Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-38-2012.pdf
PDF · 120.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4C/38/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci navrhovateľa: G. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, V., právne zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, Advokátska kancelária, Radlinského 1735/29, P. O. Box 134, Dolný Kubín, proti odporcom: 1/ T. W., rod. G., nar. XX.XX.XXX, bytom V. XXX, V., 2/ K. N.L., rod G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. O. XX, obe zastúpené advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom, Advokátska kancelária Podbiel 177, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podiele 1 úč. a o určenie, že nehnuteľnosť v podiele 1 úč. patrí do dedičstva po poručiteľovi G. takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporkyniam 1/ a 2/ súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči navrhovateľovi vo výške 418,22 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkýň 1/ a 2/, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu č. súpisné XX, postaveného na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 260 zast. plochy a nádvoria vo výmere 190 m2, zapísaného Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Dolný Kubín na liste vlastníctva 1362 pre obec a katastrálne územie V., v podiele 1 úč. v pomere k celku a určil, že nehnuteľnosť - rodinný dom č. súpisné 40, postavený na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 260 zast. plochy a nádvoria vo výmere 190 m2, zapísaný Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Dolný Kubín na liste vlastníctva 1362 pre obec a katastrálne územie V. patrí do dedičstva po poručiteľovi G. G., narodenom XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XX, ktorý zomrel dňa 08.05.2008, v podiele 1 úč. v pomere k celku a žiadal nahradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia MNV v V. č. 837/1961 zo dňa 28.04.1961, MNV rozhodol o prípustnosti stavby a podľa príslušných predpisov povolil G. a G. G. na pozemku parc. č. 495 k.ú. V., postaviť rodinný dom. Na základe rozhodnutia ONV, odbor výstavby v Dolnom Kubíne, zo dňa 29.12.1967, ONV udelil navrhovateľovi ako žiadateľovi, povolenie užívať budovu rodinného domu v obci V. 298, postavenú na základe stavebného povolenia zo dňa 28.04.1961. Stavebníkmi tejto stavby - rodinného domu s č.s. 298 bol navrhovateľ so svojím bratom G. G.. Ako vyplýva zo zápisnice napísanej dňa 30.12.1967 v V., jedná sa o dvojdom pre dvoch bratov. Polovica pre G. G. je dokončená, druhá polovica pre G. G. ešte nie je dokončená. V roku 1978 došlo v obci V. k prečíslovaniu rodinných domov a domu so súpisným číslom 298 bolo pridelené číslo 40. Hoci navrhovateľ bol na základe rozhodnutia ONV stavebníkom a mal podľa vtedy platných predpisov právo užívať budovu, nebol zapísaný ako vlastník domu a v súčasnej dobe je predmetný dom zapísaný na LV č. 1362 pre obec a k.ú. V., bod B1 na O. G. nar. XX.XX.XXXX v celosti, ktorý bol bratom G. a G.. Ako titul nadobudnutia je na LV uvedená rozdeľovacia a darovacia zmluva č. Z 1027/01 registrovaná ŠN v Dolnom Kubíne dňa 30.09.1971 pod RI 255-256/71, na základe ktorej sa stal O. G. vlastníkom pozemku označeného ako novovytvorená p.č. 495/2 o výmere 500 m2, ktorá vznikla odčlenením od E-KN parcely 495 k.ú. V.. O. G., ktorému svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a ktorý bol dedičom G. G., na ktorého pripadal zákonný dedičský podiel vo veľkosti 1/8 úč., dňa 23.03.2009 zomrel a podľa osvedčenia o dedičstve č. 4D/64/2009, I D not 54/209 prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine navrhovateľ a odporkyne 1/ a 2/. Ako sa uvádza v dedičskom osvedčení, neboli do dedičstva po nebohom zaradené nehnuteľnosti na meno poručiteľa na LV 1362 k.ú. V. a to rodinný dom č. súpisné 40 a pozemky reg. „C“ č. 260, 266/2 a 280/2, nakoľko zostali medzi dedičmi sporné.
K uvedenému návrhu zaslali odporkyne 1/ a 2/, prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadrenie (doručené súdu dňa 05.09.2012), v ktorom uviedli, že tvrdenie navrhovateľa o vystavení stavebného a kolaudačného rozhodnutia k uvedenému domu na mená G. a G. G. sú pravdivé, avšak v tom čase ani G. a ani G. nemali úmysel stavať dom pre seba. Boli krátko po základnej vojenskej službe a nedisponovali finančnými prostriedkami. Ich rodičia neb. F. a T. G., mali 6 detí a rozhodli sa, že postavia dom, ktorý potom dajú niektorému z detí. Bývali v drevenici a tak nechali napísať stavebné povolenie na G. a G.. Dom stavali rodičia, zabezpečovali stavebný materiál aj robotníkov. Dom postavili pod strechu v roku 1962. V tomto krátko býval navrhovateľ, pokiaľ si nepostavil svoj dom. G. býval s rodičmi a v predmetnom dome nikdy nebýval. Dom, ktorý rodičia postavili, potom obýval O. a na svoje náklady ho dostaval až kým nebol obývateľný. Dôkazom toho je rozdeľovacia darovacia zmluva z 03.05.1971, podľa ktorej sa stal O. vlastník pozemku č. 495/2 k.ú. V. a v čl. III je uvedené, že na tomto pozemku má už Ondrej postavený dom. Ani navrhovateľ, ani neb. G. až do dňa podania tohto návrhu nikdy tieto skutočnosti nenamietali, lebo mali vedomosť, že dom postavili rodičia, ktorí sa správali aj ako vlastníci a potom ho previedli na O.. Vôľu rodičov všetci akceptovali. O. G.O. dom dostaval - prestaval schody, pivničné priestory, omietol ho, osadil dlažbu, zaviedol vodu, vybudoval žumpu, WC, kúpeľňu a pod. Do prestavby nikto zo súrodencov nezasahoval a to ani G., ani G..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, listinami založenými v spise, dedičskými spismi tunajšieho súdu 4D/18/2008 a 4D/30/2011, spisom bývalého Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne RI 255-256/71 a zistil tento stav:
Z rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 28.04.1961, č. 87/1961 bolo zistené, že MNV v V., na základe zápisnice o komisionálnom jednaní, povolil G. a G. G. na pozemku p. č. 495 k.ú. obce V. stavbu pozostávajúcu zo 4 pivníc, chodby, 3 izieb, kuchyne, špajze, chodby a manzardy. Z rozhodnutia o povolení užívať budovu zo dňa 29.12.1967, č. výst. 2174/1967-254-V/10 bolo zistené, že ONV, odbor výstavby povolil G. G. užívať rodinný dom č 298 k.ú. V.. Z darovacej zmluvy registrovanej pod R I 255-256/71 bývalým Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne bolo zistené, že dňa 03.05.1971 bola spísaná rozdeľovacia zmluva, na základe ktorej F. G. (otec účastníkov) nar. XX.XX.XXXX, C. G., nar. XX.XX.XXXX, W. E., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a F. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX sa dohodli, že časť pozemnoknižnej parcele č.22 označenej geometrickým plánom ako p. č. 495/2 o výmere 500 m2, na základe dávneho vyporiadania, patrí do výlučného vlastníctva F. G. a následne táto parcela bola darovacou zmluvou darovaná O. G., nar. 01.12.1950. V čl. III tejto zmluvy je uvedené, že „ predmetom tejto darovacej zmluvy je zastavaný stavebný pozemok označený ako novovytvorená parc.č. 495/2 vo výmere 500 m2, na ktorom stavebnom pozemku má už postavený rodinný dom obdarovaný O. G.“. Podľa Výkazu plôch založených v spise RI 255-256/71 bolo zistené, že pôvodná parcela č. 495 bola geom. plánom č. 762-0882-71 rozdelená na p.č. 495/1 a 495/2. Parcela 495 bola pôvodne zapísaná v pkn vložke č. 578 ako pkn parcela č.22 .
Z dedičského spisu 4D/18/2008 bolo zistené, že sa viedlo dedičské konanie po nebohom G. G., po ktorom dedičstvo prevzali T. W., K. N., O. G.Ľ. a G. G. ako jeho súrodenci. Ďalej zo spisu tunajšieho súdu 4D/30/2011 bolo zistené, že bol podaný dňa 23.02.2011 návrh na náhradné dedičské konanie po O. G. týkajúci sa rodinného domu a hospodárskej budovy č. 40 v V.. Konanie bolo zastavané. Ďalej zo spisu tunajšieho súdu 4D/64/2009 bolo zistené, že sa viedlo dedičské konanie po nebohom O. G., pričom dedičstvo po ňom prevzali T. W., K. N. K. G. G. ako jeho súrodenci. Z časti projektovej dokumentácie bolo zistené, že dňa 12.06.1961 bola projektová dokumentácia vypracovaná pre G. F., V. Č.. X, na základe zákazky č. 69/61.
Navrhovateľ G. G. uviedol, že rodičia nestavali dom pre O., ale stavali iný dom pre K., ktorý je už tiež nebohý. V rokoch 1958 až 1960 bol brat G. na vojne. To bolo, keď začal stavať dom, ale presne nevedel. Pomáhal mu švagor W. s chystaním materiálu. Mal na dom ušetrené peniaze, ale nevedel koľko, lebo všetky peniaze dával matke a matka mu dávala potom peniaze na stavbu. Asi to bolo z jeho peňazí. Otec vtedy na stavbe nerobil, lebo pracoval v F. na týždňovky a peniaze dával na dom K.. V roku 1967 sa nedal zapísať na list vlastníctva ako vlastník, lebo v tom čase o tom nevedel. Stavebné povolenie aj všetko vybavovala matka. Matka zomrela asi v roku 2009 a otec asi v roku 2004 a keď sa chodil potom za starostom E. pýtať ako to je, že sa chce zapísať na dom, tak mu povedal, že aj tak všetko dostanú jeho deti. Býval v polovici toho domu a v druhej polovici nik nebýval. Bol to jeden dom, ktorý mal dva vchody. Druhú polovicu nemal kto dorobiť. V roku 1971 začal s výstavbou druhého domu, v ktorom býva dodnes. Brat G. požíval alkohol, bol agresívny a potom brat O. odišiel do tohto domu, o ktorý sa jedná a brat K. do domu, ktorý mu postavili. V čase, keď sa staval predmetný dom, tak O. mal asi 10 rokov. O. za to, že tam býval, mu nič neplatil. On od neho nepýtal. G. zostal v rodičovskej drevenici. Od O. nikdy nežiadal, aby mu dom vrátil. Nevedel, že O. je zapísaný ako vlastník. Dom, v ktorom býva, je postavený na pozemku, ktorý mu dal otec v roku 1971. Projekty na výstavbu sporného domu vybavovala matka na neho a G..
Odporkyňa 1/. T. W. uviedla, že nevie, kedy mal našetriť navrhovateľ na dom, keď do 15 rokov chodil do školy, potom sa 3 roky učil a potom bol ešte 2 roky na vojne a materiál na dom ešte v roku 1959 v A. zabezpečovala matka. Vie to preto, že ona zabezpečovala aj na stavbu domu, ktorý ona stavala s manželom. V roku 1971, keď G. začal stavať dom, tak im rodičia povedali, že G. splatili a že O. idú dať tento dom, o ktorý sa teraz súdia. Veď vlastne od roku 1967 postavil podľa neho G. dva domy. Podľa nej G. vedel o tom, že dom idú rodičia dať O., pretože im to povedali, tak sa mohol súdiť vtedy s rodičmi. Keď boli na pojednávaní po bratovi G., tak vtedy nepovedal, že G. má pol domu. Za 38 rokov O. nevyhnal, keď tvrdil, že to bolo jeho. Dom je obyčajný štvorec postavený ako dvojdom. Rodičia stavali dvojdom, pretože mali 4 synov, aby nebývali pokope.
Odporkyňa 2/ K. N., uviedla, že pokiaľ sa týka žalobcu, tak v roku 1960 sa vrátil z vojenskej služby a pracoval do roku 1961 v SEZ-ke a v tom čase už rodičia vybavovali stavebné povolenie a začali so stavbou domu, ktorý stavali v roku 1962. V tom čase bol žalobca na Š.. Brat G. v auguste 1960 odišiel na vojnu, z ktorej sa vrátil v roku 1962 v decembri. V tom čase už bola vlastne stavba domu hotová. V roku 1965 sa žalobca oženil, avšak býval v drevenici u rodičov. V roku 1966 odišiel k otcovi manželky a v roku 1967 sa chcel vrátiť, tak si v dome, ktorý bol postavený, ovakoval dve miestnosti, vlastne dokončoval polovicu a v decembri sa nasťahoval. Rodičia s tým súhlasili a dali na neho užívacie povolenie. Tu býval 2 roky v roku 1969 povedal rodičom, že dom nechce, aby mu dali stavebný pozemok v lokalite M., že si chce postaviť svoj dom. V roku 1970 potom otec vybavoval u predkomasačných spoluvlastníkov podpisy a 25.01.1971 daroval žalobcovi pozemok. V tom čase G. pil a bol agresívny. Potom 30.09.1971 otec daroval sporný dom aj s pozemkom O. ako najmladšiemu. Toto povedal všetkým deťom, čo vlastne urobil. Otec vždy vravel, že má 6 detí a nemôže dať jednému, ale musí dať každému, takže navrhovateľovi dal pozemok a O. dom. Od roku 1971 sa ani navrhovateľ, ani G. o dom nezaujímali. O. platil domovú daň, platil si poistku, zbúral jedny schody, dom zvonku brizolitoval, vnútri ovakoval ostatné miestnosti, dláždil chodby, robil špajzu, kúpeľňu, záchod, pristavil žumpu, verandu a garáž. Zaviedol plyn a to všetko na svoje náklady. Bol slobodný. G. zomrel v roku 2008. Na dedičskom konaní žalobca neuvádzal, že G. má pol domu. Na pojednávaní po G. bol aj O. a preto to neuviedol, lebo uznával O. za vlastníka. Bol si vedomý, čo mu povedal otec. Spory medzi ním a O. neboli, chodili spolu aj do hory. Spory začali po O. smrti. Z rodičovského domu sa O. odsťahoval, kvôli G., lebo ten pil a bol agresívny, tak on nechcel s ním bývať, že by nemal pokoj celý život. G. býval v rodičovskom dome, ale tieto dva domy spolu susedili.
Svedok C. E. uviedol, že od roku 1976 do 1989 bol predseda MNV a následne bol zvolený ako starosta, kde pôsobil do konca roku 2002. Do roku 1972 bol v G., potom sa od mája 1972 prešiel pracovať do Trstenej do ZŤS, kde dochádzal denne z V.. V roku 1976 sa potom už sa stal predsedom MNV. V dome č. 40 býval O. G., v dome č. súp. 38 býval G. G. s rodičmi a navrhovateľ mal postavený rodinný dom v časti M.. Vedel to preto, že vtedy stavali spolu rodinné domy. Dom č. súp. 40 a č. súp. 38 boli dva samostatné domy v jednom dvore. K zápisu predmetného domu na list vlastníctva došlo tak, že v roku 1998 až 2002 sa robila plynofikácia obce v dvoch etapách. K tomu bola vypracovaná projektová dokumentácia prípojok, bola navrhnutá prípojka aj pre dom č. 40. Na prípojku plynofikácie rodinného domu bolo treba stavebné povolenie a k tomu bol potrebný aj list vlastníctva. Pre jednotlivých občanov, ktorí nemali evidované vlastníctvo k nehnuteľnostiam na LV, sa vydávali súpisné čísla a potvrdenie od obce, kto dom užíva. V čase vydania tohto potvrdenia pre dom č. 40, býval v dome O., ktorý ho aj opravoval, aj ho celý dorábal. Pokiaľ vie, tak pôvodné stavebné povolenie bolo pre G., ale ten tam býval asi iba dva roky a začal potom stavať vlastný dom. V tom čase na tomto dome bola iba hrubá stavba a potom všetko ostatné dorábal O.. Pristavoval verandu, schodište. V tomto dome býval až do smrti. Pamätá si to, pretože chodil často k svojmu švagrovi, ktorý býva vedľa. Nepamätal si, že by niekedy boli nejaké spory ohľadne tohto domu. Nevidel nikdy žiadne spory. Keď prideľovali domu č. súp., tak O. vravel, že či vie, že povolenie je na G. a on mu povedal, že oni sú navzájom vysporiadaní. Že to ešte rodičia robili. Navrhovateľ nikdy sa ani nesťažoval. Dane, dávky a poplatky obci za dom platil O. G.. Čo sa týka stavby domu , tak hrubú stavbu staval G.. Jednalo sa o obvodové múry pod strechu. Dom bol prikrytý. Potom boli ešte urobené pivnice, kde dva roky G. býval. Potom začal stavať rodinný dom v M., bola tam dohoda medzi rodičmi a synmi, že tento dom zostane O. a G. si postaví. Či bolo finančné vyrovnanie, to nevedel. Pokiaľ sa týka G. G., tak tento robil na salaši, takže vlastne domov chodil iba v zime a vtedy býval v drevenici s rodičmi a po ich smrti tam býval sám. V dome č. 40 G. nikdy nebýval, ale nemôže povedať, že by si bratia navzájom nepomáhali pri stavbe domov. G. nebol nikdy ženatý a občas si vypil. Nikdy nebol svedkom toho, že by G. sa voči O. domáhal vlastníctva k domu. G. zomrel pri úraze pri ťahaní dreva, čo veľmi O. sužovalo. Ondrej spočiatku robil na obecnej prevádzke, takže ho dobre poznal.
Právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd určil, že polovica rodinného domu č. súp. 40 na parcele č. 260, všetko zapísané na LV č. 1362 pre k.ú. V., vlastnícky patrí navrhovateľovi a druhá polovica patrí do dedičstva po nebohom G. G.. Svoj nárok opierajú o predložené listinné dôkazy, ktoré jasne preukazujú, že stavebníkmi tohto rodinného domu boli G. a G. G., teda bratia, ktorí dostali aj stavebné povolenie. Odporkyne tvrdia, že dom postavili rodičia a zároveň, na základe rozdeľovacej a darovacej zmluvy z roku 1971, mal darom O. G. nadobudnúť pozemky, avšak z tohto nevyplýva, že by sa mal stať aj vlastníkom domu. Ďalej dôvodom na zápis O. G. ako vlastníka domu bolo oznámenie o súp. č. zo dňa 16.07.2001 a až na základe toho sa teda mal stať O. G. vlastníkom. Nie je pravdivé tvrdenie, že navrhovateľ a jeho brat G. nikdy nerozporovali skutočnosti týkajúce sa domu, pretože vždy v rodine boli kvôli tomu nezhody a ak by tomu tak nebolo, tak by dom bol predmetom dedičského konania. Vlastnícke právo k domu vydržať O. nemohol, pretože aj keď užíval dom od roku 1971 do roku 2009 nikdy neexistovala ohľadne tohto domu písomná zmluva a teda titul, na základe ktorého by vlastníctvo mohlo nadobudnúť vydržaním, pretože po roku 1950 bolo možné získať vlastníctvo iba na základe písomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že bolo vykonané dostatočné dokazovanie na to, aby bola preukázaná dôvodnosť návrhu. Tvrdenia protistrany nepreukázali vlastníctvo O. G.. Naopak v priebehu konania bolo potvrdené, že stavebníkmi boli navrhovateľ a brat G.. Čo sa týka darovacej zmluvy z roku 1971, na základe ktorej O. G. nadobudol pozemky, tak z tohto nevyplýva, že by mala titulom na nadobudnutie domu a nemôže byť ani titulom svedčiacim dobromyseľnosti k jeho užívaniu. Poukázal na písomné doklady, ktoré svedčia navrhovateľovi ako titul k vlastníctvu, a to stavebné povolenie, ako aj prehlásenie W. E.. Tiež svedok E. potvrdil, kto bol stavebníkom domu.
Právny zástupca odporkýň uviedol, že z už ustálenej judikatúry je zrejmé, že nie je rozhodujúce, na koho je vydané stavebné povolenie a rozhodnutie o užívaní, ale dôležitý je úmysel, kto a pre koho dom stavia. Predmetný dom stavali rodičia pre seba, avšak pretože mali 6 detí a bývali v drevenici, napísali stavebné povolenie na G. a G. G. a tento dom skutočne aj stavali. V roku 1967 bolo vydané rozhodnutie o užívaní budovy len pre G. G.. Išlo o polovicu tohto domu, pretože druhá polovica ešte nebola postavená a ak by nebolo tomu tak, že by dom stavali rodičia, nie je teda zrejmé, prečo nedošlo k zápisu, či už G. alebo G. G. na príslušný list vlastníctva ako vlastníka tohto domu. Predmetný dom dostaval O. G., ktorému rodičia darovali na základe darovacej a rozdeľovacej zmluvy pozemok. Nakoľko nedošlo k zápisu vlastníctva k tomuto domu, nebolo možné, aby rodičia previedli dom na O. písomnou zmluvou, ale toto urobili ústnou zmluvou v roku 1971. Od tohto roku až do svojej smrti sa O. G. cítil byť vlastníkom a do svojej smrti užíval tento dom 38 rokov. Vydržal vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, keďže vydržacia lehota je 10-ročná. Rozhodne nie je pravdivé tvrdenie, že po roku 1950 bolo možné nadobudnúť nehnuteľnosti len na základe písomnej zmluvy. V dedičstve po O. G. nedošlo k prejednaniu domu, pretože táto skutočnosť bola sporná a až po tomto roku aj došlo k nezhodám medzi jeho dedičmi. Ďalej uviedol, že z výpovede svedka C. E. vyplynula skutočnosť, že O. G. všetci v dedine považovali za skutočného vlastníka, na základe čoho mu bolo vydané aj potvrdenie, že rodinný dom postavil v roku 1971. Nie je rozhodujúce, na koho je vydané stavebné povolenie, ale rozhodnutie, kto dom postavil. Tvrdenie odporkýň v celom rozsahu potvrdil svedok Strapec, ktorý prehlásil, že rodičia vlastnícke vzťahy k domu vysporiadali. Ide o nepriamy dôkaz, ale v súvislosti s ďalšími listinnými dôkazmi majú za to, že skutočným vlastníkom rodinného domu, tak ako je to zapísané na LV, je O. G..
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd návrh zamietol v celom rozsahu z týchto dôvodov:
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka platného v čase vydania užívacieho povolenia (29.12.1967) ods. 1/ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Z rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 28.04.1961, č. 87/1961 bolo zistené, že MNV v V. na základe zápisnice o komisionálnom jednaní povolil G. a G. G. na pozemku p.č. 495 k.ú. obce V. stavbu pozostávajúcu zo 4 pivníc, chodby, 3 izieb, kuchyne, špajze, chodby a manzardy. Z rozhodnutia o povolení užívať budovu zo dňa 29.12.1967, č. výst. 2174/1967-254-V/10 bolo zistené, že ONV, odbor výstavby povolil G. G. užívať rodinný dom č 298 k.ú. V.. Výpoveďami účastníkov konania a tiež svedka C. E. (bývalého starostu obce) bolo preukázané, že stavebné povolenie síce bolo vydané na G. a G. G., avšak o tom, že títo boli aj stavebníkmi možno mať dôvodné pochybnosti. V prvom rade sám navrhovateľ uviedol, že v rokoch 1958 až 1960 bol brat G. na vojne. To bolo, keď začal stavať dom, bol to jeden dom, ktorý mal dva vchody. Druhú polovicu nemal kto dorobiť. Brat G. požíval alkohol, bol agresívny. Ani navrhovateľ teda vo svojej výpovedi neuviedol, že by brat G. niekedy sa akýmkoľvek spôsobom na výstavbe domu podieľal. Pokiaľ sa týka jeho samotného tiež sa javí ako nehodnoverné jeho tvrdenie, že dom staval zo svojich peňazí, keď v čase začatia výstavby domu mal 22 rokov a uviedol, že peniaze na stavbu mu dávala matka a to asi z peňazí, čo on jej dával, nevedel však uviesť, či sa jednalo o peniaze ušetrené na stavbu domu a v akej výške to bolo. Stavebné povolenie a všetko vybavovala matka. V roku 1971 začal s výstavbou svojho domu a to na pozemku, ktorý mu daroval otec. Ak by teda mal postavený svoj vlastný dom už v roku 1967 nemal, podľa názoru súdu, dôvod na výstavbu nového rodinného domu. Javí sa skôr hodnovernejšie tvrdenie odporkýň, že za života rodičia zabezpečili deti a to tým, že ich syn G. zostal bývať v rodičovskej drevenici, navrhovateľovi darovali pozemok pod výstavbu domu, sporný dom darovali O.. Napokon o tejto skutočnosti svedčí aj rozdeľovacia a darovacia zmluva registrovaná pod R I 255-256/71 bývalým Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne spísaná dňa 03.05.1971, na základe ktorej F. G. (otec účastníkov), nar. XX.XX.XXXX, C. G., nar. XX.XX.XXXX, W. E., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a F. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX sa dohodli, že časť pozemnoknižnej parcele č. 22 označenej geometrickým plánom ako p. č. 495/2 o výmere 500 m2, na základe dávneho vyporiadania, patrí do výlučného vlastníctva F. G. a následne táto parcela bola darovacou zmluvou darovaná O. G., nar. XX.XX.XXXX. V čl. III tejto zmluvy je uvedené, že „predmetom tejto darovacej zmluvy je zastavaný stavebný pozemok označený ako novovytvorená parc. č. 495/2 vo výmere 500 m2, na ktorom stavebnom pozemku má už postavený rodinný dom obdarovaný O. G.“. Teda už dňa 03.05.1971 bola v rodine známa skutočnosť, že rodinný dom postavený na novovytvorenej parc. č. 495/2 patrí O. G. a od tohto obdobia O. dom aj s pozemkom nerušene užíval, dom prerábal, platil od neho všetky dane a poplatky a navrhovateľ nepreukázal že by táto skutočnosť bola medzi nimi sporná. Nepreukázal, že by za života svojich rodičov sa domáhal vlastníctva k domu a ako vyplynulo aj z výpovede svedka, keď odchádzal navrhovateľ do svojho domu, v spornej nehnuteľnosti boli obývateľné iba 2 pivnice a ostatné dostaval O., pričom po celú dobu až do jeho smrti medzi súrodencami o tomto neboli žiadne spory. Ak ide o novovytvorenú stavbu, ktorá je samostatnou vecou v zmysle občianskeho práva, platí, že stavebník sa stáva jej vlastníkom. Teda vlastníctvo nadobudne ten, kto uskutočnil stavbu a nie je rozhodujúce, komu bolo adresované stavebné povolenie. Stavebný úrad pri vydávaní stavebného povolenia nemá povinnosť zisťovať, kto je v skutočnosti stavebníkom. Súd dospel v tomto prípade k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že dom staval pre seba z ním ušetrených peňazí, ale že základy domu staval z poverenia rodičov, ktorý následne nedokončenú stavbu dali synovi O., ktorý túto na svoje náklady dokončil a od roku 1971 do svojej smrti ju nerušene užíval. Súd je názoru, že o tejto skutočnosti svedčí aj to, že navrhovateľ od svojho otca dostal stavebný pozemok, na ktorom postavil svoj rodinný dom, v ktorom doteraz býva, pričom z tohto pozemku ostatných súrodencov nevyplácal. Možno teda dôvodne predpokladať, že rodičia účastníkov skutočne svoje deti majetkovo vysporiadali a že toto bolo aj v rodine rešpektované. Vôľa rodičov bola aj písomne potvrdená vo forme darovacej zmluvy, keď otec účastníkov už vtedy považoval syna O. za vlastníka domu postaveného na p. č. 495/2. Aj keď už v roku 1971 nedošlo k zápisu vlastníckeho práva O. na list vlastníctva, týmto sa stal najneskôr dňa 03.05.1981, kedy uplynula 10-ročná lehota od okamihu, kedy z darovacej zmluvy z roku 1971 bol známy prejav vôle rodičov účastníkov.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa ods. 1, trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia, iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade, súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporkyne mali vo veci plný úspech preto im súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania na bránenie svojho práva. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia včas uplatnených právnym zástupcom nasledovne:
Trovy účtované podľa vyhl. č. 655/2004 z.z a to §11 ods. 1 a § 13 ods.2.
Hodnota úkonu je 1/13-ina výpočtového základu za rok 2012- 58,69 eur, pri zastupovaní dvoch osôb = 2x 58,69 eur = 117,38 eur, hodnota sa však znižuje o 50% (§ 13/2) teda hodnota jedného úkonu je 58,69 eur.
Vykonané nasledovné úkony:
1. 27.08.2012 prevzatie a príprava veci 58,69 eur + pauš. náhrada 7,63 eur
2. 21.08.2012 vyjadrenie k žalobe 58,69 eur + pauš. náhrada 7,63 eur
3. 06.11.2012 pojednávanie OS DK 58,69 eur + pauš. náhrada 7,63 eur
4. 04.12.2012 pojednávanie OS DK 58,69 eur + pauš. náhrada 7,63 eur
Spolu265,28 eur
Náhrada za stratu času
1. 06.11.2012 2 polhodiny po 12.71 eur = 25,42 eur
2. 04.12.2012 2 polhodiny po 12,71 eur = 25, 42 eur
Spolu 50,84 eur
Cestovné na pojednávanie
1. 06.11.2012 pri priemernej spotrebe 7,1 l /100km a cene pohonných hmôt 1,58 eur = [(7,1x1,58:100 + pauš. náhrada 0,183 eur ) x2x27 km] = 16,20 eur
2. 04.12.2012 pri priemernej spotrebe 7,1 l /100km a cene pohonných hmôt 1,58 eur = [(7,1x1,58:100 + pauš. náhrada 0,183 eur ) x2x27 km] = 16,20 eur
Spolu 32,40 eur
Celkom 348,52 eur + DPH 20% - 69,70 eur 418,22 eur.
Súd priznal trovy konania v uplatnenej výške, nakoľko bolo zistené, že tieto si právny zástupca vyúčtoval v súlade s platnou vyhláškou č. 655/2004 z.z. Tiež preukázal, že je platcom DPH. Tieto trovy je navrhovateľ povinný, s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p., zaplatiť na účet zástupcu odporkýň.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu
písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).