Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-84-2012.pdf
PDF · 111.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: F.. M. P., nar. XX.XX.XXXX bytom I. G. č. XX zast. JUDr. Dušan Szabó, advokát proti odporcovi 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235 v konaní o zaplatenie 1.426,11 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 142,88 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi v 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.02.2012 domáhal zaplatenia sumy 1.426,11 Eur s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31. 05. 2008 v čase o 20.20 hod. v obci G. v smere od obce S. G. viedol osobné motorové vozidlo značka OPEL ASTRA EVČ: Y. XXXBO, pričom v protismere viedol motorové vozidlo N. G.ar. XX.XX.XXXX. na aute značky ŠKODA 125 L EVČ: H., ktorý nezvládol vedenie vozidla a prešiel do jazdného pruhu navrhovateľa došlo k zrážke motorových vozidiel. Následným vyšetrením bolo zistené, že N. G. viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a pri dopravnej nehode bola navrhovateľovi spôsobená škoda vo výške 1.426,11 Eur, ako to vyplýva z faktúry č. 2008023 zo dňa 17.07.2008 vystaveného podnikateľom Z. H. v N.e, ktorý zabezpečoval opravu osobného motorového vozidla navrhovateľa. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. 13C/125/2009 zo dňa 16.04.2010 bol Slavomír Bong zaviazaný zaplatiť sumu 1.426,11 Eur a trovy konania. Škodovú udalosť a spôsobenú škodu navrhovateľ oznámil Slovenskej kancelárií poisťovateľov dňa 18.10.2010 a uplatnil nárok na plnenie z poistenia. Jeho škodová udalosť je vedená pod číslom 1080437997. Slovenská kancelária poisťovateľov poverila odporcu v 1. rade, aby došetril a vysporiadal nárok navrhovateľa na náhradu vzniknutej škody. Odporca v 1. rade odpoveďou zo dňa 23.08.2011 oznámil, že nárok na poistné plnenie neuznáva, vzhľadom na to, že tento nárok Slovenskej
kancelárií poisťovateľov bol uplatnený po premlčacej lehote. Pritom vychádzal z toho, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode podľa §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca v 1. rade teda vychádzal z toho, že o škode sa navrhovateľ dozvedel 31.05.2008, nárok na poistné plnenie mal uplatniť do 31.05.2010 a nakoľko nárok uplatnil 18.10.2010,
jeho právo sa premlčalo. Uvedený názor odporcu v 1. rade je v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko podľa §104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Nakoľko uplatnil poistné plnenie z poistnej udalosti, ktorá sa stala 31.05.2008, všeobecná premlčacia lehota, ktorá je trojročná, začala plynúť až 31.5.2009 a uplynie 31.05. 2012. Nárok voči Slovenskej kancelárií poisťovateľov uplatnil dňa 18.10.2010. Z uvedeného dôvodu mal za to, že nárok nemohol byť premlčaný a vznesenú námietku premlčania považuje v tomto prípade za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
V konaní bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č. 14Ro/43/2012-15 zo dňa 13.4.2012, proti ktorému podal odporca v 1. rade zákonom stanovenej lehote odpor.
Z odporu proti platobnému rozkazu súd zistil, že odporca v 1. rade namieta pasívnu legitimáciu v predmetnom spore v dôsledku absencie jeho pasívnej legitimácie žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že Slovenská kancelária poisťovateľov poverila odporcu v 1. rade, aby nárok navrhovateľa na náhradu vzniknutej škody došetrila a vysporiadala. Keďže žalovaná odpoveďou zo dňa 23.08.2011 oznámila žalobcovi, že nárok na poistné plnenie z dôvodu, že tento bol Slovenskej kancelárií poisťovateľov uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty podľa ustanovenia §106 Občianskeho zákonníka neuznáva, žalobca si svoj nárok uplatnil na súde, nakoľko názor žalovanej je v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalobca má za to, že sa na daný prípad vzťahuje ustanovenie §104 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia lehota začína plynúť rok po poistnej udalosti a teda jeho nárok bol uplatnený včas. Z podaného žalobného návrhu je nepochybne zrejmé, že k poškodeniu osobného motorového vozidla došlo pri dopravnej nehode dňa 31.05.2008 a to prevádzkou motorového vozidla EVČ: KE XXXAX. Z uvedeného je možné vyvodiť, že sa na daný prípad vzťahuje ustanovenie zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V ustanovení §3 citovaného zákona je vymedzená povinnosť spravidla najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla uzavrieť poistnú zmluvu tým, kto je držiteľom motorového vozidla, alebo tým, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba na ktorú sa držba motorového vozidla previedla. V ostatných prípadoch tým, kto je vlastníkom motorového vozidla, alebo jeho prevádzkovateľom, resp. nájomcom. V takom prípade sa v zmysle ustanovenia §4 citovaného zákona poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve, pričom poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, ak ku škode došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (§15 ods. 1 citovaného zákona). Z podaného žalobného návrhu a skutkového stavu je zrejmé, že medzi žalovanou a subjektom zodpovedným za škodu vzniklú žalobcovi nebola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Teda medzi žalobcom a žalovanou neexistuje poistno-právny vzťah, ktorý by zakladal povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi škodu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Z rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 13C/125/2009-85 zo dňa 16.04.2010 súd zistil, že odporca - N. G. bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.426,11 Eur a trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2010. Súd sa oboznámil so samotným obsahom súdneho spisu. Zo správy Generali Slovensko poisťovne a.s. zo dňa 09.04.2010 (čl. 81 spisu) vyplynulo, že škodca mal u predmetnej poisťovni uzavretú poistnú zmluvu od 29.11.2007 do 29.03.2008, kedy v zmysle §9 ods. 4 zákona, poistná zmluva zanikla pre neplatenie poistného. V čase poistnej udalosti 31.05.2008 zmluva nebola platná, poistná udalosť bola p. F.. P. 06.06.2008 nahlásená, poistná udalosť bola zrevidovaná bez poistného plnenia.
Súd sa oboznámil s podaním odporcu v 1. rade zo dňa 23.08.2011, ktorým odporca v 1. rade reagoval na uplatnený nárok navrhovateľa.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že dopravná nehoda na jeho vozidle bola spôsobená v máji roku 2008. V tom čase sa snažil riešiť danú situáciu s pánom Bongom, ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Ten mu prisľúbil škodu uhradiť, avšak nestalo sa tak. Následne podal návrh na súd, ktoré bolo vedené na súde pod č.k. 13C/125/2009, v ktorom bol úspešný. Napriek tejto skutočnosti škoda mu uhradená nebola. V septembri 2010 podal podanie Slovenskej kancelárií poisťovateľov - oznámenie o škodovej udalosti, konkrétne to bolo z 18.10.2010. Na jeho oznámenie reagovala kancelária poisťovateľov tak, že to bude riešiť spoločnosť Allianz. Bol v kontakte so spoločnosťou Allianz, žiadali od neho predložiť faktúry, potom dokumentáciu z dopravnej nehody. Po tejto komunikácií mu prišla odpoveď od spoločnosti Allianz, že jeho nárok je premlčaný. Uviedol, že bol aj v poisťovni pána G. a tam mu povedali, že menovaný nebol poistený, takže v niektorej poisťovni mu povedali, že jediným riešením úhrady jeho škody je obrátiť sa na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov.
Z výpovede odporcu v 1. rade súd zistil, že vznáša a zotrváva na námietke pasívnej legitimácie v tomto konaní, pretože motorové vozidlo pána G., ktorým bola spôsobená škoda nebolo poistené u odporcu v 1. rade a preto odporca v 1. rade nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla prevádzkou daného motorového vozidla. Skutočnosť, že motorové vozidlo pána G. nebolo poistené bola známa navrhovateľovi už počas konania 13C/125/2009. Aj keď táto skutočnosť nie je priamo uvedená v rozsudku daného konania, vyplýva to iba z odôvodnenia rozsudku, kde je uvedené, že zo správy poisťovne Generali Slovensko vyplýva, že v čase poistnej udalosti poistná zmluva nebola platná. S poukazom na zákon číslo 381/2001 §24 ods. 9 kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie na výkon pôsobnosti v mene a na účet kancelárie, čo však neznamená, že sa týmto prenáša zodpovednosť z kancelárie za plnenie z garančného fondu za škody spôsobené nepoistenými motorovými vozidlami. Teda kancelária iba poverí na vybavenie na likvidáciu daných nárokov. Dané poverenie sa realizuje písomnou formou, ktoré bolo zároveň súdu predložené. Na základe poverenia teda začali šetrenie poistnej udalosti a písomne komunikovali s navrhovateľom. Navrhovateľ predložil faktúru za opravu motorového vozidla. Písomne navzájom komunikovali listom zo dňa 27.01.2011, 14.07.2011. Posledným listom oznámili navrhovateľovi, že jeho nárok považujú za premlčaný a preto nie je možné ho uhradiť z poistného garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Teda nárok navrhovateľa preskúmali jednak čo sa týka oprávnenosti náhrady škody a jednak aj po stránke právnej. Spôsob vybavenia danej poistnej udalosti oznámili aj Slovenskej kancelárií poisťovateľov,
pretože prax je taká, že v prípade ak by sa uhrádzala náhrady škody, tak si túto náhradu uplatňujú voči Slovenskej kancelárií poisťovateľov, ktorá ju spätne refunduje. Teda napriek písomnej korešpondencií o tom, že si navrhovateľ uplatnil nárok po uplynutí premlčacej doby napriek tomu, že mu bolo oznámené, že boli poverení len vysporiadať, že motorové vozidlo pána Bonga nebolo poistené v poisťovni odporcu v 1. rade, bol nárok uplatnený voči odporcovi v 1. rade a preto zotrval na tom, že nebola preukázaná pasívna legitimácia odporcu v konaní a z toho dôvodu žiadali súd návrh zamietnuť.
Právny zástupca navrhovateľa zotrval na tom, že nárok ktorý bol uplatnený nie je premlčaný, pričom svoje tvrdenia opieral o ustanovenia §104 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade bola poistná udalosť z 31.05.2008, o rok bol 31.05.2009 uplatňuje sa trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 31.05.2012. Nárok u Slovenskej kancelárií poisťovateľov bol uplatnený 18.10.2010, teda nie po uplynutí premlčacej lehoty.
Odporca v 1. rade uviedol, že medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľom nebola uzatvorená žiadna poistná zmluva, z ktorej by bolo možné uplatniť právo na plnenie z poistenia v zmysle ustanovenia §104 OZ a rovnako poistný vzťah nebol uzatvorený medzi odporcom v 1. rade a N. G., keď by voči odporcovi mohol byť uplatnený priamy nárok v zmysle §15 zák.č. 381/2001.
Súd sa oboznámil s písomnou korešpondenciou navrhovateľa a Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a spoločnosťou odporcu 1. rade, a to listom z 24.09.2010, 19.11.2010, 24.11.2010, 27.01.2011, 14.07.2011, 14.07.2011.
Písomným podaním doručeným súdu 13.09.2012 navrhovateľ podal návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Súd uznesením č. 14C/84/2012 zo dňa 18.9.2012 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu, ako odporca v 2. rade, a to Slovenská kancelária poisťovateľov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2012.
Z písomného vyjadrenia odporcu v 2. rade súd zistil, že z podaného žalobného návrhu, ako aj skutkového stavu je zrejmé, že subjekt zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi nemal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V takom prípade poskytuje poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti Slovenská kancelária poisťovateľa a to z poistného garančného fondu tvoreného z príspevkov členov kancelárie, mimoriadnych príspevkov a z poistného (§24 ods. 1,2 citovaného zákona). Odporca v 2. rade je v tomto prípade povinný spravovať sa pri likvidácií poistnej udalosti príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákonom číslo 381/2001 Z.z., ktorý upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ako vyplýva nielen z názvu daného všeobecne záväzného právneho predpisu, ale aj z jeho celého obsahu, predmetné povinné zmluvné poistenie kryje konkrétne nároky z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V nadväznosti na vyjadrenia navrhovateľa, odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že v súdenom prípade vinník nehody nebol sporný. Žalobca sa v predmetnej veci o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedel hneď v deň dopravnej nehody, t.j. 31.05.2008 a výška škody mu bola zrejmá vyhotovením faktúry č. 208023 zo dňa 17.07.2008 za opravu poškodeného motorového vozidla. Keďže žalobca si svoj nárok na náhrady škody voči odporcovi v 2. rade uplatnil podaním žalobného návrhu
doručeným konajúcemu súdu až dňa 13.09.2012, s poukazom na ustanovenie §106 OZ odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania, nakoľko v tomto čase na uplatnenie nároku na náhradu škody navrhovateľovi márne uplynula.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.12.2012 súd pripustil zmenu návrhu a to tak, že odporca v l. rade a odporca v 2. rade je povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.426,11 Eur a nahradiť trovy konania.
Odporca 2 na pojednávaní zotrval na tom, že sa nejedná o právo na plnenie z poistenia, ale jedná sa o nárok na náhradu škody, pričom premlčacia lehota sa posudzuje podľa ust. §106 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je jednak subjektívna a jednak objektívna premlčacia lehota. Uviedol, že ak by sme sa nezaoberali samotnou subjektívnou lehotou, tak objektívna lehota uplynula 31.05.2011 a keďže žalobný návrh bol voči odporcovi v 2. rade uplatnený buď na pojednávaní alebo až písomným podaním doručeným súdu 13.09.2012 v tom čase márne uplynula objektívna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody; vznesená námietka premlčania je teda v celom rozsahu dôvodná. Ak by čiste teoreticky bol nárok posúdený ako nárok na plnenie z poistenia potom žiadal, aby navrhovateľ sa vyjadril a označil poistnú zmluvu, z ktorej žiada svoj nárok, aby ho Slovenská kancelária poisťovateľov uspokojila, pretože má za to, že medzi Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a navrhovateľom nie je žiaden poistno-právny vzťah, z ktorého by mu takýto nárok vznikol a navyše, ak k dopravnej nehode došlo 31.05.2008, tak aj lehota v zmysle §104 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecná 3-ročná premlčacia lehota a začína plynúť rok po poistnej udalosti, uplynula 31.05.2012 a ak bol nárok voči odporcovi v 2. rade uplatnený v septembri r. 2012 stalo sa tak až po jej márnom uplynutí. Ak by mal navrhovateľ v niektorej z poisťovní uzatvorené vlastné havarijné poistenie, z ktorého by si uplatňoval nárok na poistné plnenie, vtedy sa posudzuje premlčacia lehota podľa § 104 Občianskeho zákonníka.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. §4 ods. 2 písm. b, zák. č. 381/2001 Zz o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej zákon/, Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa ust. §15 ods. 1 zákona, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Odporca v 1. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom konaní nie je daná pasívna legitimácia odporcu, teda stotožnil sa s právnym názorom odporcu 1. Podľa vyššie citovaného zákona je poškodený oprávnený priamo voči poisťovateľovi, ktorý je poisťovateľom osoby zodpovednej za spôsobenie škody (ďalej škodca), uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla prevádzkou motorového vozidla škodcu alebo má právo uplatniť svoj nárok priamo voči škodcovi (poistenému), za ktorého plní poisťovateľ. V konaní bolo preukázané a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, že odporca 1 nie je poisťovateľom
škodcu. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi známa už v konaní vedenom na tunajšom súde č. k. 13C/125/2009, keď bol na pojednávaní dňa 16.04.2010 oboznámený so správou poisťovne Generali Slovensko a.s..
Podľa ust. §24 ods. 2 písm. b, zákona, Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa ust. §24 ods. 9 zákona, Kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.
S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že odporca 1 nie je v spore pasívne legitimovaný. Tým, že kancelária poverila výkonom pôsobnosti odporcu 1 na vysporiadanie nároku navrhovateľa, nezbavila sa a ani nepreniesla zodpovednosť kancelárie za plnenia z garančného fondu na odporcu 1, nakoľko odporca 1 stále konal v mene a na účet kancelárie. To, že by v prípade splnenia podmienok na uspokojenie nároku navrhovateľa odporca 1 plnil namiesto kancelárie, je iba vzájomným vnútorným vzťahom medzi kanceláriou a odporcom 1 ako členom kancelárie.
Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 1, z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v konaní, zamietol.
Podľa ust. §24 ods. 3 zákona, Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa ust. §24 ods. 5 prvá veta zákona, Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.
Podľa ust. §15 ods. 1,2 zákona, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Odporca v 2. rade vzniesol v konaní námietku premlčania. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ nebol v poistnom vzťahu s odporcom 1, nárok voči odporcovi 2 bol uplatnený z dôvodu, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom konania nie je nárok z práva na plnenie z poistenia ale nárok na náhradu škody (poistné plnenie za škodu) a jej úhradu z poistného garančného fondu.
Podľa ust. §106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že poistná udalosť, pri ktorej škoda navrhovateľovi vznikla, nastala dňa 31.05.2008; v uvedený deň sa navrhovateľ zároveň dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá.
O výške škody sa navrhovateľ dozvedel z vyúčtovanej faktúry za opravu motorového vozidla, ktorá bola vyhotovená a zároveň splatná dňa 17.07.2008. Dňom nasledujúcim začala navrhovateľovi plynúť dvojročná subjektívna doba na uplatnenie svojho nároku, ktorá uplynula dňom 17.07.2010. Nakoľko subjektívna doba plynie v rámci objektívnej doby, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčalo uplynutím troch rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, t. j. 31.05.2011. Navrhovateľ si nárok voči odporcovi 2 uplatnil na pojednávaní dňa 28.08.2012 a následne písomným podaním doručeným súdu dňa 13.09.2012. Z uvedeného je zrejmé, že nárok voči odporcovi 2 bol vznesený po márnom uplynutí doby na uplatnenie nároku na náhradu škody, z uvedeného mal súd za to, že námietka premlčania bola zo strany odporcu 2 vznesená dôvodne.
Námietka navrhovateľa o tom, že jeho nárok nemôže byť premlčaný a vznesenie námietky premlčania odporcom je konaním v rozpore s dobrými mravmi neobstojí, nakoľko navrhovateľ dňa 06.06.2008 sám nahlásil Generali Slovensko poisťovni a.s. poistnú udalosť, čo vyplynulo zo správy poisťovne založenej v súdnom spise č. k. 13C/125/2009, poistná udalosť bola zrevidovaná bez poistného plnenia, o čom bol navrhovateľ informovaný samotnou poisťovňou, teda už v tom čase mal vedomosť, že škoda bola spôsobená osobou bez poistenia zodpovednosti a mohol si uplatniť nárok priamo voči odporcovi 2 za splnenia zákonom stanovenej doby (bez dôvodnosti vznesenia premlčania).
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).
Navrhovateľ aj v konaní 13C mohol uplatniť nárok voči kancelárii návrhom na vstup účastníka do konania na strane odporcu, neučinil tak, pričom súd vo veci samej rozhodol rozsudkom vyhláseným dňa 16.04.2010, teda realizáciou príslušného procesného úkonu by bola zachovaná včasnosť uplatneného nároku navrhovateľa.
Na základe vyššie uvedených dôvodov, z dôvodu procesnej hospodárnosti konania, súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania odporcom 2 a nakoľko mal súd za to, že bola vznesená dôvodne, súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 2 zamietol, pričom sa už nezaoberal samotnou existenciou subjektívneho práva navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade trovy úspešného odporcu 1 pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 85,50 Eur a cestovného v zmysle zák. č. 283/2002 Zz za cestu motorovým vozidlom v celkovej výške 57,38 Eur a to,
a, za účasť na pojednávaní dňa 28.08.2012 vo výške 28,93 Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x50=100km, náhrady za spotrebované
pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, evidenčné číslo BA XXXOU, spotreba na 100 km je 6,7 l, cena 1 l PHM (95BA) 1,587 Eur;
b, za účasť na pojednávaní dňa 04.12.2012 vo výške 28,45 Eur, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2x50=100km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, evidenčné číslo BA XXXOU, spotreba na 100 km je 6,7 l, cena 1 l PHM (95BA) 1,515 Eur;
ktoré je potrebné poukázať na účet navrhovateľa č. ú. XXXXXX/XXXX, vedený vo I. a.s., VS 10 804 37997.
Odporca 2 bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.