Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/347/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: AMVIS s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 391/10, Trenčín, IČO: 36792781, proti povinnému: C. L., bytom R. XX, R. U. R., o vymoženie 958,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -37 zo dňa 26. júna 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku I. a II. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie v časti o vymoženie istiny vo výške 519,85 eur a úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 519,85 eur od 20.06.2008 do zaplatenia zastavil podľa § 44 ods. 3 Ex.por. z dôvodu, že uznesenie, sp.zn. zo dňa 05.05.2010, kde bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v časti vymoženia istiny 519,85 eur a úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 519,85 eur od 20.06.2008 do zaplatenia v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. zo dňa 29.10.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2010. V časti výroku I. a II. súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprístupnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , Ex.por., , , , a o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn. 10/2008 zo dňa 23.01.2009. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Oprávnený, ako dodávateľ, a povinný, ako spotrebiteľ, uzavreli dňa 04.03.2008 Úverovú zmluvu, ktorá má podľa súdu prvého stupňa povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie a nasl. , ako aj s poukazom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou predmetnej Zmluvy o úvere sú aj Podmienky pre poskytnutie úveru zo dňa 01.06.2007. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah o.i. neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 04.03.2008, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Medzi sebou zároveň uzavreli Rozhodcovskú zmluvu dňa 04.03.2008, teda v rovnaký deň ako zmluvu o úvere a zmenku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy o úvere, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, pričom za rozhodcovský súd pre potreby rozhodcovskej zmluvy sa považuje advokát C. O.. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40.

Na jednej strane akceptoval dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce o.i. z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Uviedol, že nakoľko z ustanovenia Ex.por. nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, podal včas odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na vážnosť odôvodnenia, pojmu slovenský právny poriadok a vnútroštátne právo a nesúlad napadnutého uznesenia s uznesením NS SR , ktoré môže byť pre toto konania záväzné. Súd prvého stupňa dostatočne neobjasnil, ktorým slovenským zákonom a jeho ustanoveniam sa riadil, aby bolo možné z odôvodnenia vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval v konaní za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Deklarácie o fungovaní EÚ, ako súd prvého stupňa uvádza aj v napadnutom uznesení nie sú zákonmi pre rozhodovaciu činnosť súdov, aplikačnú prax advokátov a exekútorov. Pre väčšiu zmätočnosť konania odôvodňuje súd prvého stupňa napadnuté uznesenie ďalšími dvomi rozsudkami Súdneho dvora (ES), ktoré nie sú u nás dostupné a známe a je otázne, keďže neboli citované ani v napadnutom uznesení, či sú totožné v merite a okolnostiach s napadnutou vecou. Tieto judikáty nie sú zákonom pre súdy v SR, aby na ich základe bolo vydané záväzné rozhodnutie. Odvolaním oprávnený napadol aj nezrozumiteľný výklad súdu o zmysle Obch. zákonníka, záujmoch zriaďovateľa rozhodcovských súdov, čo zrejme bude alebo nebude. Žiada súd, aby vydal v zmysle zákona stručné, jasné a výstižné vysvetlenie v odôvodnení, či v konaní je alebo nie je porušený zákon pri zachovaní a požadovaní dôsledkov zmluvnej slobody medzi stranami rozhodcovskej zmluvy a vyjadril na základe čoho vyhodnotil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a uzavretú Rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu s neprijateľnými podmienkami v neprospech spotrebiteľa, t.j. povinného. Namieta názor exekučného súdu o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky, lebo súd prvého stupňa má rozhodnúť zákonom a jeho ustanovením a nie čímsi názorom. V napadnutej veci nie rozhodcovský súd, nie neprimeraná rozhodcovská doložka poškodzuje spotrebiteľa, ale konanie súdu v podobe napadnutého uznesenia, lebo zástupca veriteľa je nútený podať voči dlžníkovi novú žalobu na zaplatenie pohľadávky, vrátane trov konania. Oprávnený žiada súd, aby zrušil uznesenie o vyhlásení exekúciu za neprípustnú a ak by to nebolo súladné so zákonom, aby rozhodol o už vymoženej časti pohľadávky, lebo podľa § 61 Ex.por. je navrátenie veci do predošlého stavu vylúčené. Na nesprávny právny názor súdu prvého stupňa o konaní rozhodcovského súdu predkladám ako dôkaz uznesenia NS SR . Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení zrušiť podľa O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Podľa veta prvá , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 5 Ex.por. v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm. g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, súd exekúciu zastaví.

Podľa § 243 ods. 1 Ex. por., tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na veta prvá v platnom znení je nepochybné, že je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu, že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné.

V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je , ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t.j. pred účinnosťou Výnimkou z uvedeného je ustanovenie , podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t.j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná , účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú ().

Odvolací súd zdôrazňuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Ex.por. zavedené ustanovenie , v zmysle ktorého, pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( Ex.por.), je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle Ex.por. s odôvodnením, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Exekučné konanie začalo dňa 26.02.2010, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (veta prvá ustanovenia Ex.por.).

S poukazom na vyššie uvedenú zásadu, ako aj v nadväznosti na gramatický a logický výklad prechodného ustanovenia Ex.por. v znení novely č. bolo zrejmé, že v predmetnej exekučnej veci je nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Primerane sa tak použijú ustanovenia prvej hlavy štvrtej časti , teda aj ustanovenie , podľa ktorého ak ten, kto je na to oprávnený, včas podá odvolanie, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, pokiaľ odvolací súd o odvolaní právoplatne nerozhodne. Podanie odvolania má teda odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o odvolaní prechádza na odvolací súd. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je v zmysle v spojení s ustanoveniami a rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti predmetnej exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex.por., ustanovením o rozhodcovskom konaní, ako aj príslušnými ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.