Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-199-2012.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/1594/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. X. C. v právnej veci žalobcu R. T. D., D..O..M.., Ú. Č.. X, J., W.: XX XXX XXX, Č.. D. XXX.XXX, typ Q. Z., X.. P. T., D..O..M.., Ú. X, J., proti žalovanej C. Č., T. XXX/XX, L. T., v konaní o zaplatenie 1 320,92 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobný návrh žalobcu zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 2.8.2012 domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 1 320,92eur s prísl. ako neuhradenú časť splátok poskytnutej pôžičky, ktorá bola žalovanej na základe Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, poskytnutá dňa 16.8.2006 právnym predchodcom žalobcu E., S..D.. J., za ktorú konala spoločnosť Q. V., S..D.. J.. Žalobca k žalobe pripojil „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ žalovanou zo dňa 13.6.2009. Zároveň žalobca žiadal nahradiť trovy konania.
Žalovaná sa vo veci písomne nevyjadrila, na pojednávaní dňa 4.12.2012 vzniesla námietku premlčania.
Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil, súd preto podľa § 101 ods. 2 pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Žalobca predložil súdu „Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík“ uzavretú dňa 16.8.2006 medzi VÚB a.s., Bratislava, za ktorú konala spoločnosť Q. V., S..D.., J. a žalovanou. Zo žiadosti vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úverový rámec 39 000,-Sk, pričom splátky, ktoré mali byť žalovanej poskytnuté boli mesačne vo výške 1 300,-Sk.
Podľa histórie účtu žalovanej, ktorú predložil žalobca, k ukončeniu klientskej zmluvy došlo dňa 2.4.2007 a v ten deň sa stala splatnou aj celá pohľadávka voči žalovanej.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.6.2007 medzi postupcom a R. T. D. s.r.o. postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Je zrejmé, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva vychádzajúca z ustanovení zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality.
Podľa § 2 zák.č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ako bolo vyššie uvedené, žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania, proti ktorej žalobca ako argument predložil „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo strany žalovanej dňa 13.6.2009.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania nedovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčaní dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva s názvom „Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík“ s poskytnutím úverového rámca 39 000,- Sk dňa 16.8.2006. Text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom, žalovaná ako spotrebiteľka nemala možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu.
Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 2 písm. r) cit. zákona podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 7 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ uzavretú dňa 13.6.2009, ktoré bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pohľadávka bola splatná dňa 2.4.2007. Žalobca žalobu podal dňa 2.8.2012, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 13.6.2009, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto
uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že takýto dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaná skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. Nebolo v konaní žalobcom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so žalovanou dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie o uznaní vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovanej o tom, že dlh je premlčaný, je v jej neprospech a je neprijateľnou podmienkou ( § 53 ods. 1 OZ).
„Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku“ v časti uznania premlčaného dlhu ako nekalá obchodná praktika, neprijateľná podmienka je neplatná, preto námietka premlčania je dôvodná.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaná jednoznačne poprela, že podpis na „Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je jej podpisom, pričom rozdiel v podpisoch žalovanej na Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík ako aj na prevzatí predvolania na pojednávania doručovanom políciou na jednej strane a podpisom na „Dohode...“ je viditeľný aj voľným okom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní úspešná žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania, ale v konaní jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného