Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/229/2021

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudca spravodajca) a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu: POMAS EU s. r. o., so sídlom Trenčianska č. 16000/56/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 604 724, zast.: JUDr. Alexander Uj, advokát, Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102006737/2021 zo dňa 22.10.2021 takto

rozhodol:

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej len „správca dane“) vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty POMAS EU s.r.o., so sídlom Trenčianska 16000/56A, 821 09 Bratislava (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2017. Výsledkom daňovej kontroly bol Protokol z daňovej kontroly zo dňa 26.02.2019 č. 100449165/2019 (ďalej len „Protokol“). Dňa 07.07.2021 správca dane vydal Rozhodnutie č. 101167246/2021, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 13 800 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 a znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 88 955,74 eura na 75 155,74 eura (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo vydané po tom, čo príslušný odvolací orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 100186767/2020 zo 17.01.2020 zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102048659/2019 z 30.08.2019 (ďalej len „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“). V zrušujúcom rozhodnutí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uviedlo, že v rozhodnutí nebolo jednoznačne a zrozumiteľne vymedzené, na základe akých zistených skutočností bol určený rozdiel dane. Či nebolo preukázané reálne dodanie služieb alebo či pochybnosť o reálnom vykonaní prác vznikla na základe podvodného konania. Správca dane po doplnení dokazovania opätovne rozhodol (prvostupňovým rozhodnutím) a nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti Media Net Europe s.r.o. (ďalej len „Media Net Europe“ alebo „MNE“), a to z dôvodu porušenia ustanovenia a v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) si v kontrolovanom

zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených MNE, a to z faktúry č. 170145 zo 04.12.2017 na celkovú sumu 12 000 eur, z faktúry č. 170146 zo 04.12.2017 na celkovú sumu 15 600 eur, z faktúry č. 170147 zo 04.12.2017 na celkovú sumu 12 000 eur, z faktúry č. 170148 zo 04.12.2017 na celkovú sumu 15 600 eur, z faktúry č. 170149 zo 04.12.2017 na celkovú sumu 12 000 eur, z faktúry č. 170150 zo 04.12.2017 na celkovú sumu 15 600 eur (suma celkom 82 800 eur). Predmetom fakturácie bolo dodanie reklamných služieb na základe samostatných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a MNE na: vyhotovenie reklamného baneru (s pokrytím na stránkach spravy-media.sk, lifestyle-media.sk, zabava-media.sk), spoluprácu v oblasti grafických návrhov a poradenskú činnosť v oblasti internetovej reklamy. Pretože nebolo preukázané skutočné dodanie fakturovaných služieb, správca dane konštatoval, že v zmysle nedošlo k vzniku daňovej povinnosti dodávateľskej spoločnosti (MNE) a následne u daňového subjektu (žalobcu) nevzniklo právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt nesplnil podmienku , podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť podľa zákona. Správca dane súčasne uviedol, že daňový subjekt nesplnil podmienku , pretože plnenia, ktoré mali byť prijaté na základe faktúr od spoločnosti MNE nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, resp. k svojmu ekonomickému rastu a prospechu, čo potvrdili zistenia z medzinárodnej výmeny informácií. Podľa výpovede vtedajšej konateľky MNE A. B. (konateľky MNE v roku 2017), podkladom pre fakturáciu boli tzv. štatistiky - zobrazenia stránok a preklikov (vo forme grafov). Zobrazenia a prekliky mal počítať systém automaticky, zaistenie návštevnosti stránok mal na starosti subdodávateľ - spoločnosť PURimex s.r.o. (ďalej len „PURimex“). Väčšina návštev mala pochádzať zo zdieľania stránok subdodávateľom cez službu GoogleAdwords a Facebook (podľa výpovede konateľky čísla z preberacích protokolov od subdodávateľa súhlasia s tým, aká bola návštevnosť stránok). Zo zistení správcu dane však vyplynulo, že spoločnosť Google a Facebook neposkytli spoločnosti PURimex žiadne reklamné služby. Správca dane uzavrel, že pokiaľ nedošlo k zdieľaniu stránok (zabezpečeniu návštevnosti stránok prostredníctvom reklamných nástrojov GoogleAdwords a Facebook), daňový subjekt nepreukázal dodanie služieb tak, ako ich deklaroval v predložených dokladoch daňový subjekt. Stránky spravy- media.sk, lifestyle-media.sk, zabava-media.sk teda nemali takú návštevnosť, akú preukazoval žalobca grafmi za dané obdobie. Správca dane konštatoval, že ani predloženie faktúr so štatistikami zobrazení, ani zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou MNE, ani vyhlásenie dodávateľa služieb nepostačuje pre zdokumentovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení. Správca dane taktiež vyzval žalobcu, aby mu oznámil údaje o obchodných partneroch, ktorých získal v nadväznosti na reklamné služby, následne prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií kontaktoval nových obchodných partnerov a zistil, že títo nezískali informácie o žalobcovi ako dôsledok reklamy - banerov na internetových stránkach MNE, ale z iných zdrojov. Pretože v konaní nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, správca dane uzavrel, že daňovému subjektu (žalobcovi) nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa a v nadväznosti na .

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 102006737/2021 zo dňa 22.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia po ozrejmení obsahu podaného odvolania ako aj zisteného skutkového stavu plynúceho z prvostupňového rozhodnutia a z obsahu administratívneho spisu uzavrel, že je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane ustanovené v . Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly overoval oprávnenosť odpočítania dane, boli vykonané všetky potrebné a nevyhnutné úkony na zistenie stavu v predmetnej veci. Skutkový stav bol zistený úplne a boli zistené také dôkazy, ktoré jednoznačne preukázali neoprávnené odpočítanie dane žalobcom z preverovaných faktúr od dodávateľa Media Net Europe. Žalovaný poukázal na to, že vtedajšia konateľka deklarovaného dodávateľa A. B. síce verbálne priznala poskytnutie fakturovaných služieb, jej výpoveď nie je vzhľadom na získané dôkazy správcom dane vierohodná. Menovaná sa nevyjadrovala adresne a dostatočne profesionálne k tomu, že fakturované práce podľa zmluvy mala vykonať sama. Menovaná nevedela konkretizovať, aké technické, softvérové, hardvérové vybavenie, či požiadavky boli potrebné, aby sa stránky spravy-media.sk, life-media.sk, zabava-media.sk riadne zobrazovali a boli čitateľné. Rozporuplne vyznieva aj jej vyjadrenie, keď na jednej strane tvrdila, že pred odovzdaním dokladov novému konateľovi si zabezpečila ich fotokópie, aby ich mohla správcovi dane predložiť a na druhej strane uvádza, že žiadne doklady nemá, pretože ich odovzdala novému konateľovi. Žalobca, ani deklarovaný dodávateľ vierohodne nepreukázali, že sa obchod v zmysle predložených zmlúv o dielo medzi žalobcom a Media Net Europe uskutočnil. Podľa žalovaného nebola preukázaná

návštevnosť stránok spravy-media.sk, life-media.sk, zabava-media.sk, ani ich zdieľanie pomocou služby GoogleAdwords a siete Facebook, pretože spoločnosti Google a Facebook nepotvrdili poskytnutie služieb pre spoločnosť PURimex v zmysle poskytnutých exportov z kampaní. Správca dane dôvodne spochybnil dodanie služieb, čím preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu. V okamihu, keď správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, mal žalobca preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo. Bol to práve žalobca, ktorý mal v dôsledku ťarchy dôkazného bremena poskytnúť správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok - že skutočne nadobudol reálne existujúce služby od dodávateľa. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože vo vyrubovacom konaní po zrušení a vrátení rozhodnutia správcu dane, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok – že skutočne nadobudol reálne existujúce služby od deklarovaného dodávateľa Media Net Europe a súčasne nebolo preukázané, že deklarované služby mali vplyv na zvýšenie ekonomickej prosperity žalobcu a získanie nových obchodných partnerov. Vystavenie faktúr nezakladá právo na odpočítanie dane, pretože preverovaním bolo zistené, že plneniam deklarovaným na faktúrach chýbal materiálny podklad. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa MNE uvedeného na faktúre, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle s následnou možnosťou žalobcu uplatniť si právo na odpočítanie dane podľa a v nadväznosti na .

Žaloba

3. Žalobca v zákonnej lehote podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Domáha sa zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí a vrátenia vecí prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové konanie a rozhodnutie. V bode I. žaloby namieta, že prvostupňový orgán bol povinný zaslať mu poštou oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní spolu s výzvou, že sa môže k oboznámeniu vyjadriť v lehote určenej správcom dane, ktorá nesmie byť kratšia ako minimálna zákonná lehota 8 dní podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Daňového poriadku. Uvádza, že postup správcu dane, ktorý mu neumožnil vyjadriť sa k oboznámeniu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní je v rozpore s Daňovým poriadkom a konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. Žalobca (ako v odvolacom konaní tak aj v žalobe) namietal, že správca dane pochybil, keď do zápisnice vo vyrubovacom konaní (zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 25.06.2021) zahrnul mailové podanie žalobcu, ktoré žalobca správcovi dane doručil ako neautorizované mailové podanie dňa 25.06.2021 krátko pred začatím ústneho pojednávania. Správca dane porušil povinnosti podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, keď žalobcu nevyzval na doplnenie podania, ktoré nebolo spôsobilé na prerokovanie na ústnom pojednávaní a neuložil mu lehotu na jeho doplnenie. Dôsledkom toho podľa žalobcu je, že oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní je zaťažené vadou nezákonnosti a následne je touto vadou zaťažené aj správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy. V bode II. žaloby namieta, že správca dane neodstránil pochybenia vytýkané mu žalovaným v zrušujúcom rozhodnutí, a to, že musí prijať jednoznačný skutkový a právny záver k akému porušeniu došlo, teda či deklarovaný dodávateľ žiadne služby žalobcovi nedodal alebo či pochybnosť o obchode vznikla na základe podvodného konania v reťazci. Správca dane odmietol opätovne vypočuť A. B. (vtedajšiu konateľku dodávateľa Media Net Europe) a nevysporiadal sa s tým, prečo sa mu chybne zobrazujú texty na internetových stránkach spravovaných spoločnosťou Media Net Europe. Správca dane svoje rozhodnutie oprel o nedostatočne zistený skutkový stav, dva skutkové závery a následne dve právne posúdenia, teda o tie isté skutočnosti, pre ktoré žalovaný zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie. Podľa tvrdenia žalobcu sa správca dane neriadil právnym názorom a pokynmi žalovaného v zrušujúcom rozhodnutí a neodstránil vytýkané pochybenia a opätovne postavil svoje rozhodnutie na dvoch skutkových záveroch. Následne však žalovaný odobril rozhodnutie správcu dane, čím spôsobil, že žalobou napadnuté rozhodnutie je taktiež postavené na dvoch skutkových záveroch a na dvoch právnych posúdeniach, a teda je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ďalej žalobca uvádza, že v odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu sa domáhal, aby odvolací orgán nariadil vo veci odvolacie ústne pojednávanie podľa § 74 Daňového poriadku, doplnil dokazovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu a vykonal listinné dôkazy preukazujúce, že dodávateľ Media Net Europe uviedol obchodné prípady v kontrolných výkazoch, uviedol DPH na výstupe vo svojom daňovom priznaní a má vysporiadanú daň so štátnym rozpočtom a súčasne vypočul A. B. ku skutočnostiam potrebným na doplnenie daňového konania. Pretože správca

dane nevykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, žiadal, aby tieto dôkazy vykonal odvolací orgán na odvolacom pojednávaní. Ďalej namietal, že nie je jasné na základe ktorých konkrétnych dôkazov dospeli zamestnanci správcu dane k jednoznačnému a konkrétnemu skutkovému záveru tak, ako to žiadal žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí. V bode III. žaloby žalobca konštatoval, že správca dane vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval porušenie ustanovenia , v súvislosti s čím poukázal na Metodický pokyn k odpočítaniu dane podľa a k uplatneniu dane podľa vypracovaný žalovaným v apríli 2018 (ďalej len „Metodický pokyn“). Žalobca má za to, že on ako daňový subjekt neporušil citované ustanovenie, pretože má vystavenú faktúru od dodávateľa so všetkými náležitosťami uvedenými v ustanovení . Žalobca uvádza, že odvolaním sa domáhal, aby žalovaný ako odvolací orgán nariadil vo veci odvolacie ústne pojednávanie a podľa Daňového poriadku doplnil výsledky daňového konania a odstránil chyby daňového konania. Domáhal sa, aby odvolací orgán namiesto správcu dane zodpovedal otázky na odvolacom ústnom pojednávaní. Otázka 1: Ako je možné, že zamestnanci správcu dane aj v iných daňových konaniach a podľa ktorého ustanovenia Daňového poriadku menia skutkové závery podľa potreby. Otázka 2: Ako je možné, že zamestnanci správcu dane spochybňujú v tomto daňovom konaní, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení spoločnosťou MNE a v iných daňových konaniach správca dane nespochybňuje vykonanie reklamy a reálnosť zdaniteľných plnení. Otázka 3: Ako je možné, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH je to, že zabezpečenie návštevnosti stránok prostredníctvom reklamných nástrojov GoogleAdwords a Facebook, ktoré mali súhlasiť s návštevnosťou stránok a ktoré mala zabezpečovať spoločnosť MediaShop, ich nevykonala, keď zabezpečenie návštevnosti stránok prostredníctvom týchto reklamných nástrojov nie je predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a Media Net Europe. Žalobca namietal, že odvolaním sa domáhal, aby žalovaný ako odvolací orgán odstránil rozpory a pochybnosti na odvolacom pojednávaní, ktoré neodstránil správca dane, a to, že: (i) Reklamné služby boli dodané dodávateľom, ale daňový subjekt sa zapojil do podvodného obchodného reťazca, o ktorom vedel, alebo mal vedieť. (ii) Reklamné služby neboli dodané dodávateľom. (iii) Daňový subjekt zanedbal obozretnosť a správal sa neštandardne, keď sa zapojil do podvodného obchodného reťazca. (iv) Nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení spoločnosťou MNE tak, ako je to deklarované na faktúrach. (v) Na základe všetkých objektívnych okolností, ktoré boli v rámci dokazovania zistené, správca dane prijal záver, že kontrolovaný subjekt vedel o tom, že deklarovaním obstarania služieb prostredníctvom uvedených dodávateľov sa zapojil do podvodného obchodného reťazca. (vi) Na základe všetkých uvedených skutočností je dostatočne preukázaná vedomosť kontrolovaného daňového subjektu, ktorý ako konečný odberateľ profitoval z vytvoreného reťazca. (vii) Pri zistení, že platiteľ nevykonal všetky kroky, ktoré bolo možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k DPH, je potrebné konštatovať, že nedošlo k dodržaniu náležitej starostlivosti vedúcej k odôvodnenému záveru, že o tom mohol vedieť, ak by ju bol dodržal. (viii) Vzhľadom na skutočnosti v Protokole správca dane nepriznáva nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že bolo preukázané, že tieto nezodpovedajú riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Spoločnosť SLOBYT, spol. s r.o. sa prijatím predmetného plnenia dodaním reklamných služieb včlenila do reťazca spoločností poznačeného nedovoleného daňovým únikom. (ix) Posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s podvodným konaním, nakoľko zo zistení správcu dane vyplýva, že konateľka spoločnosti MNE A. B. sama osobne za obdobie novembra a decembra 2017 vykonávala pre žalobcu vkladanie reklamných banerov na internetových stránkach zabava-media.sk, spravy-media.sk, lifestyle-media.sk. Žalobca namietal, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s odvolaním žalobcu a námietkami žalobcu v odvolaní. Nenariadil odvolacie ústne pojednávanie, na ktorom by doplnil dokazovanie a odstránil tak vytýkaný nedostatočne skutkový stav veci. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím formálne potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktoré je založené na dvoch skutkových záveroch a na dvoch právnych posúdeniach nepriznania práva na odpočítanie DPH.

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. Zhrnul skutkové okolnosti veci, priebeh administratívneho konania a prijatý záver, že deklarovaný dodávateľ žalobcu – spoločnosť Media Net Europe, fakturované služby žalobcovi nedodal, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a)

v nadväznosti na , podľa ktorého vzniká platiteľovi právo odpočítať daň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo teda prijaté na základe toho, že žalobcom nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie DPH (žalobca nedisponoval materiálnou existenciou plnenia). Zo strany žalobcu neboli predložené také dôkazné prostriedky, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane s vplyvom na preukázané kontrolné zistenia a ktoré by viedli k zmene výsledku daňovej kontroly a prijatých záverov vo vyrubovacom konaní. Námietku žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie z dôvodu, že správca dane bol povinný zaslať mu poštou oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní spolu s výzvou, aby sa mohol vyjadriť, je podľa žalovaného nedôvodná. Žalobca nebol ukrátený na svojich právach, pretože o všetkých zisteniach bol správcom dane oboznámený, všetky vyjadrenia sú súčasťou Protokolu a bolo mu umožnené nahliadať do spisového materiálu. Rovnako boli aj vo vyrubovacom konaní všetky uvedené zistenia a pripomienky so žalobcom prerokované. Zo strany žalobcu neboli správcovi dane vo vyrubovacom konaní po odvolaní predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane s vplyvom na preukázané kontrolné zistenia. K námietke žalobcu, že správca dane neodstránil nedostatky podania zachyteného do Zápisnice z ústneho pojednávania vo vyrubovacom konaní uskutočnené dňa 25.06.2021 (nevyzval na doplnenie mailového podania z 25.06.2021 doručeného do schránky zamestnankyne žalovaného pred ústnym pojednávaním) uviedol, že žalobca bol o zisteniach správcu dane oboznámený a sám v priebehu dokazovania žiadal správcu dane, aby do zápisnice o ústnom pojednávaní skopíroval text, ktorý predtým zaslal mailom, ktorý je zvyčajne diktovaný správcovi dane na pojednávaní. Správca dane oprávnene považoval emailom zaslaný materiál ako prípravu či pomôcku zástupcu žalobcu, tým, že skopíroval do zápisnice prílohu emailového podania, pričom bolo aj naďalej žalobcovi umožnené, aby sa k prerokovaným zisteniam vyjadril a navrhol správcovi dane prípadné námietky. Žalobca zápisnicu z ústneho pojednávania bez výhrad podpísal. Z vyjadrení žalobcu nevyplynuli žiadne nové skutočnosti k predmetu daňovej kontroly, o ktorých by nemal vedomosť a nemal ich k dispozícii už v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca opakovane predkladal správcovi dane svoje vyjadrenia (mnohokrát duplicitne, po častiach, elektronicky mailom, poštou), uvádzal v nich opakované argumenty, tvrdenia a citácie, s ktorými sa správca dane už vysporiadal, pričom kopíroval celé texty zo zápisníc a podaní z iných kontrol a iných daňových subjektov, čím zneprehľadnil celé konanie a odvádzal pozornosť od pochybení na strane daňového subjektu. Zástupca daňového subjektu sa obmedzoval vo svojich vyjadreniach na citáciu rôznych zákonov či rozsudkov, pričom nevysvetlil pochybnosti a dôkazy predložené a získané správcom dane. Žalobca namiesto preukázania skutočností, ktoré boli správcom dane spochybnené a mali vplyv na správne určenie dane, zameral svoju pozornosť na správcu dane, ktorého obviňoval z porušenia zákonov, ale nezaoberal sa zisteniami správcu dane o deklarovaných obchodoch, ku ktorým sa rovnako ani nevyjadril. Námietka žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal so závermi odvolacieho orgánu, ktorý zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie je taktiež nedôvodná. Predložené dôkazy, pripomienky a stanoviská žalobcu vo vyrubovacom konaní boli správcom dane zohľadnené, správca dane sa s nimi vysporiadal a následne ich prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu. Skutkový stav bol zistený úplne a zistené dôkazy dostatočne preukazujú, že deklarovaný dodávateľ Media Net Europe žalobcovi fakturované služby nedodal. S týmito skutočnosťami správca dne oboznámil žalobcu, čím preniesol dôkazné bremeno na neho. V okamihu, kedy správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť v údajoch v daňovom priznaní, mal žalobca v daňovom konaní povinnosť preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo. Je to práve žalobca, ktorý mal v dôsledku ťarchy dôkazného bremena poskytnúť správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane, v zmysle ktorej sporné faktúry nemajú ekonomické opodstatnenie. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa uvedeného na faktúre, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle a následne ani žalobcovi možnosť uplatniť si právo na odpočítanie dane podľa a v nadväznosti na . Podľa žalovaného nebolo žalobcovi upreté žiadne právo vyplývajúce z ustanovenia Daňového poriadku a bol mu vytvorený dostatočný priestor na preukázanie skutočností v podanom daňovom priznaní. Žalovaný poukázal na to, že v daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie je vyšetrovacia, preto je na daňovom subjekte predložiť správcovi dane také dôkazy, ktorými môže hodnoverne preukázať svoje tvrdenia a oprávnenosť uplatnenia odpočtu dane.

Replika žalobcu

5. Žalobca v replike zotrval na tom, že ani správca dane, ani odvolací orgán (žalovaný) sa nevysporiadali so stanoviskami, námietkami, pripomienkami, skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu. Zotrval na celej svojej argumentácii zo žaloby, ktorú v replike zopakoval.

Duplika žalovaného

6. Žalovaný v duplike uviedol, že nesúhlasí s argumentáciu uvedenou vo vyjadrení (replike) a zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k žalobe.

7. Uznesením zo dňa 19.09.2022, č. k. -124, Krajský súd v Žiline ako správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2022.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

9. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca súhlasil s rozhodnutím bez pojednávania, žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Rozsudok bol dňa 14.09.2023 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu oznámené od 05.09.2023 do 16.09.2023 ( ).

10. Žalobca udelil plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi JUDr. Jozefovi Ujovi, konajúcemu prostredníctvom obchodnej spoločnosti CHARGE DAVOUÉ UJ, s.r.o., so sídlom Vlárska 458, 911 05 Trenčín, IČO: 47 253 894. Advokát JUDr. Jozef Uj má pozastavený výkon advokácie, jeho ustanoveným zástupcom je s účinnosťou od 11.07.2022 JUDr. Alexander Uj.

11. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

13. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len „“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

14. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

15. Podľa , v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia: (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

16. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

17. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2017 (a znížil nadmerný odpočet) z dôvodu, že nepreukázal splnenie zákonných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa a v súvislosti s faktúrami od dodávateľa Media Net Europe. Preverovaním správcu dane sa nepotvrdilo a žalobcom nebolo preukázané, že služby fakturované deklarovaným dodávateľom (spoločnosťou Media Net Europe) boli skutočne dodané. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe ( ).

18. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené najmä v prípadoch, ak (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak (2) došlo k daňovému podvodu alebo (3) k prípadu zneužitia práva. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: a) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň, b) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia) a že c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

19. Na základe výsledkov daňovej kontroly bola v konaní spochybnená existencie plnenia (poskytnutie služieb) ako aj skutočnosť, že prijaté plnenie daňový subjekt (žalobca) použil v rámci ekonomickej činnosti. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného je založené na faktickej neexistencii plnenia (nedodaní reklamných služieb), t.j. nesplnení podmienky uvedenej pod písm. b/ predchádzajúceho odseku. V konaní nebolo sporné, že deklarovaným dodávateľom plnenia mala byť iná osoba registrovaná pre daň (spoločnosť Media Net Europe).

20. Podstatnou námietkou žaloby je argument, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu sú nepreskúmateľné, pretože sú založené na dvoch skutkových záveroch a dvoch právnych posúdeniach – nepriznaní práva na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok i z dôvodu podvodného konania (resp. zneužitia práva).

21. Uvedenú žalobnú námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú a priliehajúcu obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí. Pôvodná rozpornosť v rozhodnutí správcu dane (v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí) bola odstránená ďalším rozhodnutím vo veci (prvostupňovým rozhodnutím). Po podrobnom preštudovaní napadnutého rozhodnutia žalovaného vo väzbe na prvostupňové rozhodnutie je nepochybné, že dôvodom nepriznania odpočítania dane je výlučne nesplnenie hmotnoprávnych podmienok – nedodanie fakturovaných služieb žalobcovi. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa , ktorý záver žalovaný potvrdil. Správca dane v záveroch prvostupňového rozhodnutia nevyhodnocoval pochybenia (zistenia) týkajúce sa reťazca subjektov, ktorého súčasťou mal byť aj žalobca, preto je bezpredmetná námietka skúmania, či bol obchodný reťazec vykonštruovaný alebo nie.

22. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje preukázateľné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby) správcom dane a následné nevyvrátenie tohto spochybnenia daňovým subjektom. Žalobca preukazoval dodanie služieb faktúrami

s prílohami (štatistikami), ktoré uvádzali koľkokrát sa internetové stránky prevádzkované spoločnosťou Media Net Europe, na ktorých mal byť umiestnený reklamný baner žalobcu zobrazili (a bolo naň kliknuté). Konateľka Media Net Europe uviedla, že návštevnosť stránok zabezpečoval subdodávateľ PURimex (predkladal o tom preberacie protokoly), a to tak že: vybral jeden populárny článok a zdieľal ho pomocou služby GoogleAdwords a siete Facebook, čím pritiahol návštevnosť na stránky, čísla z preberacích protokolov v podstate súhlasia s tým, aká bola návštevnosť stránok, pretože väčšina návštev pochádzala zo zdieľania na Google a Facebooku. Správca dane konštatoval, že služba GoogleAdwords predstavuje komplexný inzertný systém spoločnosti Google, systém funguje tak, že zákazník zaplatí určitú platbu, z ktorej sa postupne odpočítava suma v závislosti od návštevnosti – klikania na reklamu. Ak spoločnosť Google poskytne slovenskému zákazníkovi služby, miestom zdaniteľného plnenia je miesto, kde má zákazník sídlo. Správca dane prostredníctvom služby VIES zistil, že daňový subjekt PURimex v obdobiach III. a IV. kvartálu roka 2017 nerealizoval žiadne nadobudnutia z členských štátov EÚ, t.j. neeviduje žiadnu faktúru od spoločnosti Google ani Facebook za služby týkajúce sa reklamy. Ak nedošlo k dodaniu reklamných služieb spoločnosťami Google a Facebook, nemohlo dôjsť ani k dodaniu zdaniteľných plnení spoločnosťou PURimex spoločnosti Media Net Europe. Správca dane preukázal, že nedošlo k zdieľaniu stránok cez GoogleAdwords a Facebook, teda nie je preukázaná ich návštevnosť. Tým, že nie je preukázaná uvádzaná návštevnosť stránok, nie je preukázané ani zobrazenie reklamy (banerov) uvádzané v štatistikách za mesiac december 2017 (od 500 000 do 1 600 000 zobrazení a od 19 814 do 32 916 preklikov. Faktúry, ani prílohy – štatistiky, print screen-y stránok Media Net Europe potom nepostačujú pre zdokumentovanie uskutočnenia zdaniteľných plnení od dodávateľa MNE žalobcovi.

23. Pokiaľ daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH. Aby mohli byť tvrdené skutočnosti uvedené v predložených faktúrach akceptované zo strany správcu dane, museli by obsahovať skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku na odpočet dane a zároveň ktoré by mohol správca dane v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. Daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak také dôkazy nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Samotné tvrdenie žalobcu nebolo preukazujúcim dôkazom. Neboli ním ani faktúry vystavené spoločnosťou Media Net Europe spolu s prílohami (štatistikami) a výpoveď vtedajšej konateľky dodávateľa, pokiaľ overiteľne nepreukazovali reálne dodanie fakturovaných služieb. Inak sa stali formálnymi podklami, teda v podstate len vyhlásením žalobcu, bez možnosti overenia. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. , , , , , , zo dňa 08.10.2019 zdôraznil, že: „Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia , , ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi.“ Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojím dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť a uchovať, nakoľko ako podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočet DPH preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe určitého zdaniteľného plnenia zabezpečil a uchoval dostatok podkladov (nielen napr. faktúry alebo zmluvy, ktoré majú obmedzené náležitosti) slúžiacich na osvedčenie, že toto plnenie (dodanie tovaru alebo služby) bolo založené na reálnom základe a prebehlo tak, ako to vyplýva z existujúcich účtovných a iných dokladov, na ktorých podklade si nárok uplatní.

24. Napadnuté ani prvostupňové rozhodnutie neboli založené na podvode ani zneužití práva, daňové orgány nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom týkajúcim sa podvodného konania jeho dodávateľov, požadovali výlučne, aby doložil splnenie formálnych a materiálnych podmienok na odpočítanie dane, ktoré sám deklaroval. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že bez preukázania toho, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel alebo mal alebo mohol vedieť, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet DPH (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). To však platí len pre

prípady, ktoré boli založené práve na daňovom podvode alebo zneužití práva, tak ako boli definované rozsudkami SD EÚ. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Obdobne, pokiaľ je rozhodnutie správcu dane založené na zneužití práva, je potrebné v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania správcom dane zistiť a preukázať splnenie podmienok plynúcich z judikatúry SD EÚ vo veci C-255/02 z 21.02.2006 (Halifax, plc), C-425/2006 Italservice Srl. a iných. Európska judikatúra, ale aj na ňu nadväzujúca ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR týkajúca sa daňových podvodov a zneužitia práva je založená na tom základe alebo podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. V takom prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Správca dane a žalovaný však svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že dodávateľ (obchodný partner) žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. bol nekontaktný alebo bol článkom reťazového podvodu alebo sa dopustil zneužitia práva. Napadnuté rozhodnutie je založené na tom, že v daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania) nebolo preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane (dodanie služieb), pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. V konaní nebolo preukázané reálne dodanie reklamných služieb, čím na strane dodávateľa MNE nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, ktorá v zmysle vzniká dňom dodania služby. Nakoľko právo odpočítať daň v zmysle citovaného zákona vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, z deklarovaných dodaní služieb právo na odpočítanie dane žalobcovi nevzniklo. Žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 17.01.2020 uložil prvostupňovému orgánu, aby vymedzil, na základe akých dôkazov určil rozdiel dane – či deklarovaný dodávateľ žiadne služby podľa zmluvy so žalobcom nedodal, či pochybnosť o reálnom vykonaní prác vznikla na základe podvodného konania v reťazci s cieľom získania daňovej výhody a zníženia vlastnej daňovej povinnosti. Správca dane doplnil skutkové zistenia k tomu, že banery na stránky spravy-media.sk, life-media.sk, zabava-media.sk umiestňovala konateľka žalovaného sama, no zobrazovanie stránok (ich zdieľanie) zabezpečoval subdodávateľ (spoločnosť PURimex), a to prostredníctvom reklamnej služby GoogleAdwords a siete Facebook. Správca dane vysvetlil, prečo nepovažoval výpoveď konateľky MNE o tom, že žalobcovi v kontrolovanom období služby dodala, za vierohodnú. Námietku, či fakturácia mala prebehnúť na základe „počtu klikov“ alebo deklarovaný dodávateľ mohol bez ďalšieho vychádzať len zo sumy, ktorá bola dohodnutá v zmluve o dielo, zodpovedal správca dane už v prvostupňovom rozhodnutí, keď citoval z výpovede A. B., ktorá uviedla, že fakturácia sa odvíjala od štatistík – zobrazenia reklám, návštevnosť stránok počítal systém. K námietke žalobcu, že správca dane v protokole z kontroly ako aj na ústnom pojednávaní opakovanie uvádzal, že nespochybňuje reálne dodanie reklamných služieb, súd uvádza, že protokol z daňovej kontroly ako taký nie je predmetom súdneho prieskumu, súd preskúmava iba zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatoval, že preukázal, že nedošlo k zdieľaniu stránok spoločnosti Media Net Europe cez GoogleAdwords a Facebook, čím nie je preukázaná návštevnosť na stránkach, na ktorých sa mali zobrazovať banery žalobcu. To znamená, že ak by tam banery aj boli umiestnené, bolo preukázané, že nedošlo k tvrdenému zdieľaniu stránok a návštevnosti, ktorá mala byť podľa výpovede vtedajšej konateľky Media Net Europe podkladom pre fakturáciu služieb žalobcovi.

25. Žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí uložil správcovi dane vysporiadať sa zároveň s otázkou, či prijaté plnenia použil daňový subjekt k svojmu ekonomickému rastu. Správca dane vyzval žalobcu, aby mu oznámil nových obchodných partnerov, ktorých získal ako dôsledok reklamy a inzercie prostredníctvom banerov na sporných internetových stránkach, následne prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácie kontaktoval nových obchodných partnerov a zistil, že títo nezískali informácie o žalobcovi ako dôsledok reklamy a inzercie prostredníctvom banerov na internetových stránkach spravy-media.sk, lifestyle-media.sk, zabava-media.sk, ale z iných zdrojov. Pokiaľ správca dane spochybnil, že žalobca prijaté plnenie použil v rámci ekonomickej činnosti, správny súd konštatuje, že skúmanie tejto podmienky je opodstatnené v situácii, že plnenie existuje (bolo dodané), čo bolo v tomto prípade spochybnené. Ak plnenie (reklamné služby) dodané nebolo, logicky nemohlo byť na ani použité na ekonomický rozvoj. V tejto súvislosti ďalej správny súd poukazuje na závery z Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.03.2018, sp. zn. , podľa ktorého viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne meranie efektívnosti reklamy výlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou (v tomto prípade označením nových obchodným partnerov, ktorý na základe reklamy – reklamných banerov na stránkach

zabava-media.sk, spravy-media.sk a lifestyle-media.sk nadviazali obchodnú spoluprácu so žalobcom) je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenie reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť a úspešnosť reklamy by sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality dane. Podľa názoru najvyššieho súdu i reklama, ktorá neviedla priamo k uzavretiu nových zmlúv (s novými klientami) môže byť považovaná za zdaniteľných obchod použitý na dodávky tovarov a služieb, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.

26. Z rozsahu dokazovania vedeného správcom dane a jeho vyhodnotenia, ktoré je obsahom odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného, zreteľne vyplýva, že k svojim rozhodujúcim skutkovým a právnym zverom nedospeli prostým hodnotením predložených faktúr, ale vykonaním rozsiahleho dokazovania, ktorým bol preverovaný nárok uplatnený žalobcom, pričom dôkazy o dodaní služieb neboli získané. Naopak, boli získané dôkazy, ktoré potvrdzujú, že k návštevnosti stránok nedošlo, pričom podstatou poskytovaných služieb malo byť práve zdieľanie stránok (ich zobrazovanie čo najväčšiemu počtu spotrebiteľov s možnosťou prekliku priamo na stránky žalobcu).

27. V záveroch prvostupňového rozhodnutia, ani v rozhodnutí žalovaného, sa nenachádzajúcu závery, na ktoré poukazuje žalobca v bode IV. žaloby (že daňový subjekt zanedbal obozretnosť a správal sa neštandardne, keď sa zapojil do podvodného obchodného reťazca, kontrolovaný platiteľ nevykonal všetky kroky, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k DPH a i.), preto sa k nim správny súd nebude vyjadrovať.

28. Mnohým žalobným námietkam chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon (premetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu správny súd nemohol doplniť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať (a nahrádzať tak žalobcu) ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby ( ).

29. Všeobecné namietanie nedostatočného zistenia skutkového stavu alebo iných vád rozhodnutia nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp. vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania žalobcu sami o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia neosvedčujú. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov

správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ).

31. Žalobca v podanej správnej žalobe, okrem svojich názorov, neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Nemožno teda žalovanému, z dôvodov uvedených v správnej žalobe vyčítať, že dospel k nesprávnym skutkovým a následne právnym záverom. Všeobecné tvrdenia žalobcu, ktoré bez relevantnej argumentácie neboli podložené dôkazmi alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho všeobecného nesúhlasu so závermi žalovaného.

32. K žalobou namietaným procesným pochybeniam orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania správny súd uvádza nasledovné.

33. Žalobca v prvom bode žaloby namietal, že správca dane žalobcovi odňal možnosť vyjadriť sa v daňovom konaní, keď mu nezaslal oboznámenie sa s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní spolu s výzvou, že sa môže k uvedenému oboznámeniu vyjadriť v lehote nie kratšej ako osem dní. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že z Daňového poriadku nevyplýva povinnosť, aby potom, ako prebehlo ústne pojednávanie (vo vyrubovacom konaní) ukladal daňovému subjektu ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa k oboznámeným skutočnostiam. Z administratívneho spisu vyplýva, že zástupca žalobcu sa osobne zúčastnil ústneho pojednávania dňa 25.06.2021, ktorého hlavným predmetom bolo oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní. Bol oboznámený s dôkazmi vykonanými vo vyrubovacom konaní (zisteniami týkajúcimi sa obchodných partnerov žalobcu), mal možnosť vyjadriť sa ku nim. Zo zápisnice vyplýva, že zástupca žalobcu sa vyjadril, návrhy, ani námietky smerujúce proti obsahu zápisnice neboli podané. Správny súd nezistil v tomto prípade zásah do práv žalobcu, ktorý namieta, že nemal možnosť sa oboznámiť s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní, z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní nevyplýva, že by si žiadal lehotu na vyjadrenie sa. Navyše, žalobca v žalobe nešpecifikuje, v čom sa strata možnosti vyjadriť sa premietla do rozhodnutia, a teda spôsobila ujmu na jeho právach. Správny súd poznamenáva, že dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní – dôkazy, či žalobca dosiahol ekonomický prospech na základe reklamných bannerov umiestnených na stránkach MNE, boli súčasťou spisu (správca dane si ich zaobstarával postupne), do spisu mohol kedykoľvek nahliadnuť. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný vykonáva dôkazy smerujúce k prevereniu, či na základe reklamných služieb žalobca získal nových obchodných partnerov, keď bol správcom dane priamo oslovený, aby uviedol, či došlo k jeho ekonomickému rastu a prospechu v dôsledku poskytnutých služieb a taktiež aby uviedol nových obchodných partnerov – zákazky získané v dôsledku reklamných služieb.

34. K námietke, že správca dane v rozpore so zákonom skopíroval do zápisnice z ústneho pojednávania vo vyrubovacom konaní neautorizované mailové podanie žalobcu zo dňa 25.06.2021 správny súd uvádza, že vzhľadom na skutkové okolnosti – zaslanie emailového podania bezprostredne pred ústnym pojednávaním vo veci, možno akceptovať zahrnutie podania do zápisnice práve s ohľadom na zachovanie, nie obmedzenie, práv daňového subjektu. Daňový subjekt je priamo zo zákona povinný podania v elektronickej podobe autorizovať kvalifikovaným elektronickým podpisom (§ 13 ods. 5 Daňového poriadku), pričom podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, je potrebné doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa odseku 5, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené (§ 13 ods. 6 Daňového poriadku). Tým, že správca dane na podanie doručené bezprostredne pred zahájením ústneho pojednávania prihliadol, dal daňovému subjektu v podstate viac práv. Výzva správcu dane na odstránenie nedostatkov podania (§ 13 ods. 8 Daňového poriadku) by v situácii, keď sa ústne pojednávanie konalo v deň doručenia neautorizovaného podania, bola len úkonom formalistickým, nemala by praktický význam. Obsah podania, ktorý správca dane prevzal do zápisnice namietaný nebol. Pokiaľ sám žalobca nepostupoval v zmysle zákona (nepodal autorizované podanie) a namieta, že správca dane neodstraňoval vady podania, keď nebolo možné pre časovú súslednosť dejov ich odstrániť (podanie bolo doručené v deň konania ústneho pojednávania), žalobná námietka vady konania nie je dôvodná.

35. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom vo vyjadrení k Protokolu (čo preukazuje zápisnica z pojednávania z vyrubovacieho konania), správny súd

uvádza, že žalobca opakovane navrhoval výsluch bývalej konateľky spoločnosti Media Net Europe, A. B., na čo správca dane reagoval, že A. B. bola opakovane osobne vypočutá, raz dokonca aj za osobnej účasti zástupcu žalobcu a podrobne sa vyjadrila k všetkým skutočnostiam týkajúcim sa poskytnutia reklamných služieb žalobcovi. A. B. bola konateľkou spoločnosti Media Net Europe do septembra 2018 a uviedla, že všetky účtovné podklady odovzdala novému konateľovi. Najprv tvrdila, že si ponechala kópie týchto dokladov, neskôr správcovi dane oznámila, že všetky doklady odovzdala. Žalobca v žalobe taktiež nešpecifikoval konkrétne okolnosti odôvodňujúce potrebu ďalšieho vypočutia A. B.. Správca dane predvolal na výsluch aj nového konateľa Media Net Europe, ktorý je však nekontaktný, zásielky z adresy jeho ohláseného pobytu sa správcovi dane vrátili. Z aplikovateľnej judikatúry vyplýva, že daňové orgány nemusia vykonať všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, musia však odôvodniť, prečo ten-ktorý žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonali, čo v predmetnej veci urobili. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že je to správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

36. Pokiaľ žalobca namietal ako vadu konania (bod IV. žaloby), že v odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu sa domáhal, aby odvolací orgán nariadil vo veci odvolacie ústne pojednávanie podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, doplnil výsledky daňového konania a odstránil chyby daňového konania, správny súd uvádza, že ustanovenie § 74 ods. 2 posledná veta Daňového poriadku (v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty) neukladá odvolaciemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie. Ide o oprávnenie, nie povinnosť odvolacieho orgánu vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, preto nenariadenie ústneho pojednávania nie je porušením zákona. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca neidentifikoval v čom konkrétne malo uvedené za následok ujmu na jeho právach, čo správny súd nebol zaňho oprávnený doplniť, nakoľko je v súlade s viazaný žalobnými bodmi a sám nevyhľadáva nezákonnosť rozhodnutia, pretože by tým nahrádzal žalobcu.

37. Pokiaľ žalobca v žalobe zopakoval zoznam otázok (bod IV. žaloby), tieto položil žalovanému v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nie sú teda adresované správnemu súdu. Na margo uvedených otázok však možno uviesť, že sú v podstate zopakovaním vznesených žalobných námietok.

38. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza argumentáciu týkajúcu sa spoločnosti SLOBYT, správny súd sa k nej nebude vyjadrovať, pretože sa netýka preskúmavanej veci.

39. Poukaz žalobcu na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen, nie je sám o sebe – bez ozrejmenia právneho a skutkového základu a dopadu na prejednávanú vec, relevantný. Na účinné použitie odkazov na judikatúru SD EÚ je potrebné, aby žalobca najprv ozrejmil ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona alebo právne záväzných aktov EÚ, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nemôžu byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Toto platí aj pre citáciu z odborného článku „Dvojitá podmienka neuznania odpočtu DPH“.

40. Záväzným pre správny súd nie je ani Metodický pokyn, na ktorý poukázal žalobca v žalobe. Správny súd preskúmava rozpor namietaných rozhodnutí orgánov verejnej správy so zákonom. Metodický pokyn vydaný žalovaným nie je všeobecne záväzným predpisom, ale len interným pokynom, a preto ani v prípade, ak by aj žalovaný nepostupoval podľa predmetného Metodického pokynu, nemalo by to za následok vydanie nezákonných rozhodnutí žalovaného. Navyše, žalobca v žalobe poukázal na

tú časť Metodického pokynu, ktorá poukazuje na podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa , tvrdiac, že splnil podmienku citovaného zákona, pretože má vystavenú faktúru od dodávateľa so všetkými náležitosťami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného (i rozhodnutie správcu dane) však nespochybňovalo formálnu podmienku pre uplatnenie odpočtu DPH (existenciu faktúry), ale materiálnu existenciu fakturovaného plnenia. Samotné tvrdenie žalobcu, že splnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedené v Metodickom pokyne, a preto majú byť závery žalovaného o nesplnení podmienok výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, nepostačuje na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné a rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto podľa správnu žalobu žalobcu zamietol.

42. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ).

Kasačnú sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.