Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-30-2023.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/30/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.02.2023, sp. zn. 1T/60/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14. septembra 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: dňa 12.07.2022 v čase asi o 14.20 h v C. D., v predajni E. F. G. na Ulici H. I. odcudzil 2 ks Anglickej kaiserky v hodnote 1,98 eura a 1 ks TATRA Pikao 75 g v hodnote 1,19 eura tak, že si ich vložil do zadného vrecka nohavíc, pričom pri pokladni zaplatil za iný tovar a s odcudzeným tovarom prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil spoločnosti E. F. G., J., so sídlom K. X/X, K. – L., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 3,15 eur, i napriek tomu, že
- bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a to za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pre spáchanie ktorého mu bola hliadkou OO PZ C. D. dňa 06.10.2021 uložená pokuta vo výške 30 eur, nezaplatená na mieste, číslo pokutového bloku M. XX XXXXXXXX
- a bol trestným rozkazom Okresného súdu v Galante spisovej značky 0T/313/2021-76 zo dňa 02.03.2022 uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písmeno g/ Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2022 a vykonateľnosť dňa 12.04.2022 a odsúdený na trest povinnej práce v trvaní 300 (tristo) hodín.
Za to bol podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k/, písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona) odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že na jednej strane si je plne vedomý svojej viny za spáchanie predmetného trestného činu, spáchanie ktorého úprimne ľutuje a je si rovnako plne vedomý, že sa v minulosti dopustil viacerých protizákonných konaní a že od súdov dostal viac šancí sa polepšiť bez toho, aby musel nastúpiť výkon trestu odňatia slobody a vie, že to nie je ospravedlnenie, ale zlá finančná situácia ho viedla k tejto krádeži, avšak už si našiel riadnu prácu, ktorú si veľmi váži, aj keď je fyzicky náročná. Ďalej uviedol, že s družkou čaká bábätko, majú spolu aj dve ďalšie deti, ktoré sú vo
veku 5 rokov a 1,5 roka, o rodinu sa riadne stará. Je si vedomý, že súd mu dal nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej sadzby, ale proti tomuto trestu s plným rešpektom k súdu namieta, je pripravený niesť zodpovednosť za svoje predchádzajúce nezodpovedné konanie majúce znaky trestného činu, škodu poškodenej organizácii uhradí, avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu má za to, že z hľadiska zásad ukladania trestu je v jeho prípade prípustné aj kumulovanie uloženia trestov, ktoré by malo na jeho osobu jednoznačne prevýchovný i preventívny vplyv bez toho, aby výkon uloženého trestu ohrozil sociálnu situáciu jeho rodiny, pretože v prípade nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody by prišiel o prácu, ktorú v súčasnosti nám a za pomoci ktorej sa stará o svoju rodinu. Hrozba trestom v podobe uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom v jeho kumulácii s trestom povinnej práce a v kumulácii s peňažným trestom by vo vzťahu k jeho osobe mali výrazne sankčnejší, prevýchovnejší a preventívnejší vplyv, ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Má za to, že súd v tomto smere neposudzoval splnenie podmienok na uloženie takejto kumulácie trestov, ktoré z hľadiska účelu trestu by boli adekvátnejšie a rovnako si myslí, že v prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody by nemal byť zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ale mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako to navrhovala prokurátorka. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky vo výroku o treste a zvážil uloženie trestu alebo trestov, ktorých výkon by absolvoval na slobode bez nutnosti ich výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, čím by sa zachovala jeho možnosť postarať sa o rodinu, o družku, dve už narodené deti a aj o čoskoro narodené dieťa a to aj s ohľadom na rizikové tehotenstvo jeho družky. V prípade, že by jeho odvolaniu nebolo vyhovené, dovoľuje si súčasne už v rámci tohto odvolania požiadať o odklad výkonu trestu odňatia slobody na dobu troch mesiacov, aby počas doby odkladu mohol v plnom rozsahu byť pri svojej družke a deťoch vrátane bábätka, aby spoločne urobili všetko, aby sa rizikové tehotenstvo jeho družky nepremietlo do zdravotných komplikácií družky alebo bábätka.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý bol názoru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je zákonné a dôvodné, tak čo do výroku o vine, ako i vo výroku o uloženom treste, pričom dôvody podaného odvolania považoval za neopodstatnené.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že mal zlé obdobie, mal v obchode také nutkanie niečo zobrať, nevie, asi trpí nejakou chorobou, je mu to strašne ľúto, má tretie bábätko, žije riadny život, čas už nevráti. Menil pracovisko, montuje sadrokartón, pracuje vo firme asi 6 týždňov, pracovnú zmluvu v písomnej forme nemá, zarobí asi 50 eur v čistom denne, trest povinnej práce, uložený Okresným súdom Galanta, vykonal. Chcel by podmienečný trest, aj najvyšší možný alebo náramok, nevie si predstaviť fungovanie rodiny bez neho, lebo je živiteľom.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné, má za to, že ak doterajšie odsúdenia a dokonca aj výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody neodradili obžalovaného od páchania trestnej činnosti, uloženie iného trestu, ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, neprichádza do úvahy. Uložený trest na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby rozhodne nemožno považovať za neprimerane prísny. Pre úplnosť uviedol, že uloženiu prípadného podmienečného trestu odňatia slobody bráni ustanoveniu § 49 odsek 2 Trestného zákona, a preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
Po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku, súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním. Z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste. Pri preskúmaní výroku o treste krajský súd krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k ukladanému trestu. Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, správne zistil u obžalovaného poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, taktiež správne postupoval pri ukladaní trestu u obžalovaného podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 49 odsek 2 Trestného zákona, ako i pri jeho zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody (i keď číselné označenie paragrafového znenia nezodpovedá slovnému vyjadreniu zaradeniu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, v odôvodnení už súd I. stupňa §-ové znenie uviedol správne a toto zaradenie aj správne odôvodnil). Námietky obžalovaného, čo do druhu uloženého trestu preto krajský súd považoval za irelevantné, i vzhľadom na to, že obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť rôzneho charakteru, doteraz ukladané tresty u obžalovaného nesplnili účel individuálnej prevencie a navyše je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v ktorom bolo v priebehu plynutia skúšobnej doby rozhodnuté o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti, skúšobná doba mu bola predĺžená o 18 mesiacov, navyše mu bol uložený probačný dohľad (skutku sa dopustil iba 12 dní po rozhodnutí o predĺžení skúšobnej doby), a preto by uloženie iného druhu trestu, ako trestu odňatia slobody a trestu nepodmienečného, nesplnilo u obžalovaného požiadavku ani individuálnej ani generálnej prevencie. Krajský súd, tak ako i súd I. stupňa, poukazuje na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého nebolo možné obžalovanému podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, pretože odsudzoval obžalovaného za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, t. j. zákon nepripúšťa možnosť uložiť tzv. „podmienku na podmienku“ a vzhľadom na predchádzajúce páchanie trestnej činnosti obžalovaným, keďže v minulosti uložené tresty nesplnili účel individuálnej prevencie, by uloženie iného, resp. alternatívneho trestu obžalovanému, bolo v rozpore s ustanovením § 34 Trestného zákona. Na dosiahnutie účelu trestu, teda z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie, jeho výchovného pôsobenia, s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistené priťažujúce okolnosti, zistené poľahčujúce okolnosti a vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a hlavne možnosť nápravy, je pre obžalovaného trest odňatia slobody, uložený mu súdom I. stupňa, v trvaní 6 mesiacov, preto trestom skôr miernym ako prísnym a neprimeraným, keďže bol uložený na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. K odvolacím návrhom obžalovaného na uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody z dôvodu, že takýto druh trestu by mal u neho tzv. prevýchovnejší charakter, krajský súd zdôrazňuje, že takýto druh trestu by bol zjavne v prípade osoby obžalovaného neúčelný a to jednak poukazujúc na svoje predchádzajúce úvahy a jednak na skutočnosť, že napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 02.03.2022, sp. zn. 0T/313/2021 mu bol uložený práve trest výchovného charakteru a to konkrétne trest povinnej práce, obžalovaný v priebehu pár mesiacov od uloženia takéhoto druhu trestu spáchal trestný čin rovnakého charakteru. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu do konkrétneho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, tento bol správne postupom podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, za splnenia v ňom uvedených kritérií, t. j. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.