Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_4C-63-2012.pdf
PDF · 87.52 KB
Case nature
Subarea
4C/63/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa X. V. L., L..C..I.., L. L.: Ú.Z. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený M. V.C., L..C..I.. L. L. Ú. X, F., K.: XX XXX XXX, proti odporcovi: Y. E., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, práv. zast.: R.. Y. F., E., L. L.: Š. G.. Č.. X, Ž., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: A. W. I. I. L. Q., L. L. U. XX, T., K.: XX XXX XXX, právne. zast.: R.. K. Š.E., E. L. L. G.. L.. Q. XXX/XX, L., o zaplatenie 162,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 58,15 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd v r a c i a navrhovateľovi krátený súdny poplatok v sume 9,87 eur, ktorý bol zaplatený kolkami zapravenými na prvopise návrhu.
Súd u p r a v u j e Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok vo výške 9,87 eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 162,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 82,82 od 24.09.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2012 sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k veci, vzniesol námietku premlčania a uplatnil si trovy konania.
Podaním doručeným súdu dňa 02.07.2012 v spojení s podaním zo dňa 17.11.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zastúpení svojho právneho zástupcu svoj vstup do konania, a to ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Podaním doručeným súdu dňa 09.11.2012 navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie návrhu navrhovateľ bližšie nezdôvodnil. Zároveň však navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP): Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 OSP: Súd konanie nezastaví, ak odporca so späť vzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 OSP: Nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späť vzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späť vzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým je späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu, ako aj skutočnosť, že nesúhlas odporcu, resp. vedľajšieho účastníka na strane odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania by bol neúčinný, keďže ku späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej (z uvedeného dôvodu súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v ustanovení § 6 OSP nerealizoval ani výzvu podľa ustanovenia 96 ods. 2 OSP), pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia týkajúceho sa zastavenia konania.
O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľ tým, že vzal svoj návrh na začatie konania späť bez bližšieho zdôvodnenia nesie procesné zavinenie na zastavení konania. Z uvedeného dôvodu by bol navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktoré im v tomto konaní vznikli.
Odporca si v tomto konaní náhradu trov konania uplatnil v zmysle § 151 ods. 1 vety prvej OSP v podaní doručenom súdu dňa 02.05.2012.
Odporca si uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej).
Súd preskúmal nárok uplatnený odporcom v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.).
Odporcovi potom voči navrhovateľovi nesúcemu procesné zavinenie na zastavení konania, priznal náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcej z:
a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 16,60 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,63 eur (sadzba pre rok 2012); 2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k veci na výzvu súdu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 16,60 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,63 eur (sadzba pre rok 2012);
b) náhrady DPH z :
priznaných odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 9,69 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl..
Trovy právneho zastúpenia, ktoré súd odporcovi priznal, tak činia 58,15 eur.
V konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporcu. Preto sa musel súd vysporiadať aj s náhradou trov konania uplatnenou vedľajším účastníkom vystupujúcim na strane odporcu.
Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej vôle podaním doručeným súdu dňa 02.07.2012, v ktorom oznámil iba to, že vstupuje do konania, požiadal o doručenia návrhu s prílohami a uplatnil si trovy konania. Následne podaním zo dňa 17.11.2012 upresnil toto svoje podanie len tým, že vzhľadom na chybu pri uvedení nesprávnej spisovej značky vstupuje do konania 4C/63/2012 na podporu odporcu Y. E.. Je teda zrejmé, že vedľajší účastník si uplatnil trovy konania už v podaní, ktorým len oznámil svoj vstup do konania, a to bez toho, aby mu boli známe okolnosti sporu. V čase vstupu do konania totiž vedľajší účastník ešte nemal k dispozícii ani návrh s prílohami (o ktorých zaslanie žiadal), nemohol byť preto vôbec oboznámený s konkrétnym prípadom. Okrem podania, ktorým oznámil svoj vstup do konania, nevykonal vedľajší účastník doposiaľ žiadny procesný úkon. Žiadny kvalifikovaný procesný úkon vedľajší účastník na strane odporcu ani vykonať nemohol, pretože mu doposiaľ súd nedoručil ani návrh s prílohami, z ktorých by prípadne mohol pri jeho uskutočnení vychádzať.
Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník v zastúpení svojím právnym zástupcom nevykonal v konaní žiadny úkon právnej služby (či už písomné podanie vo veci samej, účasť na pojednávaní a pod.). Jediným úkonom, o ktorom by v súvislosti so vstupom do konania mohlo byť uvažované, je príprava a prevzatie zastúpenia.
Práve s poukazom na to, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd doposiaľ návrh s prílohami neposlal a tento tak nemohol byť oboznámený s bližšími okolnosťami prípadu, nemožno podľa názoru súdu hovoriť o kvalifikovanom vykonaní úkonu „príprava a prevzatie zastúpenia prvá porada s klientom“.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka konania oznámil svoj vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť (vzhľadom na to, že nemal k dispozícii návrh, o čom svedčí skutočnosť, že žiadal o jeho zaslanie). Z týchto skutočností možno potom uzavrieť, že úkon „príprava a prevzatie zastúpenia“, s ktorým by ako s jediným bolo možné vzhľadom na okolnosti prípadu operovať, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným, keďže k jeho kvalifikovanému vykonaniu nemohlo vzhľadom na neznalosť okolností prípadu dôjsť. Príprava prevzatie prípadu pritom nemôže spočívať len v tom, že právny zástupca vedľajšieho účastníka bez ďalšieho len oznámi súdu vstup do konania, naviac, keď rovnaké „oznámenie o vstupe do konania“ je zasielané paušálne do množstva iných súdnych konaní len s tým, že vymení v tomto podaní spisovú značku a označenie odporcu, na podporu ktorého do konania vstupuje. Uvedený úkon predpokladá minimálne oboznámenie sa s okolnosťami konkrétneho prípadu, na základe čoho potom možno pristúpiť k vykonaniu ďalších naň nadväzujúcich úkonov, k čomu v tomto prípade preukázateľne nedošlo.
Naviac, teoreticky, keby aj došlo v konaní ku kvalifikovanej príprave a prevzatiu prípadu, resp. aj k iným úkonom právne služby, súd by takto vynaložené trovy právneho zastúpenia nepovažoval za účelne vynaložené, a to z nasledovných dôvodov:
Súd zistil, že cieľom vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako združenia na ochranu spotrebiteľov v zmysle § 2 ods. stanov občianskeho združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy, osvetová činnosť a výkon mediácie v oblasti spotrebiteľskej ochrany.
Súd je vzhľadom na uvedené toho názoru, že pokiaľ bolo občianske združenie založené práve za týmto a nie iným účelom a pokiaľ združenie výslovne špecifikuje v stanovách, že vrámci svojej činnosti vystupuje okrem iného aj v pozícii vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch, musí byť združenie spôsobilé vykonávať účel, na ktorý bolo založené samostatne, a to aj bez nutnosti zastúpenia advokátom.
Naviac má súd preukázané, že jednou z osôb oprávnenou konať za občianske združenie je aj R.. K. Š., tj. osoba celkom zjavne s právnickým vzdelaním. Za takého stavu je potom súd presvedčený, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokátom nevyhnutné nie je.
Pokiaľ zakotvil zákonodarca možnosť vstupu vedľajšieho účastníka tohto druhu do konania na podporu odporcu - spotrebiteľa, potom mal určite za to, že takýto vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, samo vie poskytnúť kvalifikovanú pomoc, keďže pôsobí v oblasti, v ktorej sa vyzná. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník už sám z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc.
Okrem toho, súd záverom poznamenáva, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, aby sa s odporcom kontaktoval. Pokiaľ by vedľajší účastník kontaktoval odporcu, bolo by mu bezpochyby známe, odporca sa sám nechal zastúpiť splnomocneným právnym zástupcom. Za takéhoto stavu, keď odporca je zastúpený svojím splnomocneným zástupcom a ešte okrem toho vystupuje na jeho podporu združenie na ochranu spotrebiteľa zastúpené ďalším právnym zástupcom, má súd o to viac za to, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je neúčelné.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd náhradu trov konania spočívajúcich výlučne v uplatnených trovách právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta v spojitosti s ods. 4 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSP), podľa ktorých poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur, a následne ešte pred prvým pojednávaním svoj návrh vzal späť, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh prostredníctvom príslušného daňového úradu. Súd rozhodol o jeho vrátení po krátení o sumu 6,63 eur, tj. o vrátení súdneho poplatku vo výške 9,87 eur (16,50 eur - 6,63 eur).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.