Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-82-2012.pdf
PDF · 80.68 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/82/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. V., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, R. V., T., bydliskom F. B. XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, a otca, F. B., D., bydliskom S. XX, Y. C., štátneho občana Slovenskej republiky, o určenie priezviska takto
rozhodol:
Maloletej R. V., nar. XX.XX.XXXX v C., rodné číslo XXXXXX/XXXX, sa u r č u j e priezvisko „ V. J. E. S. P. R. Í. K. Y. M. Á. “.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Mesto C.Í. svojim návrhom žiadalo tunajší súd, aby určil priezvisko pre maloletú R. V., nar. XX.XX.XXXX v C.. Uviedlo, že v zápise o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov sa rodičia nedohodli na spoločnom priezvisku pre maloletú R. a preto Mesto C. žiadalo, aby o priezvisku maloletej rozhodol súd.
Uznesením tunajšieho súdu, č.k. 30P/82/2012-5, zo dňa 11.04.2012, začal súd v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p. konať o určení priezviska maloletej R. bez návrhu.
- 2 - 30P/82/2012
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil zápisnicu o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov spísanú na Matričnom úrade C. dňa 19.03.2012, rodným listom dieťaťa, výpisom z účtu a zistil nasledovný skutkový stav.
Maloletá R. sa narodila zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov. Dňa 19.03.2012 rodičia súhlasným vyhlásením o určení otcovstva spísanom na Matričnom úrade C. vyhlásili, že otcom maloletej R. je F. B., nar. XX.XX.XXXX v C.. Maloletá R. od narodenia žila v starostlivosti svojej matky a spolu s matkou bývali a stále bývajú v rodinnom dome rodičov matky maloletej R..
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s maloletou zastávajú názor, podľa ktorého by mala niesť maloletá R. priezvisko V.. Na toto priezvisko je zvyknutá XX rokov a maloletá R. si sama želá toto priezvisko ďalej užívať. Maloletá R. mala vedomosť o svojom biologickom otcovi, ktorý však nebol
zapísaný v jej rodnom liste ako jej otec. Sama ho vyhľadala na facebooku, skontaktovala sa s ním a potom sa stretli. Až po stretnutí maloletej R. s otcom začal otec od 01.06.2012 prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne. Maloletá R. navštevuje otca v jeho rodine a má dobrý vzťah s ním aj so starými rodičmi zo strany otca. Napriek tomu si neželá zmenu jej súčasného priezviska.
Otec dieťaťa uviedol, že trvá na tom, aby maloletej R. bolo určené priezvisko B.. Potvrdil, že vedel o existencii maloletej R., ale nestretával sa s ňou, lebo sa s jej matkou rozišiel. Dcéru nevidel asi 12 rokov a nezaujímal sa o ňu práve pre rozchod s jej matkou. Na otázku sudkyne, či otca zaujíma názor maloletej na zmenu priezviska, otec dieťaťa uviedol, že na takúto otázku odpovedať nebude.
V konaní bola po veku primeranom poučení vypočutá aj maloletá R., ktorá potvrdila, že viac ako 1-krát mesačne navštevuje domácnosť otca, kde sa stretáva s jeho rodičmi, s babkiným bratom a prababkou. So všetkými si dobre rozumie. Má XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. So zmenou priezviska z V. na priezvisko B. nesúhlasila. Uviedla, že doteraz sa volala V., na toto priezvisko je zvyknutá a nesúhlasí s tým, aby jej bolo určené priezvisko B..
Kolízna opatrovníčka s poukazom na výpoveď maloletej a jej názor odporučila súdu ponechať maloletej R. priezvisko V..
Podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa, alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno, alebo priezvisko súd.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Priezvisko je dôležitou náležitosťou, s podstatným významom pre maloleté dieťa aj pre budúcnosť. V konaní o určení priezviska dieťaťa je nutné objasniť doterajší vývoj vzťahu medzi maloletým dieťaťom a rodičmi, ktorého priezvisko by malo dieťa niesť. Treba skúmať,
- 3 - 30P/82/2012
ako každý z rodičov plnil svoje povinnosti k maloletému a ako ten z rodičov, ktorý dieťa nemal v starostlivosti využíval i keď obmedzené možnosti na styk s dieťaťom a či sa tiež touto formou podieľal na výchove maloletého. Priezvisko je súčasťou osobitných práv človeka a k jeho zmenám by preto nemalo dochádzať bez závažných príčin.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh Mesta C., ktorý súd prijal ako podnet bol podaný dôvodne. Rodiča mal. R. nie sú manželia. Po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade sa nedohodli na určení priezviska mal. R., a preto v súlade s vyššie cit. ust. § 40 ods.3 Zákona o rodine o určení priezviska rozhodol súd. Pri svojom rozhodovaní súd skúmal doterajšie vzťahy medzi rodičmi a maloletou a ako si rodičia mal. R. plnili plnil svoje rodičovské povinnosti k maloletej R. od jej narodenia doteraz. V konaní bolo preukázané, že mal. R. bola od narodenia v starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečovala a stále zabezpečuje všetky potreby. Otec mal o existencii maloletej R. vedomosť, ale pre rozpory s matkou sa o ňu vôbec nezaujímal. Otca si vyhľadala sama maloletá R. prostredníctvom facebooku a začala otca a jeho rodinu spontánne navštevovať. V rodine otca bola prijatá a bolo preukázané, že ich vzťahy sú na dobrej úrovni. Treba poukázať na to, že otec dieťaťa XX rokov o maloletú R. neprejavoval žiadny záujem, na jej potreby neprispieval ničím a výživným vo výške najskôr 99,- Eur a neskôr sumou 100,- Eur mesačne začal prispievať až koncom roku 2011. O názor mal. R., na určenie priezviska sa nezaujímal, ale bez rozhovoru s maloletou a bez uvedenia dôvodu trval na tom, aby bolo maloletej určené priezvisko „B.“. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie
a vyššie citované ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na názor maloletej R., ktorá s ohľadom na svoj vek (má už takmer XX rokov) a rozumovú vyspelosť, je schopná vyjadriť samostatne svoj názor. Za súhlasu matky, priania mal. R. a súhlasu kolízneho opatrovníka preto súd rozhodol tak, že maloletej R. určil priezvisko „V.“.
O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- 4 - 30P/82/2012
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).