Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sd-277-2012.pdf
PDF · 84.72 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sd/277/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: C. V., bytom Q. - V. XXXX, odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o výšku invalidného dôchodku, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 18.7.2012.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 18.7.2012, bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1, § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok od 26. 06. 2012 v sume 197,50 eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia v Nitre, je navrhovateľka invalidná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 do 40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity pred 26. 06. 2012 navrhovateľka získala 8294 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 22 rokov a 264 dní, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol od 26. 06. 2012.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Sú to roky 1989-2011. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984 ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku, priznaného po decembri 2007.
Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002.
Všeobecný vymeriavací základ za kal. r. 2011 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2010.
Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu, pripadajúca na túto časť kal. roka.
Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/88 Zb., ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kal. roku 1989 - 122 dní, 1993- 258 dní, 1994 - 284 dní, 1995 - 71 dní, 1996 - 36 dní, 1997 - 33 dní, 2002 - 272 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 10,0885.
V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 6656 dní dôchodkového poistenia, to znamená 18,2357 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5533.
Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s vyššie uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,6248.
Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 26. 06. 2012 navrhovateľka získala 8294 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov 26. 08. 2037. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 9192 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 17486 dní, čo predstavuje 47,9069 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 26. 06. 2012 je 9,8182 eur.
Suma invalidného dôchodku je 191,10 mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,6248 x 47,9069 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 x 65 % = 191,10 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od priznania dôchodku o 3,3 %, t.j. o 6,40 eur mesačne na 197,50 eur mesačne.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, ktorý bližšie nezdôvodnila, iba nesúhlasila s výškou priznaného dôchodku.
Na pojednávaní dňa 03. 12. 2012 navrhovateľka trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že nesúhlasí s mierou poklesu, ktorá jej bola stanovená na 65 %, pretože pri svojom zdravotnom ochorení nie je schopná vykonávať žiadne zamestnanie. Momentálne už PN nie je, pracuje na skrátený pracovný úväzok. Bola preradená na prácu, kde neprichádza k dvíhaniu bremien a nepracuje ani v chlade.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl. O. s. p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra, dňa 26. 06. 2012, podľa § 184 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Nitre, dňa 23. 10. 2012. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky sa jedná o stav po
extirpácii adenómu hypofýzy, dorzalgia s radikulopathiou L4 vľavo. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár stav po extirpácii adenómu hypofýzy podľa kapt. IV. položka 7.6 písm. c/ a zvýšil percentuálnu mieru o 10 % za dorzalgie s radikulopathiou L4 vľavo podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. c/. Zdravotný stav zistený vyšetrením u posudkového lekára a odbornými nálezmi, vrátane hospitalizácii na neurochirurgickej klinike a internej klinike poukazujú na stav po extirpácii adenómu hypofýzy v máji toho roku. Pretrváva remisia akromegalie, je prítomný kortikotropínový deficit, ktorý sa liečbou upravuje, nález je dlhodobo stabilizovaný. Pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie prislúcha miera poklesu od 30 - 55 %, vzhľadom na stav je stabilizovaná horná hranica rozpätia. Pre dorzalgiu s radikulopathiou je táto miera navýšená o 10 % na výslednú mieru 65 %, ktorá zodpovedá súčasnému zdravotnému stavu. P r e t o navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 65 %.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak poistenec sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
G. § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.7.2012 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemala úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.