Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-95-2011.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/95/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava-Petržalka, IČO: 00 603 201,Kutlíkova 17,852 12 Bratislava , zastúpený advokátom JUDr. Milanom Guťanom, AK Bratislava, Školská 8 ,proti odporcovi:V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 8, XXX XX N. , o zaplatenie 1319,51 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti sumy 1 319,51 € z a s t a v u j e. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .. Navrhovateľovi súd vracia súdny poplatok zaplatený na účet súdu v sume 62,50€ prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.05.2009 domáhal, aby mu odporca zaplatil titulom neuhradeného nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu sumu 1 319,51 € spolu s úrokom z omeškania predstavujúcej nedoplatok rovnajúci sa platbám nájomného za odbývané mesiace 1/2007 až 12/2007 v sume 1226,04€, ďalej zo sumy nedoplatku z vyúčtovania služieb za rok 2007 v sume 93,47€, všetko titulom bezdôvodného obohatenia. Žiadal priznať úrok z omeškania za jednotlivé mesiace žalovaného obdobia od 6 dňa splatnosti platieb nájomného do zaplatenia a zo sumy 93,47€, od 20.07.2008. Svoje právo odvodzoval zo zmluvy o nájme bytu, na základe ktorej navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania byt č. XXX na ulici T. č. XX na dobu neurčitú. Výpoveďou doručenou dňa 21.11.2005 prenajímateľ vypovedal odporcovi nájom bytu pre neplatenie nájomného. Výpovedná lehota uplynula dňa 28.02.2006.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C 274/07 bolo zistené, že odporca sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje a jeho súčasná adresa miesta pobytu je na ul. P. č. X v N., z ktorej adresy bol riadne písomne predvolaný na nariadené pojednávanie súdu.
Dňa 24.10.2012 pred otvorením pojednávania vo veci samej vzal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh čo do istiny 1 319,51€ späť a žiadal súd aby v tejto časti konanie zastavil, nakoľko odporca túto sumu i trovy konania 79€ zaplatil dňa 09.10.2009. Naďalej trval na návrhu v časti príslušenstva - uplatneného ročného úroku z omeškania za jednotlivé platby rovnajúce sa nájomnému za mesiac 1/2007 vo výške 9,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 2/2007 vo výške 9,00% zo sumy 102,17€, za mesiac 3/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 4/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€ ,za mesiac 5/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€ ,za mesiac 6/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 7/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 8/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 9/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 10/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 11/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 12/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€,
tiež požadoval úrok z omeškania z vyúčtovania nákladov za rok 2007 zo sumy 93,47e od 20.07.2008 vo výške 8,5% ročne.
Súd konanie čo do sumy 1 319,51 € zastavil podľa § 96 ods.1,3 O.s.p.s poukazom na prejav vôle navrhovateľa. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zák. o súdnych poplatkoch v platnom znení s tým, že nakoľko predmetom konania ostalo príslušenstvo pohľadávky, za ktorú časť prislúcha súdny poplatok 16,50€, vrátil zo zaplateného poplatku 79€ sumu 62,50€.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom vypočul odporcu ako účatníka konania,právneho zástupcu navrhovateľa, evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu, rozhodnutím o pridelení náhradného bytu zo dňa 22.05.1986, Zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 23.05.1986, vyúčtovaním UK, TUV, SV a služieb spojených s užívaním bytu za r. 2007, potvrdeniami o doručovaní vyúčtovaní, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01/07 - 03/09, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 21.10.2005, ďalej dokladmi preukazujúcimi úhrady nákladov na bývanie a energií odporcom od r. 2003 na adrese X. X N. a neskôr P. 8, N., oboznámil sa s podstatným obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C 274/07 a 40C 154/09, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: Rozhodnutím o pridelení náhradného bytu bývalého Obvodného národného výboru Bratislava IV bol odporcovi pridelený byt č. XXX na XX. poschodí domu č. XX na T. ulici v N.. Na základe citovaného rozhodnutia odporca dňa 23.05.1986 prevzal uvedený byt do osobného užívania. S poukazom na ustanovenia § 871 ods. 1 zákona č. 509/1991 Zb. sa preto len právo osobného užívania bytu odporcu zmenilo na nájom. Z dôvodu neplnenia si základných povinností vyplývajúci z nájmu bytu - neplatenia nájomného za obdobie mesiacov 8-12/2003, 1-12/2004, 1-7/2005 prenajímateľ dňa 21.10.2005 pristúpil k výpovedi z nájmu predmetného bytu. bytu. Výpoveď bola odporcovi doručená podľa § 46 O.s.p. a nájomný vzťah skončil dňom 28.02.2006. Odporca bol z bytu exekučne vyprataný dňa 01.12.2010. Navrhovateľ vymáhal nedoplatky titulom bezdôvodného obohatenia na nájomnom za odbývané mesiace celého roku 2007 a nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2007 v celkovej sume 1319,51€ s príslušenstvom, získaného užívaním bytu po uplynutí doby nájmu. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že v byte na T. č. XX nebýva od r. 1992, kedy prestal platiť nájomné a zálohy spojené s užívaním bytu a nasťahoval sa do podnikového bytu jeho zamestnávateľa, ktorý bol zdevastovaný a postupne ho opravoval. Z bytu na T. ho donútili fakticky odísť neznesiteľné podmienky, ktoré vytváral bezprostredný sused, obývajúci garsónku o poschodie vyššie. Išlo o p. O., ktorý bol veľmi nebezpečný. Vo vchode boli pravidelne rozkopané schránky,. Jeho byt, ktorý bol tesne pod bytom pána O. bol pravidelne vytápaný. Z plafóna mu pravidelne pretekalo vždy keď sused čistil podlahu vo svojom byte, pravdepodobne hadicou alebo vylievaním vody z vedier od psích fekálii, keďže v byte choval psov. Odporca bol permanentne obťažovaný susedovým neustálym hulákaním, hádzaním vecí na jeho balkón. Veci sused z balkóna vyhadzoval aj priamo na ulicu, čím ohrozoval okoloidúcich. Vyrážal pravidelne poistky. Keď sa bývanie v jeho garsónke stalo skutočne neznesiteľným, vyriešil to prakticky - odchodom. Dúfal, že na základe množstva petícii ostatných obyvateľov bytového domu vykoná prenajímateľ potrebné opatrenia a bude sa môcť do bytu vrátiť. Preto neukončil nájomný vzťah a ani prenajímateľovi nehlásil zmeny, aby zbytočne neupozorňoval na to, že v byte nebýva, keďže stále žil v nádeji, že sa situácia znormalizuje a opäť tam bude môcť bývať. Výpoveď z nájmu bytu neprebral, keďže sa v čase jej doručovania v byte nezdržiaval. Na pojednávaní vo veci sp. zn. 14C 274/07 sa dozvedel o možnosti požiadať o generálny pardon ohľadom príslušenstva, ak uhradí všetky svoje dlhy voči navrhovateľovi. Všetky vyúčtované nároky navrhovateľa uhradil, ale napriek tomu mu bolo oznámené, že sa na neho nevzťahuje, keďže mu bola daná výpoveď z nájmu. Keďže v byte nebýval, nedochádzalo k absolútne žiadnej spotrebe či už teplej alebo studenej vody a byt tiež nebol priamo vykurovaný. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 32C 368/02, v ktorom konaní sa navrhovateľ voči A. O. domáhal vypratania bytu č. XXX na T. XX v N. vyplýva, že menovanému (bezprostrednému susedovi odporcu) bola daná v dôsledku sťažností z titulu porušovania dobrých mravov v dome, v ktorých sa obyvatelia domu sťažovali na jeho správanie. V danej veci bolo prenajímateľom pred pristúpením k výpovedi doručenej p. O. dňa 18.06.2002, vykonané šetrenie výsluchom priamych susedov, pričom bolo zistené, že porušovanie dobrých mravov bolo nasledovného charakteru: p. O. sústavne porušoval v dome nočný kľud hlučným správaním do neskorých nočných hodín, čím hrubo porušoval zásady domového poriadku. Sústavne rušil nočný kľud susedov, znečisťoval a devastoval spoločné priestory a zariadenia v dome a jeho okolí, vyvolával konfliktné situácie. Z balkóna vyhadzoval rôzne predmety, čím vážne ohrozoval zdravie a životy nielen obyvateľov domu, ale aj okoloidúcich
občanov. Sústavne vytápal svojich susedov, čím im znehodnocoval ich majetok. Denne vyhadzoval odpadky a výkaly po psoch z balkóna. Z jeho bytu sa šíril hrozný zápach; po celom objekte sa z neho šírili mravce a šváby, do odpadovej kanalizácie hádzal rôzne predmety, ktoré spôsobovali upchatie odpadových šácht, v dôsledku čoho dochádzalo k sústavnému vytápaniu bytov, nachádzajúcich sa pod jeho bytom. Fyzicky napádal svojich susedov, ktorí ho upozornili, aby sa správal slušne. V byte choval dvoch psov, ktorých vypúšťal na chodbu a tešil sa, keď sa susedia a ich návštevy psov báli. Jeho chovanie bolo pre obyvateľov domu neúnosné, z ktorého dôvodu žiadali navrhovateľa o okamžité zjednanie nápravy. V byte p. O. viac krát museli zakročiť aj príslušníci polície. Jeho nedôstojné správanie sa sa postupom času stupňovalo a dokonca ublížil na zdraví susedovi, na čo navrhovateľ pristúpil po predchádzajúcej výstrahe zo dňa 16.03.1998 k podaniu výpovede. Keďže bolo preukázané, že p. O. hrubo poškodzoval a znečisťoval spoločné priestory a zariadenia domu, sústavne narušoval pokojné bývanie ostatných nájomcov a vlastníkov bytov, porušoval dobré mravy v dome a ohrozoval bezpečnosť a zdravie ostatných nájomcov a vlastníkov bytov v dome boli naplnené výpovedné dôvody podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka a rozsudkom č.k. 32C 368/2002-99 zo dňa 04.06.2009, právoplatným dňa 01.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 270/09-116 zo dňa 29.10.2009 mu bola uložená povinnosť byt vypratať. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 687 ods. 1 OZ prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
Podľa § 697 OZ ak nájomník nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po ich zročnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Výšku poplatku z omeškania upravuje nar. č. 87/1995 Z.z. tak, že poplatok je 0,25 % za každý deň omeškania, najmenej však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania Podľa § 451 OZ - (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V danom prípade je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval platne uzavretý nájomný vzťah k predmetnému bytu do 28.02.2006. Následne odporca, keďže byt protokolárne neodovzdal, užíval byt v roku 2007 bez právneho dôvodu.
Bolo preukázané, že odporca počas roku 2007 nezaplatil riadne a včas žiadnu platbu rovnajúcu sa výške nájomného ako aj zálohy za služby poskytované s užívaním bytu za r. 2007 a ako sám odporca uviedol i z dôvodu, že fakticky tento byt neobýval, služby nevyužíval, pretože sa v byte pre vyššie uvedené dôvody bývať nedalo. Dlžnú istinu zaplatil po podaní návrhu. Po čiastočnom späťvzatí návrhu čo do časti istiny zostalo predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky - poplatok z omeškania, na ktorý vznikol navrhovateľovi nárok po uplynutí 5 dní od splatnosti nájmu, resp. po uplynutí 15 dní od doručenia vyúčtovania za r. 2007. Zásielka, ktorou bolo odporcovi doručované vyúčtovanie bola uložená na pošte dňa 31.07.2008. Navrhovateľ si však v predmetnom konaní uplatnil úrok z omeškania za jednotlivé platby rovnajúce sa nájomnému za mesiac 1/2007 vo výške 9,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 2/2007 vo výške 9,00% zo sumy 102,17€, za mesiac 3/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 4/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€ ,za mesiac 5/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€ ,za mesiac 6/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 7/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 8/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 9/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 10/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 11/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, za mesiac 12/2007 vo výške 8,5% zo sumy 102,17€, tiež požadoval úrok z omeškania z vyúčtovania nákladov za rok 2007 zo sumy 93,47e od 20.07.2008 vo výške 8,5% ročne.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy prináleží vždy, od prípadu k prípadu, sudcovi. Dobré mravy je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na daný čas a miesto.
Hoci je nesporné, že zo strany odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a teda navrhovateľovi vznikol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami nárok na príslušenstvo neuhradenej pohľadávky, v danom prípade bolo potrebné s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu prihliadnuť ku skutočnosti, že odporca byt prestal užívať de facto pričinením tretej osoby - nájomcu bytu v jeho bezprostrednom susedstve, ktorý svojim správaním sústavne narušoval pokojné bývanie odporcu, flagrantne porušoval dobré mravy v dome a ohrozoval bezpečnosť a zdravie všetkých obyvateľov domu. K neuhrádzaniu nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu odporcom teda nedochádzalo iba z dôvodu reálneho neužívania bytu, keď bol odporca pod tlakom okolností donútený zabezpečiť si pokojné a dôstojné bývanie alternatívne. V súvislosti s užívaním bytu, ktorý odporcovi poskytol jeho zamestnávateľ, si zjavne povinnosti nájomcu riadne plnil a plní. Vychádzajúc z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 32C 368/02 neúnosná situácia v bytovom dome na T.l. č. XX . trvala už od prvej polovice 90- tych rokov. Napriek početným sťažnostiam a petíciám ostatných nájomcov, resp. vlastníkov bytov v dotknutom bytovom dome sa však správca bytového domu, ktorý mal sám dbať o predchádzanie takýmto neprimeraným zásahom do práv ostatných obyvateľov domu a disponoval zákonnými možnosťami situáciu riešiť, rozhodol pristúpiť k výpovedi z nájmu bytu problematického nájomcu až v r. 1998, po tom, čo zo strany p. O. došlo až k fyzickému napadnutiu jedného zo susedov. Návrh na vypratanie nehnuteľnosti bol voči menovanému podaný na súde až o ďalšie 4 roky neskôr (16.10.2002), v dôsledku čoho v zásade nečinnosťou navrhovateľa dochádzalo k ďalšiemu predlžovaniu pretrvávania pre ostatných obyvateľov ťaživého stavu. Ako hodnoverná sa v konaní preukázala výpoveď odporcu, v ktorej poukazoval na priamu príčinnú súvislosť medzi tým že byt opustil a neužíval a kompetentným subjektom dlhodobým neriešením výrazne obťažujúcich a ohrozujúcich zásahov do jeho práv na pokojné bývanie zo strany iného obyvateľa domu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa ako prenajímateľa dochádzalo rovnako k porušeniu jeho povinnosti, vyplývajúcej mu z ust. § 687 OZ, keď nájomcovi nebol aj v dôsledku jeho pasivity zabezpečený plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním prenajatého bytu. Z výpovede odporcu súd zistil, že p. O. stále nebol z bytu vyprataný. Preto súd neposkytol právnu ochranu nároku navrhovateľa na zaplatenie aj príslušenstva pohľadávky a návrh v tejto časti zamietol, nakoľko takýto výkon jeho práva považoval s poukazom na vyššie uvedené za rozporný s dobrými mravmi.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V späťvzatej časti istiny, v ktorej bol dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu, vzniklo v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. právo na náhradu trov konania navrhovateľovi, avšak v zamietnutej časti príslušenstva má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu úspešný odporca. S prihliadnutím na celý predmet konania súd vychádzal teda vychádzal z porovnateľného úspechu, resp. neúspechu oboch sporných strán v konaní a o trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.