Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-6-2023.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný: A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom H. XXX, I. J., adresa pre doručovanie písomností B. XX, XXX XX E.,
j e v i n n ý, ž e
po tom, čo pred jazdou požil presne nezistené množstvo a druh alkoholických nápojov, tak dňa 29.1.2022 v/čase okolo 00.43 hod. v rozpore s ustanovením § 4 ods.1 písm. c), ods.2 písm. d), § 9 ods.t, § 137 ods.2 písm. a), písm. c), písm. j) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov riadil po ulici Komenského v Medzilaborciach, pričom nezvládol riadenie vozidla a prednou časťou narazil do stromu, po príchode hliadky OO PZ Medzilaborce bezprostredne po dopravnej nehode na miesto činu bol po zákonnom poučení vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky testovacím prístrojom na zistenie alkoholu v dychu, ktorej vykonanie napriek poučeniu o následkoch spojených s tým sa odmietol podrobiť a následne po poučení sa odmietol podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu na odber krvi alebo iného biologického materiálu pre účely zistenia ovplyvnenia alkoholom alebo inou návykovou látkou aj napriek tomu, že za daných okolností takéto vyšetrenie nepredstavovalo pre obvineného žiadne riziko pre jeho zdravie a život,
t e d a
- pri výkone inej činnosti sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou, alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
č í m s p á c h a l
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák..
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,- /jedentisíc/ eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu sa mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 /desať/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov na dobu 2 /dvoch/ rokov.
odôvodnenie:
Dňa 24.01.2023 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č. k. Pv XXX/XX/XXXX-5 zo dňa 20.01.2023 na obvineného A. B., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom H. XXX, I. J., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený v enunciáte obžaloby a tohto rozsudku.
Dňa 25.01.2023 tunajší súd vydal trestný rozkaz č. k. 3T/6/2023-105, voči ktorému obžalovaný podal odpor, v dôsledku ktorého súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obvineného, výsluchom svedkov, oboznámením a prečítaním listinných dôkazov tvoriacich obsah trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V podanom odpore obvinený uviedol, že odmietol vykonať dychovú skúšku aj podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, pretože už na mieste vysvetľoval hliadke OO PZ, že má trvalé zdravotné problémy v súvislosti s prekonaním ťažkého priebehu infekčnej choroby COVID – 19, počas dopravnej nehody utrpel veľký psychický stres a v súvislosti s tým sa nevedel zorientovať v čase a priestore. Nevedel čo sa udialo. Trpí neurotickým ochorením, ktoré je podmienené stresom tzv. somatoformné poruchy – akútna stresová reakcia. Namietal aj to, že skutok sa stal v roku 2022 a od tej doby stále jazdí s vodičským oprávnením a počas celej doby vykonáva podnikateľskú činnosť. Súd by mal pri uložení trestu zákazu činnosti prihliadať aj na argumentáciu predloženú obvineným a to že od skutku uplynula dlhšia doba, počas ktorej dennodenne jazdil motorovým vozidlo.
Obžalovaný A. B. (ďalej len ako „obžalovaný“) sa nariadeného hlavného pojednávania nezúčastnil, no prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne, ktorá sa na hlavné pojednávanie dostavila, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti a tak ho súd aj vykonal. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná jeho výpoveď zo dňa 24.12.2022 z prípravného konania. Vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci január 2022 šoféroval jeho motorové vozidlo Ssangyong Korado, EČ:J. z centra Medzilaboriec smerom na ulicu Generála Svobodu č. 130. V aute s ním sedel známy, ktorého v tom čase poznal asi týždeň. Jeho meno je J., na priezvisko si nepamätal. Keď jazdil po meste na zasneženej vozovke, tak nezvládol riadenie a prednou časťou vozidla narazil do stromu. Po náraze vystúpil z vozidla, kde asi do jednej minúty prišla polícia a on z miesta nehody ušiel. Na mieste policajtom uviedol, že on auto nešoféroval a že vodič ušiel. Na miesto prišla ďalšie hliadka keď ho vyzvala, aby fúkal, tak zo strachu a jeho predchádzajúcim zdravotným komplikáciám odmietol. Na druhý deň sa rozhodol ísť do Humenného a oznámil vyšetrujúcemu policajtovi, že vodičom bol on. Na záver uviedol, že mal podstúpiť dychovú skúšku a že jeho konanie bolo neuvážené. Tiež uviedol, že alkohol nepožil. Žiadal, aby v prípade jeho odsúdenia mu bol uložený vyšší finančný trest a nižší trest zákazu činnosti, nakoľko po dlhom čase nezamestnanosti si založil firmu, ktorá mu momentálne umožňuje prežiť a vodičský preukaz k tomu nevyhnutne potrebuje.
Svedok K. K. – príslušník OO PZ Medzilaborce po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tento deň mal službu s kolegom J. L., kde ich operačný dôstojník vyslal na ul. Komenského v Medzilaborciach preveriť oznámenie o dopravnej nehode. Vzhľadom na to, že sa v tom čase už na ulici Komenského nachádzali, a to asi 100 metrov od miesta incidentu, tak za veľmi krátku dobu prišli k danej nehode a akurát z vozidla vystupoval p. B. a to z miesta vodiča. Vozidlo bolo nabúrané v strome. Potom vystúpili z vozidla, prišli k nemu a pýtali od neho doklady od vozidla a občiansky preukaz. Nevie či ich predložil, no javil známky požitia alkoholu, nakoľko sa potácal a komunikoval tak, ako keby mal vypité, tak ho vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol s tým, že on vozidlo nešoféroval. Tak sa ho teda opýtali, kto šoféroval vozidlo, keď on vystupoval z vozidla na strane vodiča a on odpovedal, že kamarát, ktorý odišiel preč. Keď ho vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, tak on odmietol s tým, že on nešoféroval. Nikto nebol v okolí vozidla a vo vozidle v čase keď tam prišli bol obžalovaný sám, resp. sám vychádzal z vozidla. Dokonca bol sneh a ak by niekto od vozidla odchádzal, tak by bolo vidno
stopy, ale žiadne stopy tam neboli, bol večer a nikto tadiaľ nechodil a nešiel. Na obžalovanom bolo vidno známky požitia alkoholu a to hlavne v komunikácii, potácal sa a aj v jeho dychu bol cítiť alkohol.
Svedok J. L. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na polícii v Medzilaborciach a v uvedený deň mal službu a pracoval s kolegom K., ktorý bol veliteľom hliadky a on bol vodič. Mali pridelené vozidlo s kamerovým záznamom SOJTRON. V ten večer išli po ul. Komenského a bolo im oznámené cez vysielačku, že je tam hlásená dopravná nehoda. Boli pri ZŠ, asi 150 - 200 m od miesta dopravnej nehody a tak tam hneď išli a kolega povedal, že pozri, tam to je. Bolo tam vozidlo v strome. On nasmeroval auto, aby všetko bolo na kamerovom zázname, zastavil vozidlo a akurát vystupovala z miesta vodiča nejaká osoba. G. vystúpil, stotožnil ho a on ho istil. Uvedená osoba dala doklady kolegovi a povedala, že on nešoféroval a odmietol sa podrobiť dychovej skúške. Ešte sa ich opýtal, či nevideli utekať toho, kto utekal. Dookola bol sneh, ale nikto iný tam nebol a ani tam neboli žiadne stopy v snehu, kadiaľ podľa obvineného mal niekto utekať, lebo tam svietil baterkou, ale žiadne stopy v snehu tam neboli. Uviedol, že majú zaužívaný taký postup, že ak sa niekto odmietne podrobiť dychovej skúške, tak volajú realizátora dopravných nehôd, čo aj v danom prípade urobili. Podľa jeho názoru, podľa toho ako s nimi obvinený B. rozprával a ako sa pohyboval a správal, tak bol opitý - tackal sa. Nevidel kto viedol vozidlo ale ako uviedol, z vodičovej strany vystupovala osoba, ktorá bola stotožnená ako A. B., čo je aj zaznamenané na SOITRONE namontovanom v služobnom vozidle. Keďže sa na miesto dostavil realizátor dopravných nehôd, tak on na mieste prípad prebral, a čo on vie, tak na tom mieste, kde došlo k dopravnej nehode, žiadne kamery nie sú. Či realizátor dopravných nehôd zabezpečil nahrávku z auta povedať nevedel. Nepamätá si, či bolo vozidlo zaisťované, ale vie, že sa v takých sporných prípadoch vozidlo zaisťuje a má za to, že realizátor dopravných nehôd p. H. vozidlo zaisťoval. Nevedel, či boli brané nejaké stery alebo otlačky. Na otázku obhajcu, že keď mal podozrenie, že obvinený požil alkohol, že je opitý, prečo mu nebolo odobraté vodičské oprávnenie a prečo nebol zadržaný v CPZ, aby sa obmedzilo jeho ďalšie konanie, ktoré by mohol vykonať pod vplyvom návykovej látky, alebo alkoholu uviedol, že vo veci rozhodoval realizátor dopravných nehôd .
Zo záznamu dopravnej nehody, ako aj zo zhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, miesto dopravnej nehody predmetného motorového vozidla, ktorého vlastníkom je obvinený A. B., ako aj rozsah jeho poškodenia.
Zo záznamu službukonajúcich príslušníkov OO PZ Medzilaborce je zrejmé, že ako osobu, ktorá vystúpila z predmetného motorového vozidla, ktoré malo dopravnú nehodu stotožnili obžalovaného B., ktorého zákonným spôsobom požiadali o predloženie dokladov a podrobenie sa dychovej skúške, ktorú odmietol s tým, že on vozidlo neriadil a vozidlo šoférovala iná osoba, ktorá ušla ale meno tejto osoby nechcel povedať. Zároveň z neho vyplýva, že obžalovaný javil známky požitia alkoholických nápojov
Aj napriek tomu, že obvinený spočiatku tvrdil, že predmetné motorové vozidlo neriadil, tak z jeho výpovede – už ako obvineného, jednoznačne vyplýva, že sa priznal, že vozidlo riadil on a priznal aj to, že si je vedomý toho, že sa mal podrobiť dychovej skúške a jeho konanie bolo neuvážené.
Na základe výsledkov aj takto vykonaného dokazovania súd mal dostatočne za preukázané, že skutok, uvedený v obžalobe aj vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, že tento skutok má znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a že tohto skutku sa dopustil práve obžalovaný A. B., ako trestne zodpovedná osoba.
Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky dopustí ten, kto sa pri výkone inej činnosti odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou, alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietne sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu , či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pre neho nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Z výsledkov vykonaného dokazovania - z výpovede obžalovaného, no predovšetkým z výpovedí svedkov – príslušníkov OO PZ Medzilaborce – K. A. L., /aj z nimi vyhotoveného záznamu o výkone služby/, ktorým nebol dôvod neveriť, je zrejmé, že vodičom predmetného motorového vozidla, ktoré bolo účastné na dopravnej nehode dňa 29.01.2022 v čase o 00.43 hod. bol práve obžalovaný B., / nikto iný sa na mieste činu nenachádzal ani odtiaľ neodchádzal a následne sa aj sám priznal že vozidlo riadil on/ a že tento sa následne potom, čo bol zákonným spôsobom požiadaný, aby sa podrobil vyšetreniu na
zistenie návykovej látky, ktoré sa malo vykonať dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu odberom alebo vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pre neho nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej naplnil skutočne všetky pojmové znaky žalovaného prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a preto ho uznal vinným.
Obranu obžalovaného, že po dopravnej nehode bol v šoku a povedal, že vozidlo on nešoféroval a že odmietol fúkať a podrobiť sa vyšetreniu a odberu krvi alebo iného biologického materiálu zo zdravotných dôvodov, na ktoré poukázal aj v podanom odpore, súd považoval za tendenčnú a v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie z obavy, že príde o vodičské oprávnenie, ktoré potrebuje pri výkone zamestnania. Súd je toho názoru, že aj napriek zdravotným problémom uvedeným v odpore sa obžalovaný mal a mohol podrobiť dychovej skúške, lebo sa nejedná o tak náročný úkon, s vykonaním ktorého by bolo spojené ohrozenie jeho zdravia.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný v ňom nemá žiaden záznam. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má 3 záznamy, z toho všetky za porušenia predpisov na úseku cestnej premávky.
Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že navrhuje uznať vinu u obžalovaného podľa obžaloby za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák, za čo mu navrhol uložiť trest odňatia slobody 3 – 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 - 18 mesiacov, alternatívne peňažný trest a tiež navrhol uložiť trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov minimálne na 2 roky .
Obhajkyňa obžalovaného v záverečnej reči uviedla, že výpovede svedkov nie sú v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je skutočnosť, že celé konanie od samého začiatku je sprevádzané množstvom nejasnosti, neprimeranými prieťahmi, nakoľko ku skutku malo dôjsť dňa 29.01.2022 avšak trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené až dňa 19.10.2022. Na základe uvedeného poukázala na zásadu trestného konania uvedenú v § 2 ods. 4 Tr. por., v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je predovšetkým pravidlo - in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech obvineného ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, ako aj pravidlo v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný dokazovať. Navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom, že obžalovaného A. B., podľa § 285 písm. a/, b/, c/ Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Humenné pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin – prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák..
Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že skutok opísaný v obžalobe prokurátora sa stal a konaním opísaným v obžalobe došlo k naplneniu všetkých znakov prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, o čom svedčia dôkazy a to priznanie sa obvineného v prípravnom konaní, svedecké výpovede policajtov, ktorí uviedli, že podľa správania obvineného, jeho artikulácie a taktiež aj z dychu bolo zrejmé, že je pod vplyvom alkoholu. Zároveň obaja príslušníci uviedli, že pri nehode boli za veľmi krátky čas, nakoľko sa nachádzali neďaleko nehody a po príchode videli obvineného vychádzať z miesta vodiča a inú osobu na mieste nevideli. Obvinený sa zároveň odmietol podrobiť dychovej skúške alebo odberu biologického materiálu za účelom zistenia návykovej látky. Súd ďalej poukazuje na to, že na naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu kladeného za vinu obvineného podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. stačí už len to, že sa bezdôvodne odmietne podrobiť dychovej skúške. Obžalovaný svoju vinu neskôr poprel, súdneho pojednávania sa nezúčastnil a ani nijako nevyvrátil dôkazy svedčiace v jeho neprospech vykonané v prípravnom konaní ale aj v konaní pred súdom.
Podľa názoru súdu, ktorý sa riadil ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., tento v hore uvedenom odôvodnení dostatočne vysvetlil, zhodnotil vykonané dokazovanie a vyslovil aj svoje úvahy, ku ktorým dospel a na základe ktorých teda obžalovaného uznal vinným.
U obžalovaného súd zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a doposiaľ súdne trestaný nebol. Vzhľadom k tomu, že sa na hlavné pojednávanie nedostavil a z podaného odporu je zrejmé, že sa jednoznačne nevyjadril, že sa priznáva a svoje konanie ľutuje, tak súd mu túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného žiadnu nezistil.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť, na jej osobu, pomery a možnosť jeho nápravy a dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, je u obžalovaného postačujúce aj uloženie peňažného trestu vo výške 1.000,- eur. Súd má za to, že aj takto uložený trest na neho bude dostatočne výchovne pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopusti nielen podobného ale akéhokoľvek protiprávneho konania a pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Trest je dostačujúci na zabezpečenie nápravy obžalovaného a ochrany spoločnosti.
Keďže sa obžalovaný dopustil skutku v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov na dobu 2 rokov, aby aspoň počas tejto doby mu bolo znemožnené dopustiť sa opätovne tej istej trestnej činnosti, ktorá sa v poslednom období a to aj opakovane vyskytuje čoraz častejšie a pri ktorej v niektorých prípadoch dochádza aj k veľmi závažným následkom, nielen na majetku, ale aj na zdraví a dokonca aj na životoch nevinných obetí.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.