Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-31-2007.pdf
PDF · 135.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/31/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Topoľčanoch samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: W.. C. V., bydlisko: O., G. XXX/XXX, zastúpený advokátkou : JUDr. Margita Kytnarová, so sídlom v Topoľčanoch, Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, proti odporcovi: KOVOTOPOĽ, spol. s r.o., Odbojárov 4315/33, Topoľčany, IČO: 34117717, o zaplatenie sumy 2.371 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.759,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% zo sumy 7,90 eur od 16.9.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 21,11 eur od 16.10.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 23,34 od 16.12.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 66,89 eur od 16.1.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 288,22 eur od 16.1.2007 do 27.3.2007 a vo výške 9,5% zo sumy 1545,70 eur od 16.1.2007 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Súd konanie v časti zaplatenia sumy 5,87 eur ako 9,5% úroku z omeškania zo sumy 382,53 eur od 16.1.2007 do 15.3.2007 a úroku v sume 1,69 eur ako 9,5% úroku z omeškania zo sumy 107 eur od 16.1.2007 do 15.3.2007 z a s t a v u j e.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.3.2007 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 36.715,-Sk spolu s prísl. V návrhu uviedol, že dňa 24.7.2006 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu. Dňa 4.10.2006 došlo k poistnej udalosti, dopravnej nehode,
pričom išlo o pracovnú cestu navrhovateľa do Bratislavy nariadenú konateľom odporcu. Škoda na vozidle bola vyčíslená na sumu 51.948,-Sk .Túto škodu si odporca voči nemu uplatnil a ponechal si celú mzdu za mesiac december 2006 ako náhradu škody. Navrhovateľ si celkovo uplatňuje od odporcu sumu 88.663,- Sk, pričom táto suma pozostáva z presne vyčíslených rozdielov vo výplate mzdy za mesiace júl až december 2006 a náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 ZP vo výške dvoch priemerných mesačných zárobkov a náhrady nevyčerpanej dovolenky. Týmto návrhom si uplatňuje voči odporcovi rozdiel medzi vyčíslenou mzdou a súvisiacimi nárokmi spolu vo výške 88.663,-Sk a škodou ktorú spôsobil poistnou udalosťou vo výške 51.948,-Sk. Predmetom žaloby je teda zaplatenie sumy 36.715,-Sk s prísl.
Odporca súdu podaním zo dňa 27.3.2007 oznámil, že žalovaný zaplatil navrhovateľovi dňa 15.3.2007 sumu 11247,-Sk z titulu mzdy za mesiac december 2006 a náhrady PN a dňa 27.3.2007 uhradil sumu 9.798,-Sk z titulu náhrady za dovolenku v roku 2006.
Súd Uznesením č.k. 7C/31/2007-87 zo dňa 12.6.2008 pripustil zmenu návrhu, ktorou sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 71446,- Sk, úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 1270,- Sk od 16.8.2006 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 3439,- Sk od 16.9.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 14386,- Sk od 16.10.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 8956,- Sk od 16.12.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 3143,- Sk od 16.3.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 42360,- Sk od 16.1.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 10264,- Sk od 16.1.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd rozhodol rozsudkom č.k. 7C/31/2007-326 zo dňa 11.7.2011 tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.732,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% zo sumy 7,90 eur od 16.9.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 21,11 eur od 16.10.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 35,62 od 16.12.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 66,89 eur od 16.3.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 297,89 eur od 16.1.2007 do 27.3.2007 a vo výške 9,5% zo sumy 1545,70 eur od 16.1.2007 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd konanie v časti sumy 698,57 eur zastavil. Navrhovateľ i odporca podali proti rozsudku odvolanie.
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/254/2011-353 zo dňa 27.6.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že podanie navrhovateľa zo dňa 7.7.2011 označené ako záverečný návrh posúdil ako zmenu návrhu, pretože navrhovateľ sa v ňom domáha zaplatenia iných súm, ako žiadal v zmene návrhu zo dňa 18.02.2008, ktorá bola uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 12.06.2008 pripustená. Keďže súd prvého stupňa túto zmenu návrhu odporcovi nedoručil na vyjadrenie a o tejto zmene návrhu súd ani nerozhodol, jeho postup je zásahom do práv navrhovateľa na spravodlivý proces, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa titulom náhrady mzdy za obdobie od júla do decembra 2006 rozhodoval o nároku na zaplatenie sumy 31.194,-Sk, aj keď navrhovateľ si už uplatňoval nárok z toho titulu na zaplatenie sumy 32.863,-Sk. Titulom náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce súd priznal navrhovateľovi sumu 1.545,70 eura, aj keď podľa poslednej pripustenej zmeny návrhu sa navrhovateľ domáhal z tohto titulu zaplatenia sumy 1.404,51 eura. Nezaoberal sa ani tým, či navrhovateľ návrh v časti zaplatenia sumy úroku 176,96 Sk ako 9,5 % úroku z omeškania zo sumy 11.524,-Sk od 16.01.2007 do 15.03.2007 a úroku 51,02 Sk ako 9,5 % úroku z omeškania zo sumy 3.323,-Sk od 16.01.2007 do 15.03.2007 vzal späť, keď podaním zo dňa 07.07.2011 tieto sumy už neuplatňuje. Za mesiac november 2006 súd prvého stupňa zistil rozdiel medzi mzdou, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená a ktorú mu mal odporca za tento mesiac zaplatiť v sume 703,-Sk, pričom úrok z omeškania zo mzdy za tento mesiac priznal navrhovateľovi zo sumy 1.073,-Sk, pričom priznanie úroku z omeškania z tejto sumy nie je súdom odôvodnené. Navrhovateľ tvrdil, že v priebehu konania mu odporca vyplatil sumu 11.247,-Sk a sumu 9.798,-Sk, z úpravy petitu navrhovateľom zo dňa 18. februára 2008 (č. l. 59-61) vyplýva, že navrhovateľ od ním vypočítanej sumy uplatňovaných nárokov žiada odpočítať sumu 12.600,-Sk, ktorá mala byť vyplatená v marci a z tohto istého podania navrhovateľa (č. l. 60) vyplýva, že v marci 2007 mal odporca navrhovateľovi zaplatiť sumu 8.381,-Sk. Z uvedeného nie je teda jednoznačne zrejmé, koľko odporca navrhovateľovi po podaní návrhu skutočne zaplatil, prípadne prečo žiadal navrhovateľ od svojich nárokov odpočítať sumu 12.600,-Sk.
V podaní zo dňa 7.7.2011 navrhovateľ upravil svoj návrh tak, že žiadal rozdiel ( doplatok) mzdy a príplatkov za 7-12/2006 vo výške 1098,85 eur, ďalej náhradu mzdy podľa § 69 ods.4 ZP vo výške 1545,70 eur, náhradu dovolenky vo výške 288,22 eur (8683,-Sk ). Spolu mu mal teda odporca vyplatiť 32.329,- Sk (1090,85) + 46564,-Sk (1545,70) + 8683,-Sk (288,22) = 87576 Sk - 12600 Sk ( vyplatené v marci 2007) = 74.976 Sk , t.j. 2488,75 eur. Ďalej žiadal úroky z omeškania vo výške 9% zo sumy 40,99 Eur od 16.08.2006 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 190,70 Eur od 16.9.2006 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 388,90 Eur od 16.10.2006 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy
21,91 Eur od 16.11.2006 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 346,41 Eur od 16.12.2006 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 101,94 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.545,70 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 288,22 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia.
Súd po zrušení veci doručil podanie navrhovateľa zo dňa 7.7.2011 odporcovi a uznesením č.k. 7C/31/2007-368 zo dňa 24.10.2012 súd pripustil zmenu návrhu v znení: "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.488,75 Eur a úroky z omeškania vo výške 9% zo sumy 40,99 Eur od 16.08.2006 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 190,70 Eur od 16.9.2006 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 388,90 Eur od 16.10.2006 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 21,91 Eur od 16.11.2006 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 346,41 Eur od 16.12.2006 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 101,94 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.545,70 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 288,22 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia".
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ netrvá na zaplatení úroku vyčísleného na sumu 176,96 Sk ako 9,5% úroku z omeškania zo sumy 11.524,-Sk od 16.1.2007 do 15.3.2007 a úroku v sume 51,02 Sk ako 9,5% úroku z omeškania zo 3.223,- Sk od 16.1.2007 do 15.3.2007 a berie v tejto časti svoj návrh späť a žiada konanie zastaviť. Svojim podaním zo dňa 7.7.2011 si už tieto sumy neuplatňuje v podstate ide o cca 7Eur, preto na tejto sume netrvá, podstatné je, že tieto nároky boli v priebehu konania zaplatené.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že mu po podaní žaloby odporcom bola vyplatená suma 11.247,-Sk titulom náhrady mzdy a náhrady PN za december 2006 ako aj suma 9.798,-Sk titulom náhrady dovolenky za rok 2006.
Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že navrhovateľ nemal mať žiadne nadčasy naviac, keďže každý nadčas mal mať od neho podpísaný, tak ako iní zamestnanci, toto navrhovateľ nerobil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom navrhovateľa, odporcu, znalkyne W.. T., svedkyne D., oboznámením sa so Znaleckým posudkom a jeho Dodatkami č. 1,2 a všetkým listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 24.7.2006 uzatvorená pracovná zmluva s dňom nástupu 26.7.2006, druh práce - vedúci výroby, mesačná mzda 22.000,-Sk + prémie. Dňa 4.1. navrhovateľ listom oznámil odporcovi okamžité rozviazanie pracovného pomeru podľa § 69 ods.1 písm.b) ZP z dôvodu, že dňa 15.12.2006 pri výplatnom termíne mu nebolo uhradené to, čo mu zamestnávateľ dlhuje za vykonanú prácu za mesiac november 2006. Odporca sa písomne vyjadri k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru navrhovateľom, kde okrem iného uviedol, že je v platnosti žiadosť navrhovateľa o rozviazanie pracovného pomeru s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Tá začala plynúť 1.1.2007 a končí dňom 28.2.2007. Dovolenka mu bude preplatená po skončení pracovného pomeru a na odstupné nemí právny nárok. Znalkyňa Ing. Lenka Kováčová vypracovala znalecký posudok, v ktorom presne vyčíslila rozdiely medzi mzdou vyplatenou odporcom a mzdou, ktorú mal mať navrhovateľ vyplatenú v zmysle znaleckého posudku, ďalej vyčíslila cestovné náhrady navrhovateľa, náhradu PN za december a náhradu za dovolenku.
Znalkyňa v znaleckom posudku vypočítala čistú mzdu za júl 2006 na sumu 3806,-Sk, pričom odporca vyplatil navrhovateľovi 3805,-Sk, rozdiel je teda 1,-Sk, za mesiac august mal mať navrhovateľ vyplatenú čistú mzdu vo výške 16909,-Sk, zamestnávateľ mu vyplatil sumu 16908,-Sk, rozdiel preto predstavoval 1,-Sk, za mesiac september čistá mzda bola v znaleckom posudku vyčíslená na 17527,- Sk a zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi mzdu 17524,-Sk, rozdiel predstavoval 3,-Sk. Podľa výpočtu znalkyne mal mať navrhovateľ vyplatenú za október čistú mzdu v sume 16871,- Sk, ktorá mu v tejto výške aj bola odporcom vyplatená. V znaleckom posudku vypočítala znalkyňa čistú mzdu navrhovateľa
za november na sumu 16913,-Sk, pričom odporcom bola vyplatená mzda vo výške 16.210,-Sk. Rozdiel preto predstavuje 703,-Sk. Tento rozdiel vznikol z dôvodu, že zamestnávateľ uznal v mzdovom liste náhradné voľno navrhovateľovi, avšak v mesiaci november v počte 1 deň nadčasu nezapočítal do výpočtu mzdy, čo sa odzrkadlilo pri výpočte čistej i hrubej mzdy. Za mesiac december vypočítala znalkyňa čistú mzdu navrhovateľa na sumu 8787,-Sk, pričom odporcom bola vyplatená mzda vo výške 10578,-Sk. Rozdiel v neprospech navrhovateľa predstavuje 1791,-Sk. Cestovné náhrady podľa vyúčtovaných pracovných ciest mali byť vyplatené vo výške 4850,- Sk, odporca mu vyplatil sumu 4577,- Sk, rozdiel predstavuje 273,-Sk. Náhrada PN za obdobie od 18.12. do 27.12.2006, ktorá bola vyplácaná zamestnávateľom mala byť vo výške 3378,-Sk, odporca vyplatil navrhovateľovi sumu 3323,-Sk, t.j. rozdiel predstavuje 55,-Sk. Náhrada za dovolenku v počte 10,5 dňa predstavuje v čistom sumu 8974,- Sk, pričom navrhovateľovi bola vyplatená suma 9798,-Sk, t.j. o 824,-Sk viac.
Právna zástupkyňa navrhovateľa namietala správnosť výpočtu mzdy znalkyňou, nakoľko táto nereagovala v znaleckom posudku na pripustenú zmenu návrhu, nezaoberala sa výpočtom mzdy s prihliadnutím na odpracované sviatky navrhovateľom a ďalej žiadala, aby znalkyňa vyčíslila aj navrhovateľom odpracované nadčasy.
Znalkyňa vypracovala Dodatok č. 1 k ZP, v ktorom vychádzala z Výpisu nadčasov predložených navrhovateľom ( tieto navrhovateľ vypočítal z dochádzkových lístkov, montážneho a stavebného denníka) a urobila nový výpočet mzdy navrhovateľa s ohľadom na odpracované nadčasy navrhovateľa.
Znalkyňa vzhľadom na vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa vypracovala Dodatok č. 2 k ZP, v ktorom uviedla presný výpočet mzdy, nadčasov, sviatkov, ďalej mala vysvetliť chýbajúci výpočet mzdy za 2 dni v decembri ako aj doplniť výpočet nároku na náhradu mzdy podľa § 69 ods.4 ZP.
Podľa § 69 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce účinného do 31.8.2007, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti,
Podľa § 69 ods. 4 ZP, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 78 ods. 1,2,3 ZP, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.
Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,
c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 121 ods.1 ZP, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.
Podľa § 121 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v súhrne 150 hodín ročne. S vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, a s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže zamestnávateľ dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná dohodnutá práca nadčas. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
Podľa §122 ods. 1,2,3 ZP, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa Občianskeho zákonníka povinný platiť poplatok z omeškania.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením nepodala včas, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď to bol právny úkon neplatný , platnosť rozviazania pracovného pomeru nemôže potom súd preskúmavať. / R 4O/1969/.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že ani znalecký posudok ani jeho dodatky nereflektujú na skutočne odpracované hodiny a dni navrhovateľa u odporcu. Pri vypracovávaní znaleckého posudku znalkyňa vychádzala len z podkladov odporcu, pričom sama neoverovala počet odpracovaných hodín a nadčasov. Dodatky zase boli výpočtom nadčasových hodín a práce vo sviatok na základe vypočítaných nadčasov navrhovateľom bez toho, aby si znalkyňa overila, či tieto nadčasy boli skutočne odpracované a v akom množstve. Preto súd pri výpočte rozdielov v mzde ako aj výpočte koľko nadčasov skutočne odpracoval navrhovateľ ( s prihliadnutím na vyjadrenia oboch strán na pojednávaní) vychádzal z
dochádzkových lístkov, stavebného denníka, montážneho denníka, vyúčtovania cestovných výdavkov a zhodnotením výsledkov znaleckého posudku a jeho 2 dodatkov. Keďže navrhovateľ si titulom nadčasov stále uplatňoval viac hodín a naopak odporca tvrdil, že navrhovateľ nemal nárok na mzdu za viac hodín nadčasov ako mu boli v mzde vyplatené, súd opätovne uvádza koľko hodín nadčasov navrhovateľovi priznal ako sa to odrazilo vo výške mzdy.
Za mesiac júl navrhovateľ odpracoval 4 dni, pričom deň 29. júl nebol zamestnávateľom - odporcom uznaný ako odpracovaný deň. V dochádzkovom lístku je v tento deň potvrdený príchod navrhovateľom, avšak nie je vyznačený odchod. Či skutočne v tento deň navrhovateľ pracoval nevyplývalo ani z ostatných preložených listín, preto súd vychádzal zo zamestnávateľom vyznačených odpracovaných hodín za tento mesiac. Z toho vychádzala aj znalkyňa v znaleckom posudku, kde vypočítala čistú mzdu za júl 2006 na sumu 3806,-Sk, pričom odporca vyplatil navrhovateľovi 3805,-Sk, rozdiel je teda 1,-Sk. Za tento mesiac mal navrhovateľ odpracované 2 hodiny nadčasov, ktoré mu evidoval aj odporca vo svojich výkazoch.
Za mesiac august navrhovateľ odpracoval 22 dní a jeden sviatok, podľa dochádzkové lístku odpracoval 196 hodín, podľa mzdového listu bolo pracovných hodín 176. Navrhovateľ mal evidovaných 20 hodín nadčasov. Sporným bol deň 29.8., ktorý bol sviatok, inak pracovný deň v týždni - utorok. V tento deň mal navrhovateľ na dochádzkovom lístku vyznačený príchod, avšak nie je zrejmé, či skutočne v tento deň pracoval a koľko hodín, nakoľko to zo žiadnych evidenčných podkladov dochádzky nevyplývalo. Preto nemal priznané mzdové zvýhodnenie za tento deň práce vo sviatok. Ďalej navrhovateľ pracoval v sobotu 26. 8. V počte 7,5 hodín, tieto hodiny sa počítajú ako nadčas, avšak, keďže išlo o prácu za sobotu patrí navrhovateľovi mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % podľa výpočtu Dodatku č.2 v sume 237,-Sk. Podľa znaleckého posudku mal mať navrhovateľ vyplatenú čistú mzdu vo výške 16909,- Sk, zamestnávateľ mu vyplatil sumu 16908,-Sk, rozdiel preto predstavoval 1,-Sk, ďalej treba pripočítať vyššie uvedený príplatok 237,-Sk, spolu teda mzda predstavuje 17146,-Sk.
Za mesiac september navrhovateľ podľa odporcu odpracoval 19 dní a 2 sviatky, t.j. 1.9 a 15.9., podľa mzdového listu mal teda odpracovaných 152 hodín +16 hodín za sviatky. Podľa dochádzkového lístka mal odpracovaných 237,5 hodín ( tu boli zahrnuté aj odpracované hodiny za sporné dni 1-3.9 ) , to znamená, že odpracoval 69,5 hodín nadčasov, odporca mu však evidoval len 50 hodín nadčasov. Z dochádzkového lístka ako aj vyúčtovania cestovných výdavkov vyplýva, že navrhovateľ skutočne pracoval dňa 1.9 -11,5 hod. a 15.9. -13,5 hod. Za tieto odpracované sviatky by navrhovateľovi patrilo mzdové zýhodnenie za 16 hodín práce vo sviatok ( zvyšok odpracovaných hodín sa počíta do nadčasov) alebo mohol čerpať náhradné voľno. ( ktoré naozaj čerpal v ďalších mesiacoch). Ďalej navrhovateľ pracoval v sobotu 2.9. - 11,5 hodín a v nedeľu 3.9.- 8,5 hodín, tieto hodiny sa počítajú ako nadčas, avšak, keďže išlo o prácu za sobotu a nedeľu patrí navrhovateľovi mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % podľa výpočtu Dodatku č.2 v sume 364,-Sk za sobotu a 269,-Sk za nedeľu. Čistá mzda bola v znaleckom posudku vyčíslená na 17527,-Sk a zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi mzdu 17524,-Sk, rozdiel predstavoval 3,-Sk, k tomu treba pripočítať mzdové zvýhodnenie spolu v sume 633,- Sk, mzda mala teda predstavovať sumu 18160,-Sk.
V októbri navrhovateľ odpracoval 21 dní, 1 deň čerpal náhradné voľno. Podľa dochádzkového lístka mal odpracovaných 184 hodín. V mzdovom liste je uvedené, že počet odpracovaných hodín je 176, v tomto mesiaci mal teda 8 hodín nadčasov( 184 - 176 ). Nárok na náhradné voľno v počte 8 hodín mu vznikol predchádzajúci mesiac za pracu vykonanú vo sviatok, keďže za prácu nadčas mu nepatrí ani nárok na čerpanie náhradného voľna. Podľa výpočtu znalkyne mal mať navrhovateľ vyplatenú čistú mzdu v sume 16871,- Sk, ktorá mu v tejto výške aj bola odporcom vyplatená.
Za mesiac november mal navrhovateľ odpracovaných 19 dní a 2 sviatky a 1 deň čerpal náhradné voľno. Dňa 1.11., ktorý pripadol na stredu, navrhovateľ nepracoval, preto mu nepatrí mzdové zvýhodnenie, ani nárok na náhradné voľno. Dňa 17.11. , ktorý pripadol na piatok, navrhovateľ pracoval 11,5 hodín, preto za tento odpracovaný sviatok by navrhovateľovi patrilo mzdové zvýhodnenie za 8 hodín ( zvyšok odpracovaných hodín sa počíta do nadčasov) alebo mohol čerpať náhradné voľno ( ktoré aj v ďalší mesiac čerpal). Ďalej navrhovateľ pracoval v sobotu 25.11. -11,5 hodín tieto hodiny sa počítajú ako nadčas, avšak, keďže išlo o prácu za sobotu patrí navrhovateľovi mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % podľa výpočtu Dodatku č.2 v sume 370,-Sk. Podľa mzdového listu mal navrhovateľ odpracovaných spolu 152 hodín a 16 hodín za sviatky. Podľa dochádzkového lístka mal spolu odpracovaných 221,5
hodín, Nadčasy predstavujú 53,5 hodín, podľa odporcu je to 31 hodín. Nárok na náhradné voľno v počte 8 hodín mu vznikol za mesiac september za pracu vykonanú vo sviatok, keďže za prácu nadčas mu nepatrí ani nárok na čerpanie náhradného voľna. V znaleckom posudku vypočítala znalkyňa čistú mzdu navrhovateľa na sumu 16913,-Sk, pričom odporcom bola vyplatená mzda vo výške 16.210,-Sk. Rozdiel preto predstavuje 703,-Sk. Tento rozdiel vznikol z dôvodu, že zamestnávateľ uznal v mzdovom liste náhradné voľno navrhovateľovi, avšak v mesiaci november v počte 1 deň nadčasu nezapočítal do výpočtu mzdy, čo sa odzrkadlilo pri výpočte čistej i hrubej mzdy. Tuná súd podotýka, že nešlo o jeden deň nadčasu ale za jeden deň práce vo sviatok, nakoľko za nadčas navrhovateľovi náhradné voľno v zmysle §121 ods.2 ZP nepatrí. Výpočet znalkyne je však správny. Mzda za november spolu s vyššie uvedeným mzdovým zvýhodnením predstavuje 17283,-Sk.
Za mesiac december mal navrhovateľ podľa mzdového lista odpracovaných 8 dní - 64 hodín, 16 hodín mal náhradné voľno a 8 hodín absenciu. Podľa dochádzkového lístka mal odpracovaných 87,5 hodín ( dňa 12 - 13.12. mal náhradné voľno a 15.12. absenciu). Na náhradné voľno v počte 8 hodín mu vznikol nárok za odpracovaný sviatok dňa 17.11. Nadčasy v decembri predstavujú 22,5 hodín - 8 hodín nadčasov za ďalší deň náhradného voľna = 14,5 hodín ( tu už navrhovateľ mohol čerpať náhradné voľno, za odpracované nadčasy, nakoľko mal už odpracovaných v zmluve dohodnutých 150 hodín nadčasov) , podľa zamestnávateľa ich mal vypočítané na 14,5 hodín. V znaleckom posudku vypočítala znalkyňa čistú mzdu navrhovateľa na sumu 8787,-Sk, pričom odporcom bola vyplatená mzda vo výške 10578,-Sk. Rozdiel v neprospech navrhovateľa predstavuje podľa ZP suma 1791,-Sk. Tento rozdiel vznikol podľa znalkyne z dôvodu, že v mesiaci december mal navrhovateľ nárok na mzdu za nadčas podľa mzdového listu za dva dni, avšak tieto mu neboli započítané do výpočtu mzdy, zároveň bol odpočítaný jeden deň absencie, čo sa odzrkadlilo pri výpočte čistej i hrubej mzdy. Toto tvrdenie je však v rozpore s výpočtom mzdy znalkyňou, čo namietala aj právna zástupkyňa navrhovateľa. Súd preto vychádzal z výpočtu mzdy v Dodatku č. 2, z ktorého je zrejmé, že za 10 odpracovaných dní patrí navrhovateľovi mzda za december v sume 10.030,-Sk (1030x10), čistá mzda 9270,-Sk + 3323,-Sk ako náhrada mzdy pri PN, spolu 12.593,- Sk.
Pracovný čas mal navrhovateľ určený od pondelku do piatku v počte 40 hodín týždenne. Preto všetky dalšie odpracované dni a hodiny nad dohodnutý pracovný čas boli zahrnuté do hodín nadčasov. Za mesiac júl mal navrhovateľ odpracované 2 hodiny nadčasov, za mesiac august 20 hodín, za mesiac september 69,5 hodiny, v mesiaci október mal len 8 hodín nadčasov, v mesiaci november to bolo 53,5 hodín. Za december mal navrhovateľ 15,5 hodín nadčasov. Spolu to predstavuje 168,5 hodín nadčasov. Keďže odporca s navrhovateľom ako vedúcim výroby v pracovnej zmluve dohodol, že navrhovateľ má v mesačnej mzde zahrnutých 150 hodím nadčasov ročne, pričom nebolo stanovené v akom časovom rozpätí môžu byť odpracované, súd mal za to, že za nadčasy do 150 hodín nepatrí navrhovateľovi mzda so mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas. Navrhovateľ s touto podmienkou v pracovnej zmluve súhlasil a bolo len na dohode zamestnávateľa a zamestnanca kedy budú tieto nadčasy odpracované. Nakoniec aj Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení uvádza, že maximálny zákonný rozsah nariadenej práce nadčas je 150 hodín v kalendárnom roku, to znamená, že ide o rozsah, ktorý sa počíta a zohľadňuje v čase od 1.1. do 31.12 príslušného roka. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania pritom výklad rozvrhového obdobia práce nadčas tak, ako to uvádza právna zástupkyňa navrhovateľa nevyplýva. Navrhovateľovi preto vznikol nárok na zaplatenie mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas v počte 18,5 hodín nadčasu. Navrhovateľ mal teda nadčasy v decembri 14,5 hodín z toho 14.12.2006 pracoval 11,5 hodín a ďalšie 3 hodiny nadčasu mu vznikli aj 11.12., kedy pracoval tiež 11,5 hodiny. Súd vychádzal z výpočtu nadčasov v Dodatku č. 2, podľa ktorého za 11,5 hodín nadčasu patrí navrhovateľovi suma 1.851,-Sk ( 1.481 + 370) a za 3 hodiny nadčasu suma 483,-Sk (386 + 97). Zvyšné 4 hodiny za nadčas vznikli v mesiaci november v sume 644,- Sk (515 + 129 ). Spolu má odporca vyplatiť navrhovateľovi titulom práce nadčas sumu 2978,-Sk.
Odporca v priebehu konania a to dňa 15.3.2007 zaplatil navrhovateľovi sumu 11247,-Sk z titulu mzdy za mesiac december 2006 a náhrady PN a dňa 27.3.2007 sumu 9.798,-Sk z titulu náhrady za dovolenku v roku 2006, spolu sumu 21.045,-Sk, t.j. 698,57 eur. Na tejto skutočnosti sa zhodli obe strany.
Navrhovateľovi bola odporcom vyplatená čistá mzda za rok 2006 ( spolu s cestovnými náhradami ) vo výške 86.473,- Sk ( mzdový list za rok 2006 v ZP č. 5/2008) a titulom náhrady za dovolenku suma 9798,-
Sk, spolu v sume 96.271,-Sk. Tu oproti pôvodnému rozhodnutiu došlo k rozdielu, keď v rozsudku č.k. 7C/31/2007-326 zo dňa 11.7.2011 bola uvedená suma 97.140,-Sk, pravdepodobne počtárskou chybou. Odporca však mal vyplatiť navrhovateľovi podľa vyššie uvedeného titulom mesačných miezd sumu 85.859,-Sk, cestovné náhrady vo výške 4850,-Sk, rozdiel pri výpočte PN v sume 55,-Sk a náhradu za dovolenku v počte 10,5 dňa vo výške 8974,- Sk, spolu 99.738,-Sk plus mzda za prácu nadčas vo výške 2978,-Sk, celkovo sumu 102.716,-Sk. Rozdiel medzi tým, čo odporca vyplatil navrhovateľovi titulom mzdy a náhrady za dovolenku vo výške 96.271 Sk a tým, čo mal mať navrhovateľ vyplatené vo výške 102.716 Sk predstavuje sumu 6445,-Sk, t.j. 214 eur.
Súd sa ďalej zaoberal nárokom navrhovateľa na náhradu mzdy podľa §69 ods. 4 ZP, ktorý žiadal priznať vo výške 42.360,-Sk a to titulom okamžitého rozviazania pracovného pomeru v zmysle §69 ods. 1 písm.b) ZP. Bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 4.1.2007 listom oznámil odporcovi okamžité rozviazanie pracovného pomeru podľa § 69 ods.1 písm.b) ZP z dôvodu, že dňa 15.12.2006 pri výplatnom termíne mu nebolo uhradené to, čo mu zamestnávateľ dlhuje za vykonanú prácu za mesiac november 2006. Odporca v písomnom vyjadrení k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru navrhovateľom okrem iného uviedol, že "je v platnosti žiadosť navrhovateľa o rozviazanie pracovného pomeru s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Tá začala plynúť 1.1.2007 a končí dňom 28.2.2007. Dovolenka mu bude preplatená po skončení pracovného pomeru a na odstupné nemá právny nárok." Navrhovateľ v ďalšom písomnom vyjadrení pre odporcu z 21.1.2007 ako reakcia na podanie odporcu z 14.1.2007 uviedol okrem iného, že aj naďalej trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm.b) ZP zo dňa 4.1.2007. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odporca neuznal navrhovateľom zaslané okamžité skončenie pracovného pomeru, vzhľadom na vyjadrenie zo 14.1.2007, kde súhlasí s rozviazaním pracovného pomeru avšak s plynutím výpovednej doby. Keď teda odporca považoval skončenie pracovného pomeru navrhovateľom okamžitým skončením za neplatné, bol povinný v zmysle § 77 ZP uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Odporca však neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľom na súde v stanovenej lehote neuplatnil. Preto súd navrhovateľovi priznal nárok vyplývajúci z § 69 ods. 4 ZP a to náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov, ktorá predstavuje sumu 1.545,70 eur. Znalkyňa určila výšku priemerného mesačného zárobku navrhovateľa na sumu 772,85 eur.
Súd na základe vyššie uvedeného zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1759,70 eur ( 1545,70 eur + 214 eur). Vo zvyšku nárokov navrhovateľa na doplatenie mzdy od júla do decembra 2006 a rozdielu náhrady za dovolenku, súd návrh zamietol. Navrhovateľ v zmene návrhu zo dňa 7.7.2011 žiadal vyplatiť rozdiel na mzde a jej príplatkoch za júl až december 2006 vo výške 1073,13 eur ( 32.329 Sk) a náhradu dovolenky v sume 288,22 eur, čo je spolu 1361,35 eur s tým, že od tejto sumy odpočítal čiastku 418,24 eur ( 12600,-Sk), teda rozdiel predstavoval sumu 943,11 eur. Súd však titulom mzdy a náhrady za dovolenku priznal navrhovateľovi na doplatenie sumu 214 eur, to znamená, že v časti sumy 729,11 eur bol návrh navrhovateľa zamietnutý ako nedôvodný.
Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania z rozdielov vo vyčíslenej mzde a z oneskorene uhradenej mzdy za december a náhrady za dovolenku a nevyplatenej náhrady mzdy za 2 mesiace a to: úroky z omeškania vo výške 9% zo sumy 40,99 Eur od 16.08.2006 do zaplatenia ( júl 2006), vo výške 9% ročne zo sumy 190,70 Eur od 16.9.2006 do zaplatenia ( august 2006), vo výške 9,50% ročne zo sumy 388,90 Eur od 16.10.2006 do zaplatenia ( september 2006), vo výške 9,50% ročne zo sumy 21,91 Eur od 16.11.2006 do zaplatenia ( október 2006), vo výške 9,50% ročne zo sumy 346,41 Eur od 16.12.2006 do zaplatenia ( november 2006), vo výške 9,50% ročne zo sumy 101,94 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia ( december 2006), vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.545,70 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia ( náhrada mzdy ), vo výške 9,50% ročne zo sumy 288,22 Eur od 16.01.2007 do zaplatenia ( dovolenka 8,5 dňa).
Súd navrhovateľovi priznal v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona a nariadením vlády, úroky z omeškania odo dňa kedy sa dostal odporca do omeškania. Súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške 9% zo sumy 7,90 eur (238,-Sk - rozdiel v mzde za august) od 16.9.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 21,11 eur ( 636,-Sk - rozdiel v mzde za september ) od 16.10.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 23,34 eur (703,- Sk - rozdiel v mzde za november) od 16.12.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 66,89 eur (2015,- Sk - rozdiel za december) od 16.1.2007 do
zaplatenia, vo výške 9,5% zo sumy 288,22 eur ( za nevyplatenú náhradu dovolenky) od 16.1.2007 do 27.3.2007, nakoľko v tento deň bola navrhovateľovi zaplatená titulom dovolenky suma 9798,-Sk a vo výške 9,5% zo sumy 1545,70 eur od 16.1.2007 do zaplatenia. Vo zvyšku nároku navrhovateľa čo do úrokov z omeškania nad sumy priznané súdom, bol návrh navrhovateľa tiež zamietnutý.
Navrhovateľ netrval na zaplatení úroku vyčísleného na sumu 176,96 Sk ako 9,5% úroku z omeškania zo sumy 11.524,-Sk od 16.1.2007 do 15.3.2007 a úroku v sume 51,02 Sk ako 9,5% úroku z omeškania zo sumy 3.223,- Sk od 16.1.2007 do 15.3.2007 a zobral návrh v tejto časti späť a žiadal konanie zastaviť. Išlo o sumy, ktoré žiadal navrhovateľ v podaní zo dňa 18.2.2008 ( zmene návrhu), kde suma 176,96 Sk ako 9,5% úrok z omeškania zo sumy 11.524,-Sk od 16.1.2007 do 15.3.2007 predstavovala mzdu za mesiac december 2006 splatnú 15.1.2007 ale zaplatenú 16.3.2007 a úrok v sume 51,02 Sk ako 9,5% úroku z omeškania zo sumy 3.223,- Sk od 16.1.2007 do 15.3.2007 predstavovala náhradu pracovnej neschopnosti za december 2006, splatná 15.1.2007, ale zaplatená 16.3.2007). Súd preto s poukazom na § 96 OSP v tejto časti konanie zastavil.
V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., o náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.