodnutie č. p. KRP-KDI-SK-59/2010 zo dňa 13. marca 2012, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Dolný Kubín zo dňa 08.02.2010 tak, že vo vlastnom mene nanovo naformuloval výrok o priestupku, uviedol, že R. W. porušil a , a a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupkoch platného do 31.01.2009. Pokutu vo výške 383,- € mu znížil na pokutu 232,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá mu znížil z doby 18 mesiacov na dobu 12 mesiacov. Zároveň rozhodol o jeho povinnosti uhradiť trovy konania, o lehote splatnosti pokuty a trov konania. Bez náhrady vypustil text o zadržaní vodičského preukazu. V odôvodnení citoval dôkazy, z ktorých vychádzal pri zistení skutkového stavu. Boli nimi listinné dôkazy zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 06.12.2008 R. W., zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 05.12.2008 W. M., zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 06.12.2008 W. M., zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 06.12.2008 W. X., úradný záznam zo dňa 06.12.2008 ppor. V. K., úradný záznam mjr. Mgr. V. G., mgr. Ing. O. X. a npor. W. O.. Odvolací orgán vyhodnotil úradné záznamy príslušníkov PZ ako dôkazy získané zákonným spôsobom, pretože ide o výpovede policajtov, ktorých činnosť upravuje o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na, že policajti vo svojich úradných záznamoch popisovali skutočnosti, ktoré vnímali vlastnými zmyslami, tieto sa týkali predmetu správneho konania a boli potrebné na objasnenie skutočného stavu veci a aj s prihliadnutím na ich služobné povinnosti, je možné úradné záznamy policajtov kvalifikovať ako relevantné podklady pre rozhodnutie, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Ďalej správny orgán vychádzal z prepisu telefonických hovorov zo zvukového záznamu zariadenia REDAT operačného strediska OR PZ Dolný Kubín medzi oznamovateľom W. M. a operačným dôstojníkom zo dňa 04.12.2008 o 22,52 hod..

Ďalej žalovaný pristúpil k hodnoteniu dôkazov. Svedeckú výpoveď W. X. vyhodnotil ako účelovú s úmyslom pomôcť účastníkovi konania R. W. vyviniť sa z pod obvinenia. Z výpovede X. vyplýva, že v čase okolo 23 až 24 hod. dňa 04.12.2008 išiel zaviesť R. W. domov na jeho osobnom motorovom vozidle

Peugeot 309 do obce Zázrivá, pričom z výpovede W. vyplýva, že táto skutočnosť sa mala udiať už okolo 22,30 hod., pričom v čase okolo 22,45 hod., keď prechádzali úsekom cesty pred obcou Istebné, zišiel W. X. na krajnicu tak, že ich stiahlo do priekopy po pravej strane. Skutočnosť, že k udalosti došlo v čase okolo 22,45 hod. vyplýva aj z výpovede M., ako aj z listinného dôkazu prepis telefonických hovorov, aj z úradného záznamu ppor. V. K. vyplýva, že na miesto dopravnej nehody sa dostavil 04.12.2008 asi o 23,00 hod., kde v tom čase boli už aj kolegovia z OO PZ Dolný Kubín. Po tomto sa mal X. pokúsiť z priekopy s vozidlom vyjsť, po vystúpení z vozidla mal obzrieť vozidlo a zistiť, že na vozidle nebude žiadna škoda a že vozidlo bude stačiť vytiahnuť. Na to mal X. rýchlo odísť. Keď odišiel od vozidla, tak sa na mieste nehody pristavilo nejaké vozidlo, ktoré išlo zo smeru od Párnice, a ktoré zastavilo pri pravom okraji cesty v smere svojej jazdy niekde nad vozidlom Peugeot 309. Toto mal X. vidieť, keď už prechádzal mostíkom v smere k závodu. Takéto správanie X. možno charakterizovať tak, že utekal z miesta udalosti, aby ho niekto, teda žiadny prípadný svedok nevidel. Logickým správaním pri takejto udalosti by však bolo, aby vzhľadom na to, že vo vozidle sa mali nachádzať dve dospelé osoby (X. a W.), sa pokúsil požiadať o pomoc niekoho z okoloidúcich vodičov, aby im pomohol vytiahnuť vozidlo z priekopy, keď už aj vzhľadom na tvrdenie X. vozidlo stačilo z priekopy vytiahnuť. Aj z výpovede M. vyplynulo, že v danom čase bola na mieste frekventovaná premávka. X. ani W. sa však o takéto riešenie situácie nepokúsili, práve naopak, X. rýchlo obzrel vozidlo a odišiel s tým, že ide po pomoc do Oravskej Poruby, ktorú však následne ani nezabezpečil.

Z výpovede X. vyplynulo, že na zadných sedadlách vozidla Peugeot 309 nebolo nič, avšak z listinného dôkazu fotodokumentácia, ktorú vyhotovil npor. O., konkrétne z obrázku č. 18 vyplýva, že na zadných sedadlách vozidla Peugeot boli pneumatiky. Táto skutočnosť preukazuje, že W. X. vo svojej výpovedi uviedol iba naučené skutočnosti, ale reálne sa v danom čase dňa 04.12.2008 na mieste udalosti nenachádzal. Správnosť tohto záveru potvrdzuje úradný záznam mjr. Mgr. G., z ktorého vyplýva, že R. W. mjr. Mgr. G. povedal, že toto vozidlo nešoféroval a nevie povedať, kto toto vozidlo šoféroval a že nevie povedať, ako sa jeho vozidlo na dané miesto dostalo, že on iba náhodne prechádza pešo okolo miesta incidentu. Keby už v tom čase W. mjr. Mgr. G. povedal, že vozidlo Peugeot viedol W. X., ktorý išiel pre pomoc domov do Oravskej Poruby, mohla sa výpoveď W. X. k predmetnej udalosti zabezpečiť už vtedy, t. j. bezprostredne po udalosti a nie až dva dni po udalosti, čo by podstatným spôsobom zvýšilo dôveryhodnosť výpovede X.. Aj takéto správanie R. W. znižuje dôveryhodnosť výpovede svedka X.. Následne aj W. vo svojej výpovedi uvádza, že pri vozidlo Peugeot sa pristavilo nejaké vozidlo idúce zo smeru z obce Dolný Kubín, pričom W. ďalšie konanie vodiča tohto pristaveného vozidla popisuje zhodne, ako popisuje M. svoje konania po zastavení svojho vozidla na krajnici. X. potvrdzuje, že toto vozidlo išlo zo smeru od obce Párnica a zastavilo na pravom okraji cesty nad vozidlom Peugeot, pričom z tohto tvrdenia nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že X. toto videl a vnímal vlastnými zmyslami, alebo len opakuje naučené skutočnosti, ktoré mu uviedol W..

Výpovede svedka M., ktoré uviedol 05.12.2008 a 06.12.2008, sú zhodné, a takto ich postupne uviedol aj prichádzajúcim policajtom na miesto udalosti. Z týchto výpovedí jednoznačne vyplýva, že vodičom vozidla Peugeot 309 bol R. W., pretože keď M. odstavil svoje vozidlo na kraji cesty, vyšiel z neho von, pozrel sa v smere jazdy havarovaného vozidla Peugeot a po príchode k tomuto vozidlu videl, že na sedačke vodiča sedí muž, o ktorom sa neskôr dozvedel, že sa volá W.. Vzhľadom na to, že opísané skutočnosti sa udiali v krátkom čase po kolíznej udalosti, je nemožné, aby v tomto čase bol na mieste vodiča W. X., ktorý ešte mal podľa jeho vlastnej výpovede sa pokúsiť zaradiť prvý rýchlostný stupeň a mal vozidlo ešte i obísť, aby zistil, že sa dá vytiahnuť z rigola, pričom mal ešte zistiť, že na vozidle nebude žiadna škoda. Výpoveď svedka M. preto správny orgán vyhodnotil ako dôveryhodnú a vychádzal z nej.

Vyhodnotením úradných záznamov ppr. K. a mjr. Mgr. G. je možné konštatovať, že W. nemal pri sebe doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla, keďže tento ich na výzvu príslušníkom nepredložil. K názoru Krajského súdu v Žiline, že dôkazy, ktoré by mohli dôkaznú situáciu posunúť v neprospech žalobcu, neboli vykonané (daktyloskopické stopy z volantu), je potrebné uviesť, že je viac ako pravdepodobné, že ak majiteľom vozidla Peugeot 309 je R. W., tak jeho daktyloskopické stopy budú na volante uvedeného vozidla, a taktiež ak vozidlo niekedy v minulosti používal aj synovec R. W. W. X., tak na volante budú aj jeho daktyloskopické stopy a rovnako tam budú daktyloskopické stopy aj iných osôb, ktoré auto v minulosti používali. Daktyloskopiou nie je možné určiť tzv. starosť, resp. čerstvosť takýchto stôp, tzn. tieto stopy by nepreukazovali, že W. X. vozidlo Peugeot 309 v čase o 22,45 hod. viedol, ale by preukazovali, že niekedy v minulosti toto vozidlo W. X. ml. viedol, resp. tieto stopy by nepreukazovali, že R. W. v inkriminovaný deň o 22,45 hod. automobil neviedol.

Taktiež je správnym orgánom zo služobnej činnosti známe, že je iba dvojpercentná pravdepodobnosť, že zosnímanie takýchto stôp z volantu vozidla bude v takej kvalite, že sa bude dať vyhodnotiť. Nevykonaním rekonštrukcie vo vzťahu k možnosti svedka X. vidieť vozidlo M. je potrebné uviesť, že túto fakticky nebolo možné ani vykonať vzhľadom na to, že účastník konania W. so správnym orgánom nespolupracoval a nedostavil sa na žiadny termín stanovený správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán vykonal ústne pojednávanie v neprítomnosti obvineného z priestupku potom, čo bol R. W. dňa 11.01.2010 riadne predvolaný doručenkou adresovanou do vlastných rúk, ktorú osobne prevzal 02.02.2010, pričom na ústne pojednávanie na deň 08.02.2010 o 8.30 hod. sa odmietol dostaviť a ani sa neospravedlnil. Po tomto pojednávaní o 09,42 hod. odfaxoval lekárske potvrdenie. Keby sa R. W. dostavil na ústne pojednávanie, mohol sa oboznámiť s podkladom pre rozhodnutie, mohol sa pred ním vyjadriť k podkladom, mohol navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia, mohol klásť svedkom otázky, atď.. Tieto práva však nevyužil. Nemožno správnym orgánom vytýkať, že nezistili skutočný stav veci, keď účastník konania odmietal akúkoľvek spoluprácu, tzn. vykonanie vzájomnej konfrontácie medzi či už svedkami, alebo službukonajúcimi policajtmi a ním ako účastníkom. Správny orgán poukázal na judikatúru NS SRč. 53/2001, z ktorej vyplýva, že kto vedome nesplní procesné povinnosti, ktoré mu zákon ukladá v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu, nemôže sa účinne domáhať zrušenia preskúmavaného rozhodnutia pre nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré sám zavinil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol, že na právnu kvalifikáciu priestupku, ako bol v rozhodnutiach uvedený, sa vyžaduje, aby priestupca uvedený skutok spáchal ako vodič. Preto bolo potrebné nesporne preukázať skutočnosť, že žalobca bol vodičom motorového vozidla Peugeot 309, ktoré v noci dňa 04.12.2008 zišlo z cesty do priekopy po pravej strane v smere jazdy. Vykonané dokazovanie však takýto skutkový stav jednoznačne nepotvrdzuje. Zákonne vykonanými dôkazmi, ktoré by túto skutočnosť mohli preukázať, zostali len svedecké výpovede svedkov M. a X., avšak z týchto dôkazov nie je možné jednoznačne vysloviť záver, že to bol práve žalobca, ktorý bol vodičom predmetného vozidla. Samotný svedok M. neuviedol, že videl žalobcu viesť predmetné vozidlo, ale len videl žalobcu, ako sedí na mieste vodiča v čase, keď motorové vozidlo nebolo v chode. Je to práve svedok X., ktorý tvrdí, že to bol on, ktorý viedol toto vozidlo. Žalovaný v novom rozhodnutí o odvolaní zo dňa 13.03.2012 nepreukázal nové skutočnosti, ktoré by dokazovali, že práve žalobca spáchal uvedené priestupky, ktoré mu žalovaný kladie za vinu a žalovaný sa nestotožnil s právnymi názormi Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Žiline, čo sa týka dokazovania, ktoré aj súd konštatoval, že je nepostačujúce pre zistenie, či došlo k priestupku a či priestupok spáchal práve žalobca. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.05.2012. Uviedol, že vzhľadom na názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku zo dňa 25.01.2012 žalovaný pri hodnotení dôkazov vyhodnotil aj úradné záznamy jednotlivých príslušníkov PZ ako dôkazy získané zákonným spôsobom a v kontexte s ostatnými dôkazmi tvoriacimi administratívny spis bolo možné dospieť k záveru, že priestupky, ktoré sa kladú za vinu R. W., spáchal ako vodič motorového vozidla, a preto bolo možné vysloviť záver tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa a nasl. , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a žaloba je nedôvodná, preto žalobu zamietol podľa z týchto dôvodov:

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa v znení účinnom ku dňu 04.12.2008 účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno- technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) cit. zákonného ustanovenia účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon.

Podľa v znení účinnom ku dňu 04.12.2008 vodič je povinný mať pri sebe doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákonného ustanovenia vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa v znení účinnom ku dňu 04.12.2008 policajt je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.

Podľa v znení účinnom ku dňu 04.12.2008 priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k) cit. zákonného ustanovenia priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 1 písm. 1) cit. zákonného ustanovenia priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa v znení neskorších predpisov konanie osôb podľa odseku 1, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa tohto zákona, ak sa na takúto osobu osobitný zákon v čase prejednávania priestupku už nevzťahuje.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti § 47 Správneho poriadku. Súčasťou odôvodnenia daného rozhodnutia sú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a tiež i úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. V odôvodnení nechýba ani citácia právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodol. V rozhodnutí je taktiež uvedené, ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníkov, a taktiež prečo nevykonal ďalšie dôkazy, napr. daktyloskopické skúmanie alebo rekonštrukciu predmetného deja či konfrontáciu. Aj vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý potvrdil pôvodné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, a ktorý uvádza, že ako dôkaz možno použiť úradné záznamy príslušníkov policajného zboru, ktorí v danom prípade nevystupovali ako svedkovia, je potrebné konštatovať, že skutkový stav bol správnym orgánom zistený dôsledne a správne. Záver správneho orgánu o tom, že žalobca motorové vozidlo Peugeot 309 v inkriminovanom čase viedol ako vodičl, vyplýva z jednotlivých dôkazov, ktoré správny orgán správne zhodnotil jednotlivo a aj ich vzájomnej súvislosti. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu uvedenom v žalobe, že vykonané dokazovanie tú skutočnosť, že žalobca uvedený skutok spáchal ako vodič, nepreukazuje. Naopak, vykonané dokazovanie potvrdilo tú skutočnosť, že inkriminovaný skutok spáchal práve žalobca ako vodič. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že zákonne vykonanými dôkazmi, ktoré by túto skutočnosť mohli preukázať, zostali len svedecké výpovede svedkov M. a X., krajský súd zdôrazňuje, že aj ďalšie dôkazy, a to úradné záznamy jednotlivých príslušníkov policajného zboru, ďalej fotodokumentácia a prepis telefonického hovoru medzi policajtom a svedkom M. ako reťaz jednotlivých dôkazov preukazuje tú skutočnosť, že skutok spáchal žalobca ako vodič.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na vyhodnotenie svedeckej výpovede svedka X. zo strany žalovaného. Jeho svedeckú výpoveď vyhodnotil žalovaný ako nevierohodnú vzhľadom na konkrétne skutočnosti, ktoré v odôvodnení uviedol, a to najmä na nelogickosť jeho údajného odchodu od havarovaného automobilu domov do Oravskej Poruby, keď podľa jeho vlastného tvrdenia stačilo automobil vytiahnuť z priekopy, pričom nepočkal na okoloidúcich vodičov, ktorí by mu v tom pomohli, najmä keď v havarovanom automobile sa nachádzali dvaja dospelí muži. Ďalej správne poukázal na tvrdenia svedka X., ktoré nezodpovedajú skutočnosti, najmä na to, že tento tvrdil, že prichádzajúci automobil z protismeru videl, keď už bol na mostíku pri závode OTF. Naopak svedok M., ktorý bol vodičom tohto automobilu, od začiatku tvrdil, že automobily sa stretli priamo na ceste a práve z titulu nebezpečnej jazdy vodiča automobilu Peugeot 309 došlo k vybočeniu automobilu Peugeot 309 do priekopy. Nebolo teda možné, aby v čase, keď už svedok X. bol odídený od automobilu v dlhšej vzdialenosti, ešte len videl, ako vozidlo svedka M. z protismeru prichádza. Tiež ďalšie tvrdenia svedka X. nie sú pravdivé. Uvádzal, že v automobile Peugeot 309 na jeho zadných sedadlách sa nič nenachádzalo, napriek tomu z fotodokumentácie z miesta samého vyplýva, že sa tam nachádzali pneumatiky. Tvrdil, že v čase okolo 23 až 24 hod. išiel zaviesť R. W. domov, avšak samotná dopravná nehoda sa stala o 22.45 hod., t.j. jazda sa musela začať ešte skôr, čo je značný časový nepomer. To nasvedčuje tomu, že svedok X. sa v inkriminovanom čase na mieste nehody ani nenachádzal.

Svedecká výpoveď svedka X. sa teda javí ako nevieryhodná. Táto nevierohodnosť bola správne vyhodnotená žalovaným. Okrem tohto vyhodnotenia však aj krajský súd uvádza ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývajú zo zisteného skutkového stavu, ako je uvedený v správnom spise, na ktoré krajský súd poukazuje, a ktoré taktiež preukazujú nevierohodnosť svedeckej výpovede svedka X.. V prvom rade svedok X. uviedol, že po nehode vyšiel z auta, obišiel ho a až potom odišiel, pričom nikoho nevidel. Svedok M. však tvrdí, že hneď ako odstavil svoje auto, podišiel k vozidlu Peugeot a tretia osoba tam nebola. Mjr. Mgr. G. uviedol, že vozidlá M. a W. boli od seba vzdialené iba niekoľko metrov. Je teda nepravdepodobné, že ak by svedok X. ešte aj obišiel havarovaný automobil a v tme ho obhliadol, pričom ešte predtým mal zaradiť rýchlostný stupeň č. 1, že by sa so svedkom M. nestretol. Ďalej zdôvodnenie X., prečo nešiel vyťahovať auto, keď prišiel domov do Oravskej Poruby pre pomoc, je čisto účelové. Svedok X. tvrdil, že ako prišiel domov, po chvíli prišiel W. a už nebolo treba ísť pre pomoc. Podľa Mjr. Mgr. G. o 1.30 hod. išiel W. ešte len na výsluch na OO PZ. Tam podľa W. mal rozhovor s riaditeľom OO PZ Dolný Kubín a až potom bol hliadkou odvezený k X. do Oravskej Poruby. Vzhľadom na to, že z miesta dopravnej nehody do Oravskej Poruby (štátna cesta č. 70) podľa internetového portálu Mapy.sk. trasa Istebné - Oravská Poruba je 4,5 km a cesta peši trvá približne 53 minút, ak uvážime, že podľa tvrdenia svedka X. išiel po koľajniciach, pričom bola tma a mal odísť z miesta dopravnej nehody približne o 22,45 hod.( kedy sa dopravná nehoda stala), najneskôr o 24,00 hod. musel byť v Oravskej Porube. Nie je teda pravdivé jeho tvrdenie, že ako prišiel domov, po chvíli prišiel W.. Najmenej hodinu a pol mal byť svedok doma bez W. a bez toho, aby sa pokúsil o pomoc, keďže o 1,30 hod. W. odvážali na OO PZ. Teda ak uvážime, že o 24,00 hod. mal byť svedok X. už doma, je nepochopiteľné, prečo aždo príchodu žalobcu W. nevyhľadal, resp. nezorganizoval pomoc, keď svedok W. preukázateľne prišiel do Oravskej Poruby až po ukončení výsluchu, ktorý začal v Dolnom Kubíne o 1,30 hod.. Výpoveď svedka X. je nevieryhodná, nie je možné z nej zistiť objektívny skutkový stav, preto jeho tvrdenie, že on šoféroval osobný automobil Peugeot 309 nie je možné vyhodnotiť ako zodpovedajúce objektívnemu skutkovému stavu. Správne preto žalovaný z týchto tvrdení svedka X. nevychádzal.

Čo sa týka vyhodnotenia účastníckej výpovede žalobcu W., ani z tejto výpovede nie je možné zistiť skutkový stav objektívne, ako na to poukazuje aj žalovaný správny orgán. Správny orgán poukazuje na jeho prvotné tvrdenie v úradnom zázname mjr. Mgr. V. G., z ktorého vyplýva, že žalobca Mgr. G. povedal, že vozidlo nešoféroval a nevie povedať, kto ho šoféroval, ani ako sa jeho vozidlo na dané miesto dostalo, že on iba náhodne prechádzal pešo okolo tohto miesta incidentu. Preto nebolo možné okamžite vypočuť svedka X., keďže W. až o dva dni neskôr tvrdil, že automobil šoféroval práve M. X. a presne popísal, ako sa auto dostalo na miesto (čo v čase tesne po dopravnej nehode popísať nedokázal). Okrem toho krajský súd poukazuje na nepravdivé tvrdenia žalobcu zachytené v úradných záznamoch, ktoré ako dôkazy boli použité v danom konaní. Ide o nepravdivé tvrdenie žalobcu, že pred jazdou nepožil alkoholické nápoje, pritom svedok X. sám uviedol, že na ňom spozoroval alkohol. Aj z prepisu telefonického hovoru svedka M.a s hliadkou policajného zboru svedok Schellberger uviedol, že osoba v aute v „garáde“ je opitá. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že zo smeru Dolný Kubín išlo vozidlo

až potom, ako zostal v priekope (uvedené vozidlo šoféroval svedok M.), súd uvádza, že toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené svedectvom svedka M., ktoré správne správny orgán vyhodnotil ako vierohodné. Svedok M. viackrát bol vypočutý ako svedok aj s poučením svedka a jeho výpoveď bola vždy totožná a bez logických rozporov. Svedok M. uviedol, že obidve vozidlá sa minuli na ceste, každé vozidlo z opačnej strany a vozidlo Peugeot ho ohrozilo a následkom toho došlo k zosunutiu Peugeota do priekopy. Ďalšie tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca sa mal vymočiť do kríkov a vrátiť sa k príslušníkom OO PZ, ktorí sa zhromaždili na mieste nehody, je nepravdivé. Z úradných záznamov totiž vyplýva, že prítomní príslušníci PZ G., K., X. a O. zhodne potvrdili, že žalobca utiekol do krovia a museli ho hľadať (museli privolať psovoda a nasadiť svetlá). Žalobcu našiel až mjr. Mgr. G. na úplne inom mieste (pri vchode do fabriky OTF). Keďže takéto tvrdenia žalobcu W. neprispievajú k celkovej dôveryhodnosti jeho výpovede ako účastníka, správny orgán správne na jeho tvrdenia neprihliadol. Z uvedeného je možné sumarizovať, že výpovede obvineného W. a svedka X. sú nevierohodné a nie je možné z nich zistiť objektívny skutkový stav (pri obvinenom W. z dôvodu, aby sebe neprivodil negatívny stav a pri svedkovi X. z dôvodu príbuzenského pomeru k obvinenému). Ak teda z ďalších dôkazov, a to najmä svedeckej výpovede svedka M., úradných záznamov príslušníkov policajného zboru, fotodokumentácie prepisu telefonického hovoru zo zvukového záznamového zariadenia REDAT vyplýva, že jedinou osobou na inkriminovanom mieste v inkriminovanom čase bol len R. W. a práve túto osobu svedok M. videl, ako sedí na mieste vodiča havarovaného automobilu, pričom zo žiadnych ďalších hodnoverných dôkazov nebolo preukázané, že by sa na mieste nehody zdržiavala akákoľvek iná osoba (napr. svedok X.), je potom nepochybné, že automobil Peugeot 309 viedol práve žalobca R. W. a nikto iný. Obrana žalobcu o tom, že automobil viedla tretia osoba, a to svedok X., bola v plnom rozsahu vyvrátená. Skutkový stav zo strany žalovaného bol zistený riadne, a táto žalobná námietka je v plnom rozsahu nedôvodná.

Rozhodnutie NS SR , podľa ktorého kto vedome neplní procesné povinnosti, ktoré mu zákon ukladá v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu počas výkonu kontroly, nemôže sa účinne domáhať zrušenia preskúmavaného rozhodnutia pre nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré sám zavinil, sa vzťahuje na účastníka, ktorému účastník nemá dôkaznú povinnosť na preukázanie svojej neviny, má však v zmysle Správneho poriadku, ktorý sa používa v priestupkovom konaní podľa priestupkového zákona, právo na postup správneho orgánu v úzkej súčinnosti s účastníkom konania. Ak však účastník nevyužije túto súčinnosť a správny orgán preto nemôže vykonať dôkazy (napr. konfrontáciu ako v danom prípade), nejedná sa o nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý by mohol účastník namietať. Ak správny orgán z iných dôkazov zistí spoľahlivo skutkový stav (podľa , Správneho poriadku), takto vykonané dokazovanie je postačujúce. Keďže žalobca sa nedostavil na ústne prejednanie veci na OO PZ Dolný Kubín, čo je v danom prípade nesporné, nedal ani možnosť správnemu orgánu, aby reagoval na jeho prípadné návrhy na doplnenie dokazovania ďalšími dôkaznými prostriedkami, ktoré ani nenavrhol. Ak teda správny orgán mal vykonané dôkazy, ktoré dostatočne preukázali skutkový stav, nebolo potrebné dokazovanie ďalej dopĺňať, tobôž keď samotný žalobca zostal v konaní pred správnym orgánom nečinný.

Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky, že žalovaný nepreukázal nové skutočnosti, ktoré by dokazovali, že práve žalobca spáchal uvedené priestupky, pričom sa nestotožnil s právnymi názormi Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Žiline, čo sa týka dokazovania, súd uvádza, že táto námietka je taktiež nedôvodná. Krajský súd v Žiline pôvodne zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že mal za to, že nie je možné vychádzať z úradných záznamov príslušníkov policajného zboru ako z dôkazov a zvyšné dôkazy nenasvedčujú, že by skutok spáchal žalobca ako vodič. Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline z dôvodu formálnej vady výroku napadnutého rozhodnutia a taktiež z dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov. Naopak uviedol, že je potrebné vychádzať z úradných záznamov príslušníkov policajného zboru ako z dôkazov zákonne vykonaných. Teda ani zo strany prvostupňového ani druhostupňového súdu nevyplýva taký záver, aký uviedol žalobca v žalobe, teda taký, že dokazovanie správneho orgánu je nepostačujúce na zistenie, či došlo k priestupku a či priestupok spáchal práve žalobca. Keďže vytknutú vadu žalovaný odstránil a vykonané dokazovanie bolo zo jeho strany riadne vyhodnotené a podrobené jeho logickým úvahám, z ktorých vyplývajú konkrétne právne závery, rozhodnutie je zákonné.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Žiline žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa veta prvá a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.