Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/58/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci navrhovateľa: ALFA-R, s.r.o., IČO: 36246271, T.Vansovej 225/3, 924 00 Galanta, zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, Krížna 14, 811 07 Bratislava 1, proti odporcovi: PANDA - ázijské bistro, s.r.o., IČO: 36782149, Ondrejská 5, 831 06 Bratislava, zastúpený JUDr. Dušan Dudáš, Vyšehradská 14, 851 06 Bratislava, o zaplatenie sumy 541,03 EUR s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 32,- EUR za zaplatený súdny poplatok a v sume 175,72 EUR za trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 8,30 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým súdu dňa 13.07.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 541,03 EUR spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom pohľadávky za neuhradenú cenu za dodaný tovar v priebehu mesiaca február 2009 vyúčtovanú faktúrou č. D210900073 zo dňa 06.02.2009 v sume 541,03 EUR splatnou dňa 20.02.2009. Z dôvodu, že odporca neuhradil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania, z uvedeného dôvodu si navrhovateľ popri dlžnej sume uplatnil úroky z omeškania v súlade s ust. .

Dňa 23.09.2011 súd vydal vo veci platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote dňa 19.10.2011 odporca odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že odporca nemá s navrhovateľom žiaden právny vzťah, žiadny z produktov uvedených v kópii faktúry č. D210900073 neprevzal, ani naň nevystavil objednávku. Výhradnými dodávateľmi odporcu sú spoločnosti Nowaco a Deák a vzhľadom k tomu, že sú dlhoročnými obchodnými partnermi odporcu, má s nimi odporca zaužívané platby faktúr v hotovosti.

Súd vo veci nariadil pojednávania v dňoch 24.09.2012, 24.10.2012 a 12.11.2012. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom navrhovateľa, svedka X. G. a nasledovnými listinnými dôkazmi, Faktúrou č. D210900073, výpisom z obchodného registra navrhovateľa a odporcu, Dodacím listom č. D210900073, Faktúrou č. I211900173, Uzávierkou zo dňa 20.02.2009, Faktúrou č. I211900145, Uzávierkou zo dňa 13.02.2009, Faktúrou č. 2210900025,

Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 12.02.2009, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

Podľa , prvá veta, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa odseku 2 je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, len v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev. Podľa ods. 4 súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Podľa a súd nemá povinnosť poskytnúť účastníkovi poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach, ak je v konaní zastúpený advokátom.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že predmetné konanie je sporovým konaním, v ktorom každý z účastníkov je povinný preukázať svoje tvrdenia, preto súd nebol povinný vykonávať ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu, než tie ktoré predložili účastníci.

Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá, druhá Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 262 ods. 3 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Ide o legálnu definíciu.

Aj keď zákon vymedzuje záväzkový právny vzťah tak, že z neho jedna strana (dlžník) je povinná druhej strane (veriteľovi) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, a táto je oprávnená to požadovať, treba mať na zreteli, že spravidla ide o vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, pričom právu jednej strany vždy zodpovedá povinnosť druhej strany a naopak. Záväzkový právny vzťah teda musia tvoriť najmenej dve strany (strana veriteľská a strana dlžnícka), pričom na každej z nich môže byť viacero subjektov. Právna úprava uzatvárania obchodných zmlúv je upravená v a doplnená v .

Podľa ust. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len ""), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. , aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s .

Podľa ust. dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie .

Podľa ust. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie .

Podľa ust. veta prvá účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Súd vyzval navrhovateľa zastúpeného právnym zástupcom výzvou zo dňa 07.08.2012, aby súdu zaslal resp. označil dôkazy preukazujúce vznik zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, splnenie si povinnosti navrhovateľa dodať fakturovaný tovar odporcovi, prevzatie tovaru odporcom, resp. ďalšie dôkazy preukazujúce pohľadávku navrhovateľa. V odpovedi zo dňa 23.08.2012 navrhovateľ uviedol, predaj tovaru zabezpečuje na mieste vodič navrhovateľa, ktorý odovzdáva tovar a následne vydáva faktúru priamo z motorového vozidla, ktorá je zároveň dodacím listom. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mal vodič vydať dňa 06.09.2009 odporcovi dodací list č. D210900073 na tovar v hodnote 532,48 EUR a až neskôr zistil, že vydal dodací list s nesprávne uvedeným príjemcom tovaru a nesprávnym počtom položky - tatárska omáčka. Preberajúcu osobu mal vodič uistiť, že jej bude vydaná faktúra so správnymi údajmi a na znak súhlasu mal opatriť dodací list pečiatkou odporcu. Navrhovateľ je toho názoru, že vyššie uvedená formálna chyba nespochybňuje riadne odovzdanie a prevzatie tovaru odporcom.

Svedok X. G., bývalý zamestnanec navrhovateľa v pozícii vodič zásobovač na pojednávaní konanom dňa 03.12.2012 vypovedal, že odporcu nepozná, pozná len PANDA - ázijské bistro Tesco Lamač, kde bol možno raz maximálne 2krát, keď tam zaskakoval za kolegu. Po nahliadnutí dodacieho listu č. D210900073 na sumu 532,48 EUR, ktorý mal svedok vyhotoviť a ktorý sa týka spornej faktúry svedok uviedol, že sa nepamätá na tento doklad, je tam uvedený ako on ako osoba, ktorá ho vystavila, ďalej

uviedol, že predložený doklad je len fotokópia, avšak tá pečiatka PANDA - azijské bistro, s.r.o. je čerstvá, musel ju tam niekto dodatočne uviesť. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že faktúry pripravoval obchodný zástupca spoločnosti navrhovateľa, svedok ich len vytlačil a dodal. Na otázku súdu, či sa mohlo stať, že svedok vystavil nesprávnu faktúru nesprávnej spoločnosti, svedok uviedol, že mohlo sa stať, ale takýto omyl by určite neurobil. Na ďalšiu otázku zo strany súdu, či sa nemohlo stať, že by svedok tovar zložil v Pande v prevádzke Tesco Trnava, svedok uviedol, že určite nie, a ak hovorí o PANDA ázijskom bistre, tak len o prevádzke - Lamač. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či svedok pracovne navštívil prevádzku PANDA ázijské bistro v Tescu v Trnave svedok uviedol, že to si nepamätá, jazdil tam zo syrom a ten viezol do pizzerie. Na ďalšiu otázku, či vie svedok potvrdiť obchodný styk odporcu s navrhovateľom svedok uviedol, že vie potvrdiť obchodný styk spoločnosti PANDA ázijské bistro Lamač, ale Trnavu vôbec nevie potvrdiť, ani nemá vedomosť od kolegov.

Odporca počas celého konania namietal svoju pasívnu legitimáciu, s navrhovateľom neuzavrel žiaden právny vzťah, z ktorého by mu plynuli povinnosti na plnenie, ani v prejednávanom prípade, ani v minulosti. Odporca si tovar od navrhovateľa neobjednal, tento nebol odporcovi dodaný a preto ho odporca ani nemohol prevziať. Odporca vo svojich vyjadreniach ďalej poukazoval na skutočnosť, že v dodacom liste a faktúre týkajúcej sa žalobou uplatnenej pohľadávke sú uvedené iné čiastky. K príjmovému dokladu predloženého navrhovateľom uviedol, že tento neobsahuje zákonné náležitosti, nie je zaevidovaný pod číslom, neobsahuje DIČ, IČO, názov odporcu, ani jeho prevádzky, sídla, nie je vyčíslená DPH, suma na príjmovom doklade sa nezhoduje so sumou na faktúre, ku ktorej úhradu má preukazovať. Navrhovateľom predložené faktúry odporca v účtovníctve neeviduje. Pečiatky, ktoré sú uvedené na navrhovateľom predložených faktúrach sú len podobné, ktoré používa odporca vo svojej prevádzke.

Konajúci súd si dovoľuje uviesť, tak ako už konštatoval NS SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.02.2012 sp. zn. že vyhotovenie faktúry je jednostranným právnym úkonom, a to vyhotovením účtovného dokladu zo strany dodávateľa príjemcovi. Faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru alebo odplaty za vykonané práce či služby. Strany si môžu v zmluve spôsob a náležitosti fakturácie dohodnúť. Všeobecnou náležitosťou faktúry je, že v nej musí byť identifikovaný dodávateľ a odberateľ, predmet plnenia a výška odplaty. Faktúra dodávateľa sa stáva dokladom o dodaní tovaru odberateľovi až akceptáciou (prijatím, schválením, zaplatením kúpnej ceny) odberateľa, a to vo všetkých jej údajoch. Faktúra nenahrádza dohodu. Navrhovateľ aj napriek výzve súdu nepreukázal vznik zmluvného vzťahu, obsah dohody medzi navrhovateľom a odporcom neuviedol ani nepreukázal, pričom navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať znenie tejto dohody.

Z predložených dôkazov súd nevedel posúdil vznik zmluvného vzťahu, či vôbec vznikol, medzi akými subjektmi, obsah zmluvného vzťahu apod. Pečiatka odporcu na faktúre ešte nepreukazuje obsah dohody

- kúpnej zmluvy, jej podstatné náležitosti, ktorými sú určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy, množstvo tovaru, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna zmluva je v upravená ako osobitný typ zmluvy. Podľa Obch. Z. vyplýva, že dohoda strán o obsahu kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné časti ustanovené pre tento typ zmluvy v základnom ust. Obch. Z.. Ak by medzi kúpnej zmluvy a jeho prijatím síce bol súlad, ale v obsahu zmluvy by chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí, kúpna zmluva nevznikne.

Na základe vyššie uvedeného súd, keďže navrhovateľ nepreukázal ním ukázané tvrdenia v , nakoľko súd nemal ani len za preukázané vznik zmluvného vzťahu, jeho obsah, účastníkov, navrhovateľa zamietol.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa odporca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná plná náhrada účelných trov konania vo výške 237,- EUR za zaplatený súdny poplatok za podanie a v sume 1 070,25 EUR na trovách právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo štyroch úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 08.10.2012, 2. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 12.10.2012, 3. účasť na pojednávaní dňa 24.10.2012, 4. účasť na pojednávaní dňa 03.12.2012) po 36,52 eur a 4x režijného paušálu za rok 2012 v sume 7,63 eur, t.j. v celkovej výške 176,60 EUR, podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť prisúdené trovy konania k rukám advokáta odporcu súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. prvá veta ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. vyčíslil trovy konania podaním zo dňa 05.12.2012 v sume 175,72 EUR.

Súd ďalej rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy štátu vo výške 8,30 Euro na účet Okresného súdu Bratislava III, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd na pojednávaní konanom dňa 03.12.2012 vypočul svedka X. G., ktorého žiadal v konaní vypočuť navrhovateľ. Svedok si uplatnil svedočné v súvislosti so svedeckou výpoveďou vo výške 8,30 Eur, ktoré mu súd uznesením zo dňa 03.12.2012 priznal a vyplatil zo štátnych finančných prostriedkov.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V danom prípade bolo vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov svedočné, ktoré bolo vyplatené svedkovi a ktoré súd uhradil súd v sume 8,30 Eur zo štátnych finančných prostriedkov, preto vzniklo štátu právo na náhradu trov štátu v sume 8,30 Eur voči navrhovateľovi.

Na základe vyššie uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( .

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým,

že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.