Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v spore žalobcu Poľnohospodárska spoločnosť, a. s., so sídlom Š. Moysesa 427/81, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45 939 292, v konaní zast. Advokátska kancelária Slamka & Partners, s. r. o. so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 a zast. Legal s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, IČO: 47 248 726, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Ing. Filip Šurka, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Stará Kremnička, so sídlom 965 01 Stará Kremnička, IČO: 00 210 536, v konaní zast. Falis & Partners, s. r. o. so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, o zaplatenie 84.534,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -407 zo dňa 9. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -407 zo dňa 9. februára 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 84.534,64 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 01.04.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 84.534,64 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody s tým, že žalovaný pre žalobcu na základe ústnej zmluvy o dielo realizoval poľnohospodársku činnosť. Žalovaný ako zhotoviteľ porušil svoje povinnosti a výsledný produkt činnosti - balíky sena a senáže žalobca nemohol využiť na dohodnutý účel a vznikla mu škoda s vadnou dodávkou 980 balíkov ďatelinovej senáže, 240 balíkov ďatelinového sena a 1341 balíkov lúčneho sena vo výške 82.710,- Eur, ako i ďalšia škoda spočívajúcu v úhrade pre Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava za odber vzoriek, úhrade pre Štátny veterinárny a potravinový ústav za vyšetrenie vzoriek a úhrade za vypracovaný znalecký posudok znalcom doc. Ing. Branislavom Gálikom. Žalobca zdôraznil, že pochybenie a nesplnenie si zmluvnej povinnosti žalovaného je zrejmé zo zhodnotenia kvality objemových krmovín, ktoré realizovala spoločnosť Mikrop Slovensko, s. r. o. ako i zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom doc. Ing. Branislavom Gálikom, PhD.. Žalobca odkázal na komunikáciu štatutárov žalobcu a žalovaného prostredníctvom aplikácie WhatsApp, kde žalobca bezodkladne oznámil vady diela žalovanému ihneď po ich zistení už 03.07.2020,

a tiež dňa 04.07.2020. Následne kvalitu a priebeh prác reklamoval ešte niekoľkokrát, upozorňoval na nekvalitu žalovaného skôr ako vykonal odbery vzoriek za účelom skúmania produktu - dodávky sena a senáže. Odkázal tiež na stretnutie štatutárov strán dňa 18.09.2020 za účelom vyriešenia danej situácie, zabezpečenia nestranného odberu vzoriek pre preukázanie kvality dodaného produktu. Žalobca tvrdil, že žalovaný vedome dodal vadné plnenie a o vadách balíkov sena a senáže musel vedieť, alebo vedel, a preto je nutné posudzovať jeho zodpovednosť o to prísnejšie.

3. Žalovaný sa bránil, že pri vykonaní diela postupoval na základe pokynov objednávateľa. Tvrdil, že senáž bola naskladnená na hospodársky dvor žalobcu do konca júna 2020, pričom nebezpečenstvo škody na veci prešlo na objednávateľa momentom vyhotovenia senáže a sena, keďže dielo bolo vykonané na pozemku v užívaní objednávateľa. Ďalej tvrdil, že zo strany objednávateľa nedošlo žiadnym spôsobom k reklamácii, resp. vytknutiu vád, a to bez zbytočného odkladu. Pokiaľ žalobca zabezpečil hodnotenie predmetu diela odobratím vzoriek, žalovaný nemal možnosť overiť si objektivitu vzoriek, pričom takáto vzorka bola len reprezentatívna a dielo ako celok vadné nebolo. Žalovaný vytkol žalobcovi tiež to, že prvá reakcia objednávateľa bola uskutočnená nie bezodkladne, ale reklamácia bola realizovaná až 04.09.2020.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ platne uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného realizovať poľnohospodárske činnosti, a to mulčovanie, kosenie, zber a následné spracovanie trávnatej hmoty, výsledkom ktorej činnosti ako konkrétny produkt boli balíky sena a senáže, ktoré mali spĺňať štandardné kritériá kvality. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku predloženého žalobcom uzavrel, že balíky sena a senáže vykazovali nedostatočný až rizikový obsah sušiny, ktorý je nevhodný ako krmivo a zo záverov predloženého znaleckého posudku, ako i ďalších laboratórnych výsledkov, a tiež výsluchu vypočutých svedkov je zrejmé, že daný stav bol zapríčinený viacerými faktormi pri realizácii poľnohospodárskych činností žalovaným, pričom žalovaný pri poľnohospodárskych činnostiach nezvládol technologický postup, realizoval neskorý termín kosby porastov s vyšším obsahom popolov, čo indikuje nesprávne nastavené strojové ústrojenstvo, ktorým poľnohospodárske činnosti zabezpečoval a v priamej príčinnej súvislosti nesprávny technologický postup mal za následok nízku nutričnú a hygienickú kvalitu krmovín, ktoré bolo ďalej nepoužiteľné. Z dokazovania vyplynulo tiež to, že poškodenie a znehodnotenie výsledných produktov senáže, bol zapríčinený okrem nepriaznivých technologických postupov súvisiacich s realizáciou kosby, nesprávneho termínu kosby, zhrabovania a lisovania i nedostatočným technologickým zabezpečením samotného balíkovania a následného poškodzovania balíkov, v dôsledku čoho dochádzalo k fermentácii s prítomnosťou mikroorganizmov nebezpečných pre ďalšie využitie produktu za účelom skrmovania. Podľa súdu prvej inštancie tak žalobca preukázal porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného v rámci realizácie diela, a to jednak v nesprávnej realizácii poľnohospodárskych činností, ako i nesprávnych technologických postupoch ohľadom balenia trávnatej hmoty a následného poškodenia výsledného produktu, a to či už mechanických poškodení, resp. poškodení, ktoré mali pôvod v obsahu nežiadúcich mikroorganizmov, zvýšenom Ph (hniloba). Podľa súdu prvej inštancie žalobca tiež preukázal, že na jeho strane došlo k reálnej skutočnej škode, teda k ujme, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a je objektívne vyčíslená, pričom žalobca deklaroval výšku škody znaleckým posudkom, ktorý vyčíslil hodnotu konečného produktu spočívajúceho v 980 balíkoch ďatelinovej senáže, 240 balíkoch ďatelinového trávnatého sena a 1341 balíkov lúčneho sena v sume 82.710,- Eur. Podľa súdu prvej inštancie bola jasným a jednoznačným spôsobom z dokazovania preukázaná i príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody, keď súd prvej inštancie mal za jednoznačné, že príčina vzniku škody je v nesprávnom technologickom postupe pri vykonávaní poľnohospodárskych činností na strane žalovaného ako dodávateľa a takýto nesprávny technologický postup bol priamou príčinou, v dôsledku ktorej na strane žalobcu došlo i k vzniku uplatňovanej škody.

5. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný len tvrdil, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, takéto svoje skutkové tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepodporil dôkazmi. Žalobca, na rozdiel od žalovaného, svoje skutkové tvrdenia o porušení zmluvnej povinnosti žalovaného podporil dôkazmi a predložil listinné dôkazy preukazujúce kvalitu porastov v roku 2020 na plochách, kde zabezpečoval poľnohospodárske činnosti pre žalobcu žalovaný s tým, že takéto porasty boli v náležitej kvalite s predpokladom zabezpečenia i kvalitného výsledného produktu (vyjadrenie DLF Seeds, s. r. o. Hladké Životice, Česká republika zo dňa 06.10.2021), predložil ďalšie listinné dôkazy preukazujúce zhodnotenia kvality objemových krmovín, ktoré boli výsledným produktom zmluvy o dielo, a to

protokolom vypracovaným Mikrop Slovensko, s. r. o., záznamami o odberoch vzoriek, ktoré uskutočnil Ústredný kontrolný a skúšobný poľnohospodársky ústav Bratislava a Štátny veterinárny a potravinový ústav Bratislava, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom doc. Ing. Branislavom Gálikom, PhD. znalcom v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná výroba a živočíšna produkcia. Zo všetkých žalobcom produkovaných dôkazov súd prvej inštancie mal za to, že porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného nastalo, spočívalo v nesprávnom technologickom postupe a je v priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s dodávkou výsledného produktu tak, ako bola vyčíslená znaleckým posudkom v sume 82.710,- Eur.

6. Podľa súdu prvej inštancie pokiaľ žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu ďalšej škody spočívajúcej v úhrade faktúry č. 2301023020 vo výške 91,70 Eur pre dodávateľa Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava za odber vzoriek, faktúry č. 2020825436 zo dňa 09.12.2020 vo výške 1.231,50 Eur pre dodávateľa Štátny veterinárny a potravinový ústav za vyšetrenie vzoriek, a tiež úhradu odmeny za vyhotovenie znaleckého posudku znalca doc. Ing. Branislava Gálika vo výške 501,44 Eur, takéto nároky súd prvej inštancie nepovažoval za náhradu škody, ale s odkazom na za príslušenstvo pohľadávky s tým, že sa jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktorými nepochybne sú i náklady, ktoré vznikli žalobcovi pri uplatňovaní nároku na náhradu škody u škodcu.

7. Súd prvej inštancie rozhodol i o povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , (ďalej len „“), teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %, resp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.

10. Žalovaný v odvolaní poukázal na ustanovenie s tým, že z priloženej komunikácie nevyplýva, že by žalobca pri vykonávaní kontroly sa dožadoval správou zo dňa 03.07.2020 od žalovaného odstránenia údajných vád a k odstúpeniu od zmluvy žalobca pristúpil až po ukončení všetkých prác žalovaným. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie s tým, že pokiaľ žalobca tvrdil, že už v tom čase vedel o údajnej „nekvalite“ žalovaným poskytnutých služieb, tak v zmysle prevenčnej povinnosti predchádzať škodám bol povinný vykonať opatrenia na jej odvrátenie alebo zmiernenie, napr. mohol využiť svoju zákonnú možnosť podľa , pozastaviť práce a pod.. Žalovaný v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na ustanovenie a má za to, že žalobca mu riadne a včas neoznámil žiadne vady diela, a preto považuje uvádzané tvrdenie súdu prvej inštancie za nesprávne.

11. Žalovaný poukázal aj na komunikáciu prostredníctvom aplikácie WhatsApp, z ktorej jednoznačne vyplýva, že práce boli vykonávané podľa pokynov žalobcu a v súčinnosti so zamestnancami žalobcu a ako príklad žalovaný uvádza správy strán zo dňa 29.07.2020. Žalovaný tiež uviedol, že balíky sena a senáže boli od ich uskladnenia v úplnej dispozícii žalobcu, pričom k umiestňovaniu balíkov dochádzalo v priebehu takmer troch mesiacov a počas tejto doby priebežne prechádzalo na žalobcu nebezpečenstvo škody na veci zo žalovaného. Z výsluchu konateľa žalobcu, ako aj svedkov W. a W., je zrejmé, že žalobca mal v priebehu tohto obdobia evidovať poškodené balíky senáže, z čoho je zrejmé, že sa o takomto poškodení dozvedel pred ukončením prác zo strany žalovaného. Z výsluchu svedka L. vyplynulo, že poškodenie obalu senáže môže viesť k poškodeniu obsahu z dôvodu vniknutia vzduchu. Súd prvej inštancie sa napriek tomu nevysporiadal s touto skutočnosťou a s výsluchov svedkov si osvojil len tvrdenia v prospech žalobcu. Žalovaný má za to, že aj dôkazy navrhnuté žalobcom boli použiteľné na preukázanie tvrdení žalovaného, a to najmä ohľadom oneskoreného reklamovania vád a s tým spojenej

nemožnosti priznania súdnej ochrany s poukazom na , keďže aj z výsluchu konateľa žalobcu a svedkov vyplývali ním tvrdené problémy pri vykonávaní diela.

12. Podľa žalovaného súd prvej inštancie odignoroval obranu žalovaného spočívajúcu v nemožnosti objektivizovať zodpovednosť za údajnú nekvalitu produkcie sena a senáže, a to vzhľadom na preukázanie skutočnosti, že sám žalobca prostredníctvom svojho farmára vykonával určité agrotechnické operácie, a to najmä kosenie, pričom tak nemožno túto aktivitu pričítať žalovanému, ale žalobcovi. Nie je možné, aby žalovaný niesol zodpovednosť za konanie zamestnanca žalobcu, ktorý naviac, ako bolo preukázané výpoveďou svedka W., ako aj výpoveďou štatutára žalovaného, viackrát vykonával tieto činnosti bez toho, aby informoval o mieste a druhu činnosti žalovaného. Podľa žalovaného neobstojí tvrdené neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k liberačným dôvodom, nakoľko sám svedok L. potvrdil, že nemožno tvrdenú nekvalitu kontrolovanej vzorky bez preverenia stiahnuť na zvyšok balíkov.

13. Podľa žalovaného s poukazom na zásadu iura movit curia je potrebné vysporiadať sa so skutočnosťou, že v prípade, ak dielo bolo vykonané s vadami, či došlo zo strany žalobcu k riadnemu uplatneniu reklamácie, keďže prvé podanie ohľadom tvrdených nedostatkov bolo doručené žalovanému e-mailom 04.09.2020. Prvá písomná reklamácia, aj keď nazvaná ako opakovaná reklamácia, bola datovaná 09.11.2020, kde boli zrecyklované nedostatky zo strany žalobcu, ktoré ale aj z predmetných podaní boli žalobcovi zrejmé už počas vykonávania diela a napriek týmto trval na dokončení diela.

14. Podľa žalovaného je dôležité poukázať na skutočnosť, že v danom prípade si zrejme chcel žalobca uplatniť nároky z vád diela spočívajúce v ním tvrdenej nepoužiteľnosti sena a senáže pre kŕmenie dobytka. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že predmetné balíky sena a senáže, aj keď sú produktom ekologického hospodárstva podľa , sú komerčne dostupné u iných subjektov takto hospodáriacich. Žalovaný má za to, že ide o výsledok diela, na ktorý bolo možné použiť ustanovenie a žalobca mohol žiadať o dodanie náhradného tovaru za vadný tovar. V prípade, ak by bolo preukázané, že išlo skutočne o vadný tovar, je zrejmé, že išlo o nárok z vád tovaru a nie škodu, ako to tvrdí žalobca vo svojom návrhu. S poukazom na žalovaný má za to, že čiastka uplatnená žalobcom nemôže byť čiastkou, ktorá by predstavovala škodu žalobcu, ale ide o hodnotu balíkov, ktoré v prípade, ak by sa preukázala ich vadnosť, sa dala riešiť nárokom z vád tovaru - diela prostredníctvom dodania náhradného tovaru.

15. Žalovaný za dôležité považuje poukázať tiež na skutočnosť, že zhotovenie sena a senáže bolo len podružným výsledkom prác, ktoré vykonával žalovaný pre žalobcu a ktoré boli nevyhnutné pre riadne získanie priamych platieb z Poľnohospodárskej platobnej agentúry.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %. Podľa žalobcu sa žalovaný v odvolaní opätovne odvoláva na tie isté argumenty, na ktoré sa odvolával v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré mu boli v konaní vyvrátené. Podľa žalobcu žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, aby za spôsobenú škodu zodpovedal žalobca, resp. že škoda vznikla inými okolnosťami, za ktoré žalovaný nezodpovedá. Žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnym odborným stanoviskom (posudkom), a to napriek tomu, že mu bola žalobcom navrhnutá na osobnom stretnutí na Farme Lutila dňa 18.09.2020 možnosť vypracovania znaleckého posudku, kde odber vzoriek by bol vykonaný za účasti zástupcov oboch strán. Žalobca predložil v konaní rozsiahle množstvo dôkazov, či už vo forme komunikácie z aplikácie WhatsApp, e-mailovej komunikácie, listinnej komunikácie, z ktorých vyplýva, že žalobca vytkol vady včas, viackrát, v reklamáciách vady riadne špecifikoval, vykonal voľbu z nárokov vád tovaru, prebehlo osobné stretnutie za účelom vyriešenia vzniknutej situácie, avšak nakoľko žalovaný nevykonal nápravu, žalobca využil svoje zákonné právo a od zmluvy odstúpil. V žiadnom prípade nie je pravdou, aby škoda vznikla na základe pokynov žalobcu. Z komunikácie medzi stranami vyplýva, že žalovaný sa vôbec neriadil pokynmi žalobcu, na ktoré žalovaný poukazuje, že sú zodpovedné za vznik škody, takže takéto pokyny nie sú spôsobilé zbaviť žalovaného zodpovednosti. Tým, že sa žalovaný neriadil pokynmi žalobcu a neriadil sa ani postupmi a metódami určenými pre vykonávané práce, je jednoznačné, že za vzniknutú škodu je zodpovedný žalovaný. Žalobca predložil kvalitne spracovaný znalecký posudok od uznávaného odborníka v danej oblasti, ako aj ďalšie dôkazy a vyjadrenia od odborníkov, ktoré neboli žalovaným relevantne spochybnené.

17. Žalobca poukázal na to, že stroj a zamestnanec žalobcu vykonával vždy iba niektorú čiastkovú operáciu vedúcu k dorobeniu sena a naň nadväzovali operácie, ktoré vykonávali stroje a zamestnanci žalovaného. Stroj a zamestnanec žalobcu tvoril súčasť viacerých strojov a na seba nadväzujúcich operácií výrobnej linky, ktorej výsledným produktom bolo seno a senáž, za ktorého kvalitu zodpovedal žalobcovi žalovaný, o čom aj ubezpečoval štatutárny zástupca žalovaného Martin Adamovič štatutárneho zástupcu žalobcu na osobnom rokovaní pred započatím prác na prelome mája a júna 2020, t.j. že kvalita dorobeného sena a senáže bude minimálne rovnaká, ak nie vyššia ako dorábaná po iné roky pre žalobcu iným dodávateľom (z dôvodu, že disponujú novším a kvalitnejším strojovým vybavením). Žalovaný vedel, že balíky sena a senáže chce žalobca použiť aj pre vlastnú spotrebu v rámci chovu dobytka, resp. na ďalší predaj, čo potvrdil aj konateľ žalovaného pri svojom výsluchu. Je potrebné zdôrazniť, že v dôkazoch je skonštatované, že výsledné balíky sena a senáže neboli vhodné ani na bežné použitie a ani pre zvieratá, nakoľko sú zdravie a život ohrozujúce a škodlivé.

18. Žalobca mal taktiež za to, že v konaní na súde prvej inštancie bolo dostatočne preukázané, že predmetom diela boli nielen práce, ale aj vytvorenie balíkov sena a senáže, čo preukazuje e-mail z 21.05.2020 a 30.05.2020, ale predovšetkým vyjadrenie samotného štatutárneho zástupcu žalovaného, že počas rokovaní so žalobcom, ktoré predchádzali začatiu vykonávania prác, sa bavili o tom, že výsledným produktom má byť seno a senáž. Súčasťou objednávky bolo aj dorobenie balíkov sena a senáže, ich následný odvoz a uskladnenie. Skutočnosť, že predmetom diela boli práce ako aj dorobenie balíkov diela sena a senáže vyplýva aj zo samotných faktúr, kde žalovaný fakturoval aj práce ako balenie hmoty lisom, uskladnenie senáže, zvoz balíkov a taktiež spotrebný materiál k službám, ktoré realizoval pre žalobcu, slúžiacich na zabalenie balíkov sena a senáže, z čoho taktiež vyplýva žalovaného zodpovednosť.

19. Žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie odvolaciu repliku neuplatnil.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.09.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

21. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

22. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v konaní nebolo sporným, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili v mesiaci máj 2020 v ústnej forme zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol výkon poľnohospodárskych prác, a to kosenie, mulčovanie, príprava sena, ako i príprava senáže vo fólii v rozsahu viac ako 400 ha plochy, s výsledným produktom sena a senáže, s pôvodne dohodnutým termínom dodávky v období máj až jún 2020, ktorý bol po vzájomnej dohode posunutý na termín do 31.07.2020.

23. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 03.07.2020 žalobca vytýkal žalovanému vady v súvislosti s dodávkou výsledného produktu sena a senáže, a to uskladnenie balíkov sena ako i poškodenie (každého druhého) balíka senáže. Následne žalobca dňa 14.08.2020 zabezpečil odobratie vzoriek z produktu sena a senáže so zaslaním do certifikovaného pracoviska Mikrop Čebín, a. s. a na závere takýchto podkladov Ing. Jaroslav Cipsa (spoločnosť Mikrop Slovensko, s. r. o.) vypracoval dňa 03.09.2020 zhodnotenie kvality objemových krmovín, zo záverov ktorého posúdenia vyplýva, že v dôsledku nesprávneho technologického postupu, nesprávne nastavenej výšky kosenia, obsluhovej technológie linky balíkovania a obalovania balíkov ochrannou fóliou, došlo k vadám, ktoré boli v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym narezaním hmoty, nesprávnym zberom do balíkovača ako i nesprávnym obaľovaním do ochrannej fólie a následným prevozom na určené miesto skladovania, keď dôvodom poškodenia ochrannej fólie a nízkej kvality produktu sena a senáže, vo vzorkách ktorých boli zistené plesne a huby, je nedostatočný počet jednotlivých vrstiev ochrannej fólie a príčinou toho je mechanické poškodenie obalovej fólie, tiež nežiadúca zmena tvaru balíkov, v dôsledku fermentácie nepoužiteľné krmivo s tým, že nebol použitý žiadny konzervačný prípravok.

24. Dňa 04.09.2020 žalobca e-mailom zaslal žalovanému vypracované Zhodnotenie kvality objemových krmív spolu s popisom vád a vyvolania stretnutia za účasti žalovaného, žalobcu ako i ďalších nezúčastnených osôb dňa 08.09.2020 pre zhodnotenie kvality objemových krmovín, ktoré boli dodané žalovaným pre žalobcu, kde sa žalovaný vyjadril, že v primeranej lehote zjedná nápravu a zaujme k veci stanovisko.

25. Dňa 09.11.2020 žalobca zaslal žalovanému opakovanú reklamáciu, kde uviedol, že spôsob vybavenia reklamácie, a to výmena tovaru nie je možná a neprichádza do úvahy, nakoľko žalobca hospodári osobitným spôsobom, a to ekologickým spôsobom, a právo voľby nároku z tovaru patrí žalobcovi. Žalovaný reagoval listom zo dňa 11.11.2020, v ktorom neakceptoval reklamáciu, resp. vytknuté vady žalobcu a nepripustil akékoľvek pochybenie z jeho strany. Následne žalobca listom zo dňa 13.11.2020 žalovanému oznámil, že zotrváva na vybavení svojej reklamácie.

26. Listom zo dňa 13.04.2021 žalobca uplatnil voči žalovanému voľbu nárokov z vád diela tak, že požadoval v lehote do 15.05.2021 odstránenie vád dodaných balíkov sena a senáže, a to v počte 980 balíkov ďatelinovej senáže, 240 balíkov ďatelinotrávneho sena a 1341 balíkov lúčneho sena tak, aby spĺňali garantované a vzájomne dohodnuté požiadavky na kvalitu a aby boli vhodné na žalobcovo podnikanie, t.j. ekologické poľnohospodárstvo (skŕmenie hovädzím dobytkom) s tým, že v prípade neodstránenia vád žalobca využije právo od zmluvy odstúpiť.

27. Listom zo dňa 19.05.2021, doručeným žalovanému dňa 20.05.2021, žalobca s odkazom na , , od zmluvy o dielo odstúpil.

28. Žalobca v konaní ako dôkaz predložil Znalecký posudok č. 4/2020 zo dňa 29.01.2020, vyhotovený doc. Ing. Branislavom Gálikom, PhD., znalcom z odboru poľnohospodárstva, odvetvie rastlinná produkcia, živočíšna výroba, úlohou ktorého bolo posúdenie kvality dodaných balíkov sena a senáže. Znalec v záver posudku konštatoval veľmi nízku úroveň a kvalitu ďatelinovej senáže a sena s uvedením príčiny, ktoré spočívali v realizácii kosby v nevhodnom vegetačnom štádiu porastu, v nesprávnom zvládnutí technológie výroby s nízkou hygienickou kvalitou, prítomnosťou mikroskopických húb, s nevhodnosťou využitia takéhoto krmiva skrmovaním hovädzím dobytkom a súčasne vyčíslil výšku spôsobenej škody v rozsahu 82.710,- Eur bez DPH.

29. Svedok U. W., ktorý ako zamestnanec žalobcu bol poverený koordináciou prác v súvislosti so zabezpečovaním dodávky sena a senáže žalovaným a tvoril medzičlánok medzi žalobcom a žalovaným, uviedol, že v obdobnej pozícii zo strany žalovaného vystupoval pán W., s ktorým komunikoval. Svedok konkretizoval ako prebiehala spolupráca v rámci dodávky diela, uviedol, že vzájomne pracovníci komunikovali, odsúhlasovali si určité postupy a označenie plôch kosby a zdôraznil, že pri kosbe senáže a sena svedok žalovaného upozorňoval na nesprávne nastavenie výšky kosby, v dôsledku čoho dochádzalo k ničeniu porastu ďateliny. Svedok sa vyjadril, že nebola nastavená správna výška ani obracania kosby, čo bolo podstatným nedostatkom, a tiež ako podstatný nedostatok vytýkal realizovanie balíkovania priamo po kosbe na poli, a až následným zvozom na umiestnenie v areáli objednávateľa. Podľa svedka takéto nedostatky boli riešené i s konateľom žalovaného, ktorý pripustil určité pochybenia, avšak svedok sa nevedel vyjadriť akým spôsobom problém bol vyriešený. K poškodeniu výsledných produktov, t. j. balíkov sena a senáže, svedok vypovedal, že množstvo (veľa) bolo poškodených. Svedok tiež odpovedal na otázky, že práce žalovaný vykonával sám, bez pokynov tak, ako sa rozhodol, ozrejmil, že si nepamätá na situáciu, že by bol žalovaný vytýkal žalobcovi akékoľvek nevhodné pokyny. Ďalej tiež uviedol, že pravidelne, na dennej báze dochádzalo ku kontrole zvozu výsledného produktu, t. j. balíkov sena a senáže a upozorňoval svedok konateľa žalobcu na poškodenie takýchto balíkov, ako i nesprávny postup pokiaľ išlo o balíkovanie spôsobom nie v areáli objednávateľa, ale priamo po kosbe na poli. Svedok výslovne uviedol, že nikdy nebol zo strany žalovaného počas výkonu prác upozornený na nevhodnosť plôch kosby, kde sa kosba realizovala, resp. na to, že takéto plochy sú poškodené divou zverou a to je problém pre zhotoviteľa pri realizovaní kosby.

30. Svedok U. Brigant uviedol, že bol zamestnancom žalovaného v pozícii strojníka a v roku 2020 on ako strojník takéto práce spočívajúce v kosení, obracaní, balíkovaní a fóliovaní i realizoval. Práce sa uskutočnili v období mesiaca jún 2020 do augusta, resp. septembra 2020. Svedok sa vyjadril, že problémom pri realizácii prác bolo daždivé počasie, priorita na strane žalobcu spočívala v zabezpečovaní balíkovania a zvozov balíkov do areálu žalobcu. Svedok upozorňoval na nevhodné podmienky, avšak bol

len strojníkom a nikdy nedostal priamy pokyn od svojho zamestnávateľa na prerušenie prác. Ozrejmil, že denne mohol vyprodukovať až 240 finálnych balíkov sena a senáže, ktoré sám realizoval, avšak nie v stopercentnom rozsahu. Svedok tiež uviedol, že na nevhodnosť pokynov, ktoré obdržal od objednávateľa upozornil priameho nadriadeného, ktorým pre neho bol pán W..

31. Svedok P. W. potvrdil, že medzi stranami sporu došlo k dohode, na základe ktorej v roku 2020 žalovaný vykonával pre žalobcu práce, od jari roku 2020 spočívajúce a súvisiace s prácou senáže, kosba lucerky, balíkovanie, fóliovanie a odovzdanie výsledného produktu. Svedok ako zamestnanec žalovaného dostával pokyny a informácie od štatutára žalovaného a komunikoval so štatutárom žalobcu, resp. pri zabezpečovaní prác odovzdával informácie zamestnancovi žalobcu, ktorým bol pán W.. Svedok pracoval u žalovaného na pozícii riaditeľa. Spočiatku (prvé dva týždne) priamo komunikoval s konateľom žalobcu, resp. s povereným pracovníkom žalobcu, pánom W., neskôr takáto komunikácia a koordinácia bola realizovaná prostredníctvom štatutárov žalobcu a žalovaného. Svedok uviedol, že neurčoval preto termíny postupu jednotlivých prác, tieto sa realizovali po dohode štatutárov a uviedol tiež, že nemá vedomosť o tom, že by zhotoviteľ upozorňoval objednávateľa na akékoľvek nevhodné pokyny, resp. na okolnosti, ktoré by mohli súvisieť s dobrým výsledkom produktu v príčinnej súvislosti ako je počasie a podobne. Podľa svedka pokiaľ došlo k poškodeniu jednotlivých balíkov sena a senáže, oprava poškodených balíkov bola realizovaná páskou na lepenie takýchto fólií, pričom sa nejednalo o originálny produkt, ale bola použitá najkvalitnejšia dostupná páska s vysokou lepivosťou. K dodržaniu technologických postupov pri realizácii kosby sa svedok vyjadril tak, že kosba bola realizovaná technikou, ktorá bola nastavená na používanie priamo od výrobcu, konkrétne od spoločnosti BWS Zipina, a obdobne bol nastavený i systém balíkovania za účelom zabezpečenia dostatočného tlaku, aby nedochádzalo k deformácii balíkov a takisto nastavenia príslušného konzervantu od firmy Schauma Slovensko.

32. Svedok G.. U. I. uviedol, že ako zamestnanec spoločnosti Mikrop Slovensko realizoval odber vzoriek na farme žalobcu z balíkov sena a senáže a pri zrealizovaní a odobratí vzoriek a laboratórnych vyšetreniach dospel k záveru, že krmivá boli nevhodné, vykazovali vysoký obsah popoloviny, vysoký obsah kyseliny maslovej, pričom sa jedná o nežiadúce faktory, ktoré boli spôsobené nedodržaním technologických postupov pri spracovaní. Ďalej svedok uviedol, že termokamerou zistil vysoký záhrev vo výsledných produktoch, ktorý faktor je nežiadúci. Príčinou takéhoto javu sú následne kvasinky a plesne. Svedok ozrejmil dôvody a príčiny takéhoto stavu tým, že vznik nežiadúcich bol zapríčinený nesprávnym nastavením výšky kosby, nesprávnym obracaním, teda technologickým postupom, a tiež v dôsledku nedostatočného obalenia fóliou, ktoré vizuálne zistil pri obhliadke, čo má priamy dôsledok taký, že dochádza k prieniku vzduchu, nastávajú hnilobné procesy, čo je jav pri takýchto krmivách nežiadúci a v neposlednom rade, balíky sú neforemného tvaru. Svedok nevedel uviesť presný počet balíkov, v rámci ktorých takýto odber realizoval.

33. Svedok doc. G.. W. L., F.., ktorý vyhotovil na požiadanie žalobcu znalecký posudok ako znalec v odbore poľnohospodárstva, odvetvie rastlinná výroba, produkcia a živočíšna produkcia pod č. 4/2020, uviedol, že jeho úlohou ako znalca bolo posúdiť kvalitu konzervovaných krmovín a to na základe podkladov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany zadávateľa a tieto boli formou služby realizované ako základné laboratórne vyšetrenia v externom laboratóriu v Českej republike a následne po konzultácii so zadávateľom boli zabezpečené úradné odbery vzoriek inšpektormi Ústredného kontrolného skúšobného ústavu poľnohospodárskeho Bratislava, a tiež laboratórne vyšetrenia v akreditovanom laboratóriu Slovenskej republiky, Štátny veterinárny a potravinový ústav so sídlom v Bratislave. Podľa znaleckého posudku kvalita krmovín bola zlá, na nízkej úrovni, nevhodná na ďalšie využitie a kŕmenie hovädzieho dobytka, pričom dôvodom takejto kvality bolo nezvládnutie technologickej disciplíny s tým, že krmivo obsahovalo nízke a zlé hodnoty živín, zle vykvasené, teda špatná fermentácia, technologické pochybenia spočívali v tom, že obaly boli nesprávnym spôsobom realizované. Zle boli balené balíky, malými vrstvami fólií v dôsledku čoho došlo k následnému zlému realizovaniu opravy poškodených balíkov s tým, že štandardne sa na fóliovanie používa fólia v rozsahu 7 až 10 obalov pre jednotlivý balík, pričom posudzované balíky neboli zabezpečené takýmto technologickým postupom. Faktory, ktoré ovplyvnili nízku kvalitu posudzovaného krmiva boli označené tak, že sa jednalo o nevhodný termín samotnej realizácie zberu, nesprávne zabezpečenie technologického postupu, kde v krmive sa nachádzalo množstvo znečistenia ako popol, čo indikuje zlé nastavenie strojných zariadení. Podľa svedka rozbor uskutočňoval na vzorke balíkov, ktorá bola reprezentatívnou vzorkou a osobne navštívil farmu žalobcu. Vyjadril sa, že i obhliadkou vizuálnou a senzorickou bolo zrejmé z obhliadky na mieste

samom, že výsledné produkty -balíky sena a senáže nevykazujú náležitú kvalitu a to i z dôvodu výtoku silážnych štiav. Ďalej zdôraznil, že diametrálny rozdiel je medzi laickým odberom a odborným odberom, ktorý bol realizovaný v rámci odberu vzoriek štátnymi ústavmi, ktoré odbery boli podkladom pre vyhotovenie znaleckého posudku. Výšku škody znalec určil s tým, že vychádzal z trhových cien, a odzrkadľovala počet balíkov, kvalitu senáže a zapracované produkty.

34. Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

35. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach strany sporu. Zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa je aj uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie totiž podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami a okolnosťami taxatívne upravenými v ustanovení , , pričom zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétnu odvolaciu argumentáciu pre ním tvrdené odvolacie dôvody. Účelom odvolacieho konania totiž nie je posúdenie tvrdení a argumentov strán uvádzaných v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

36. Odvolací súd preto preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie výlučne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a výlučne podľa obsahového vymedzenia žalovaným tvrdenej nesprávnosti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu titulom náhrady škody vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ani vady procesných podmienok.

37. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

38. Žalovaný v odvolaní s poukazom na namietal, že z priloženej komunikácie nevyplýva, že pri vykonávaní kontroly nad vykonávaním diela by sa žalobca správou zo dňa 03.07.2020 od žalovaného dožadoval odstránenia údajných vád, a preto pokiaľ žalobca už v tom čase vedel o údajnej „nekvalite“ žalovaným poskytovaných služieb, tak v zmysle prevenčnej povinnosti podľa bol povinný vykonať opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody.

39. Ustanovenie upravuje oprávnenie objednávateľa kontrolovať vykonávanie diela, pričom ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom a ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Ustanovenie je pri úprave zmluvy o dielo systematicky zaradené v oddiele 6 upravujúcom Spôsob vykonávania diela. Vykonanie diela za odplatu je zákonným definičným znakom zmluvy o dielo tak, ako

to upravuje ustanovenie , a teda záväzok zhotoviteľa vykonať dielo je základnou zákonnou povinnosťou zhotoviteľa, keďže zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

40. Na rozdiel od zhotoviteľa, ktorý v zmysle , a , je povinný vykonávať dielo samostatne, riadne, poctivo a odborne, na svoje náklady a nebezpečenstvo, objednávateľovi zákonodarca pri vykonávaní diela neukladá žiadne povinnosti a objednávateľ je len povinný vykonané dielo prevziať ( ). Oprávnenie vyplývajúce objednávateľovi z je teda jeho právom, nie povinnosťou. Nie je preto povinnosťou, ale právom objednávateľa kontrolovať vykonávanie diela. Rovnako následne nie je povinnosťou, ale právom objednávateľa dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom a napokon nie je povinnosťou, ale právom objednávateľa, ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote, odstúpiť od zmluvy. Zo zákonom priznaného oprávnenia však nie je možné urobiť povinnosť, pretože by to znamenalo, že objednávateľ bude negatívne postihnutý za nevyužitie práva, čo je neprípustné. Navyše, z ustanovenia nevyplýva ani len právo, nie to povinnosť objednávateľa vykonávanie diela pozastaviť, tak ako to žalovaný uviedol v odvolaní, ale ako už odvolací súd uviedol, z tohto zákonného ustanovenia pre objednávateľa vyplýva oprávnenie dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom a ak tak zhotoviteľ diela ani v primeranej poskytnutej lehote neurobí a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, pre objednávateľa vyplýva oprávnenie odstúpiť od zmluvy.

41. Ak žalovaný prípadne touto svojou odvolacou argumentáciou mienil, že žalobca mal postupom podľa od zmluvy odstúpiť, keďže takýto nárok objednávateľovi z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že z práva nie je možné urobiť povinnosť, a teda od nikoho nemožno vynucovať, aby si uplatňoval svoje práva. Bol to totiž žalovaný ako zhotoviteľ, ktorému svedčala zákonná povinnosť postupovať pri vykonávaní diela s požadovanou odbornou starostlivosťou a zanedbanie odbornej starostlivosti žalovaného, resp. nedostatočnú odbornú starostlivosť žalovaného, nie je možné nahrádzať vynucovaním práva žalobcu ako objednávateľ kontrolovať vykonávanie diela.

42. Pretože bolo právom, nie povinnosťou žalobcu ako objednávateľa kontrolovať vykonávanie diela žalovaným ako zhotoviteľom a pretože právo nemožno vynucovať, ani nevyužitie práva postihovať, odvolací súd vyhodnocuje ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca nesplnil svoju prevenčnú povinnosť predchádzať hroziacim škodám, ak správou zo dňa 03.07.2020 súčasne sa od žalovaného nedožadoval odstránenia vád diela.

43. Pokiaľ následne žalovaný v tejto časti odvolacej argumentácie s poukazom na uviedol, že má za to, že žalobca mu riadne a včas neoznámil žiadne vady diela, a preto z vyššie uvedených dôvodov považuje vyššie uvádzané tvrdenie súdu prvej inštancie za nesprávne, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ku ktorému tvrdeniu, a teda zisteniu alebo záveru súdu prvej inštancie, táto argumentácia žalovaného smerovala, keďže v predchádzajúcej časti odvolania žalovaný citoval ods. 9, ods. 24 a ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak touto odvolacou argumentáciou žalovaný mienil, že oznámenie vád dňa 03.07.2020 nebolo včasným oznámením vád, teda oznámením vád diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich objednávateľ zistil, keďže žalovaný v tejto časti odvolania neuviedol žiadnu ďalšiu odvolaciu argumentáciu, prečo konkrétne má za to, že nešlo o oznámenie vád diela včas, odvolací súd sa nemal na základe akej konkrétnej argumentácie žalovaného zaoberať žalovaným tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia, ktorá mala spočívať v tom, že vady diela žalobca neoznámil včas. Odvolací súd pritom už vyššie uviedol, že účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne v kontexte odvolateľom uvedených a obsahovo vymedzených odvolacích dôvodov. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na to, že zákonný imperatív vyjadrený v in fine neumožňuje súdu vyzvať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov a lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj argumentáciu tvrdenej nesprávnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Nedostatok obsahového vymedzenia odvolania preto nepredstavuje vadu, na odstránenie ktorej by mal súd odvolateľa vyzývať, ale vedie odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

44. Žalovaný v odvolaní namietal aj záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal skutočnosť, že sa pri vykonávaní prác riadil pokynmi žalobcu a ani skutočnosť, že žalovaný upozornil žalobcu na nevhodnosť jeho pokynov a žalovaný mal za to, že z komunikácie prostredníctvom aplikácie WhatsApp jednoznačne vyplýva, že práce boli vykonávané podľa pokynov žalobcu a v súčinnosti so zamestnancami žalobcu, pričom v odvolaní príkladmo poukázal na komunikáciu so dňa 29.07.2020.

45. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje . Každý má teda v konaní tvrdiť a preukázať tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Taktiež dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na to, aby si sám súd z dôkazov strany vyvodzoval a zisťoval rozhodujúce skutočnosti. Dokazovanie má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Pretože súd nemá povinnosť a dokonca ani právo z dôkazov strán sporu zisťovať si podstatné skutkové tvrdenia, keďže by tým porušil princíp rovnosti strán zakotvený v , nebol to súd prvej inštancie, ktorý bez ďalšieho ako dôkaz mal vykonať celú komunikáciu strán prostredníctvom aplikácie WhatsApp a následne si z nej zisťovať podstatné skutkové tvrdenia, ale ak žalovaný mal za to, že táto komunikácia preukazuje podstatné skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným, bolo povinnosťou žalovaného, aby uviedol konkrétne skutkové tvrdenie a podoprel ho konkrétnou časťou (dátum) tejto komunikácie. Žalovaný však v konaní na súde prvej inštancie nikdy v konkrétnostiach nepoukazoval na komunikáciu práve zo dňa 29.07.2020 s tým, že preukazuje jeho tvrdenie, že pri vykonávaní prác sa riadil pokynmi žalobcu a že žalobcu na nevhodnosť jeho pokynov upozornil. Potom, hoci predmetná komunikácia bola žalovaným ako dôkaz označená a predložená už v konaní na súde prvej inštancie, ak žalovaný až v odvolaní podoprel svoje tvrdenie konkrétnou časťou (dátumom) tejto komunikácie, ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto z hľadiska odvolacieho konania ide o novotu, ktorú podľa v odvolaní použiť nemožno.

46. V ďalšej časti odvolania žalovaný citoval časť z ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný len tvrdil, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, takéto svoje skutkové tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepodporil dôkazmi a žalobca, na rozdiel od žalovaného, svoje skutkové tvrdenia o porušení zmluvnej povinnosti žalovaného podporil dôkazmi a predložil listinné dôkazy, pričom následne súd prvej inštancie v konkrétnostiach uvádza, prečo zo všetkých žalobcom produkovaných dôkazov mal za to, že porušenie zmluvnej povinnosti na strane žalovaného nastalo, spočívalo v nesprávnom technologickom postupe a je v priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s dodávkou výsledného produktu tak, ako bola vyčíslená znaleckým posudkom v sume 82.710,- Eur.

47. Následne žalovaný v tejto časti odvolania uviedol, že s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť z dôvodu, že balíky sena a senáže boli od ich uskladnenia v úplnej dispozícii žalobcu, na ktorého v zmysle v spojení s prechádzalo zo žalovaného nebezpečenstvo škody na veci. K tejto argumentácii žalovaného odvolací súd udáva, že podstatou úpravy prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci v zmysle je určenie okamihu, kedy dochádza k zmene subjektu zodpovedného za vznik škody na zhotovovanej veci, a teda k prechodu nebezpečenstva škody zo zhotoviteľa na objednávateľa. Prechod nebezpečenstva škody je aplikovateľný, ak škoda vznikla náhodou, treťou osobou alebo inak ako v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zhotoviteľa. Prechod nebezpečenstva škody však neznamená, že zhotoviteľ nebude zodpovedať za škodu, ktorá vznikla, resp. vznikne v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu s objednávateľom a rovnako prechod nebezpečenstva škody neznamená, že takáto zodpovednosť zhotoviteľa zaniká, resp. zanikne. Zhotoviteľ preto aj po prechode nebezpečenstva zodpovedá za škodu, ktorá vznikla, resp. vznikne v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu s objednávateľom, a to bez ohľadu na to, kedy sa táto škoda prejaví. V súdenej veci žalobcovi škoda vznikla porušením povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa vykonať dielo riadne, keď žalovaný nedodržal požadovanú technologickú disciplínu, ako napr. nesprávne zvolený termín kosby, nesprávne nastavená výška kosenia, nesprávne nastavená a obsluhovaná technologická linka počas balíkovania a následne obaľovania balíkov ochrannou fóliou a pod, čo žalobca ako dôkazom podoprel Zhodnotením kvality objemových krmív vypracovaných dňa 03.09.2020 Ing. Jaroslavom Cipsom, MIKROP SLOVENSKO s.r.o., Čebín a Znaleckým posudkom č. 4/2020 znalca Ing. Branislava Gálika, PhD., a preto nemohla byť

úspešná obrana žalovaného s ohľadom na úpravu prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci.

48. Pokiaľ potom žalovaný v tejto časti odvolania tiež uviedol, že z výsluchov svedkov si súd prvej inštancie osvojil len tvrdenia v prospech žalobcu, pričom žalovaný poukázal na to, že z výsluchu konateľa žalobcu, ako aj svedkov W. a W. je zrejmé, že žalobca mal v priebehu tohto obdobia evidovať poškodené balíky senáže, z čoho je zrejmé, že sa o takomto poškodení dozvedel pred ukončením prác so strany žalovaného a z výsluchu svedka L. vyplynulo, že poškodenie obalu senáže môže viesť k poškodeniu obsahu z dôvodu vniknutia vzduchu, avšak súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nevysporiadal, odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako v konkrétnych okolnostiach súdenej veci tieto okolnosti majú spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto opakovane udáva, že zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania sú aj odvolacie dôvody a ich obsahové vymedzenie. Účelom odvolacieho konania je posúdenie nesprávnosti napadnutého rozhodnutia výlučne a v kontexte odvolacích dôvodov uvádzaných odvolateľom a ich obsahového vymedzenia. Nebol to preto odvolací súd, ktorý si mal vyvodzovať, ako okolnosť, že o poškodení sa žalobca dozvedel pred ukončením prác zo strany žalovaného a že poškodenie obsahu senáže môže viesť k poškodeniu obsahu z dôvodu vniknutia vzduchu, spôsobovala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, teda z týchto tvrdení žalovaného odvolací súd nemal dedukovať alebo hádať odvolaciu argumentáciu žalovaného, ale bol to žalovaný, ktorý v rámci odvolacej argumentácie mal konkretizovať, prečo tieto okolnosti považuje za dôvod nesprávnosti napadnutého rozhodnutia a v čom tieto okolnosti spôsobujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

49. Žalovaný mal v odvolaní tiež za to, že dôkazy označené žalobcom boli použiteľné aj na preukázanie tvrdení žalovaného, a to najmä ohľadom oneskoreného reklamovania vád a s tým spojenej nemožnosti priznania súdnej ochrany s poukazom na , keďže aj z výsluchu konateľa žalobcu, ako aj svedkov, vyplývali ním tvrdené problémy pri vykonávaní diela. Pri tejto odvolacej námietke odvolací súd opäť musí konštatovať, že žalovaný nekonkretizoval ako táto okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a preto odvolací súd aj pri tejto odvolacej námietke musí konštatovať, že žalovaný odvolaciu argumentáciu neuviedol tak, aby odvolaciemu súdu umožnil prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť veci však odvolací súd na tomto mieste opakovane poukazuje na to, že bol to žalovaný, ktorý mal v konaní na súde prvej inštancie zákonnú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia dôležité pre jeho obranu a podoprieť tieto tvrdenia dôkazmi, a teda nebol to súd prvej inštancie, ktorý mal z dôkazov žalobcu vyvodzovať a zisťovať skutkové tvrdenia potrebné na obranu žalovaného.

50. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal aj to, že odignoroval obranu žalovaného spočívajúcu v nemožnosti objektivizovať zodpovednosť za údajnú nekvalitu, keď podľa žalovaného nie je možné, aby žalovaný niesol zodpovednosť za konanie zamestnanca žalobcu a rovnako podľa žalovaného neobstojí ani tvrdené neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k liberačným dôvodom. Aj ku tejto odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd musí opakovane zdôrazniť, že strany majú v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a súd vždy rozhoduje v rozsahu splnenia týchto povinností strán. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nikdy neuviedol konkrétne tvrdenie a nepodoprel ho konkrétnym dôkazom týkajúcim sa činnosti zamestnanca (farmára žalobcu). Žalovaný tieto tvrdenia uvádzal vždy len vo všeobecnej rovine bez toho, aby konkretizoval, že práve tá konkrétna práca vykonávaná v tom konkrétnom období predstavuje aktivitu, ktorú nemožno pričítať žalovanému a z akého dôvodu ju nemožno pričítať žalovanému. Žalovaný pritom ani len netvrdil, ako mala predstavovať liberačné dôvody skutočnosť, že zamestnanec žalobcu vykonával činnosti bez toho, aby o druhu a mieste činnosti informoval žalovaného. Závery žalobcom predloženého znaleckého posudku, ako aj zhodnotenia kvality objemových krmív pritom boli jednoznačné, že pochybil žalovaný a že škoda vznikla činnosťou žalovaného a zistenia vyplývajúce z týchto dôkazov žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Znalec pri výpovedi síce potvrdil, že výsledky robil len zo vzorky, ale zároveň znalec uviedol aj to, že to bola vzorka reprezentačná. Žalovaný pritom nepoprel, že žalobca mu dal možnosť, aby spoločne vybrali osobu znalca a za spoločnej prítomnosti by tento znalec vzorky odobral. Preto len tvrdenie žalovaného nepodopreté dôkazom nebolo spôsobilé zvrátiť závery znaleckého posudku, vrátane záverov, že nekvalita sa týkala celej produkcie.

51. K námietke žalovaného v odvolaní, že s poukazom na zásadu iura novit curia bolo potrebné vysporiadať sa so skutočnosťou, že v prípade, ak dielo bolo vykonané s vadami, či došlo zo strany

žalobcu k riadnemu uplatneniu reklamácie, keďže prvé podanie ohľadom tvrdených nedostatkov bolo doručené žalovanému prostredníctvom emailu 04.09.2020 a prvá písomná reklamácia, aj keď nazvaná ako opakovaná reklamácia, bola datovaná 09.11.2020, odvolací súd udáva, že v súvislosti s nárokmi vád diela objednávateľ je podľa povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Na túto povinnosť objednávateľa nadväzuje ustanovenie , ktoré definuje, v akých prípadoch súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, pričom súd v zásade neprizná objednávateľovi právo z vád diela vtedy, ak si včas nesplnil svoju notifikačnú povinnosť oznámiť vady diela. Objednávateľ je tak povinný oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí ( ), ale aj bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela ( ). Objednávateľ si má splniť notifikačnú povinnosť po odovzdaní predmetu diela, a teda po vykonaní diela, keď aj podľa zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Žalobca ako objednávateľ teda počas vykonávania diela bol oprávnený vykonávanie diela kontrolovať a bol oprávnený dožadovať sa toho, aby žalovaný ako zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom ( ), ale povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu vady diela, žalobcovi vznikla až po odovzdaní celého predmetu diela (, ). Preto, ak žalobca po odovzdaní predmetu diela zabezpečil odobratie vzoriek a vypracovanie zhodnotenia kvality objemových krmovín, je potrebné takýto postup žalobcu hodnotiť ako zariadenie prehliadky diela, a teda ak vady oznámil žalovanému emailom 04.09.2020, šlo o oznámenie vád bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal žalobca zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri zariadení prehliadky diela. Rovnako takýto postup spĺňa aj oznámenie vád bez zbytočného odkladu potom, čo ich objednávateľ zistí, pričom žalobca ich zistil na základe vypracovaného zhodnotenia kvality objemových krmovín. Navyše, v konkrétnych okolnostiach súdenej veci ani prípadné oneskorené splnenie notifikačnej povinnosti žalobcom, by v zmysle v spojení s žalovaného nezbavovalo zodpovednosti za vady diela, keďže vady sena a senáže boli dôsledkom skutočností (nesprávny technologický postup a realizácia prác), o ktorých žalovaný ako zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase dodania diela. Odvolací súd preto uzatvára, že notifikačnú povinnosť na oznámenie vád diela si žalobca splnil včas.

52. K námietke žalovaného, že s poukazom na čiastka uplatnená žalobcom nemôže predstavovať škodu, ale ide o hodnotu balíkov, ktoré v prípade, ak by sa preukázala ich vadnosť, sa dala riešiť nárokom z vád diela, a to dodaním náhradného tovaru, odvolací súd udáva, že žalobca si listom zo dňa 13.04.2021 uplatnil voči žalovanému voľbu nárokov z vád diela, a to vykonaním náhradného diela, teda balíkov sena a senáže tak, aby spĺňali požiadavky na kvalitu (ekologické poľnohospodárstvo). Žalobca teda prioritne mienil uspokojenie dosiahnuť uplatnením nárokov z vád diela, avšak žalovaný mu takéto uspokojenie neposkytol, a preto nemôže preto obstáť obrana žalovaného, že nárok žalobcu sa dal riešiť nárokom z vád diela. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na prvý odsek , ktorý v spojení s priznáva objednávateľovi nárok na náhradu škody tak, že nároky z vád diela sa nedotýkajú nároku na náhradu škody a v súdenej veci nastal právne taký stav, že žalobca uspokojenie nedosiahol od žalovaného uplatnením nárokov z vád diela, a preto nárok na náhradu škody žalobcovi patril.

53. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal tvrdenia o tom, že zhotovenie sena a senáže bolo len podružným výsledkom prác, ktoré boli nevyhnutné pre riadne získanie priamych platieb z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako táto argumentácia mala vplyv na posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku proti žalovanému.

54. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho

konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).