Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/147/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, ul. Prievozská 6/A, zastúpený Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, proti žalovanej: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., O.. X. Č.. XXX/X/XX, v konaní o zaplatenie 280,59 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 208,59 Eur z a s t a v u j e.

Žalobcovi sa v súvislosti so zastavenou časťou tohto konania náhrada trov konania n e p r i z á v a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 76,18 Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 18.12.2010 do 20.11.2012.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu AK Urbáni a patners, s.r.o., náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur a iných trov konania vo výške 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 18.5.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.6.2012 voči žalovanej (ďalej tiež „žalovanému“) domáhal zaplatenia 208,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 208,59 Eur od 18.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Predmet konania žalobca odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o pripojení č. A4207888 zo dňa 12.1.2009, ktorou žalobca umožnil žalovanej užívať komunikačné služby, žalovaný sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Žalovaný neuhradil odplatu za služby odôvodnené konkrétne transakcií v prílohe žaloby položkami za obdobie 12.1.2009 - 2.5.2012 vo výške spolu 76,18 Eur. Žalovaná tak porušila zmluvné podmienky, preto v zmysle Dodatku k zmluve žalovanej ďalej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu 331,94 Eur, žalobca sa tejto domáha v zníženej výške 132,41 Eur, v rozdiele akciovej a predajnej ceny telefónu.

Žalovaná sa k veci písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie vyzvaná.

Na pojednávaní konanom dňa 3.12.2012 sa žalovaná nezúčastnila. Súd protokolárne zaznamenal ospravedlnenie prítomnou, písomne nesplnomocnenou osobou, z dôvodu choroby žalovanej, prítomné

osoba navyše potvrdila zaplatenie istiny vo veci podľa údajov žalobcu. Toto ospravedlnenie nebolo pre súd dôvodom odročenia pojednávania.

Právne zastúpený žalobca na pojednávaní dňa 3.12.2012 oznámil, že žalovaná dňa 20.11.2012 zaplatila uplatnenú istinu 208,59 Eur, preto vzal žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 208,59 Eur späť z dôvodu jej zaplatenia žalovanou. Vo zvyšnej časti sa žalobca pridržiaval podanej žaloby, teda prakticky zaplatenia to za obdobie vo výške 9 % ročne zo základu 208,59 Eur za obdobie od 18.12.2010 do 20.11.2012.

Podľa (ďalej len „“):

1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd pri aplikácii rozhodol o zastavení konania v požadovanej časti tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Išlo o čiastočné späťvzatie pred otvorením prvého pojednávania, preto skúmanie prípadného nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím by bolo nadbytočné.

Súd k pokračovaniu konania zohľadňoval štádium konania, keď obidve strany boli dovtedajšími procesnými úkonmi súdu predvolaní a pripravení na rozhodnutie o celom dovtedajšom predmete sporu. Keďže inak čiastočné späťvzatia by mohli dosiahnuť odročovanie pojednávaní na neurčitý čas, podľa vyhodnotenia súdu by neprávoplatné rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania nemalo byť prekážkou rozhodnutia o celom dovtedajšom predmete sporu, naopak by odročenie a nariadenie nového pojednávania k zvyšku sporu bolo nehospodárne, takže napokon súd rozhodol popri čiastočnom späťvzatí aj vo veci samej.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil :

Zmluvou o pripojení č. A4207888 zo dňa 12.1.2009 vznikla žalobcovi povinnosť poskytovať žalovanému služby telefónneho operátora.

V dodatku k zmluve č. A4207888 zo dňa 12.1.2009 sa účastníci dohodli na aktivácii účastníckeho programu Mobile Orange Internet Klasik. K tomu žalobca predal žalovanému mobilný telefón Toshiba G450 za kúpnu cenu (s textom „po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny“) 0,03 Eur (1,- Sk), žalovaný sa zaviazal zotrvať vo viazanosti s telefónnym operátorom 24 mesiacov, pričom pre prípad porušenia zmluvy žalovaného vedúceho k ukončeniu poskytovania služieb bola dojednaná zmluvná pokuta 10.000,- Sk (331,94 Eur).

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Podľa čl. 4 bod 4.4 písm. a) je žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak žalovaný nezaplatí služby do 45 dní od ich splatnosti.

Žalobca vyfakturoval žalovanému mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 14 - 19 spisu) vo fakturačných obdobiach spolu od 20.7.2010 do 19.10.2010 a upomienky v dňoch 20.6.2010, 20.9.2010, 4.10.2010, spolu vo výške spolu 76,18 Eur.

Podľa prehľadu transakcií (č.l. 4 - 5 spisu) žalobca účtuje žalovanému nedoplatok za poskytnuté služby, vrátane zmluvnej pokuty 331,94 Eur zníženej o 199,53 Eur (na sumu 132,41 Eur), nedoplatok spolu vo výške 208,59 Eur.

Listom zo dňa 3.12.2010 žalobca vyzýval žalovanú na úhradu pohľadávky za zúčtovacie obdobia 7, 8, 9, 10 / 2010. Zásielku s pokusom o pokonávku žalovaná prevzala osobne dňa 9.12.2010.

Podľa o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa 1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa (účinného v čase uzatvorenia zmlúv): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa : Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa : Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa : Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa v znení nesk. predpisov (ďalej ) v znení účinnom do 31.5.2010 (tiež ku dňu trvania zmluvného vzťahu): spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , a :

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa : každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia veta prvá a : dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. bola výška úrokov z omeškania k dátumu, ku ktorému si ich žalobca uplatňuje, dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej verejné telekomunikačné služby. Žalovaná bola v zmysle tejto zmluvy (čl. 6, bod 6.2 písm. b) Všeobecných podmienok) okrem iného povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaná si túto povinnosť do začiatku toho konania nesplnila, cenu poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie júl až október 2010 v celkovej sume 76,18 Eur nezaplatila. V priebehu toho konania žalovaná uhradila istinu uplatnenej pohľadávky, preto súd žalobe v tejto časti ako skutkovo i právne dôvodnej v časti úroku z omeškania vyhovel, po späťvzatí žaloby v časti istiny na tento právny dôvod súd prihliadol ako na základ uplatneného úroku z omeškania.

Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb, si žalobca uplatnil voči žalovanej aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.7.2010 do zaplatenia titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 22.7.2010. Žalovaná však na uvedený pokus o pokonávku nereagovala. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu až odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej v pokuse o zmier, t.j. odo dňa 23.7.2010, hoci sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úrokov je v súlade s Nariadenia vlády č. , preto súd žalobe aj v časti úrokov z omeškania v plnom rozsahu vyhovel, ale nie v celom základe ich výpočtu, ale iba zo skutkovo uznaného základu 76,18 Eur za obdobie od 18.12.2010 do 20.11.2012. Táto súčasná výška záväzku žalovanej zodpovedá (76,18 x 0,09 = cca 6,86 Eur ročne. V r. 2010 … 6,86 : 365 x 14 dní omeškania = 0,27 Eur, v r. 2011 6,86 Eur, v r. 2012 6,86 : 365 x 325 dní omeškania = 6,11 Eur), sume spolu 13,24 Eur.

V rámci právnych úvah súd zvažoval aj spotrebiteľský charakter celého právneho vzťahu, keď predtlačený charakter zmluvy, dodatku aj všeobecných obchodných podmienok a nedostatok ďalších dôkazov nasvedčuje tomu, že táto zmluva nebola dojednaná individuálne s možnosťou žalovanej ako spotrebiteľa obsah zmluvy podstatne ovplyvniť. Na vyhodnotenie spotrebiteľského charakteru zmluvy súd podľa použil právne predpisy platné v súčasnosti, právny vzťah medzi žalobcom a žalovanej vznikol aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy a práva z neho neboli zmenou tejto právnej úpravy dotknuté, keďže aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy išlo o nepomenovanú zmluvu podľa , ktorá podlieha skúmaniu jej spotrebiteľského charakteru najmä podľa a 53 .

Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. ).

Jednou z takýchto podmienok je aj sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom, ako sa to stalo v tomto prípade. Takáto sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Sk (331,94 Eur) ako jej následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jeho ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy a nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých, ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.

Súd neuznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti u zmluvnej pokuty to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci mobilného telefónu, tento predal podľa dodatku zmluvy A4207888 za 0,03 Eur. Stanovenie tejto ceny telefónu po bližšom preskúmaní podľa čl. 2 a 3 Dodatku k zmluve má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník, teda tunajšia žalovaná, zaviazala (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom). V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou násobok povinných mesačných platieb, ktorým žalobca vôbec neargumentuje, ale v kontexte zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu tunajší súd aj tak považuje dojednanú zmluvnú pokutu za príliš vysokú a príliš všeobecne dojednanú, akoby opakovane uplatniteľnú za rôzne porušenia zmluvy. Zmluva s dodatkom, podľa ktorého bol mobilný telefón predaný, je jasná v základných náležitostiach včítane ceny mobilného telefónu, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto zľavy, je v tomto hodnotení oddeliteľné. Inak by súd nemohol zaviazať žalovaného zo zmluvy minimálne z tej časti povinností (dokumentárne upravené dodatkom k zmluve), kde je upravený predaj telefónu a viazanosť kupujúceho - účastníka - spotrebiteľa. Nie je dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol spätne preskúmavať cenu mobilného telefónu. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe telefónu zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Dohodnutie kúpnej ceny v žiadnom prípade nemá vplyv na dohodnutie zmluvnej pokuty, ktorá ako zabezpečovací inštitút zaplatenia pohľadávky je paušalizovanou náhradou škody. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty mobilného telefónu svojím ďalším správaním, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za telefón podľa základného zmluvného dojednania.

V uvedenej súvislosti nemá pre rozhodnutie význam, že žalobca predložil doklad, ktorý nie je súčasťou zmluvy so žalovaným, podľa ktorého dokladu je predajná cena telefónu Toshiba G450 132,44 Eur a

žalobca ho predal žalovanému za akciovú cenu 0,03 Eur. Pre súd je smerodajný konkrétny predaj, pri ktorom je cena telefónu dobrovoľne stanovená žalobcom ako základná náležitosť zmluvy.

Súd tak dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur považuje za absolútne neplatné podľa cit. ust. s prihliadnutím na ods. 10 . Pre toto právne hodnotenie súdu už nebolo podstatné, že žalobca sa na základe tohto zmluvného dojednania domáha zmluvnej pokuty v zníženej výške podľa vlastného skutkového odôvodnenia. Špecificky pri späťvzatí žaloby v časti istiny súd napokon zamietol žalobu v časti úroku z omeškania počítaného zo základu 132,41 Eur zodpovedajúceho uplatnenej časti zmluvnej pokuty, a to za obdobie od 18.12.2010 do 20.11.2012.

O trovách konania rozhodol súd v zastavenej časti podľa , v zmysle čoho žalovaná procesne zavinila, že sa na základe čiastočného späťvzatia žalobcu muselo zastaviť konanie v časti istiny, lebo túto istinu zaplatila počas konania.

Súd však vidí dôvody osobitného zreteľa v tom, že táto žalobcom uplatnená istina zahŕňala aj zmluvnú pokutu, ktorá podľa následného právneho vyhodnotenia súdu bola dojednaná neplatne, súd preto žalobcovi náhradu trov konania v zastavenej časti nepriznal.

O náhrade trov konania v meritórne rozhodnutej časti súd rozhodol súd podľa , s prihliadnutím na špecifiká priebehu tohto konania.

Napokon pre úspech žalobcu v základe sporu bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania v rozsahu minimálneho súdneho poplatku a minimálnej výšky odmeny advokáta pri vykonávaní základných úkonov trov právneho zastúpenia, s prihliadnutím na neurčitú hodnotu predmetu sporu zodpovedajúceho priznanému úroku z omeškania s dopadom na výšku odmeny advokáta.

Náhrada trov zodpovedá minimálnemu súdnemu poplatku v súdnom konaní 16,50 Eur a výške trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia v žalobe, v rozsahu čoho sa aj jedná o účelne vynaložené úkony, ale vzhľadom na výšku priznaného plnenia jednotlivo v hodnote minimálnej odmeny advokáta.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia ako odmenu advokáta v hodnote podľa vyhl. č. (ďalej „“) jednotlivo vo výške 16,60 Eur. Súd priznal odmenu podľa § l4 ods. l písm. a), a b) vyhl. za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní 3.12.2012, odmena spolu 33,20 Eur.

K vykonaným úkonom súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa § l6 ods. 3 vyhl. č. za 2 úkony vykonané v r. 2012 vo výške 2 x 7,63 Eur, paušál spolu 15,26 Eur.

K odmene s režijným paušálom, náhrade za stratu času a cestovnému súd priznal 20 % DPH (medzisúčet 48,46 x 1,20), spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur.

Podľa je povinnosťou zaplatiť náhradu trov advokátovi, ktorý v aktuálnom vyčíslení ako bankové spojenie uvádza účet č. 2628005850/1100, VS 0186717278.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.