Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/76/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., 2/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., 3/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, F., 4/ A. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, F., 5/ A. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., 6/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Eduard Šoška, advokát, Daniela Dlabača 769/21, Žilina, IČO: 37 813 145, proti žalovanému: KALA-TECH s.r.o., Daxnerova 9, Žilina, IČO: 52 415 007, o zaplatenie 10.354,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.354,80 eur, zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 2.000 eur od 3.5.2022 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 3.500 od 3.6.2022 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 3.500 eur od 3.7.2022 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 1.354,80 eur od 3.8.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty nad 0,05 % do 0,5 % denne súd žalobný návrh žalobcov 1/ až 6/ z a m i e t a .

III. Žalobcovia 1/ až 6/ voči žalovanému m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali zaplatenia sumy 10.354,80 eur spolu so špecifikovanou zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne zo sumy 2.000 eur od 3.5.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 3.500 od 3.6.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 3.500 eur od 3.7.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 1.354,80 eur od 3.8.2022 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným dňa 7.06.2019 zmluvu o nájme, predmetom ktorej je prenechanie nehnuteľnosti do užívania za odplatu. Žalovaný bol podľa čl. III. zmluvy o nájme povinný platiť nájomné vo výške 3.500 eur mesačne so splatnosťou do 3. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný si neplnil povinnosť platiť nájomné riadne a včas a za mesiac máj 2022 zostal dlžný nájomné vo výške 2.000 eur, za mesiac jún 2022 nezaplatil nájomné vo výške 3.500 eur, za mesiac júl nezaplatil nájomné vo výške 3.500 eur a za mesiac august ku dňu skončenia nájomného vzťahu dňa 12.8.2022 nezaplatil pomernú časť nájomného vo výške 1.354,80 eur. Celkovo tak zostal žalovaný dlžný na nájomnom sumu 10.354,80 eur. Zmluvné strany mali podľa čl. III. bod 7 zmluvy o nájme dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. -21 zo dňa 25.08.2022, ktorým žalobe v celom rozsah vyhovel. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že neuznáva žalobcami

uplatnený nárok a to ani čo do dôvodu ani do výšky. Žalovaný síce mal povinnosť výplaty voči žalobcom na základe zmluvy o nájme zo dňa 7.06.2019, následne však neboli naplnené podmienky na to, aby žalovaný vyplatil žalobcom nimi požadované sumy. Žalovaný má zároveň zato, že nenastali ani okolnosti, ktoré by odôvodňovali povinnosť žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu. Tieto tvrdenia žalovaného budú následne preukázané dôkazmi, ktoré žalovaný bezodkladne navrhne v ďalšom konaní. 3. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie (v neprítomnosti žalovaného, ktorý doručenie predvolania mal riadne vykázané - zásielku prevzal dňa 5.7.2023, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania) výsluchom žalobcu 1/, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalobcami a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 4. Žalobca 1/ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a pridržiaval sa jeho skutkového odôvodnenia. Udával, že na základe nájomnej zmluvy žalovaný neplnil povinnosti a neplatil platby nájomného tak, ako boli vyčíslené a následne listom zo dňa 7.08.2022 žalobcovia cez právneho zástupcu odstúpili od uzavretej zmluvy, a teda domáha sa peňažného plnenia tak, ako je špecifikovaný v návrhu. Pokiaľ ide o uplatnený nárok podľa čl. III. bod 7, a to zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, žalobca 1/ uviedol, že zotrváva aj na uplatnenej tejto náhrade, nakoľko žalovaný mu spôsobil aj iné výdavky, nezaplatil vodné, stočné a boli by sa dohodli aj na znížení a netrvali by na celej výške, avšak žalovaný na pojednávanie neprišiel. Tiež následne žiadal, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie. 5. Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi prenajímateľom - žalobcovia 1/ až 6/ a nájomcom – žalovaný súd vzal za preukázané, že predmetom nájmu sú nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. 440, 441 spolu s pozemkami tak, ako sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. F. a prenajímatelia prenechali touto zmluvou nájomcovi do nájmu a nájomca si od prenajímateľa berie do nájmu predmet nájmu a to – dvojdom pozostávajúci z 11 obytných miestností a príslušenstva. V čl. III. bod 1 bola zmluvnými stranami dohodnutá cena nájmu – nájomné za predmet nájmu je dohodou zmluvných strán stanovená vo výške 3.500 eur mesačne a v cene nájmu nie je zahrnutá spotrebovaná elektrická energia, vodné a stočné, poplatky za odvoz odpadu a médiá, ktoré si bude nájomca hradiť sám na základe dodávateľsko- odberateľských zmlúv, ktoré si sám uzatvorí s poskytovateľmi energií a médií. V zmysle čl. III. bod 4 nájomca sa zaviazal prenajímateľovi platiť nájomné v celkovej čiastke 3.500 eur, a to najneskôr v tretí kalendárny deň príslušného mesiaca na základe splátkového kalendára. V zmysle čl. III. bod 7 v prípade omeškania nájomcu so zaplatením nájomného podľa tohto článku zmluvy vzniká prenajímateľovi právo voči nájomcovi na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Nárok na poplatok z omeškania podľa tým nie je dotknutý. Nájomný vzťah v zmysle čl. VI. citovanej zmluvy sa uzatvára na dobu neurčitú s účinnosťou od 15.06.2019. Zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 7.06.2019 (č.l. 12). 6. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. F. súd zistil, že dom súp. č. 440 a dom súp. č. 441 je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ až 6/. 7. Dňa 19.7.2022 (č.l. 16) právny zástupca žalobcov v pokuse o mimosúdne urovnanie vyzval žalovaného na platbu nájomného za mesiac máj, jún a júl spolu vo výške 9.000 eur, a zároveň na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania vyčíslenej v sume 1.855 eur a vyzval na úhradu žalovanej sumy v lehote 5 dní. 8. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 9. Pre vznik nájomnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Prenajímateľom je osoba, ktorá prenecháva vo forme nájmu vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej osobe a predmetom užívania na základe nájmu môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ale aj časť veci, prípadne jej súčasť alebo príslušenstvo. Pojmovým znakom nájmu napokon je, že sa zriaďuje za odplatu (nájomné). Dohoda o výške nájomného je spravidla súčasťou zmluvy o nájme, pričom nedostatok dohody v tomto smere však nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy. Nájomné spočíva spravidla v opakujúcom sa plnení. 10. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 11. Pod nájomným treba rozumieť poskytovanú odplatu za prenechanie určitej veci na dočasné užívanie. Možno ho v zmysle dohody poskytovať predovšetkým vo forme finančnej, t.j. v peniazoch, avšak nie je vylúčené jeho plnenie ani v naturálnej, prípadne inej forme. Jeho výška môže byť určená v nájomnej zmluve. Nájomnú zmluvu uzavretú na neurčitú dobu možno zrušiť na podnet prenajímateľa alebo nájomcu z akéhokoľvek (i bez uvedenia dôvodu) buď ich dohodou alebo výpoveďou danou niektorým z nich. Súčasťou dohody o zrušení zmluvy je spravidla aj dohoda o vydaní veci alebo o vyprataní nehnuteľnosti. Výpoveď ako jednostranný právny úkon ( a nasl.) prenajímateľa alebo nájomcu

prichádza do úvahy, ak nedošlo k dohode medzi nimi o zrušení nájomnej zmluvy a zákon neustanovuje dôvody pre výpoveď ani lehotu, v ktorej možno zmluvu vypovedať po neúspešnom pokuse o uzavretie dohody o zrušení nájomnej zmluvy. 12. Súd vzal za nesporné, že žalobcovia ako prenajímatelia a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 7.06.2019 zmluvu o nájme nehnuteľnosti s príslušenstvom a cena nájmu bola dojednaná v čl. III. bod 1 zmluvy, a to vo výške 3.500 eur ako mesačný nájom splatný najneskôr v tretí kalendárny deň príslušného mesiaca. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. VI. zmluvy). Teda medzi žalobcami 1/ až 6/ a žalovaným bol založený záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o nájme. V danom prípade žalobcovia ako prenajímateľ domáhali sa zaplatenia nájomného dohodnutého medzi stranami na základe zmluvy o nájme a nebolo sporné, že túto zmluvu uzatvorili s dojednanou výškou mesačného nájomného 3.500 eur a na dobu neurčitú. Nebolo sporné ani to, že žalovaný neuhradil nájomné za mesiac máj až august 2022 spolu vo výške 10.354,80 eur t.j do ukončenia nájmu 12.08.2022 (túto skutočnosť žalovaný nenamietal).

13. Keďže si žalovaný svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy nesplnil, súd mu uložil povinnosť zaplatiť dlžné nájomné žalobcom 1/ až 6/ v sume 10.354,80 eur, pretože ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť dohodnuté nájomné.

14. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobcovia v konaní preukázali existenciu záväzkovo-právneho vzťahu, kedy žalovanému vznikla povinnosť platiť nájomné a na strane druhej dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktorá má za následok zánik dlhu, bolo na žalovanom ako dlžníkovi. Dôkaz o opaku (neexistencii dlhu) podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení ( - 587 ) zaťažovalo žalovaného a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovania nad tento zákonný rámec. V tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal, že nájomné v rozhodnom období v zmysle svojho záväzku zaplatil.

15. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presiahne rozsah vzniknutej škody.

17. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinnosti, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

18. Predmetom konania bolo nielen zaplatenie istiny – dlžného nájomného ale i zmluvnej pokuty (vo výške 0,5 % denne zo sumy 2.000 eur od 3.5.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 3.500 od 3.6.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 3.500 eur od 3.7.2022 do zaplatenia, 0,5 % denne zo sumy 1.354,80 eur od 3.8.2022 do zaplatenia) a to dohodnutej v čl. III. bod 7 citovanej zmluvy o nájme, v zmysle ktorej v prípade omeškania nájomcu so zaplatením nájomného podľa tohto čl. zmluvy vzniká prenajímateľovi právo voči nájomcovi na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

19. Súd v priebehu konania poukázal na výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola medzi účastníkmi dohodnutá a pre spravodlivé usporiadanie posudzoval aj primeranosť zmluvnej pokuty v sadzbe 0,5 % z dlžnej

čiastky za každý deň omeškania, čo predstavuje 182,50 % za rok a v tejto súvislosti pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty bolo potrebné prihliadať k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Podľa názoru súdu je namieste jej posúdenie z pohľadu naplnenia ďalších jej funkcií – preventívnej, ktorá má zmluvnú stranu viesť, motivovať k plneniu zmluvnej povinnosti a sankčnej, ktorá je prejavom sankčnosti zmluvnej pokuty a vyplýva z toho, že zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká záväzok ňou zabezpečovaný. Dohodnutá výška zmluvnej pokuty je vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti (platiť nájomné vo výške 3.500 eur mesačne riadne a včas – t.j. v prípade omeškania nájomcu so zaplatením nájomného) neprimeraná a podľa názoru súdu je preto priestor na moderáciu zmluvnej pokuty. Súd je toho názoru, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.

20. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju najmä zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. V konaní nebolo preukázané, že žalobcom vznikla škoda, resp. obdobná ujma a odpadá tak reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty, ktorej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinností zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta má v prvom rade čeliť porušeniu povinností (funkcia prevenčná) a znamená, že ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. V danom prípade zabezpečená povinnosť zmluvnou pokutou nebola plnená a teda odpadá funkcia prevenčná, ktorá z pohľadu naplnenia jej významu tak, ako bola v zmluve dojednaná nemotivovala žalovaného k plneniu zmluvnej povinnosti. Keďže žalovaný zmluvnú povinnosť (platiť nájomné riadne a včas) porušil, súd posudzoval zmluvnú pokutu z pohľadu sankcie pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia , ktorú povinnosť nahradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda. Súd dospel k záveru, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty (0,5 % denne) je vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti (platba mesačného nájmu 3.500 eur) neprimeraná.

21. Súd pristúpil k uplatneniu moderačného oprávnenia pri aplikácii ustanovenia § 545a, ktoré umožňuje súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu a rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške, v akej bola účastníkmi dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok. Intenzita zmluvnej pokuty svojím účelom musí byť prostriedkom, ktorý núti zaviazanú zmluvnú stranu vynaložiť maximálne úsilie k splneniu si prevzatej zmluvnej povinnosti a na druhej strane je prostriedkom ochrany zabezpečenia druhej zmluvnej strany a garanciou, že zmluvný záväzok bude riadne a včas splnený. Podľa názoru súdu dohodnutá zmluvná pokuta (0,5% denne z dlžnej sumy) v danom prípade svojím obsahom a zmyslom nepochybne nevytvorila donucovací prostriedok pre zmluvnú stranu - žalovaného, aby si prevzatú zmluvnú povinnosť splnil a zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá medzi účastníkmi vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti jej výška predstavovala 182,50 % zabezpečovaného zmluvného záväzku. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z toho, že účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku a preto súd výšku zmluvnej pokuty primerane znížil na 0,05 % denne z dohodnutej výšky 0,5 % eur, čo zodpovedá 18,25 % ročne. Podľa názoru súdu priznaná zmluvná pokuta v sadzbe 0,05 % denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou a to s prihliadnutím na okolností a podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy nájme. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty nad 0,05 % denne do 0,5 % denne z dlžnej sumy žalobu zamietol. 22. O trovách konania rozhodol súd podľa (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcov 1/ až 6/ vo veci a priznal žalobcom 1/ až 6/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

24. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).