Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-85-2012.pdf
PDF · 71.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/85/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov JUDr. Ľuboša Jurkoviča a Vladimíra Vlčka v trestnej veci proti obžalovanému C. G. , pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Senici sp. zn. 1T/37/2009 zo dňa 30.5.2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.12.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. G. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. , na tom skutkovom základe, že dňa 3.11.2008 asi o 11.15 hod. v Senici na autobusovej stanici pri zastávke číslo 3 pristúpil k G. R. , pýtal od neho cigarety a následne pýtal peniaze v sume 50,- Sk, na čo mu poškodený povedal, že cigarety a peniaze nemá, tak pristúpil k poškodenému a zo zadného vrecka nohavíc mu vytiahol peňaženku z ktorej zobral 800,- Sk, ktoré peniaze si ponechal pre seba a z miesta činu utiekol, čím spôsobil G. R., nar. X.X.XXXX, bytom A. č. XX, škodu vo výške 26,56 Eur / 800,- Sk/. Za to mu bol podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. , § 37 písm. m/, Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch ktorého sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku okresného súdu s tým, aby odvolací súd vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že okresný súd nepostupoval správne, keď upravil skutkovú vetu z obžaloby a vypustil z nej práve tú časť, ktorá sa práve dotýkala násilia proti poškodenému. Má za to, že násilie, ktoré obžalovaný proti poškodenému použil bolo dostatočne preukázané, pričom ani výnimočne malá intenzita násilia v danom prípade nemôže byť dôvodom, aby súd konanie kvalifikoval iba ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver, že násilie proti poškodenému bolo použité ešte pred zmocnením sa peňazí a obžalovaný použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Krajský súd ako súd odvolací na podklade riadne a včas podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného, ktorého nebolo možné na verejné zasadnutie predvolať. Predovšetkým treba uviesť, že odvolací súd sa už vecou zaoberal a rozhodol uznesením zo dňa 5.4.2011 sp. zn. 5To/108/2010, ktorým zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 5.8.2010 podľa § 321
ods. 1 písm. b/,c/, Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a vykonal úkony a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Po preskúmaní spisového materiálu si odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu osvojil v celom rozsahu ako zodpovedajúci stavu veci a zákonu a v podrobnostiach naň poukazuje. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy náležite vyhodnotil v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové aj právne závery. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por. je zrejmé, akými úvahami sa okresný súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých ktoré si odporujú, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval vykonané dôkazy vo vzťahu k vine a trestu. Skutkové zistenia uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a nimi v súlade so stavom veci a zákonom preukázané, že skutok sa stal tak, ako to je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Predovšetkým treba uviesť, že napriek tomu, že vo veci bol vypočutý rad svedkov, tak ako na to poukázal aj okresný súd, žiadny zo svedkov nevidel celý priebeh konania obžalovaného. Významnou z tohto hľadiska je výpoveď svedkyne Q. R., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že videla, že obžalovaný dal poškodenému akýsi záhlavok, teda ho udrel dlaňou po hlave, uviedla však, že nevidela, že by obžalovaný poškodenému zobral peňaženku. To, že by obžalovaný zobral poškodenému peňaženku potom, ako mu dal záhlavok nevidel nikto. V prípravnom konaní poškodený G. R. obžalovaného jednoznačne usvedčoval zo spáchania žalovaného trestného činu, na hlavnom pojednávaní sa však na túto udalosť nevedel rozpamätať, a až následne po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania s prečítanou výpoveďou súhlasil, avšak treba uviesť, že pod nátlakom okresného prokurátora. Významnou v tejto situáciu je tá skutočnosť, že tak obžalovaný ako aj poškodený boli v čase skutku pod vplyvom alkoholu. Poškodený G. R. v prípravnom konaní obžalovaného usvedčoval jednoznačne, uviedol ako sa bránil, podrobne popísal skutok, a žiadal aj náhradu spôsobenej škody. Na hlavnom pojednávaní však už škodu nežiadal. Aj z tohto pohľadu dospel odvolací súd k záveru, že samotný poškodený prehodnotil svoj postoj, zrejme si uvedomil, že v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, nebol si istý ako skutok prebehol, a preto okresný súd na základe i výpovede poškodeného ale i ďalších vo veci vykonaných dôkazov dospel k záveru, že konanie obžalovaného nie je možné právne posúdiť ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. l Tr. zák. V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť aj na výpoveď svedkyne Q. R.. Tá mala vidieť, že poškodený dostal od obžalovaného akýsi záhlavok, videla ako následne obžalovaný uteká preč, avšak nevidela, že by obžalovaný poškodenému zobral peňaženku. Na základe takto vykonaných dôkazov nie je možné bez pochybností dospieť k záveru, či zo strany obžalovaného došlo k násiliu - k záhlavku, v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pri trestnom čine - zločine lúpeže podľa § 188 Tr. zák. sa musí úmysel páchateľa vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete pre ktorý sa inak nemôže zmocniť cudzej veci. Ani po doplnenom dokazovaní nemožno uzavrieť, že v predmetnej veci vyššie uvedený úmysel páchateľa bol bez pochybností preukázaný. Medzi obžalovaným a poškodeným pred odcudzením peňaženky došlo ku komunikácii v tom smere, že obžalovaný od poškodeného pýtal najprv cigarety, potom peniaze. Poškodený mu povedal, že nemá, potom si však cigaretu zapálil. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, kedy vlastne a z akého dôvodu mal obžalovaný dať poškodenému záhlavok, nie je vylúčené, že obžalovaný takto konal potom, čo mu poškodený povedal, že cigarety nemá a napokon si cigaretu sám zapálil. Samotný obžalovaný v predmetnej veci priznal, že poškodenému peňaženku ukradol, dôrazne však poprel, že by sa peňaženky zmocnil za použitia násilia. Okresný súd preto postupoval v súlade so stavom veci a zákonom, keď za vyššie uvedenej dôkaznej situácie kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Okresný súd nepochybil ani pri úvahách o voľbe druhu a výmeru trestu a obžalovanému uložil trest v intenciách ustanovenia § 34 Tr. zák. Nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil však jednu priťažujúcu okolnosť a to tú, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu postupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest v hornej polovici zákonom stanovenej sadzby vo výmere 22 mesiacov nepodmienečne, pričom obžalovaného zaradil na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Aj odvolací súd je toho názoru, že takto uložený trest zodpovedá zásadám a kritériám rozhodným pre uloženie trestu, že tento je dostatočný a spôsobilý splniť svoj účel. Keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v žiadnom smere, zamietol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.