Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/94/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., E. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A a otec A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, IČO: 36 864 544, o určenie výživného, na odvolanie otca a odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 22.01.2024, č.k. -210, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť od 11.08.2022 prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., nar. X.X.XXXX sumou 290 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok I.), nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 11.08.2022 do 31.01.2024 vo výške 1 876,35 eur uložil otcovi zaplatiť tak, že sumu 625,45 eur je povinný zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, sumu 625,45 eur je povinný zaplatiť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 625,45 eur je povinný zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok právne odôvodnil ,,,,, , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), keď po doplnenom dokazovaní v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení Krajského súdu Trnava zo dňa 21.07.2023, č.k. -134 zistil, že príjem matky v súčasnosti pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 473,30 eur mesačne a z rodinných prídavkov na dve deti (do mesiaca júl 2022 poberala materské v sume cca 1 400 eur mesačne), okrem maloletého A. zabezpečuje osobnú starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa (H., nar. XXXX). Otec maloletého A. prispieva na jeho výživu od mesiaca júl 2022 sumou 100 eur mesačne a od mesiaca apríl 2023 sumou 245 eur mesačne, otec maloletej H. prispieva na jej výživu sumou 50 eur mesačne. Mesačné výdavky matky sú vo výške cca 715,16 eur (nájom 330 eur, internet a TV 111 eur, splátka pôžičky 30 eur, lieky a vitamíny 10 eur, drogéria a hygiena 30 eur plus náklady na maloletú H. - ZRPŠ a školské potreby 170 eur ročne, obedy 5 eur mesačne, družina 15 eur mesačne, hygiena 20 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, cestovné na vyšetrenia 100 eur mesačne). Otec pracuje u zamestnávateľa B. B., B.. B. I., kde za obdobie od 1/2022 – 12/ 2023 dosiahol priemerný čistý mesačný

príjem vo výške 1 484,58 eur (spolu s daňovým bonusom), pričom jeho výdavky sú vo výške cca 899 eur a pozostávajú z nasledovných položiek - príspevok na bývanie 200 eur, splátka úveru 320 eur, TV 20 eur, hygiena a oblečenie 50 eur, výživné 245 eur, PZP na motorové vozidlá 24 eur ( 290 eur ročne). Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva s priateľkou v spoločnej domácnosti, priateľka dosahuje príjem cca 800 eur mesačne. Otec je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, a to Seat Ibiza, rok výroky 2008 a Seat Ibiza, rok výroby 2003. Jeho mesačné výdavky spojené s fajčením sú vo výške 20 eur. V mesiacoch február 2022, november 2022 a december 2022 bol práceneschopný, pričom mu bola vyplatená nemocenská dávka 1 158 eur. Čistý mesačný príjem otca za obdobie od 1/2022 do 12/2023 zistil z potvrdení zamestnávateľa a výplatných lístkov, konkrétne z položky výplatného lístka „čistý príjem“, so súčasným zohľadnením nemocenských dávok vyplatených otcovi Sociálnou poisťovňou v celkovej sume 1 158 eur a sumy daňového bonusu, vyplácaného otcovi v období od 2/2022- 2/2023 (vrátane) a sumy, ktorá bude otcovi zrazená z titulu dane z príjmu v ročnom zúčtovaní za rok 2023. V tejto súvislosti konštatoval, že si je vedomý malých odchýlok v sumách čistého príjmu uvedených vo výplatných lístkoch a v potvrdeniach o príjme v jednotlivých mesiacoch (napr. za mesiac 10/2022 ), ktorá je spôsobená opravou dochádzky zamestnanca. Uzavrel, že pokiaľ by aj pri výpočte príjmu otca na účely určenia výživného vychádzal z položky výplatného lístka „čistý mzda“, nejednalo by sa o veľký rozdiel (cca 8 eur mesačne na základe výpočtu: čistá mzda 1 493 eur mínus čistý príjem 1485 eur). Pri určovaní príjmu otca vychádzal z obdobia od mesiaca 1/2022 , keď za primerané považoval obdobie sedem mesiacov predchádzajúce dátumu účinnosti určenia výživného, nakoľko sa ním objektivizuje výška príjmu otca (priemerný mesačný príjem za obdobie 24 mesiacov). Súd si je vedomý skutočnosti, že vyšší priemerný príjem otca je spôsobený prácou vykonávanou dočasne na základe pridelenia v zahraničí, a že sa jednalo o výnimočný príjem, na druhej strane však je nutné naň prihliadať, keďže maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania ďalej preukázané, že mesačné výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa sú vo výške 385 eur (náklady na stravu - nutrilon 100 eur, príkrmy, ovocie a zelenina 70 eur, kojenecká voda 20 eur, detský čaj 20 eur, plienky 60 eur, drogéria 25 eur, vitamíny a lieky 30 eur, oblečenie 50 eur, hračky a knihy 10 eur), pričom je potrebné zohľadniť pomerné náklady na bývanie (nájom) vo výške 110 eur. Následne s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania určil výživné na maloletého A. vo výške 290 eur mesačne s účinnosťou od 11.08.2022 (t.j. od podania návrhu), ktoré posúdil ako primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vo veku 23 mesiacov. Konštatoval, že po rozhodnutí odvolacieho súdu matka modifikovala návrh a výživné navrhla určiť od 11.08.2022. Matkou deklarované výdavky na maloleté dieťa vo výške 495 eur (spolu s pomernými nákladmi na bývanie 110 eur) mesačne predstavujú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré matka dostatočným spôsobom preukázala doloženými listinnými dokladmi (potvrdenia o platbách, faktúry a pokladničné doklady). K námietkam otca k výdavkom matky na maloleté dieťa na stravu 170 eur a na oblečenie 50 eur neprihliadal konštatujúc, že v prípade stravy uvedená suma predstavuje sumu 5,60 eur na deň, t.j. jedná sa o primerané náklady na stravu pre dvojročné dieťa, keďže doteraz je mu podávané umelé mlieko (nutrilon). Takisto v prípade oblečenia možno uzavrieť, že dieťa je v intenzívnom raste, čo si vyžaduje väčšie náklady súvisiace práve s oblečením. Výživné na maloleté dieťa vo výške 290 eur tak považoval za primerané aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého zdôrazňujúc, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov ( ).

4. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu súd prvej inštancie uviedol, že podľa zaužívanej súdnej praxe sa výška výživného stanovuje ako suma rovnajúca sa 20 % až 30 % z čistého príjmu povinného rodiča a takto stanovený podiel z príjmu rodiča je potom určený na výživu všetkých detí, ku ktorým má tento rodič vyživovaciu povinnosť. V danom prípade otcovi určil výživné pre maloleté dieťa v rozsahu cca 20 % z priemerného čistého mesačného príjmu otca 1 485 eur s poukazom na nízky vek maloletého dieťaťa a na skutočnosť, že na úhrade nevyhnutných potrieb maloletých detí majú povinnosť podieľať sa obaja rodičia. S poukazom na judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na skutočnosť, do akej miery sú potreby maloletého dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych dávok, t.j. v danom prípade z rodinných prídavkov, ktorých výška je od 01.01.2023 v sume 60 eur na nezaopatrené dieťa. Po jeho odčítaní zo sumy 502 eur sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb

maloletého dieťaťa sumou vo výške 442 eur. Výživné určené otcovi vo výške 290,- eur tak predstavuje výrazne vyšší podiel otca na úhrade týchto výdavkov (otec 290 eur, matka 152 eur).

5. Na strane otca konštatoval výdavky, ktoré otec nebol povinný vynaložiť, t.j. výdavky súvisiace s fajčením vo výške 20 eur mesačne. S poukazom na skutočnosť, že otec je vlastníkom dvoch motorových vozidiel uviedol, že osobné a majetkové pomery otca možno považovať za veľmi dobré, vychádzajúc jednak z vyššie uvedených skutočností a jednak z toho, že po odpočítaní výdavkov mu zostáva finančná rezerva vo výške 581 eur (po započítaní sumy výživného 290 eur, bez výdavkov súvisiacich s fajčením 20 eur). V konaní nemal za potrebné zisťovať, či otec vlastnil v priebehu konania ďalšie motorové vozidlo, nakoľko zistený skutkový stav považoval za dostatočný pre rozhodnutie vo veci samej (inak povedané, uvedené zistenie by nemalo vplyv na rozhodnutie, keďže súd zobral do úvahy, že otec je vlastníkom viacerých vozidiel, ktorú skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní). Konštatoval výrazný nepomer v príjmových a majetkových možnostiach rodičov, keďže matka sa stará o dieťa do veku troch rokov, z ktorého dôvodu nevykonáva pracovnú činnosť a jej jediný príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 473,30 eur mesačne. Okrem uvedených skutočností nemal preukázané ďalšie výdavky, ktoré nie je otec potrebné vynaložiť (napríklad na automaty alebo návykové látky) majúc za to, že návrh matky na vykonanie dokazovania dopytom na herňu nebolo možné vykonať z dôvodu nedostatočnej adresy. Určené výživné podľa názoru súdu prvej inštancie rešpektuje právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, t.j. aj povinného otca. Keďže súd vychádza zo stavu v čase rozhodovania, z uvedeného dôvodu neprihliadal na argumentáciu otca, že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť (z lekárskej správy - nálezu G. G. J. je predpokladaný termín pôrodu B. K., partnerky otca dňa 07.08.2024).

6. V rozhodnutí súd prvej inštancie ďalej uviedol, že otcovi v zmysle vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.08.2022 do 31.01.2024 vo výške 1 876,35 eur, keďže za rozhodné obdobie mal otec zaplatiť na výživnom sumu v celkovej výške 5 126,35 eur a na výživnom zaplatil sumu 3 250 eur (100 eur mesačne za obdobie od podania návrhu do 3/2023 a 245 eur od 4/2023 do 1/2024). V súlade s ( ďalej „ “) mu uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok v troch splátkach v sume 625,45 eur, ktoré mu uložil povinnosť zaplatiť v lehote 30 dní, 60 dní a 90 dní, a to s poukazom na jeho osobné a majetkové pomery, ale najmä s ohľadom na výšku nedoplatku. Práve výšku nedoplatku na zročnom výživnom posúdil za výnimočný dôvod, na základe ktorého je možné uložiť povinnosť otcovi zaplatiť nedoplatok v splátkach majúc za to, že výška splátky je primeraná majetkovým a zárobkovým pomerom otca ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Otec má príjem 1 485 eur a výdavky 904 eur (spolu s výživným), t. j. zostáva mu suma 581 eur mesačne a tak nedisponuje peňažnými prostriedkami potrebnými na jednorazovú úhradu nedoplatku na výživnom. Na základe uvedených skutočností mal za žiaduce umožniť povinnému otcovi zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom v splátkach, ktorých výška je primeraná jeho majetkovým a zárobkovým pomerom, t.j. približne v sume, ktorá mu zostáva po odpočítaní pravidelných mesačných výdavkov.

7. O trovách konania rozhodol podľa ( ďalej „ C.m.p“ ) v spojení s .

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd vyhodnocuje jeho majetkové pomery majúc za to, že súd nedostatočne vykonal porovnanie všetkých okolností dôležitých pre určenie výšky výživného na maloleté dieťa. Poukázal na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov voči deťom (platnej od roku 2024), ktorá v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Výživné vo výške 290 eur je určené bez prihliadnutia na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery ako povinného rodiča. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že mesačné výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa vo veku 20 mesiacov bez zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť sú vo výške 385 eur, resp. až 502 eur so zahrnutím pomerných nákladov na bývanie vo výške 110 eur a jednorazový výdavok spočívajúci v zakúpení detského stolíka so stoličkou a detského odrážadla. Otec zdôraznil, že v rozhodnutí absentuje špecifikácia nákladov na ďalšie maloleté dieťa , ktoré má matka zverené do osobnej starostlivosti (H.), na ktorú povinný rodič prispieva sumou výživného 100 eur mesačne. Náklady na maloletú H. vo veku 8 rokov sú podľa vyčíslenia matky vo výške 139,16 eur mesačne , t.zn. takmer 3 a pol krát nižšie ako

v prípade maloletého A. vo veku 23 mesiacov. Otec ďalej zdôraznil, že jedným z aspektov posudzovania vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je posudzovanie životnej úrovne rodičov a detí, pričom vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, pričom za schopnosti rodiča je treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pokiaľ ide o jeho vyšší príjem spôsobený prácou vykonávanou dočasne na základe pridelenia v zahraničí, jednalo sa o výnimočný a jednorazový príjem, ktorý však súd vyhodnotil zásadným a výrazným spôsobom ako jeho zvýšenú životnú úroveň. Súd nesprávne uzatvoril a vyhodnotil ním tvrdené skutočnosti, že matke po odchode zo spoločnej domácnosti prispieval i nad rámec výživného, zakúpil kočík v sume 570 eur, matke ponechal sumu 6 000 eur, z ktorej mu vrátila len 2 500 eur, teda suma 3 500 eur bola z jeho strany matke ponechaná na úhradu ďalších nákladov súvisiacich s potrebami maloletého. V konaní preukázal, že spláca mesačne úver vo výške 320 eur za poskytnutú pôžičku na stavbu rodinného domu, ktorá sa však z dôvodu ukončenia spolužitia s matkou v konečnom dôsledku nerealizovala. Otec napokon za neodôvodnenú považoval i úvahu súdu o výške nedoplatku na zročnom výživnom, na ktorého úhradu ho zaviazal v 3 splátkach, poukazujúc práve na jeho osobné a majetkové pomery, keďže mu mesačne po odrátaní všetkých nákladov má zostávať suma 581 eur, aj keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec nedisponuje žiadnymi peňažnými prostriedkami. Otec napokon konštatoval, že v takomto rozsahu určenia výživného nezostáva potom v prípade zvyšovania výživného na strane maloletého dieťaťa (aktuálne vo veku dvoch rokov) žiadny priestor na to, aby súd mohol relevantne do budúcna uvažovať o ďalšom zvýšení výživného . Do pozornosti dal, že v prípade metodického usmernenia je maloletý zaradený v kategórii predškolského veku od 0 do 5 rokov, kedy súd uvažuje o výške 18 % pri jednej vyživovacej povinnosti.

9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vo výroku I. určí výživné vo výške 350 eur mesačne a k tomu upraví aj výrok II. Odvolanie odôvodnila , , namietajúc, že súd odôvodnené potreby oprávneného vôbec neskúmal skrz majetkové pomery povinného, a najmä cez podieľanie sa dieťaťa na životnej úrovni rodiča (nemohol potom postupovať individuálne). Súd opakovane len stroho spočítal náklady ktoré je matka synovi schopná zo svojho príjmu uhradiť, opätovne poukázal na výrazný nepomer v aktuálnych príjmoch rodičov, ktorý však nepremietol dostatočným spôsobom do výživného otca. S ohľadom na trojnásobný príjem otca voči príjmu matky, dvojnásobný počet jej vyživovacích povinností, neprispievanie otca mimo rámec výživného oproti kompletnému plneniu matky (vrátane osobnej starostlivosti) opomenul, že 3/4 príjmu z rodičovského príspevku matka používa na úhradu nájomného za byt a odmietol aj nevyhnutný následok poskytovaného rodičovského príspevku kombinovaného s účelovo zníženým výživným. Matka poukázala na skutočnosť že reálne disponovala mesačne sumou cca 500 eur, ktorá mala pokryť nielen vecné náklady ako bývanie syna, ale aj jeho stravu a náklady na zdravotnú starostlivosť. Práve touto sumou boli nevyhnutne ovplyvnené aj jej náklady, ktoré môže uhrádzať iba z toho čo má, resp. len také, ako jej to dovolia finančné prostriedky ktorými disponuje. Sudca sa dôsledne nevysporiadal ani s jednotlivými predpokladmi pre určenie samotného výživného, ktorými sú jednak oprávnené potreby dieťaťa a jednak majetkové pomery a možnosti rodičov, súčasne s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného. V prípade nákladov formalisticky vychádzal výlučne z tých, ktoré si matka mohla v danom čase dovoliť a nie z tých, ktoré by syn skutočne potreboval, a ani z tých, ktoré by životná úroveň otca oprávňovala. Matka zdôraznila, že pokiaľ ide o pojem odôvodnené náklady, nejedná sa výlučne len o náklady ktoré by minimálne dieťa mohlo potrebovať na uspokojenie základných potrieb a svojho rozvoja, ale o náklady, ktoré dieťa na jednej strane potrebuje a ktoré si súčasne môžu rodičia s ohľadom na svoje majetkové pomery skutočne dovoliť. Súd vôbec nepočíta s tým, že by s maloletým mohla chodiť na výlety, kúpať sa, športovo alebo kultúrne sa vyžiť, ale nepočíta ani s náhlou zdravotnou indispozíciou syna. Otec má pritom životnú úroveň, ktorá by aj tieto aktivity pre syna umožnila, má k dispozícii dve autá a po odrátaní výživného a ním prezentovaných neoverených nákladov mu zostáva suma, ktorú má matka k dispozícii pre zabezpečenie potrieb maloletého A.. Ak súd určuje výživné podľa nákladov dieťaťa existujúce v čase, kedy otec neprispieva na dieťa dôsledne, nemôže sa logicky na jeho životnej úrovni ani podieľať. Do výživného mal súd premietnuť aj zistenie, že otcovi zostane mesačne suma takmer vo výške niekoho platu, keď práve určenie výživného by malo zohľadňovať odôvodnené náklady v optike životnej úrovne rodičov. Súd síce uviedol, že koná ex officio ako aj to, že je povinný skúmať objektívnu pravdu, súčasne vyhodnotil majetkové pomery otca ako nadštandardné s poukazom na zostatok otca po uhradení jeho nákladov, ďalej však neskúmal, čo by ešte mohlo byť odôvodnenými potrebami syna práve s ohľadom na majetkové pomery otca. Riadne neskúmal ani vozový park otca, ktorý mal 2 osobné vozidlá, ku ktorým malo pribudnúť tretie. Sudca sa namiesto toho zaoberal tehotenstvom družky

otca aj keď rozhodovacia prax sa v tomto smere ustálila tak, že staršie dieťa nemôže byť krátené tým mladším. V súdnom konaní nebola aplikovaná právne záväzná veta nadriadeného súdu, ktorou odvolací súd chráni najlepší záujem detí, čím prišlo k poškodeniu nielen práv maloletého dieťaťa a absencia ochrany robí rozhodnutie nezákonným. Sú taktiež neskúmal, či otec ešte nehrá na automaty a nekupuje návykové látky i napriek tomu, že uvedené otec potvrdil v rámci konania s tým, že to malo byť v čase spolunažívania rodičov. Nezohľadnil ani to, že otec žije u jeho rodičov v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s partnerkou s príjmom 800 eur, s ktorou otec spoločne hospodári, čo znamená, že sa na nákladoch otca podieľa v 1.

10. V následnom písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca matka poukázala na to, že otec v rámci pracovného pomeru vykonával prácu v zahraničí pre jeho terajšieho zamestnávateľa, kde sa zaúčal novým výrobným postupom, za túto prácu mu bola vyplatená mzda a nie je vylúčené, že zaúčanie otca do nových výrobných programov sa bude realizovať i v následných mesiacoch alebo rokoch. Otec bude práve vďaka nadobudnutým schopnostiam ešte viac konkurencieschopný, čo má za následok zvýšenie jeho príjmu. V prípade otca je jeho čistý mesačný príjem tak výrazný, že po uhradení všetkých jeho nákladov mu zostane k dispozícii takmer polovica jeho príjmu. Otec pozabudol uviesť, že na jej osobu podal žalobu a žiada o vyplatenie 10 606 eur. Jeho majetkové pomery sú dobré a zaučovaním sa do nových výrobných postupov sa jeho možnosti a schopnosti zvyšujú. Za zarážajúcu označila snahu otca poukazovať na náklady jej druhého dieťaťa vo vzťahu k určovanému výživnému. Otec jej v septembri 2021 poskytol sumu 6 000 eur, nešlo o peniaze pre maloletého či jeho potreby (v tom čase bola s A. tehotná), v tom čase mali spoločnú domácnosť, spoločné plány a chceli si postaviť rodinný dom. V septembri 2021 boli otcovi vrátené peniaze z dôvodu, že prišlo k zrušeniu kúpy pozemku, v tom čase vzrástla jeho hráčska aktivita, mzdu utratil, opakovane od nej žiadal poslať peniaze. Po rozchode mu vyplatila sumu 2 500 eur, odrátala náklady otca na domácnosť, ubytovanie, stravu a pod., to, že až do podania návrhu na súde na A. nič neuhradil, ako aj dlhy otca na tipovaní, ktoré za neho uhradila. Pokiaľ ide o metodiku na ktorú poukazuje otec, táto poskytuje návod pre čo najlepšie uplatnenie princípov v rámci konania, v ktorom sa určuje výživné, pričom každý prípad je potrebné posudzovať individuálne (rozhodovacia prax dovolacieho a Ústavného súdu SR).V rozpore s uvedeným je potom určovanie výživného pevnou sumou bez možnosti individuálneho prístupu k potrebám oprávneného dieťaťa. Podľa matky nie je prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky, keďže v takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa.

11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam rodičov navrhol, aby bolo určené výživné primerané potrebám maloletého dieťaťa, možnostiam a schopnostiam otca.

12. Matka dňa 25.07.2024 odvolaciemu súdu doložila ňou vyžiadané údaje z evidencie vozidiel Okresného riaditeľstva PZ v Skalici.

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, , , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolaní oboch rodičov.

14. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

16. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. K odvolaciemu prieskumu podrobenému predmetu konania (výživné na maloletého A. za obdobie od 11.08.2022) odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. , , , , , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia ( ), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.

23. Ďalej zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o určení výživného rodičov k maloletým deťom je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami , ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť však dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). V nadväznosti na uvedené dodáva, že pri bežných nákladoch maloletých detí (napr. obuv, ošatenie, strava, hygienické potreby a drogéria, voľný čas), môže súd vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov, keď iný postup súdu by bol v rozpore so záujmami maloletých detí.

24. K oboma rodičmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (v prípade otca vyplývajúceho z obsahu odvolania), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil

po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k výške určeného výživného na maloleté dieťa nemožno vytknúť, že by nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

25. Vo vzťahu k zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov a ich majetkovým pomerom súd prvej inštancie správne vychádzal z premisy priaznivejších majetkových a zárobkových pomeroch na strane povinného otca v rozhodnom období . Odvolací súd v tomto smere odkazuje na zistenia súdu prvej inštancie, ktorý po doplnenom dokazovaní (doloženými listinnými dôkazmi ) ustálil majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov a tieto riadne uviedol v ods. 5,14,15,18 odôvodnenia rozhodnutia. Na úvahu o priaznivejších majetkových a zárobkových pomeroch na strane otca nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že súd prvej inštancie pri konštatácii, že otcovi po odpočítaní výdavkov (vrátane výživného 245 eur) zostáva finančná rezerva vo výške 581 eur mesačne, opomenul do nevyhnutných nákladov otca zahrnúť pre život nevyhnutné náklady na stravu, pri vyčísľovaní ktorých (aj pri ich neuvedení otcom) mal vychádzať zo všeobecných poznatkov o primeranosti spotreby osoby vo veku otca a v porovnateľnom postavení. Dodáva, že príjmové pomery matky sú od narodenia maloletého A. výrazne ovplyvnené skutočnosťou, že je s maloletým A. na rodičovskej dovolenke a jej príjmom sú aktuálne výlučne štátne dávky rodičovského príspevku, rodinné prídavky na obe maloleté deti (A. a staršia H.) a výživné na obe maloleté deti . Podotýka však, že v prípade oboch rodičov sú ich príjmové pomery, a tým pádom aj ich životná úroveň limitované výškou dosiahnutého vzdelania (obaja rodičia dosiahli stredoškolské vzdelanie bez maturity), pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli zistenia o otcom v minulosti nadobudnutých pracovných skúsenostiach, umožňujúcich mu uplatniť sa na pracovnom trhu za výrazne priaznivejších finančných podmienok (za takéto nie je možné považovať zistenia o krátkodobom dočasnom vyslaní otca zamestnávateľom na výkon práce do zahraničia na základe Dohody o dočasnom pridelení zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi po dobu 90 dní, a ani úvahu matky o tom, že vďaka takto nadobudnutým schopnostiam bude otec ešte viac konkurencieschopný a jeho možnosti a schopnosti sa zvyšujú). Aj keď otec za výkon práce v zahraničí dosiahol podľa doložených dokladov zamestnávateľa v mesiacoch výrazne vyšší príjem, ktorý súd prvej inštancie správne zohľadnil pri ustálení výšky priemernej čistej mzdy otca za rozhodné obdobie v ods. 18 odôvodnenia rozhodnutia, nie je možné na strane otca konštatovať nadštandardné pomery, na ktoré opakovane poukazuje matka. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká, pričom je ju možné vymedziť ako určitý stupeň uspokojovania životných, t.j. hmotných a aj duchovných potrieb, v úzkom vzťahu k ďalším faktorom. Zhodu v životnej úrovni medzi rodičmi a deťmi je treba hľadať predovšetkým v samotnom spôsobe života, využívaní kultúrnych, spoločenských a športových možností. Rovnaká životná úroveň musí dieťaťu umožňovať žiť takým štýlom života, ktorý by ho v porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval z ich celku, alebo ktorý by nevytváral nedôvodné rozdiely medzi rodičmi a ich deťmi. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, nie je možné nadštandardnú životnú úroveň otca odvodiť ani od vlastníctva starších osobných motorových vozidiel, ktoré zistil a konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keď na tomto závere nič nemenia ani skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu v Skalici z 16.07.2024 doloženého matkou v odvolacom konaní z ktorého vyplýva, že otec bol vlastníkom a držiteľom motorového vozidla Seat Ibiza, r.v. 2003 od

18.09.2015 do 25.09.2023, Seat Ibiza , r.v. 2008 od 07.03.2023 do 20.05.2024, Seat Leon , r.v. 2008 od 05.09.2018 do 26.04.2023 a od 06.05.2024 je vlastníkom a držiteľom jedného motorového vozidla Audi A5, r.v. 2010.

26. V danej veci súd prvej inštancie správne vychádzal pri ustaľovaní rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa z jeho základných potrieb vyplývajúcich z veku (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, hygiena), so súčasným zohľadnením práva maloletého dieťaťa sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Je treba uviesť, že výdavky vynakladané matkou na zabezpečenie bežných potrieb maloletého dieťaťa , t.j. na nákup stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením základnej zdravotnej starostlivosti, sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať (keď tieto výdavky sú súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku). Súd prvej inštancie v posudzovanej veci okrem toho prihliadol na matkou doložené výdavky súvisiace so zabezpečením bývania maloletého dieťaťa a celkovú sumu odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa ustálil na sumu 495 – 502 eur mesačne, vychádzajúc zo špecifikácie nákladov prezentovaných matkou v priebehu konania . Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie ustálenou výškou odôvodnených mesačných nákladov maloletého dieťaťa, ktoré však považuje za potrebné korigovať čo do ich druhovej špecifikácie a výšky, a to vo vzťahu k najvyššiemu matkou preukázanému nákladu na zabezpečenie bývania - mesačný nájom vo výške 330 eur. Keďže tento výdavok matka vynakladá aj na zabezpečenie vlastného bývania (v podiele 1), ako podiel pripadajúci na náklady maloletého započítal 1 vynakladanej sumy , t.j. sumu 83 eur mesačne. Dodáva, že za situácie, ak matka nedisponuje vlastnou nehnuteľnosťou, v ktorej by mohla nerušene zabezpečovať výchovu svojich dvoch maloletých detí, prenájom 1 izbového bytu v B. predstavuje racionálnu možnosť zabezpečenia jej bytových potrieb a bytových potrieb detí. Ostatné náklady prezentované matkou v celkovej sume 385 eur - nutrilon 100 eur, príkrmy, ovocie a zelenina 70 eur, kojenecká voda 20 eur, detský čaj 20 eur, plienky 60 eur, drogéria 25 eur, vitamíny a lieky 30 eur, oblečenie 50 eur, hračky a knihy 10 eur sú zodpovedajúce všeobecným poznatkom o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa vo veku maloletého A. a v porovnateľnej lokalite. Odôvodnené výdavky maloletého odvolací súd zároveň dopĺňa o sumu 27 eur mesačne určenú na ďalšie mimoriadne náklady maloletého súvisiace jednak s chodom domácnosti a s uspokojovaním iných potrieb maloletého (doprava, voľný čas a podobne). Má za to, že takto ustálená výška odôvodnených nákladov maloletého A. síce výrazne presahuje aktuálnu životnú úroveň matky, ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k staršej dcére, zodpovedá však aktuálnej životnej úrovni otca a nevytvára ani nedôvodné rozdiely medzi otcom a synom. K námietkam otca o neprimeranosti nákladov vyčíslených matkou na maloletého v porovnaní s nákladmi vyčíslenými matkou na staršiu dcéru mu dáva do pozornosti, že predmetom daného konania nie je posudzovanie odôvodnených nákladov staršej dcéry matky. Dodáva však, že maloletý A. je v období najintenzívnejšieho fyzického a psychického vývinu a jeho niektoré aktuálne nevyhnutné náklady (plienky, mlieko a pod.) postupne nebude nutné zabezpečovať, zároveň však môžu pristupovať druhovo iné nevyhnutné náklady.

27. V nadväznosti na uvedené, so súčasným prihliadnutím na mieru, v akej sú potreby maloletého dieťaťa hradené aj zo štátnej dávky rodinného prídavku, sa odvolací súd zhoduje aj s určením podielu oboch rodičov na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa, a to vo výške 290 eur mesačne otcom a cca 150 eur matkou. Má za to, že v určenom podiele otca je zohľadnená jednak vyššia životná úroveň otca a súčasne aj fakt, že vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa, matka čiastočne nahrádza svoje finančné plnenie nepretržitou osobnou starostlivosťou o syna.

28. Pokiaľ otec vo vzťahu k určeniu výšky výživného v podanom odvolaní poukazuje na Ministerstvom spravodlivosti SR vydanú Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom (majúcu len odporúčací charakter) a ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti spolu, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 % až 30 % z jeho čistého príjmu so súčasným prihliadnutím aj na vek výživou odkázaných maloletých detí, odvolací súd s poukazom na obsah pojmu ustálená rozhodovacia prax konštatuje, že nemá vedomosť o rozhodnutiach spadajúcich pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, v ktorých by bol takýto právny názor prezentovaný. Pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy odkazujú na takúto prax pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na nich výživou, jedná sa o ich úvahu, ktorá však musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom ( a nasl. ).

Otcovi dáva do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. jeho zmeny) sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej veci ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný význam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti, aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom voči maloletým (najlepší záujem dieťaťa). Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ohľadom spôsobu určenia rozsahu vyživovacej povinnosti nemôže ani reálne existovať, keďže každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného súdom je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb maloletých detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. , uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. ).

29. Za nemajúcu akýkoľvek právny a skutkový význam k posudzovanému predmetu konania (určeniu výživného) odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu otca, že matke po odchode zo spoločnej domácnosti a pri narodení maloletého prispieval nad rámec výživného, kúpil kočík za 570 eur a matke ponechal sumu 6 000 eur, z ktorej mu táto vrátila len 2 500 eur čo znamená, že sumu 3 500 eur ponechal matke na úhradu nákladov súvisiacich s potrebami maloletého. Pri nepreukázaní týchto tvrdení otcom, za stavu, kedy sa k nim matka v priebehu konania (aj odvolacieho) vyjadrovala, vychádzal odvolací súd z premisy, že otec v 9/2021 skutočne poskytol matke sumu 6 000 eur , nešlo však o peniaze pre maloletého či jeho potreby (v tom čase bola matka s A. tehotná), z tejto sumy matka pri rozchode (5/2022) otcovi vyplatila sumu 2 500 eur, odrátala náklady otca na domácnosť, ubytovanie, stravu, ako aj jeho dlhy na tipovaní, ktoré za neho uhradila. Uvedené znamená, že otcom deklarovaný neuhradený rozdiel vo výške 3 500 eur nie je možné posúdiť ako finančné plnenie poskytnuté otcom na výživu maloletého dieťaťa, vzťahujúce sa na rozhodné obdobie od 11.08.2022 do súčasnosti.

30. Za vecne a právne správny odvolací súd posúdil aj výrok II. o zročnom výživnom, pri ktorom súd prvej inštancie správne zohľadnil , že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného (, ). Aj napriek výhrade ku konštatácii súdu prvej inštancie, týkajúcej sa výšky finančnej rezervy, prezentovanej v ods. 25 tohto rozhodnutia, odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že majetkové a zárobkové pomery otca mu síce neumožňujú uhradenie zročného výživného jednorazovo, avšak zároveň sú splnené podmienky na povolenie plnenia v troch splátkach v lehote 30, 60 a 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolaciu argumentáciu otca posúdil ako neakceptovateľnú majúc za to, že po začatí konania (8/2022) si otec mal byť po racionálnej úvahe, vzťahujúcej sa k majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov a najmä k skladbe a výške odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vedomý, že ním do 4/2023 dobrovoľne uhrádzané výživné vo výške 100 eur mesačne (od 4/2023 otec uhrádzal titulom výživného sumu 245 eur mesačne) pokrýva len zlomok reálne vynakladaných nákladov matky na zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a mal si pre tento účel tvoriť rezervy. Naviac, zročné výživné predstavuje výživné za už uplynulý čas, ktoré už matka na potreby maloletého dieťaťa reálne vynaložila.

31. K námietke matky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k určeniu výživného a zročného výživného

správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

32. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o bežnom a zročnom výživnom a v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , C.m.p.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).