Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-11C/89/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim, v právnej veci navrhovateľa U. Č., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. L. M. F., B. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Soňou Miškovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Čsl. armády 4, proti odporcovi D. P., M.. XX.X.XXXX, Q. P. A., L. X/ X, právne zastúpený JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Trenčín, Legionárska 2/210, o zaplatenie 6.576,47 € s príslušenstvom a o splnenie nepeňažnej povinnosti takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 4.700 € proti splneniu vzájomnej povinnosti navrhovateľa vydať odporcovi vozidlo D. L. P. X.XdCi, F.: F., V. M. XXX Q., D..F.. XX/XXXX, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 560 € a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.260 € za obdobie od 18.1.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný prevziať a na vlastné náklady odviezť automobil Renault Megane Scenic 1.5dCi, VIN: VF1JM020533091315, EČ NM 013 BJ, r.v. 12/2004 z miesta jeho uskladnenia G.B. XX, L. Y. - AUTOOPRAVOVŇA, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1.183,55 €, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.

Odporca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania 69,66 €, a to do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania 17,41 €, a to do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

Odporcovi sa vracia súdny poplatok za odpor proti rozkazu na plnenie vo výške 99,50 € po právoplatnosti tohoto rozhodnutia prostredníctvom Daňového úradu Trenčín.

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu k zaplateniu 6.576,47 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 17.1.2012 do zaplatenia a súčasne k povinnosti prevziať a na vlastné náklady odviezť z miesta uloženia v autoopravovni v Očkove automobil Renault Megane Scenic. Navrhovateľ žiadal tiež náhradu trov konania. Ku skutkovým okolnostiam uviedol, že 3.8.2011 kúpil od odporcu automobil Renault Megane Scenic 1.5dCi, F.: F., V. M. XXX Q., r.v. 12/2004 (ďalej vozidlo) za kúpnu cenu 4.700 €. Podľa kúpnej zmluvy malo byť vozidlo v dobrom stave, riadne udržiavané bez skrytých závad. Vozidlo malo mať najazdených 140.000 km, nemala s ním byť spôsobená dopravná nehoda a odporca mal byť prvým majiteľom. Krátko po kúpe, dňa 16.08.2011, pri najazdených 276 km bola na vozidle zistená netesnosť prevodovky, chybné spojkové ložisko a opotrebované ložiská predných kolies, onedlho i zadných. Dňa 3.10.2011 pri navrhovateľom najazdených 444 km došlo k zníženiu výkonu motora a tento začal klepať. Diagnostikou boli zistené dva nefunkčné vstrekovače. Po ich oprave 18.10.2011 bola odhalená príčina klepania motora, a to zadreté ojničné ložisko v prvom valci motora. V tej súvislosti bola natiahnutá ojničná hlava a doryhovaný ojničný čap. Od tohoto zistenia je vozidlo nepojazdné, odstavené v autoservise v G..

Vzhľadom na uvedenú poruchovosť vozidla si nechal navrhovateľ vypracovať znalecký posudok k otázkam stavu vozidla, príčin závad a možnostiam ich opráv. Znalec konštatoval, že vozidlo nemožno hodnotiť ako vozidlo v dobrom stave a okrem iného uviedol zistenie manipulácie s počtom najazdených kilometrov smerom nadol.

V autoservise malo byť tiež zistené, že vozidlo vykazuje poškodenie nosníkov v oblasti prevodovky, z čoho navrhovateľ usúdil na poškodenie autonehodou. To sa následne malo navrhovateľovi potvrdiť, keď vo vozidle našiel čestné prehlásenie vinníka autonehody, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu vozidla.

Pre viaceré nepravdivé uistenia v zmluve a pre vady vozidla spôsobujúce jeho neupotrebiteľnosť, následne navrhovateľ dňa 11.01.2012 od zmluvy odstúpil, pri čom využil služby právnej pomoci.

Požadovaná istina tak predstavuje nároky z odstúpenia od zmluvy ako aj nároky s tým súvisiace:

4.700 € z titulu vrátenia kúpnej ceny,

1.316,47 € náhradu škody vzniknutej investíciami do opráv a súčiastok vozidla,

560 € z titulu nákladov spojených s uplatnením vád (400 znalecký posudok, 160 € právna služba za vypracovanie odstúpenia).

Zodpovednosť odporcu za vady na vozidle odvodzoval navrhovateľ tiež z ustanovenia , keďže sa vyskytli do 6 mesiacov od prevzatia veci.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz a rozkaz na plnenie, proti ktorým podal odporca včas odpor, čím došlo k ich zrušeniu a súd nariadil pojednávanie. Odporca zaplatil súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu a tiež za odpor proti rozkazu na plnenie, tu vo výške 99,50 €.

Odporca s návrhom nesúhlasil ani len čiastočne, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy s navrhovateľom i odovzdanie vozidla. Stav vozidla však považoval za dobrý a navrhovateľ mal možnosť sa s ním oboznámiť v rámci prehliadky a skúšobnej jazdy. Údržbu vykonával podľa servisného intervalu, ktorého uplynutie vždy signalizoval palubný počítač a vykonal vždy všetky servisné úkony predpísané pre daný servisný interval. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sám vozidlo užíval a závady mohli vzniknúť ako následok jeho užívania. Poprel, že by vozidlo bolo v minulosti havarované a k prehláseniu o nehode uviedol, že sa jednalo iba o drobnú nehodu, pri ktorej vznikla iba menšia prasklina na blatníku. Túto si opravil sám. O náraze v oblasti prevodovky nemal žiadnu vedomosť a aj tu uviedol, že mohol nastať počas používania vozidla navrhovateľom. Považoval za nepreukázané, že by malo vozidlo navrhovateľom vytýkané vady už v čase predaja. O stočení kilometrov odporca nemal žiadnu vedomosť, takýto zásah z jeho strany vykonaný rozhodne nebol. V tejto súvislosti poukázal na to, že za kúpnu cenu vozidla sa predávajú aj autá s vyšším počtom kilometrov, k čomu predložil ponuky inzerátov. Rozsah stočenia kilometrov považoval za nepreukázaný.

K zásadnej závade vozidla - zadretému ojničnému čapu odporca uviedol, že táto vznikla počas používania vozidla navrhovateľom, a pre prípad platného odstúpenia od kúpnej zmluvy považoval túto závadu za škodu na svojom vozidle, spôsobenú navrhovateľom. Vzhľadom na to započítal svoj nárok na náhradu škody spôsobenej na vozidle na nárok navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny. Presnú výšku zápočtu však odporca ani na opakovaný dopyt súdu neuviedol, pretože mal za to, že ju možno zistiť až znaleckým dokazovaním, ktoré by k tejto otázke bolo nevyhnutné v konaní vykonať.

K uplatnenému návrhu na odvoz vozidla z miesta jeho terajšieho uskladnenia odporca uviedol, že v tomto smere nemá navrhovateľ vecnú legitimáciu, keďže vozidlo je u tretieho subjektu a iba on by sa tak mohol domáhať uloženia takejto povinnosti.

Odporca považoval doklady navrhovateľa k vynaloženým výdavkom na opravy vozidla za časovo nesúladné s tvrdeným priebehom opráv. Tiež uviedol, že konanie navrhovateľa považuje za zneužitie práva. Navrhovateľ mal totiž uviesť, že niekoľko dní po kúpe zistil, že sa jedná o problémové vozidlo, no jeho vady riešil vlastnými nemalými investíciami a od zmluvy odstúpil až takmer po 6 mesiacoch. I keď by teda jeho uplatnenie nárokov spĺňalo formálne požiadavky, odporca žiadal, nepriznať práve im právnu ochranu z uvedeného dôvodu zneužitia práva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov R. L., T. W. J. I.. T. P.Ň., ktorého znalecký posudok predložený navrhovateľom bol oboznámený ako listinný dôkaz. Ďalej súd oboznámil listiny: správu od spoločnosti Renault Slovensko, s.r.o., výpis z evidencie DI, informáciu od spoločnosti Autovia, charakteristiku oleja Castrol, inzerát na štvorkolku, čestné prehlásenie matky navrhovateľa, program údržby, kópie štítkov k výmene oleja a rozvodov, servisnú knižku, protokoly o EK a STK, príjmový doklad od Ing. P., JUDr. Miškovičovej, príkaz na úhradu, odstúpenie od zmluvy s doručenkou, kúpnu zmluvu, príjmové doklady, dodací list, záznam z kontroly trysiek, výpis z diagnostiky riadiacej jednotky, zákazkový list, vyjadrenie k poruche motora, pokladničný doklad z 21.9.2011, faktúru z 9.12.2011, výdajku, pokladničný doklad, objednávku, pokladničný doklad z 23.9.2011, podací lístok z 12.1.2012, výpis pre telefónne číslo XXX XXX XXX, dodatok k znaleckému posudku, stanovisko PZ odporcu zo 7.11.2012 a zistil tento skutkový stav veci uvedený chronologicky:

Nebolo medzi účastníkmi sporné a bolo preukázané tiež kúpnou zmluvou potvrdením o vklade hotovosti, že navrhovateľ ako kupujúci a odporca ako predávajúci uzavreli dňa 03.08.2011 kúpnu zmluvu, ktorou odporca previedol na navrhovateľa vozidlo za kúpnu cenu 4.700 €. Kúpna cena bola vyplatená. K stavu vozidla kúpna zmluva uvádzala:

Predávajúci vyhlasuje, že predmetné motorové vozidlo:

bolo používané,

bolo riadne udržiavané,

ku dňu podpisu tejto zmluvy má najazdených 140.000 km,

je v dobrom stave,

nemá žiadne skryté vady.

Ako ďalšie je rukou písaným doplnené: „Nebola spôsobená nehoda.“ To je i osobitne podpísané odporcom ako predávajúcim. Zmluva ďalej obsahuje vyhlásenie navrhovateľa ako kupujúceho, že so stavom vozidla sa riadne oboznámil jeho ohliadkou a skúšobnou jazdou a kupuje ho v stave v akom sa nachádza ku dňu podpisu tejto zmluvy. Vykonanie ohliadky a skúšobnej jazdy tiež nebolo medzi účastníkmi sporné.

Z výpovede odporcu bolo zistené, že vozidlo kupoval v SR v 8/2007 ako ojazdené, dovezené z Francúzska.

V servisnej knižke, ktorá bola spolu s vozidlom odovzdaná navrhovateľovi sú uvedené dátumy servisných prehliadok a pri nich najazdené počty najazdených kilometrov takto:

dňa 9.6.2005, najazdených 28.702 km,

dňa 7.12.2005, najazdených 57.676 km,

dňa 11.5.2006, najazdených 87.946 km,

dňa 22.11.2006, najazdených 88.674 km.

Servisná knižka obsahuje ešte jeden údaj o servisnej prehliadke datovaný na 22.11.2006 s počtom kilometrov 121.004 km. Tento záznam je prečiarknutý a prečiarknutie je opatrené nečitateľným podpisom a dátumom 22.11.2006. Všetky záznamy sú potvrdené pečiatkou označujúcou francúzsky servis v Loriol- sur-Drôme.

Zo správy spoločnosti Renault Slovensko bolo zistené, že vozidlo bolo vyrobené pre francúzsky trh a vo Francúzsku tiež prvýkrát registrované dňa 29.12.2004 a uvedené do prevádzky. Podľa interných záznamov spoločnosti boli s vozidlom navštívené iba autorizované servisy vo Francúzsku, a to:

dňa 17.1.2006 s počtom 60.861 km (Loriol-sur-Drôme),

dňa 11.5.2006 s počtom 87.946 km (Loriol-sur-Drôme),

dňa 11.8.2006 s počtom 107.233 km (Cavaillon).

Z protokolov o STK a EK sú stavy najazdených km vozidla k dátumom kontrol uvedené takto:

STK dňa 16.08.2007, stav 84.430 km, detto EK,

STK (administratíva) 22.08.2007, stav 85.231 km, detto EK,

STK dňa 13.08.2009, stav 113.797 km, detto EK,

STK dňa 08.09.2009, stav 114.679 km,

STK dňa 17.08.2011, stav 140.276 km, detto EK.

Ako je zrejmé, dátumy servisných úkonov a počty kilometrov pri nich zaznamenané sa pri porovnaní servisnej knižky s informáciami od spoločnosti Renault Slovensko nezhodujú. Údaje z niektorého z týchto dôkazov tak nezodpovedajú skutočnosti. Keďže je správa od spoločnosti Renault Slovensko priamo z databáz oficiálneho zástupcu výrobcu vozidla je namieste predpokladať podstatne menšiu možnosť jej pozmenenia ako v prípade servisnej knižky, ktorá prešla rukami prinajmenšom každého z vlastníkov vozidla, ale možno aj osobami sprostredkujúcimi predaj vozidla. Súd preto považuje údaje servisnej knižky za nepravdivé, a naopak v súlade so skutočným stavom považuje údaje obsiahnuté v správe spoločnosti Renault Slovensko.

Porovnaním údajov zo správy Renault Slovensko a z protokolov o STK bolo zistené, že stav počítadla kilometrov najazdených vozidlom nezodpovedá skutočnosti. STK z 16.8.2007 zaznamenala na počítadle 84.430 km, no o rok skôr, pri servisnej prehliadke dňa 11.8.2006 malo vozidlo najazdených už 107.233 km. Preukázateľné „stočenie“ tak predstavuje 22.803 km. Ak však bolo vozidlo v období 11.8.2006 až 16.8.2007 používané rovnako intenzívne ako predtým (cca 40.000 km ročne) bol skutočný počet „stočených“ kilometrov podstatne vyšší.

Keďže stav počítadla kilometrov vozidla nezodpovedal skutočnosti, nezodpovedal skutočnosti ani údaj o najazdených kilometroch uvedený v kúpnej zmluve, ktorý z neho vychádzal. Údaj o najazdených kilometroch uvedený v kúpnej zmluve bol oproti skutočnosti nižší.

Z listiny “Uplatnenie práv na odstúpenie od kúpnej zmluvy“ a z doručenky bolo zistené, že v písomnosti z 11.01.2012 adresovanej zo strany navrhovateľa odporcovi, navrhovateľ uviedol, že od kúpnej zmluvy z 3.8.2011 odstupuje podľa , . Ako dôvod odstúpenia navrhovateľ okrem iného uviedol, že uistenie obsiahnuté v kúpnej zmluve o najazdených 140.000 km sa nezakladá na pravde, pretože vozidlo má najazdený väčší počet kilometrov. Navrhovateľ ďalej v písomnosti uviedol, že vzhľadom na odstúpenie žiada vrátiť kúpnu cenu ako aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením vád, a to 400 € za znalecký posudok a 160 € za právne služby. Navrhovateľ tiež požiadal o náhradu 1.316,47 €, ako škody, ktorá mu vznikla tým, že do odstúpenia túto sumu vynaložil na opravy vozidla. Celkovo tak navrhovateľ žiadal uhradiť 6.576,47 €, a to obratom. Navrhovateľ súčasne vyzval odporcu na prevzatie vozidla z miesta jeho uskladnenia. Pre prípad nesplennia tejto povinnosti upozornil odporcu na povinnosť platenia skladného. Písomnosť s týmto obsahom bola odporcovi doručená 16.1.2012.

Z príjmového dokladu vystaveného JUDr. Miškovičovou bolo zistené, že navrhovateľ zaplatil JUDr. Miškovičovej 160 € vo veci náhrady škody voči odporcovi. Plná moc na zastupovanie v súdnom konaní bola JUDr. Miškovičovej udelená neskôr (14.2.2012).

Z vyúčtovania a príjmového dokladu vystaveného znalcom Ing. T. P. bolo zistené, že navrhovateľ zaplatil za vypracovanie posudku 20/2011 znalcovi 400 €. Tento posudok bol navrhovateľom predložený v konaní a bol oboznámený ako listina. V jeho záveroch sa konštatuje:

Na vozidle bolo manipulované s počítadlom kilometrov smerom nadol.

Na vozidle boli zistené stopy po opravovaných nosníkoch v ľavej prednej časti vozidla nasvedčujúce poškodeniu autonehodou. Toto bolo spresnené v rámci výpovede ako pravdepodobné zachytenie do prekážky typu obrubník spodnou časťou vozidla. Konštatovaný súvis s netesnosťami na prevodovke nachádzajúcej sa v blízkosti.

Na palivovom systéme vozidla boli zistené kovové piliny v dvoch vstrekovačoch, ktorých zdrojom je opotrebované čerpadlo. (Rovnaký záver konštatuje aj písomné potvrdenie servisu T..)

Na motore vozidla bolo zistené zadreté ojničné ložisko v prvom valci motora. (Obdobný záver konštatuje aj písomné potvrdenie servisu T..) Ako možná príčina je konštatované zanedbanie výmenných intervalov motorového oleja v minulosti. Túto závadu považoval Ing. P. za najzásadnejšiu, robiacu vozidlo nepojazdným. Náklady na jej odstránenie výmenným spôsobom za repasovaný motor vyčíslil na 3.192 €. Na pojednávaní Ing. P. doplnil, že na nedodržanie intervalov výmeny oleja a servisných intervalov vôbec má priamy dopad i „stočenie“ kilometrov, pretože je to východiskový údaj. Tiež konštatoval, že už samotný interval výmeny oleja stanovený výrobcom na 30.000 km je z hľadiska zachovania dostatočných mazacích vlastností oleja prinajmenšom hraničný a jeho prekročenie je tak krajne nežiaduce. Naopak, považuje za vhodné vymieňať olej pri menšom nábehu.

Závady, ktoré Ing. P. zistil, a ktoré sa prejavili v čase užívania vozidla navrhovateľom, nemožno podľa neho pričítať ako dôsledok používania vozidla navrhovateľom.

Z pokladničných dokladov, faktúry a výpovede navrhovateľa bolo zistené, že počas užívania vozidla navrhovateľom, vynaložil na jeho opravy a diely finančné prostriedky takto:

21.09.2011 autobatéria 120,13 €,

23.09.2011 spojkové ložisko 68,52 €,

3.10.2011 diagnostika trysiek 109,58 €,

17.10.2011 kúpa trysiek, ventilkov, oprava common rail 399,51 €,

20.10.2011 práca na zistení zadretia ojničného čapu 110 €,

9.12.2011 demontáž a montáž prevodovky, pretesnenie prevodovky, výmena spojkového ložiska, vymontovanie vstrekovacích trysiek, vyčistenie palivového systému, montáž trysiek, výmena vzduchového filtra, výmena ložísk predných kolies 508,73 €.

Celkom tak bolo navrhovateľom vynaložených 1.316,47 €. Rozpor v časovom slede vykonaných prác a ich vyúčtovania, na ktorý poukazoval odporca mal súd za odstránený na základe objednávky prijatej L. Y. - autoopravovňou v G. (č.l. 75), z ktorej bolo zistené, že navrhovateľ dohodol platbu až na december, i keď práce boli objednané 12.9.2011. O vykonaní prác účtovaných faktúrou z 9.12.2011 už v priebehu mesiaca 9/2012 a 10/2012 svedčí aj skutočnosť, že spojkové ložisko, ktoré bolo pri týchto prácach menené bolo kúpené už 23.09.2011. Súd tak nepovažoval za potrebnú svedeckú výpoveď fakturantky z autoservisu. Rovnako nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie oboznámením montážnych listov a oboch autoservisov, v ktorých bolo vozidlo opravované, pretože vykonanie úkonov a dodanie materiálu nepovažoval z predložených účtovných dokladov na rozdiel od odporcu za sporné. Z dokladov a svedeckej výpovede U.. L. jednoznačne vyplýva, že diagnostika a oprava vstrekovacích trysiek a riadiacej jednotky bola vykonaná vo viacerých fázach v dvoch servisoch. Súd tiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedka - technika STK, ktorý sa mal vyjadriť k rozsahu zisťovaní týkajúcich sa stavu vozidiel pri TK. Rozsah týchto zisťovaní je zrejmý z protokolov o TK, kde sú uvedené číselné kódy možných závad. Zoznam možných závad tak predstavuje okruh zisťovaných skutočností o technickom stave vozidla..

Napokon nebolo medzi účastníkmi sporné, že vozidlo sa v súčasnosti nachádza v Autoservise L. Y. F. G..

Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa , právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

Podľa , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa , kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

Pre právne posúdenie návrhu bolo nevyhnutné posúdiť jednotlivé uplatnené nároky jednotlivo, pretože sú založené na rozličnom právnom základe. V prvom rade je to nárok na vrátenie kúpnej ceny 4.700 € požadovaný z titulu zrušenej zmluvy v dôsledku odstúpenia. Súd tak skúmal, či boli v danom prípade naplnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, či bolo odstúpenie včasné a platné. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že odporca ako predávajúci ubezpečil navrhovateľa ako kupujúceho, že vozidlo ma ku dňu predaja najazdených 140.000km. Táto informácia v kúpnej zmluve je uvedená slovným spojením „Predávajúci vyhlasuje“, je vzťahovaná k presnému dátumu a počtom je vyjadrená presne, nie iba orientačne. Nie je tak iba prostým konštatovaním v zmluve, ale možno jej bez pochyby pripísať povahu ubezpečenia. Súčasne sa jedná o ubezpečenie o vlastnosti predávanej veci, a to o vlastnosti mimoriadne podstatnej. Pri ojazdenom vozidle je totiž počet najazdených kilometrov spolu s vekom vozidla najdôležitejším údajom vypovedajúcim o miere jeho opotrebenia, teda o kvalitatívnych vlastnostiach. Vo všeobecnosti je to údaj uvádzaný a zisťovaný bez výnimky a o jeho dôležitosti svedčí i priamy dopad na úroveň ceny so všeobecne známou nepriamou úmerou. I keď nebolo preukázané, že by si navrhovateľ najazdených 140.000 km pi predmete kúpnej zmluvy ako vlastnosť vozidla vymienil, má súd za to, že pre mimoriadnu dôležitosť tohoto údaja je to jednoznačne vlastnosť, s ktorej nepravdivým uvedením je potrebné spájať oprávnenie kupujúceho odstúpiť od zmluvy. Je namieste predpokladať, že žiadny rozumne uvažujúci kupujúci by nemal záujem o uzatvorenie zmluvy totožného obsahu, pri znalosti, že vozidlo má vyšší počet kilometrov ako je uvádzaný predávajúcim, prípadne ani pri znalosti, že týmto údajom bolo na vozidle manipulované. Keďže bola nepravdivosť ubezpečenia o počte najazdených kilometrov jednoznačne preukázaná, bolo odstúpenie navrhovateľa od zmluvy v súlade s citovaným ustanovením . Odstúpenie bolo urobené včas ( ), jeho dôvod bol jednoznačne a nezameniteľne vyjadrený a bolo doručené odporcovi ako predávajúcemu. Bolo tak urobené platne a sú s ním spojené zákonom predpokladané účinky. Keďže mal súd „stočenie“ kilometrov za jednoznačne preukázané a považoval ho za dostatočný dôvod pre odstúpenie, ostatné dôvody odstúpenia, na ktoré sa odvolával navrhovateľ neskúmal pre nadbytočnosť takéhoto postupu. Pre úplnosť súd dodáva, že na uvedených záveroch nemení nič skutočnosť, že odporca nevedel o „stočených“ kilometroch, a teda ani o nepravdivosti svojho ubezpečenia. Miera zavinenia predávajúceho na nepravdivosti obsahu kúpnej zmluvy je vo vzťahu voči predávajúcemu irelevantná.

Platné odstúpenie navrhovateľa od zmluvy malo za následok zrušenie kúpnej zmluvy od počiatku ( ). So zrušením kúpnej zmluvy je potom spojený vznik vzájomnej povinnosti jej účastníkov, vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali. Keďže odporca dostal podľa zmluvy kúpnu cenu, je povinný ju v celom rozsahu vrátiť navrhovateľovi. Súčasne je táto jeho povinnosť podmienená povinnosťou navrhovateľa vrátiť mu vozidlo, ktoré ako plnenie podľa zmluvy obdržal on. Pretože takéto vzájomné vyporiadanie zrušenej zmluvy vyplýva priamo zo zákona, súd návrhu čo do nároku na vrátenie kúpnej ceny v plnom rozsahu vyhovel, no podmienil ho splnením vzájomnej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi ( ).

Ďalším uplatneným nárokom bolo zaplatenie 400 € za posudok a 160 € za právne služby spojené s odstúpením ako úhrada nevyhnutných nákladov, ktoré vznikli navrhovateľovi v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Súd má za to, že oba tieto úkony je potrebné v situácii navrhovateľa považovať za nevyhnutné. Čo sa týka technického stavu vozidla, vyskytli sa na ňom po kúpe závady (čo nie je pri ojazdenom vozidle nič mimoriadne) a tieto si navrhovateľ nechal odstrániť v servise. Tu sa od mechanikov dozvedel o potrebe ďalších opráv, neskôr sa ešte ďalšie závady prejavili na chode motora. Po zistení ich príčiny bol navrhovateľ mechanikmi oboznámený so stavom vylučujúcim upotrebiteľnosť vozidla. Niet divu, že v tomto „návale“ porúch, kedy navrhovateľovi po vynaložení nemalých prostriedkov na kúpu a čiastkové opravy ostalo nepojazdné auto, požiadal o odborné stanovisko nezainteresovanú osobu znalú problematiky. Takýto značný rozsah závad a frekvencia ich výskytu mohli totiž u navrhovateľ vyvolať i nedôveru k servisu a pochybnosti o správnosti ich zistení. Napokon to bol tiež práve znalec, kto zistil „stočenie“ kilometrov, keďže ako podklad použil aj záznamy zo servisnej histórie vozidla, ku ktorým by navrhovateľ inak prístup nemal. Je tak namieste otázka, či by navrhovateľ bez odbornej pomoci znalca bol schopný zistiť skutkovú opodstatnenosť odstúpenia. Súd má za to, že nie a vyhľadanie služieb znalca považuje v pozícii navrhovateľa za racionálne riešenie vzniknutej situácie. Rovnako tak za správne považuje následné vyhľadanie právnej pomoci a vynaloženie nákladov na vyhotovenie odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy totiž nie je bežným a jednoduchým právnym úkonom každodenného života. Je úkonom, vyžadujúcim presné vymedzenie dôvodov, jednoznačnosť a včasnosť, ktoré sa bez znalosti právneho predpisu a odborných vedomostí pri tomto úkone pravidelne zanedbajú. To má samozrejme za následok, že práva z odstúpenia nevzniknú a odstupujúci je o niektoré svoje práva ukrátený. Úhrada nákladov na odborné služby týkajúce sa skutkových ako aj právnych okolností je pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady vzhľadom na uvedené plne namieste a súd navrhovateľovi aj tieto nároky priznal v plnom rozsahu. K náhrade za vypracovanie odstúpenia od zmluvy súd dodáva, že nebola advokátkou účtovaná ani v celom rozsahu, ktorá by pri hodnote tohoto úkonu patrila podľa advokátskej tarify.

Zo sumy kúpnej ceny a náhrady nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady vozidla súd navrhovateľovi priznal i uplatnený úrok z omeškania. O tomto rozhodol podľa , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania počnúc dňom 17.1.2012, teda odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia, v ktorom žiadal odporcu o zaplatenie obratom. V súlade s je však potrebné splniť dlh prvého dňa po tom, čo navrhovateľ o plnenie odporcu požiadal. Prvého dňa po doručení mal odporca plniť, a keďže tak neurobil dostal sa do omeškania. To však nie hneď prvého dňa po doručení (ten mal ešte celý k dispozícii na plnenie), ale až od nasledujúceho dňa, teda od 18.1.2012. Od tohto dátumu preto navrhovateľov patrí úrok z omeškania z priznanej istiny. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, preto čo do výšky priznal súd úrok z omeškania v celom rozsahu.

Ako obranu voči vyššie uvedeným priznaným peňažným plneniam vzniesol odporca námietku započítania svojej pohľadávky na náhradu škody, ktorú mal odporca spôsobiť na vozidle tým, že v súčasnosti je v stave značnou mierou znižujúcom jeho hodnotu. Pretože v prípade platného odstúpenia patrí vozidlo odporcovi, považoval odporca túto škodu za škodu na svojom majetku. Odporca však výšku tejto škody, a teda ani výšku zápočtu do skončenia konania nešpecifikoval a žiadal k tejto otázke vykonať znalecké dokazovanie. Započítanie však súd považuje za právny úkon, ktorý ku svojej platnosti vyžaduje, aby bol okrem iného urobený určite ( ). Pokiaľ však nie je uvedená výška započítania, trpí takéto započítanie ako právny úkon práve nedostatkom určitosti. Bez výšky zápočtu totiž nie je možné dovodiť rozsah účinkov tohoto úkonu. Neurčité započítanie, tak ako ho uplatnil odporca preto nebolo spôsobilé spôsobiť zánik ktoréhokoľvek uplatneného peňažného nároku navrhovateľa a sú ho z tohoto dôvodu nezohľadnil. To aj bez toho, aby sa zaoberal danosťou nároku, ktorý odporca mienil započítať, pretože akokoľvek dôvodný nárok na náhradu škody voči navrhovateľovi by nemal vplyv na rozsah nárokov navrhovateľa voči odporcovi pokiaľ by nebol započítaný platne. Nebolo namieste ani zisťovanie výšky škody znalcom pre potreby samotného úkonu započítania. Účelom dôkazu v súdnom konaní, a teda i znaleckého posudku, je preukázanie tvrdenia účastníka, a nie naopak, že dôkaz slúži ako podklad (východisko) tvrdenia. Až po vznesenom tvrdení o konkrétnej výške škody a jej započítaní, by prichádzal znalecký posudok do úvahy ako dôkaz k správnosti takého tvrdenia. Keďže odporcom vznesené započítanie nebolo spôsobilým dôvodom zániku dlhu odporcu voči navrhovateľovi, súd navrhovateľovi práva priznal v celom vzniknutom rozsahu.

Súd však navrhovateľovi nepriznal nárok na zaplatenie 1.316,47 €, ktoré navrhovateľ žiadal ako náhradu škody vzniknutej v dôsledku ním vynaložených nákladov na opravy vozidla. Je zrejmé, že o uvedenú sumu sa zmenšila majetková sféra navrhovateľa, keď tieto prostriedky vynaložil, no vlastníkom vozidla, do ktorého investícia smerovala nie je. Aby však bolo dôvodné požadovať náhradu tejto škody od odporcu, museli by byť na jeho strane naplnené predpoklady zodpovednosti za uvedenú škodu. Na strane odporcu by tak muselo existovať zavinené protiprávne konanie, ktorého dôsledkom by bola škoda na strane navrhovateľa.

Podľa totiž platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V konaní však nebolo preukázané, že by to bol odporca, kto manipuloval s počítadlom kilometrov, prípadne že by odporca nedodržiaval servisné intervaly (s výnimkou menšieho prekročenia intervalu výmeny rozvodov - bez dopadu na navrhovateľom opravované časti). Rovnako nebolo preukázané, že poškodenie nosníka a s tým súvisiacu netesnosť prevodovky spôsobil odporca, prípadne že by protiprávnym konaním spôsobil opotrebovanie ložísk, autobatérie, či častí palivového systém. Skutkový stav zistený v konaní tak neumožňuje záver, že by na strane odporcu došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktoré by malo za následok vznik zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla na strane navrhovateľa.

Požadovaná náhrada investícií navrhovateľa do vozidla, však môže byť právne posúdená ako bezdôvodné obohatenie, ku ktorému pri odstúpeniach od zmlúv a investíciách do predmetu zmluvy typicky dochádza. V dôsledku zrušenia zmluvy sa vlastníkom vozidla stal opäť odporca a investícia navrhovateľa prešla spolu s vozidlom do majetkovej sféry odporcu. Nárok z takejto investície je tak nárokom z bezdôvodného obohatenia, pretože je majetkovým prospechom odporcu získaným plnením z právneho dôvodu (vlastníctvo navrhovateľa k vozidlu), ktorý odpadol ( ). Mieru takéhoto bezdôvodného obohatenia na strane odporcu však nemožno bez ďalšieho stotožniť s výškou nákladov vynaložených na opravy navrhovateľom. Pretože bezdôvodným obohatením je iba majetkový prospech, možno zaň na strane odporcu považovať iba to, o čo sa jeho majetková sféra zväčšila. Jeho majetková sféra sa však nezväčšila presne o hodnotu súčiastok kúpených navrhovateľom a ani presne o hodnotu opráv vykonaných na vozidle. Oboje (súčiastky i práca) bolo totiž zakomponované do vozidla bez možnosti navrátenia do predošlého stavu bez dopadu na podstatu vozidla (súčiastky sa stali súčasťou vozidla ( )). Prínos investície navrhovateľa do majetkovej sféry odporcu je preto možné posudzovať výlučne cez hodnotu vozidla ako celku. Pokiaľ investícia navrhovateľa zvýšila hodnotu vozidla ako celku a toto sa následne stalo majetkom odporcu, predstavuje majetkový prospech získaný odporcom rozdiel ceny vozidla pred opravami a po nich. Posudzujúc uplatnený nárok na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení riešil súd otázku miery zhodnotenia vozidla v dôsledku navrhovateľom vynaložených investícií na opravy. I keď sa v pomere ku kúpnej cene jednalo o nezanedbateľnú investíciu, má súd za to, že pri súčasnom stave vozidla ostala bez dopadu na celkovú hodnotu vozidla. Pokiaľ by totiž bolo vozidlo v súčasnom stave, teda nepojazdné so zadretým ojničným čapom predávané, bola by kúpna cena rovnaká bez ohľadu na odporcom vykonané opravy a investície. Z celkovo investovaných 1.316,47 € pripadá cca polovica na investíciu výlučne do motora vozidla. Ten je však vzhľadom na zadretie a záver znalca o jeho neopraviteľnosti bezcenným a investície do neho hodnotu vozidla ako celku nijako nezvýšili. Čo sa týka ostatných položiek, má súd za to, že v prípade predaja vozidla v stave v akom sa nachádza, je na trhu realizovateľné za rovnakú cenu, či sú na ňom vymenené ložiská alebo nie, či je pretesnená prevodovka alebo nie, alebo či má novú autobatériu a vzduchový filter alebo nie. Pri tak zásadnom poškodení motora, aké je na vozidle, budú všetky uvedené nové súčiastky a opravy zanedbateľnými na výšku kúpnej ceny. Keďže má súd za to, že pri súčasnom stave vozidla nemajú navrhovateľom vykonané opravy za následok jeho zhodnotenie, nie je nárok navrhovateľa na náhradu investícií dôvodný ani titulom bezdôvodného obohatenia.

Čo sa týka uloženia povinnosti prevziať si vozidlo z miesta jeho uloženia, túto súd odporcovi uložil. Odstúpením od zmluvy a jej zrušením vnikol medzi účastníkmi zo zákona právny vzťah, podľa ktorého je navrhovateľ povinný odovzdať odporcovi vozidlo a odporca je povinný vrátiť kúpnu cenu. Týmto dlžníckym povinnostiam však na druhej strane zodpovedá povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu, tam v postavení veriteľa, na poskytnutie súčinnosti potrebnej k splneniu povinnosti dlžníka. Na strane odporcu je takouto súčinnosťou práve prevzatie si odovzdaného vozidla. Pokiaľ nie je poskytnutá dôjde na strane odporcu k omeškaniu veriteľa.

Podľa , veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takýchto prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd, spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.

Vzhľadom na uvedené existuje medzi účastníkmi právny vzťah vzniknutý ako dôsledok odstúpenia, v ktorom má navrhovateľ ako dlžník povinnosť vozilo odporcovi odovzdať a odporca má ako veriteľ právo odovzdanie požadovať. Súčasne však musí poskytnúť navrhovateľovi potrebnú súčinnosť, inak je ako veriteľ v omeškaní. Táto súčinnosť spočíva v prevzatí si vozidla z miesta jeho uloženia a pretože ju odporca napriek výzve navrhovateľa neposkytol, súd mu túto povinnosť uložil. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa, ktorej nedostatok namietal v tomto prípade odporca je daná práve existenciou uvedeného záväzkového vzťahu, v ktorom má odporca síce postavenie veriteľa, no i na jeho strane je daná povinnosť, a to povinnosť súčinnosti.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Navrhovateľ bol úspešný v časti 80 % uplatneného nároku (priznaných 5.260 € / žiadaných 6.576,47 €) a odporca v časti 20 % (zamietnutých 1.316,47 € / žiadaných 6.576,47 €). Náhrada trov konania patrí navrhovateľovi v rozsahu 60 %, pretože tu sa na jeho úspech započítava úspech odporcu (80 % - 20 %).

Náhrada trov konania navrhovateľa pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 494 € a náhrady trov právneho zastúpenia:

odmeny 2 x 218,80 € za prevzatie zastúpenia a podanie návrhu,

odmeny 2 x 437,60 € za dve pojednávania trvajúce viac ako dve hodiny,

odmeny 1 x 54,70 € za účasť na vyhlásení rozsudku,

odmeny 1 x 72,93 € za poradu s klientom pred pojednávaním dňa 7.11.2012,

režijného paušálu 5 x 7,63 za 5 úkonov v roku 2012.

Celková výška trov konania navrhovateľa predstavuje 1.972,58 €, z čoho 60 % zodpovedajúcich pomeru úspechu navrhovateľa je 1.183,55 €.

O náhrade trov právneho zastúpenia rozhodol súd podľa Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov. O odmene podľa , , , , , , o režijnom paušále podľa . Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za ďalšiu poradu s klientom pred pojednávaním dňa 17.07.2012, pretože sa jednalo o prvé pojednávanie vo veci, predchádzalo mu prevzatie zastupovania vrátane prvej porady, od ktorej k významným zmenám vo veci nedošlo. Túto poradu preto súd nepovažuje za potrebnú pre účelné uplatnenie práva.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa , podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Ako bolo uvedené vyššie, bol výsledkom konania neúspech navrhovateľa 20 % a neúspech odporcu 80 %. Trovy konania štátu predstavujú 87,07 € vyplatených na svedočné z rozpočtových prostriedkov súdu. Podiel navrhovateľa (20 %) na tejto sume pri uvedenom percentuálnom pomere predstavuje 17,41 €, podiel odporcu (80 %) predstavuje 69,66 €.

Súčasne súd vrátil odporcovi súdny poplatok za odpor proti rozkazu na plnenie, ktorý odporca zaplatil na základe nesprávneho poučenia súdu, a to prostredníctvom príslušného Daňového úradu, ktorý poplatok vráti po právoplatnosti rozhodnutia (poznámka 7 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si účastníci nesplnia povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia od povinného prostredníctvom exekúcie.

V časti o uložení povinností k náhrade trov konania štátu (výrok VI. a VII. majúci povahu uznesenia) je toto rozhodnutie predbežne vykonateľné ( ) a uložené povinnosti sú účastníci povinní splniť v stanovených lehotách od doručenia tohto rozhodnutia bez ohľadu na prípadné podanie odvolania.