Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-74C-21-2023.pdf
PDF · 119.15 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-74C/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX B., zastúpená AK Kleberc Legal, s.r.o., so sídlom Tbiliská 13, 831 06 Bratislava, IČO: 54 741 548, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo A. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B. (spoluvlastnícky podiel v 1) a D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B. (spoluvlastnícky podiel v 1), k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 9. poschodí bytového domu, postaveného na pozemku parc. č. XXXX H. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici F. XX, súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, okres B. I., obec B. – D., kat. územie D., s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve o veľkosti 78/10000 k celku.
II. Súd v y p o r i a d a v a uvedené podielové spoluvlastníctvo, opísané vo výroku 1. tohto rozsudku, tak, že nariaďuje predaj bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 9. poschodí bytového domu postaveného na pozemku parc. č. XXXX H. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici F. XX, súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, okres B. I., obec B. – D., kat. územie D. a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve o veľkosti 78/10000, s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, t.j. žalobkyni v rozsahu 1 z výťažku a žalovanému v rozsahu 1 z výťažku.
III. Súd žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.02.2023, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 9. poschodí bytového domu, postaveného na pozemku parc. č. XXXX a XXXX, nachádzajúceho sa na ulici F. XX, súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, okres B. I., obec B. – D., kat. územie D., s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve o veľkosti 78/10000 k celku (ďalej len ako „byt“ alebo „nehnuteľnosť“). Podanú žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žili od roku 2019 v partnerskom zväzku a približne od rovnakého času aj v spoločnej domácnosti. V ich partnerskom vzťahu postupne nastali vážne názorové rozdiely, fyzické, psychické, ekonomické týranie, čo vyústilo až do ukončeniu ich partnerského vzťahu a následne sa žalobkyňa odsťahovala z nehnuteľnosti. V predmetnej nehnuteľnosti nebýva od roku 2021 a túto ani nenavštevuje.
Žalobkyňa v októbri 2021 chcela ísť skontrolovať stav nehnuteľnosti a porozprávať sa so žalovaným ako ďalej, nakoľko je samoživiteľkou a je pre ňu veľmi finančne náročné platiť hypotéku na nehnuteľnosť, ktorú nemôže užívať. Žalobkyni byt otvorila pani, ktorá ju nechcela pustiť so slovami, že je nájomníčkou. Následne z rozhovoru vyplynulo, že je priateľkou žalovaného a peniaze za nájom dáva žalovanému. Žalovaný žalobkyni posiela mesačne sumu 150 Eur. Žalobkyňa sa so žalovaným snažila dohodnúť. Žalovaný tvrdil, že si vybavuje úver aby mohol odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Keď sa žalobkyňa začala dopytovať, ako to vyzerá s odkúpením podielu, žalovaný sa jej začal smiať, nadávať a vysmievať. Následne jej povedal, že má odísť, že celá nehnuteľnosť je len jeho. Žalobkyňa preto nemá záujem naďalej zotrvať vo vzťahu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti so žalovaným, pričom nemá záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. V rámci mimosúdnej komunikácie žalovaný odmietal nájsť spoločné riešenie. V súčasnosti užíva nehnuteľnosť s manželkou. Žalobkyňa bez súčinnosti žalovaného nemá reálne možnosť zrealizovať predaj nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť strany sporu nadobudli v roku 2020 do spoluvlastníckeho podielu 1. Žalobkyňa sa na financovaní podieľala sumou 55.000 Eur a žalovaný sumou 92.000 Eur. Žalobkyňa poukazuje, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je za účelom vysporiadania možné, s ohľadom na stavebnotechnické usporiadanie a dispozičné riešenie stavby. Žalovaný v rámci mimosúdnej komunikácie súhlasil s predajom nehnuteľnosti, preto navrhuje, aby súd nariadil predaj a výťažok rozdelil podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa tiež navrhuje vykonať tzv. širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a od žalovaného žiada zaplatenie sumy z titulu náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalovaným a jeho manželkou nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa v zmysle inzertných ponúk odvodzuje nájom nehnuteľnosti o výmere 55,34m2 vo výške 675,15 Eur, z ktorého 1 predstavuje 337,57 Eur, počnúc obdobím od kedy žalovaný užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. od mája 2021 do februára 2023 predstavuje náhrada sumu 8.306,54 Eur. Žalovaný uhrádza od júna 2021 sumu 150 Eur, čo ku dňu podania žaloby predstavuje 3.150 Eur. Žalobkyňa sa preto domáha zaplatenia sumy 5.156,54 Eur. Žalobkyňa sa zároveň domáha, aby žalovaný počnúc marcom 2023 až do predaja nehnuteľnosti platil žalobkyni sumu 337,57 Eur mesačne, a to vždy do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa náhrada platí.
2. Žalovaný doručil súdu dňa 20.03.2023 svoje vyjadrenie k podanej žalobe. Uviedol, že nárok žalobkyne k bytu nikdy nespochybnil. Byt kúpili v pomere ako je uvedené v kúpnej zmluve. Po nejakom čase sa žalobkyňa sama od seba dobrovoľne odsťahovala. Po jednom mesiaci jej začal mesačne platiť prenájom jej podielu na byte v sume 150 Eur. Suma bola určená po vzájomnej dohode. Túto sumu platí až do dnes bez prerušenia na účet žalobkyne. Predaj bytu neodmieta, akurát trvá na rozdelení peňazí podľa výšky investícii do bytu. Podľa kúpnej zmluvy plus investície na úpravu bytu pre bývanie platil z drvivej väčšiny žalovaný. O všetkom má písomné záznamy, ktoré rád preukáže. Súhlasí s predajom bytu a má aj záujem odkúpiť podiel žalobkyne v byte, kde býva s manželkou. Dohode sa nikdy nebránil, ale žiadny návrh na zmenu výšky „nájomného“ nedostal. Rád odkúpi spravodlivý podiel žalobkyne a nesúhlasí aby platil súdne poplatky. Svoje vyjadrenie žalovaný doplnil podaním doručeným súdu dňa 28.08.2023. V uvedenom uviedol, že nenaliehal na kúpu nehnuteľnosti. Mal kde bývať ale žalobkyňa nie. Nie je pravda, že sľuboval prepísať spoluvlastnícky podiel na dcéru žalobkyne. V byte nebola žiadna nájomníčka a žiadny nájom žalovanému neplatila. K vstupu do bytu žalobkyňa sa nemusela nikoho nič pýtať, keďže vlastní kľúče a zámka nebola nikdy zmenená. Úver na kúpu podielu žalobkyne si chcel zobrať už v roku 2021.
3. Na prejednanie veci samej súd vykonal termíny pojednávania v dňoch 31.10.2023, 30.05.2024 a 08.08.2024. Strany sporu spočiatku pred súdom prejavovali vôľu mimosúdne sa dohodnúť. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 31.10.2023 uviedol, že žalobkyňa je ochotná ustúpiť z požadovaného vyporiadania v širšom rozsahu za podmienky, že jej bude vyplatený nárok v zmysle trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný poukazoval, že v nehnuteľnosti býva a nechce ju predať, bol ochotný vyplatiť žalobkyni cenu zodpovedajúcu pomeru v akom sa podieľala na nákupe nehnuteľnosti na základe ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Na pojednávaní dňa 30.05.2024 strany sporu predložili znalecké posudky. Nový právny zástupca žalobkyne uviedol, že súhlasí so závermi z predchádzajúceho pojednávania a takisto súhlasí s mimosúdnou dohodou. Žalovaný uviedol, že podľa jeho zistení v banke mu nebude poskytnutý úver v dostatočnej výške na vyporiadanie podielu žalobkyne, súhlasí s predajom bytu a rozdelením podľa pomeru v akom sa spoluvlastníci podieľali na nákupe nehnuteľností.
Na pojednávaní dňa 08.08.2024 predstúpil PZ žalobkyne, ktorý uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu a požaduje aj priznanie náhrady za užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu. V danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie aj s ohľadom na časové hľadisko. Návrh upravuje tak, že pohľadávku si uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia a nie z titulu širšieho vyporiadania. Občiansky zákonník predpokladá dohodu spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľnosti, a to väčšinou, k čomu nedošlo. Je pravda, že žalovaný platil sumu za užívanie, avšak nemožno povedať, že by sa jednalo o dohodu, išlo skôr o opatrenie žalobkyne aby si zabezpečila aspoň nejaké prostriedky na splácanie úveru. Z SMS správy, ktorá je súčasťou dôkazov nevyplýva, že by sa malo jednať o nájomné a preto ju rozporuje. Pokiaľ ide o predloženú emailovú dokumentáciu, strany sa v nej nedohadovali o výške nájomného, išlo len o návrh v zmysle, či by žalovaný vedel prispievať za užívanie nehnuteľnosti vyššiu sumu. Podaného žalobného návrhu sa pridržiavajú, uplatnený nárok na zaplatenie sumy považujú za pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Požaduje, aby súd spriemeroval hodnotu nehnuteľnosti zo znaleckých posudkov a nariadil predaj za takúto sumu. Dohoda o výške nájmu medzi stranami nebola preukázaná, má za to že neexistuje. Dohoda medzi stranami nie je možná.
Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s požadovaným nárokom na úhradu užívania nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Uvedené doposiaľ nebolo v konaní ani prejednávané. Pani B. odišla z bytu dobrovoľne, ani o tom nevedel. Aby byt mohol kúpiť, predal byt v Ružinove pod cenu. Z predložených dôkazov vyplývajú jeho investície do bytu, keď investoval 4.900 Eur, pričom žalobkyňa len 600 Eur. Žalobkyňa teraz požaduje z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 450 Eur, pričom jej právny zástupca v emaily uvádzal len sumu 200 Eur. Tým, že sa strany nedohodli získala žalobkyňa 20.000 Eur. K bezdôvodnému obohateniu nedošlo, všetko v byte platil. Na margo majetkových pomerov uvádza, že v súčasnosti má novú prácu. Návrh vzájomnej dohody o platbe 200 Eur neodmietol. Nesúhlasil s inými podmienkami. V konaní ide o peniaze. Nie je mu zrejmé, prečo právny zástupca požaduje predať byt za konkrétnu sumu, keď by sa mohla predať za viac. Súd by mal určiť kedy sa byt predá. Do februára 2025 bude predaj zaťažený daňou z nehnuteľnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovné skutočnosti:
Dňa 03.03.2020 uzatvorili C. E. ako predávajúci a strany sporu ako kupujúci 1 a 2, Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k bytu na kupujúcich. Podľa čl. II bod 1 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet kúpy vo výške 147.000 Eur.
Dňa 09.05.2021 adresoval žalovaný žalobkyni email, v ktorom jej ponúkol dohodu ohľadne bytu a navrhol platiť sumu 100 Eur mesačne za užívanie bytu. Z ďalšej mailovej komunikácie medzi stranami sporu v máji 2021, ktorú predložil žalovaný vyplýva, že žalovaná požadovala za prenájom bytu 250 Eur mesačne, s čím žalovaný nesúhlasil. Následná komunikácia sa týkala vybavovania hypotéky.
Z fotografii displeja mobilného telefónu žalovaného vyplýva SMS komunikácia medzi ním žalobkyňou. Dňa 30.04.2021 informovala žalobkyňa žalovaného, že sa z bytu odsťahovala. Dňa 09.06.2021 informovala žalobkyňa žalovaného, že súhlasí s jeho návrhom platby a posiela IBAN. Za máj a jún suma predstavuje 300 Eur.
Dňa 28.02.2022 adresovala žalobkyňa žalovanému predžalobnú výzvu k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ktorá bola žalovanému doručená 02.03.2022.
Z inzertných ponúk predložených žalobkyňou vyplýva cena prenájmu dvojizbových bytov v Bratislave Petržalke, v rozmedzí 530 – 650 Eur. Z inzertných ponúk predložených žalovaným vyplýva cena prenájmu jednoizbových bytov/dvojgarzónky v Bratislave Petržalke, v rozmedzí 300 – 410 Eur.
Z mailovej komunikácie medzi pôvodnou právnou zástupkyňou žalobkyne a žalovaným v období od 03/2022 vyplýva snaha o mimosúdne riešenie veci.
Strany sporu predložili do súdneho konania dva znalecké posudky vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty bytu. Znaleckým posudkom č. 118/2023, vypracovaným znalcom Ing. Štefanom Dubeňom, znalec v odvetví odhad hodnoty nehnuteľnosti, na objednávku žalovaného, ktorý bol vypracovaný ku dňu 16.11.2023, bola stanovená hodnota bytu na sumu 151.000 Eur zaokrúhlene. Znaleckým posudkom č. 2/2024, vypracovaným znalcom Ing. Petrom Mateášom, znalec v odvetví odhad hodnoty nehnuteľnosti, na objednávku žalobkyne, ktorý bol vypracovaný ku dňu 08.01.2024, bola stanovená hodnota bytu na sumu 163.000 Eur zaokrúhlene. Oba znalecké posudky vychádzali z metódy výpočtu polohovou diferenciáciou.
V období máj až júl 2024 prebehla mailová komunikácia medzi právnym zástupcom žalobkyne a žalovaným. Predmetom bola snaha o mimosúdne riešenie veci.
Na pojednávaní dňa 08.08.2024 predložil žalovaný vlastnoručne spísaný zoznam investícii do bytu. Išlo o fotokópiu zápisníka žalovaného. Celková suma mala dosahovať 4.910 Eur.
Z ďalších listinných dôkazov predložených žalovaným na pojednávaní vyplývajú jeho pracovnoprávne záväzky a aktuálna pracovná pozícia od 14.05.2024.
5. Súd neprihliadol na dôkazy týkajúce sa inzertných ponúk na predaj bytov, ktoré predložili strany sporu, nakoľko do konania boli predložené znalecké posudky presne stanovujúce hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá medzi stranami na ich základe nebola sporná.
6. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná a preto jej súd v danej časti vyhovel.
8. Medzi stranami nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každý v pomere 1. Sporné tiež nebolo, že po odsťahovaní sa žalobkyne z bytu v apríli 2021 zostal byt užívať len žalovaný. V súčasnosti v byte žije so svojou manželkou. Obdobne sporné nebolo, že obe strany prejavili záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo, pričom žalovaný najskôr
prejavoval záujem odkúpiť podiel žalobkyne, neskôr obe strany súhlasili s predajom nehnuteľnosti ako formou vyporiadania. Sporné medzi stranami zostalo, či žalobkyňa má nárok na zaplatenie sumy 5.156,54 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému z dôvodu užívania bytu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže žalobkyňa má za to, že dohoda medzi stranami o výške náhrady, ktorú by žalovaný mal žalobkyni platiť neexistovala.
9. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je návrhovým konaním, ktoré prichádza do úvahy za predpokladu, ak sa strany o zrušení a spôsobe vyporiadania medzi sebou nedohodnú. Účastníkmi takéhoto konania musia byť všetci spoluvlastníci. Súd je viazaný návrhom spoluvlastníka na zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak už nie je viazaný spôsobom, akým ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov navrhuje podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Súd je však viazaný zákonom formulovaným záväzným poradím spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva. Je tak jeho povinnosťou podľa zákonného textu skúmať, ktorá z možností vyporiadania (v chronologickom poradí) v konkrétnom prípade prichádza do úvahy.
10. V prvom rade súd musí skúmať, či do úvahy prichádza vyporiadanie formou rozdelenia veci. Keďže v uvedenom prípade bol predmetom podielového spoluvlastníctva byt nachádzajúci sa v bytovom dome na 9.poschodí s jediným vchodom, rozdelenie nehnuteľnosti nebolo možné s ohľadom na stavebnotechnické usporiadanie a dispozičné riešenie stavby. Ďalším spôsobom, ktorý by prichádzal do úvahy je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Súd je pritom povinný prihliadnuť na účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Hoci tento spôsob prichádzal v predmetnom konaní do úvahy a žalovaný sám v priebehu konania prejavoval záujem o kúpu podielu žalobkyne, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a vyjadrení strán, takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva by bol v danom prípade nevykonateľný. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon síce neuvádza, čo je potrebné rozumieť pod „primeranou náhradou“, aplikačná prax však dospela k záveru, že je to všeobecná cena celej veci v čase jej vyporiadania. Pod všeobecnou cenou je potrebné rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a danom čase predať vec na trhu. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Súd sa preto pri zvažovaní tohto spôsobu vyporiadania musí zaoberať otázkou, či spoluvlastník, ktorému by mala byť vec prikázaná, disponuje potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú náhradu, by nebolo možné označiť za účelné. V danom prípade žalobkyňa vôbec neprejavila záujem byť výlučnou vlastníčkou bytu. O byt prejavil záujem jedine žalovaný. Samotný žalovaný však súdu uviedol, že podľa jeho zistení v banke mu vzhľadom na jeho vek, banky neposkytnú potrebný úver na zaplatenie primeranej náhrady žalobkyni. Uviedol, že vlastnými peňažnými prostriedkami v takejto výške takisto nedisponuje a predložil aj listiny preukazujúce, že po ukončení pracovného pomeru v predchádzajúcom zamestnaní nastúpil do novej práce 15.05.2024, pričom dostatočnými peňažnými prostriedkami nedisponuje. Vzhľadom na uvedené preto neprichádzal do úvahy ani uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže hoci žalovaný prejavil záujem nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva, nepreukázal, že by disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na zaplatenie primeranej náhrady žalobkyni, čím sa stal uvedený spôsob vyporiadania zjavne neúčelný a zároveň aj nevykonateľný. Nedostatočné majetkové pomery na účely takéhoto spôsobu vyporiadania žalovaný sám súdu výslovne uviedol.
11. V danom prípade preto prichádzal do úvahy spôsob vyporiadania nariadením predaja veci, s rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Samotné strany sporu prejavili súhlas v priebehu konania s takýmto spôsobom vyporiadania, preto súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu uvedeným spôsobom. Žalovaný poukazoval, že pri rozdeľovaní výťažku z predaja, by mal byť vzatý do úvahy pomer, v akom sa strany sporu podieľali na nákupe nehnuteľnosti, keď bolo nesporné, že žalovaný uhradil z kúpnej ceny sumu 92.000 Eur a žalobkyňa len sumu 55.000 Eur. Súd však konštatuje, že uvedený spôsob rozdelenia výťažku z predaja nehnuteľnosti neprichádza do úvahy, keď samotný zákon výslovne ukladá, že po nariadení predaja sa výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Zákonný text v ustanovení §142 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka je v tomto smere jednoznačný, nepripúšťa žiadny iný výklad a neponecháva súdu ani priestor na zváženie
osobitných okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ teda súd pristúpil k spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníka tak, že nariadil predaj nehnuteľnosti, súdu nezostávalo nič iné ako rešpektovať zákonný text a rozhodnúť tiež o tom, že výťažok z predaja sa medzi podielových spoluvlastníkov rozdelí podľa podielov. Keďže podiel oboch spoluvlastníkov na predmetnej nehnuteľnosti bol rovnaký, výťažok z predaja sa medzi strany rozdelí v pomere 1 a 1. Žalovaný tiež požadoval, aby súd určil, kedy sa byt predá. V tejto súvislosti súd uvádza, že takáto požiadavka žalovaného je nad rámec rozhodovacích povinností aj oprávnení súdu pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a nevyplýva zo žiadnej zákonnej normy. Obdobne právny zástupca žalobkyne na pojednávaní požadoval, aby súd spriemeroval hodnotu nehnuteľnosti zo znaleckých posudkov a nariadil predaj za takúto sumu. Uvedené však taktiež nemá žiadnu oporu v zákonnej úprave ani rozhodovacej praxi súdov a mohlo by viesť k nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pokiaľ by sa predmetný byt nepodarilo predať za cenu nariadenú súdom. Výsledná cena, za ktorú sa byt po nariadení predaja napokon predá bude výsledkom trhovej ponuky a dopytu. Uvedené skutočnosti nie sú ovplyvniteľné súdom. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci vzniká len exekučný titul a samotný predaj sa uskutočňuje spôsobom predpokladaným ustanoveniami Exekučného poriadku. K zániku spoluvlastníctva dôjde až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci. Do toho okamihu môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi podielmi napriek tomu, že už bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Návrh na exekúciu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a exekútor postupuje podľa ustanovení o predaji nehnuteľných vecí.
12. Žalobkyňa sa okrem zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5.156,54 Eur z dôvodu, že po jej odsťahovaní z bytu žalovaný užíval celý byt výhradne sám a neskôr so svojou manželkou, čím byt užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa najskôr svoj nárok odvodzovala od vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, neskôr poukazovala, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Obdobne žalovaný v konaní poukazoval, že do bytu investoval prevažne on, pričom uvádzal, že výšku investícii do bytu súdu preukáže, keďže má o všetkom písomné záznamy. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017). Žalobkyňa ani žalovaný si však nárok z titulu širšieho vyporiadania riadne pred súdom neuplatnili. Žalobkyňa sama v priebehu konania upravila, že ňou uplatnený nárok voči žalovanému nie je nárokom z titulu vyporiadania v širšom zmysle a žalovaný hoci poukazoval, že do bytu investoval a súdu výšku investícii preukáže, si tento nárok v konaní pred súdom riadne neuplatnil, nevyčíslil ho a ani ho riadne nepreukázal, keď súdu predložil len fotokópiu vlastného zápisníka, kde si výšku investícii vlastnoručne zapisoval. Súd preto nevykonal v tomto konaní vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a ďalej sa z dôvodu hospodárnosti uvedeným nezaoberal.
13. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne voči žalovanému o zaplatenie 5.156,54 Eur a tiež o uloženie povinnosti žalovanému platiť žalobkyni počnúc marcom 2023 až do predaja nehnuteľnosti sumu 337,57 Eur mesačne, žalobu žalobkyne súd v tejto časti posúdil ako nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia vyčíslenej sumy z dôvodu, že po jej odsťahovaní z bytu žalovaný užíval byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keď užíval celý byt. Nárok žalobkyne mal predstavovať výšku mesačného nájomného za celú dobu užívania nehnuteľnosti zo strany žalovaného, ktorý určila vo výške 675,15 Eur, z ktorého 1 predstavuje 337,57 Eur. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu.
Výšky oboch protiplnení však nemusia predstavovať zrkadlový obraz, inak povedané, výška obohatenia povinného subjektu a ujmy oprávneného subjektu nemusia byť úplne presne totožné ekvivalenty. Podľa názoru súdu v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že hoci žalovaný užíval po odsťahovaní sa žalobkyne celú spoločnú nehnuteľnosť, toto užívanie žalobkyni kompenzoval mesačnými platbami vo výške 150 Eur, na ktorej výške sa strany sporu vzájomne dohodli. Žalovaný predložil do konania listinný dôkaz – fotografiu displeja mobilného telefónu s SMS správou od žalobkyne, v ktorom žalobkyňa výslovne vyjadrila súhlas s návrhom platby žalovaného, keď uviedla, že „za máj a jún to je 300 Eur“. Tento skutkový stav rešpektovala žalobkyňa aj v podanej žalobe, keď sama stotožnila aj účel platieb s platbami za užívanie nehnuteľnosti a uviedla, že žalovaný jej platil mesačne sumu za užívanie nehnuteľnosti 150 Eur. Neobstojí špekulatívna argumentácia právneho zástupcu žalobkyne prezentovaná až na poslednom pojednávaní dňa 08.08.2024, keď začal tvrdiť, že medzi stranami k dohode o výške platieb nikdy nedošlo a nebolo ani preukázané, že uvedené platby, ktoré vyplynuli z SMS správ mali byť platbami za užívanie nehnuteľnosti. Súd poukazuje, že žalovaný uvedený dôkaz predložil už dňa 28.08.2023, pričom od jeho predloženia žalobkyňa ani raz nespochybnila jeho autentickosť a skutočnosť, že by sa malo jednať o dohodu o náhrade za užívanie nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania aj samotných pôvodných tvrdení žalobkyne bolo zrejmé, že sa jednalo o dohodu medzi stranami sporu na výške sumy a nie len o akési „opatrenie“, ktoré nemožno považovať za dohodu, ako to prezentoval právny zástupca. Pokiaľ medzi stranami preto existovala dohoda o výške platieb za užívanie celej nehnuteľnosti zo strany žalovaného, čo podľa názoru súdu existovala, nemohlo v danom prípade zo strany žalovaného, ktorý uvedenú dohodu rešpektoval, dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný mesačne dohodnutú sumu žalobkyni riadne posielal a posiela jej ju aj v súčasnosti, čo nebolo medzi stranami sporné. Ako súd konštatoval vyššie, podstatou bezdôvodného obohatenia sa, je získanie majetkového prospechu jedného subjektu na úkor iného subjektu práva, pričom medzi majetkovým prospechom jedného a majetkovým úbytkom druhého nemusí byť priama úmera. Uvedené znamená, že strany sa môžu dohodnúť aj na takom vzájomnom plnení, ktoré nie je vo všetkých svojich náležitostiach vzájomne absolútne vyrovnané. Je súčasťou zmluvnej a vôľovej voľnosti strán medzi sebou dojednať aj takú dohodu, pri ktorej jedna zo strán získa plnenie vo väčšom rozsahu ako druhá. Uvedené však nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Ak medzi stranami výslovne existovala dohoda o výške plnenia za užívanie nehnuteľnosti, čo ako súd ustálil existovala a bola dostatočne preukázaná, nemožno v súčasnosti, keď sa žalobkyni táto dohoda s odstupom času javí ako neprimeraná/nedostatočná, špekulatívne takúto dohodu považovať bez relevantných dôvodov za neexistentnú a tvrdiť, že zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu.
14. Okrem toho, je tiež potrebné uviesť, že výška požadovanej náhrady zo strany žalobkyne nebola riadne preukázaná. V podanej žalobe uviedla, že odvodzuje nájom nehnuteľnosti o výmere 55,34m2 vo výške 675,15 Eur, z ktorého 1 predstavuje sumu 337,57 Eur. Žalobkyňa predložila do konania inzertné ponuky realitných kancelárii, ktorými mala podporovať svoj žalovaný nárok, je však potrebné uviesť, že predložené „vzorky“ trhovej ponuky za prenájom bytov, ktoré mali zodpovedať prenájmu obdobného bytu, neboli relevantné. Žalobkyňa predložila celkovo 4 ponuky, z ktorých 3 sa týkali prenájmu bytov v novostavbách, pričom predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v bytovom dome s určeným začiatkom užívania na rok 1985, ako vyplynulo z predložených znaleckých posudkov. Takto predložená vzorka trhu zo strany žalobkyne rozhodne nemôže byť východiskom pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia a nebola v žiadnom prípade dostatočná. Keďže ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné adekvátne odvodiť žalobkyňou určenú sumu žalobkyňa ani nepredložila ani súdu nenavrhla, súd okrem už vyššie uvedeného, považoval požadovanú náhradu zo strany žalobkyne ako dostatočne nepreukázanú aj z hľadiska jej výšky.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu, nariadil predaj nehnuteľnosti, čo sa v priebehu súdneho konania ukázalo ako jediný možný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu a vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol, keď sa jej nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanému ukázal ako nedôvodný.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. Medzi okolnosti hodné osobitného zreteľa je potrebné zaradiť aj okolnosti ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 3 M Cdo 5/2006). Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifickým sporom, v ktorom spôsob usporiadania vzťahov vyplýva z Občianskeho zákonníka. Každý zo spoluvlastníkov má návrhové oprávnenie a teda každý môže byť v postavení žalobcu aj žalovaného. Zrušenie a vyporiadanie je výsledkom nemožnosti strán sa dohodnúť pred začatím konania a teda je núteným vyvolaním súdneho konania, za ktoré sú zodpovední všetci podieloví spoluvlastníci. Keďže súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo formou, na ktorej sa zhodli obe strany sporu, pričom mimosúdne sa strany medzi sebou nedohodli a zamietol aj nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanému, rozhodol súd o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).