Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-65-2012.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Subarea
3P/65/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: G. Q., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., U. XX, zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. slobody 12, P. O. BOX 18, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30798841 proti odporcovi: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., R. XX, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.08.2012 domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 10 € mesačne od odporcu. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 9C/220/2009 zo dňa 10.02.2011, z manželstva účastníkov konania sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn G. T. Q., ktorý bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky. Dňa 13.08.2012 bol maloletý syn predbežným opatrením zverený do osobnej starostlivosti otca a matke súd určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne. V návrhu ďalej uviedla, že je nezamestnaná, do júna 2012 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 110,92 €, ktoré jej boli pozastavené, partner jej hradí náklady na zabezpečenie životných potrieb. Nakoľko sa navrhovateľka nachádza v zlej finančnej situácii a nemá žiaden príjem, žiadala, aby jej odporca prispieval na výživu sumou 10 € mesačne počnúc dňom podania návrhu.
Súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2012 sa odporca písomne vyjadril k návrhu. Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že s návrhom nesúhlasí a žiada, aby súd návrh navrhovateľky zamietol. Uviedol, že navrhovateľka svojimi tvrdeniami zavádza, prácu si sama nikdy aktívne nehľadala, poslednýkrát bola oficiálne zamestnaná v roku 2008, vypomáha svojim rodičom a súrodencom s upratovaním, z čoho má pravidelný príjem. Od mája 2012 sa odporca osobne stará o ich maloletého syna. Odporca si spravil na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny kurz v podnikaní, financovaný z fondov Európskej únie, získal štátny príspevok. Predtým sa venoval sezónnej činnosti - starostlivosti o záhrady niekoľkých klientov, čistý zárobok mal 100 € mesačne. V súčasnosti pracuje na provízie. Odporca považuje návrh navrhovateľky za neopodstatnený a je presvedčený, že navrhovateľka je na tom finančne lepšie ako on, je zdravá, má rodinný dom, auto, pravidelne si privyrába u súrodencov a pomáhajú jej majetní rodičia, o dieťa sa osobne nestará.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom tunajšieho súdu o rozvode manželstva č. k. 9C/220/2009 - 100 zo dňa 10.02.2011, uznesením tunajšieho súdu o nariadení predbežného opatrenia č. k. 3P/41/2012 - 42 zo dňa 13.08.2012, rozhodnutím o zaradení navrhovateľky do zoznamu uchádzačov o zamestnanie, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 9C/220/2009 - 100 zo dňa 10.02.2011, právoplatným dňa 29.03.2011 v časti rozvodu. Maloletý syn G. T. Q., nar. XX.XX.XXXX bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne a upravil styk otca s maloletým.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 3P/41/2012 - 45 zo dňa 13.08.2012 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého G. T. Q., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, a to do právoplatného skončenia konania 3P/41/2012 vedeného na tunajšom súde. Matke súd určil povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere vo výške 100 € mesačne a upravil styk matky s maloletým.
Na pojednávaní vo veci dňa 03.12.2012 súd vyslúchol právnu zástupkyňu navrhovateľky a odporcu. Z výpovede právnej zástupkyne navrhovateľky súd zistil, že na podanom návrhu trvá, plne sa pridržiava návrhu a žiada, aby súd návrhu vyhovel.
Z výpovede odporcu súd zistil, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení a žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť. Trovy konania si neuplatnil.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka súdu nepreukázala základný predpoklad na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, a to skutočnosť, že nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie, je v produktívnom veku, žije v hlavnom, kde je množstvo pracovných príležitostí, ak nie trvalého, tak aspoň dočasného charakteru (možnosť práce na dohodu o pracovnej činnosti alebo vykonaní práce), pričom si môže hľadať zamestnanie aj v inom než ukončenom odbore. Skutočnosť, že navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi, nezakladá dôvod na to, aby navrhovateľka bola posudzovaná ako osoba, ktorá nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka súdu nepredložila doklad o strate resp. poklese pracovnej schopnosti, ani doklad o strate kvalifikácie. Na základe vykonaného dokazovania neboli na strane navrhovateľky preukázané také objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť navrhovateľky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela z dôvodu, že nie je schopná sama sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.
Súd vzhľadom na všetky zistené skutočnosti návrh navrhovateľky zamietol, jej tvrdenia považoval za nedôvodné rovnako ako samotný návrh na začatie konania. Zároveň treba podotknúť, že požiadavka na určenie príspevku na výživu vo výške 10 € sama o sebe vznáša pochybnosti ohľadom opodstatnenosti samotného návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca sa na pojednávaní vyjadril, že náhradu trov konania si neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.