Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-97-2006.pdf
PDF · 95.22 KB
No categories available
10C/97/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobcu: W. V., C.. X.X.XXXX, S. Š., Č. D. Š., Š. XX/XX proti žalovanému: O.Á. O. J., O. O. B. XX, S., Y.: XXXXXX, o zaplatenie náhrady škody s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.030,94 eur spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne od 24.5.2006 do zaplatenia a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodní žalobcovia 1/ W. V. X. X/ M. V. podali na tento súd dňa 24.5.2006 žalobu voči žalovanému o zaplatenie náhrady škody, ktorá im vznikla na oplotení na ich pozemkoch v k. ú. Štrba a to v súvislosti s prevádzkou na štátnej ceste prvej triedy č. 18 nad ich pozemkami v Štrbe a patriacej žalovanému správcovi. Oplotenie pozostávajúce zo 64 železných stĺpov v betónových pätkách a pletiva v dĺžke 175 m a vo výške 150 cm je úplne zničené, pretože pri údržbe na tomto úseku cesty žalovaný posypáva cestu soľou a posypovým materiálom a pri odhŕňaní snehu z cesty na plot a v dôsledku chemického zloženia posypového materiálu oplotenie úplne skorodovalo a je zničené. Okrem toho týmito chemickými imisiami, ktoré prenikajú z cesty do ich pozemkov, sú tieto pozemky kontaminované. Uvedené oplotenie bolo postavené žalovaným pre žalobcov v r. 1988 a to z dôvodu poškodenia predchádzajúceho oplotenia tou istou prevádzkovou činnosťou, pričom žalovaný mimosúdne uznal, že zapríčinil vznik škody a túto škodu odstránil postavením nového oplotenia. Napriek predžalobným pokusom o mimosúdne vysporiadanie škody na oplotení, žalovaný tak odmietol dobrovoľne urobiť, preto sa žalobcovia dožadujú náhrady škody v zmysle § 420a Obč. zák. na základe objektívnej zodpovednosti žalovaného a to v uplatnenej sume 91.310,- Sk, teraz v sume 3.030,94 eur a to spolu so 7 % úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby až do zaplatenia. Po začatí súdneho konania žalobca 2/ zomrel dňa 20.5.2008 a univerzálnym právnym nástupcom po ňom (dedičom) na základe právoplatného dedičského rozhodnutia tohto súdu v konaní sp. zn. 20D/89/2008 sa stal žalobca 1/, jeho brat. Preto súd ďalej pokračoval a rozhodoval v konaní medzi zostávajúcim žalobcom W. V. a žalovaným.
Na pojednávaniach súdu žalobca trval na podanej žalobe. Podľa neho je daná 100 %-ná miera zavinenia žalovaného za vznik škody a to zničenie jeho oplotenia v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného ako správcu štátnej cesty na danom úseku. Keďže žalovaný nebol ochotný odstrániť dobrovoľne škodu a to vybudovaním nového oplotenia, požaduje si zaplatenie náhrady škody v peniazoch s tým, že si za tieto peniaze získané od žalovaného dá sám vymeniť plot. Pokiaľ sa týka kvality a voľby materiálu teraz zničeného oplotenia, ani on ani jeho právny predchodcovia (zomrelá matka, resp. aj zomrelý brat) nemali možnosť ovplyvniť výber oplotenia, ktoré im zabezpečil na svoj náklady v r. 1988 žalovaný. Nemal výhrady voči podanému znaleckému posudku vypracovanému ustanovenou znalkyňou Ing.
Renátou Lajčiakovou pre potreby tohto konania. Pokiaľ sa týka bežnej údržby oplotenia, naposledy dával ochranný náter na oplotenie pred 8 rokmi. Potom požiadal listom zo dňa 23.8.2005 žalovaného o zaplatenie náhrady škody a následne podal o rok žalobu na súd a poškodené oplotenie už nechal v skutočnom stave, aby mohol preukázať jeho poškodenie v rámci súdneho konania.
Na pojednávaniach súdu žalovaná uviedla, že síce nemajú výhrady voči podanému znaleckému posudku vypracovanému ustanovenou znalkyňou Ing. Renátou Lajčiakovou pre potreby tohto konania, avšak poukázala na to, že je tu daná aj miera zavinenia za totálne poškodenie oplotenia žalobcom, ktorý nerobil dostatočnú bežnú údržbu oplotenia, resp. ho neudržiaval vykonávaním ochranných náterov tak, ako to robil v iných častiach oplotenia, ktoré nesusedia so štátnou cestou. Preto navrhol žalobu zamietnuť, lebo ku škode oplotenia na danom úseku pod štátnou cestou v ich správe došlo prirodzenou amortizáciou a nečinnosťou žalobcu, ktorý sa o oplotenie priebežne nestaral. Podľa žalovaného nie je daný právny základ žaloby, pretože žalobcovi škoda ešte nevznikla, pretože ešte nevynaložil nič na opravu poškodeného alebo zničeného oplotenia a v podanom znaleckom posudku Ing. Renáty Lajčiakovej sú vyčíslené len predpokladané náklady na odstránenie škody.
Svedok B.. U. A. pred súdom uviedol, že v minulosti jeho rodina bývala v danej lokalite, resp. neskôr tam mali záhradku. Faktom je, že pôvodný plot, ktorým bol ohradený pozemok v danom úseku, bol v 80. rokoch nahradený novým plotom, ktorý vybudoval žalovaný a to v dôsledku zničenia predchádzajúceho oplotenia pôsobením snehu, v ktorom sa nachádzali soli používané na posyp štátnej cesty. Terajšie oplotenie je znovu veľmi poškodené v danom úseku, pletivo a stĺpiky sú prehrdzavené a navyše sú zavalené odhŕňaným snehom z cesty. Plot žalobcu je zničený a neplní svoju funkciu ochrany.
Svedok W. I. pred súdom potvrdil, že pokiaľ sa týka oplotenia žalobcu od štátnej cesty, predtým bolo v dobrom stave, žalobca ho natieral aj so svojím bratom počas jeho života a teraz je oplotenie v danom úseku poškodené a to v dôsledku odhŕňania snehu z cesty, ktorá sa posypuje soľou. V 80. rokoch žalovaný vymenil na danom úseku oplotenie žalobcovi, resp. jeho právnym predchodcom.
Svedkyňa Q. V., manželka žalobcu pred súdom uviedla, že pozná stav oplotenia predtým a teraz. V r. 1988 sa neb. matka žalobcu za svojho života mimosúdne dohoda so žalovaným, ktorý jej postavil nové oplotenie za predchádzajúce zničené a toto nové oplotenie sa tiež postupom času zničilo vplyvom posypového materiálu odhŕňaného zo štátnej cesty spolu so snehom na oplotenie aj na pozemok. Stav je taký, že oplotenie je na niektorých miestach úplne ľahnuté, žalovaný neudržiaval ani rigol pozdĺž cesty v danom úseku a z ktorého sa vylieval roztápajúci sa sneh s posypovým materiálom na pozemok žalobcu, ktorý sa tým kontaminoval a nedalo sa tam nič pestovať.
Svedkyňa B. I., pracovníčka u žalovaného, pracovisko Poprad, uviedla pred súdom, že pozná daný úsek štátnej cesty aj nehnuteľnosti pod ňou v k. ú. Štrba, pretože pracuje u žalovaného nepretržite od r. 1982. V zime je chemický posyp cesty realizovaný rozmetadlom medzi kolesami posypového auta priamo na cestu. Pokiaľ sa týka poškodeného oplotenia žalobcu, ide o zničené, zvalené oplotenie a podľa nej nie je udržiavané. Množstvo posypového materiálu je určované smernicou.
Svedok X. B., pracovník u žalovaného, pred súdom uviedol, že v r. 2005 s mechanizmami a pracovníkmi vyčistili priekopu - rigol pod štátnou cestou č. I/18 v susedstve pozemkov žalobcu, pretože nebola vyčistená. Funkciou cestnej priekopy je odvádzať vodu z cestného telesa, t.j. zo štátnej cesty. Štátna cesta sa posypuje chemickým posypom, takže sa sneh rozpustí z cesty a odhŕňa sa na krajnicu vozovky a pri vysokej vrstve snehu sa môže stať, že sa preklopí až do priekopy. Podľa svedka je štátna cesta položená vyššie asi 70 cm oproti pozemkom žalobcu a jeho oplotenie sa nachádza zhruba do 2 m od cesty.
Zo znaleckého posudku č. 53/2012 vypracovaného ustanovenou znalkyňou Ing. Renátou Lajčiakovou v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác dňa 24.8.2012, vrátane odborného vyjadrenia č. 42/2012 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Čiernym dňa 17.8.2012, ktoré je súčasťou znaleckého posudku, vyplýva, že súčasná cena takého istého oplotenia, s takým istým použitým stavebným materiálom a v takom istom rozsahu ako je terajšie poškodené oplotenie žalobcu nachádzajúce sa na úseku pod štátnou cestou č. I/18 v Štrbe, je 3.525,36 eur + DPH (teraz 20 %), to znamená, že uplatnená náhrada škody na výmenu poškodeného oplotenia za nové vo výške 3.030,94 eur je v relácii s touto vyčíslenou sumou. Ďalej znalkyňa uviedla, že životnosť takého oplotenia
a to v závislosti od poveternostných vplyvov, vykonávania preventívnej údržby a rušivých vplyvov prevádzkovou činnosťou štátnej cesty č. I/18 použitím posypového materiálu, je cca 10 - 15 rokov. To znamená, že životnosť žalovaného oplotenia, ktoré bolo postavené v r. 1988, skončila najneskôr v r. 2003 a poškodené oplotenie žalobcu je po svojej životnosti a je ho teda možné vymeniť za nové. Pokiaľ sa týka určenia miery zavinenia za poškodenie oplotenia zo strany správcu štátnej cesty (žalovaného) a zo strany žalobcu ako vlastníka oplotenia, ustanovená znalkyňa nevedela jednoznačne určiť a posúdiť mieru zavinenia poškodenia plota jednotlivými účastníkmi, pretože tam vstupuje množstvo faktorov, o ktorých nemá vedomosť, alebo ich nie je možné jednoznačne dokázať a to: množstvo snehu odhrnuté zo štátnej cesty na oplotenie v jednotlivých rokoch, množstvo posypovej soli pôsobiacej na oplotenie v jednotlivých rokoch, extrémne poveternostné vplyvy v jednotlivých rokoch, realizácia náterov oplotenia (čas, druh náteru a hrúbka náteru) a iné faktory pôsobiace na oplotenie, napr. vysoká tráva, iné mechanické namáhanie oplotenia a pod.. Ustanovená znalkyňa vyčíslila skutočnú výšku škodu na uvedenom oplotení celkovou sumou 5.513,98 eur, ktorá pozostáva: z vyčíslenia hodnoty nového oplotenia v sume 3.525,36 eur, z nákladov na demontáž terajšieho poškodeného oplotenia v sume 1.438,62 eur a zo súvisiacich nákladov na znalecké dokazovanie v sume 550,- eur. Napokon ustanovená znalkyňa na položenú otázku, či k poškodeniu oplotenia žalobcu postaveného na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX X. XXXX zapísaných na LV č. XXXX A. I.. Ú.. Š. vo vlastníctve žalobcu a nachádzajúceho sa na úseku pod štátnou cestou č. I/18 došlo, alebo nedošlo prevádzkovou činnosťou tejto štátnej cesty, používaním posypového materiálu a odhrňovaním snehu v zimnom období z uvedenej štátnej cesty v správe žalovaného na oplotenie, odpovedala - s najväčšou pravdepodobnosťou prevádzka na štátnej ceste č. I/18, používanie posypového materiálu a odhŕňanie snehu v zimnom období do blízkosti oplotenia malo negatívny dopad na stav oplotenia, tým mohlo dôjsť k spolupôsobeniu pri poškodení oplotenia a jeho rýchlejšej korózii, no uvedené skutočnosti nie sú zrejmé jedinou príčinou poškodenia oplotenia.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom účastníkov a vyššie uvedených svedkov, pripojeným dedičským spisom tohto súdu po neb. M. V., H.. XX.X.XXXX pod sp. zn. 20D/89/2008, podaným znaleckým posudkom č. 53/2012 vypracovaného ustanovenou znalkyňou Ing. Renátou Lajčiakovou dňa 24.8.2012, výpisom LV č. XXXX I.. Ú.. Š. o preukázaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, na ktorom sa nachádza žalované oplotenie vo výlučnom vlastníctve žalobcu, fotografiami žalobcu a žalovaného o terajšom stave a rozsahu úplného poškodenia oplotenia a predchádzajúcou korešpondenciou medzi účastníkmi o možnom mimosúdnom vysporiadaní veci pred podaním žaloby na súd, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca ako výlučný vlastník oplotenia nachádzajúceho sa v dotknutom úseku pod štátnou cestou č. I/18 v k. ú. Štrba si uplatňuje žalobou voči žalovanému ako správcovi tejto štátnej cesty náhradu škody za zničenie jeho oplotenia postaveného žalovaným v r. 1988 a to v žalovanej sume 3.030,94 eur. Keďže žalovaný nie je ochotný uviesť oplotenie do pôvodného stavu, resp. ho vymeniť za nové, je nútený sa žalobou dožadovať zaplatenia peňažného plnenia s tým, že si uskutoční výmenu poškodeného oplotenia za nové sám. Podľa neho je daná 100 %-ná objektívna zodpovednosť žalovaného za túto škodu, ktorá vznikla v súvislosti s prevádzkovou činnosťou na tejto štátnej ceste hlavne v zimnom období, keď je cesta posypovaná chemickým posypom a sneh je odhŕňaný na krajnicu a padá na jeho oplotenie, aj na pozemky. Tým došlo k úplnému zničeniu - korózii kovového oplotenia, jeho ľahnutiu a zároveň sú v tomto úseku kontaminované aj jeho pozemky. Uplatnená náhrada škody predstavuje náklady na výmenu zničeného oplotenia za nové oplotenie. Ustanovená znalkyňa , ktorá pre potreby tohto súdneho konania vypracovala znalecký posudok, vyčíslila náklady na nové oplotenie vyššou sumou, než je žalovaná suma a to sumou 3.525,36 eur bez DPH, pričom skutočnú výšku škody na oplotení vyčíslila až v sume 5.513,98 eur, ktorá suma zahŕňa náklady na demontáž zničeného oplotenia, súvisiace náklady na ocenenie nového oplotenia a vyčíslenie hodnoty nového oplotenia. Súd sa zaoberal aj otázkou, či poškodené oplotenie je, alebo nie je po svojej životnosti, na čo znalkyňa odpovedala tak, že uvedené oplotenie má životnosť do 15 rokov a teda v danom prípade jeho životnosť skončila v r. 2003. Táto skutočnosť mala pre súd význam v tom, že sa už bližšie nezaoberal posúdením spoluzodpovednosti žalobcu za vznik škody na uvedenom oplotení, ktoré podľa vlastného vyjadrenia naposledy natieral ochranným náterom, t.j. vykonával jeho bežnú údržbu, pred 8 rokmi, predtým, než podal žalobu na súd. To znamená, že robil bežnú údržbu oplotenia aj po dobe jeho životnosti. Ustanovená znalkyňa nevedela určiť presnú mieru zodpovednosti jednotlivých účastníkov na vzniku škody na oplotení vo vlastníctve žalobcu, pretože na vznik škody malo vplyv viac objektívnych faktorov (poveternostné vplyvy, množstvo snehu, množstvo posypu, neskosená tráva a pod.), okrem negatívneho pôsobenia prevádzkovej činnosti na danom úseku
štátnej cesty nad oplotením žalobcu a to používanie posypového materiálu a odhŕňanie snehu v zimnom období do blízkosti oplotenia. Žalovaný síce nemal námietky voči znaleckému posudku, ale bránil sa tým, že nie sú splnené všetky predpoklady na uplatnenie škody, pretože žalobcovi doposiaľ táto škoda nevznikla, lebo si oplotenie nedal vymeniť a v znaleckom posudku boli vyčíslené len predpokladané náklady na odstránenie škody, preto navrhol žalobu zamietnuť.
Podľa § 420a Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 a 3 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 517 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa prechodných ustanovení uvedených v § 10a Nar. vl. č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.1.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1.1.2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008. V nadväznosti na to podľa § 3 cit. nar. vlády, v znení platnom do 31.12.2008, je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňa 24.5.2006, odkedy trvá omeškanie žalovaného, činila výška úroku z omeškania 8 % ročne.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že u žalovaného je daná objektívna zodpovednosť za vzniknutú škodu na oplotení žalobcu v úseku pod štátnou cestou č. I/18 v Štrbe, ktorú prevádzkuje a spravuje žalovaný. Žalovaný nepreukázal v konaní, že k vzniku škody došlo neodvrátiteľnou udalosťou, ktorú nemohol ovplyvniť (tzv. okolnosti vis major - vyššia moc) a tak isto hodnoverne nepreukázal, že k poškodeniu oplotenia došlo vlastným konaním poškodeného, v danom prípade žalobcu. Súd sa oprel o výsledky znaleckého dokazovania uvedené v znaleckom posudku Ing. Renáty Lajčiakovej, ktorá potvrdila negatívne vplyvy prevádzkovej činnosti štátnej cesty v danom úseku na vznik škody na oplotení žalobcu a hoci uvádzala, že to nemuselo byť jedinou príčinou škody, jednoznačne a kvalifikovane nevedela určiť prípadnú mieru zavinenia žalobcu na vzniku škody. V danom prípade však, keďže ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného a to bez ohľadu na jeho zavinenie, by musel žalovaný v zmysle cit. ustanovenia § 420a ods. 3 Obč. zák. jednoznačne preukázať, že ku vzniku škody došlo konaním žalobcu, čo preukázané nebolo. Ustanovená znalkyňa vyčíslila jednak celkovú výšku škody a v rámci toho aj náklady na zhotovenie nového oplotenia nižšou sumou, než si žalobca uplatňuje výšku náhrady škody žalobou. To znamená, že žalobcom uplatnená výška náhrady škody, je opodstatnená a uplatnená výška zodpovedá skutočnej škode vyčíslenej ustanovenou súdnou znalkyňou. Pokiaľ sa týka obrany žalovaného, že u žalobcu ešte nedošlo k vzniku škody, lebo si vzniknutú škodu nedal odstrániť a teda mu ešte nevznikli náklady na odstránenie škody, súd dodáva, že škoda vznikla, bola riadne vyčíslená a keďže žalovaný neuviedol oplotenie do pôvodného stavu, žalobca má nárok žiadať si náhradu škody od neho v peniazoch. Na základe tohto právneho posúdenia súd žalobe žalobcu v celosti vyhovel a k prisúdenej istine mu priznal aj ním uplatnený úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia, pričom ním uplatnená výška úroku z omeškania je v relácii s výškou úroku z omeškania podľa právneho predpisu.
Lehota na zaplatenie prisúdeného plnenia bola určená podľa § 160 ods. 1 OSP.
Podľa § 150 ods. 3 OSP súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň súd v tomto rozhodnutí rozhodne aj o vrátení nevyčerpaných preddavkov na trovy dôkazu účastníkom a o vrátení preplatku zaplateného súdneho poplatku za návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.