Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5P/132/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. C. T., nar. XX.XX.XXXX, dieťa zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX a C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o návrhu R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t a k t o

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e mal. C. T., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti R. D., nar. XX.X.XXXX, občianke SR, trvale bytom J. XXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. C. T., nar. XX.X.XXXX sumou 80,- eur mesačne, k rukám R. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 1.5.2012.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. T., nar. XX.X.XXXX sumou 80,- eur mesačne, k rukám R. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 1.5.2012.

IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. C. T., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 1.5.2012 do 31.12.2012 vo výške 640,- Eur je matka povinná splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, spolu s bežným výživným do zaplatenia k rukám R. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, pod stratou výhody splátok. Nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -24 zo dňa 2.2.2012 v časti úpravy práv a povinností k maloletému C..

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom doručeným dňa 09.05.2012 žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletého C. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a o povinnosti rodičov maloletého prispievať na jeho výživu, a to otec vo výške 180,-Eur mesačne a matka vo výške 50,-Eur s účinnosťou od 01.05.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý C. pochádza zo zaniknutého manželstva rodičov, ktorí bývali v jej dome. Rodičia ukončili spolužitie asi osem mesiacov pred rozvodom manželstva, kedy zo spoločnej domácnosti odišla matka za svojim novým partnerom. S matkou odišla sestra maloletého, avšak maloletý odmietol ísť s matkou, pretože odmietal nového partnera matky a chcel zostať v prostredí, ktoré pozná. Otec mal zostať podľa jeho vyjadrení bývať v dome navrhovateľky aj so svojou novou

partnerkou, avšak nestalo sa tak. Maloletý C. sa cíti oklamaný a situáciu veľmi ťažko znáša. Má pocit, že ho opustili obaja rodičia. S maloletým bola nútená vyhľadať psychologickú pomoc, pretože maloletý začal hovoriť, že si zoberie život. Podľa vyjadrenia navrhovateľky maloletý radikálne odmieta ísť k matke, chce zostať u navrhovateľky, s čím matka maloletého súhlasí, nechce syna nútiť, aby žil s ňou proti jeho vôli. Matka maloletého jej na výživu neprispieva. Otec za posledné dva mesiace prispel sumou 80,- Eur, v čom bol zahrnutý prídavok na dieťa a daňový bonus. Na záver uviedla, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama.

Matka súhlasila so zverením maloletého C. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Nesúhlasila však s navrhnutou výškou vyživovacej povinnosti.

Otec prejavil nesúhlas so zverením maloletého C. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože maloletý by mohol bývať u neho, avšak uviedol, že rešpektuje prejavenú vôľu maloletého. Otec nesúhlasil s navrhnutou výškou vyživovacej povinnosti.

Kolízny opatrovník navrhol určiť obom rodičom maloletého vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- Eur mesačne s poukazom na ich príjem, avšak sa domnieva, že otec by asi vo vzťahu nezotrvával, keď by mu priateľka musela prispievať na výživné na jeho maloleté deti. Poukázal na skutočnosť, že rodičia maloletého by si mali v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému a mať úctu voči navrhovateľke, ktorá sa im stará o maloletého syna.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s návrhom, príjmami a výdavkami rodičov a navrhovateľky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, obsahom spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. ako i s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Z obsahu spisu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -24 zo dňa 02.02.2012 bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené a maloletý na čas po rozvode rodičov bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 30,-Eur mesačne. Sestra maloletého - T. T., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 180,-Eur mesačne.

Maloletý C. pochádza zo zaniknutého manželstva rodičov. Je žiakom X. ročníka základnej školy, v budúcom roku by chcel študovať na SOŠ Myjava, odbor mechanik - nastavovač. Navrhovateľka sa pravidelne informuje na študijné výsledky, pričom v tomto školskom roku nemá žiadne problémy. Je skôr utiahnutý, málo komunikatívny, bojazlivý. Zlepšil si vyučovacie výsledky oproti minulému školskému roku, kedy na konci školského roka bol hodnotený štyrmi dostatočnými a zníženou známkou zo správania za drzé správanie voči angličtinárke (za to boli potrestaní zníženou známkou asi 5 žiaci z triedy). Navrhovateľka chcela maloletému zabezpečiť doučovanie, no on odmietol. Doma ho preskúšava, aby zistila, ako sa pripravil na vyučovanie. V tomto školskom roku je už zodpovednejší. Dôvodom zhoršenia prospechu v minulom polroku bola situácia v rodine, odsťahovanie sa otca. Maloletý bol nešťastný, pretože otec mu sľúbil zostať bývať v J.. Navrhovateľka požiadala o pomoc školskú psychologičku, u ktorej bol maloletý dvakrát na konzultácii. Maloletý do školy cestuje, cestovné mu hradí navrhovateľka vo výške 25,-Eur mesačne. V školskej jedálni sa nestravuje, stravuje sa doma. Krúžky v škole ani mimo školy nenavštevuje. Rád trávi voľný čas s kamarátmi a na prechádzkach v prírode. V súvislosti so zdravotnou starostlivosťou navrhovateľka nemá zvýšené náklady, maloletý nebýva často chorý. Z dôvodu častých bolestí hlavy je potrebné, aby podstúpil vyšetrenie na magnetickej rezonancii. Pri pohovore maloletý prejavil prianie zostať bývať u navrhovateľky. Nechce meniť prostredie, na ktoré je zvyknutý. Nechce ísť za otcom ani za matkou. Dôvodom, prečo nechce byť u otca je skutočnosť, že bol na neho v minulosti zlý. S partnerkou otca si vychádza dobre, ona nie je dôvodom, prečo nechce ísť k otcovi. Dôvod, prečo nechce ísť k matke neuviedol, iba konštatoval, že keby mama prišla bývať k navrhovateľke, bol by s ňou. V súčasnej dobe žije spolu s navrhovateľkou v rodinnom dome, v ktorom má samostatnú izbu.

Z výsluchu matky súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom a sestrou maloletého. S maloletým je v kontakte, avšak na výživu maloletého neprispieva. Dôvodom je skutočnosť, že otec by jej mal prispievať na výživu 180,-Eur mesačne, ale prispieva len sumou 100,-Eur mesačne.

Z výsluchu otca vyplynulo, že žije v rodinnom dome s priateľkou, na ktorý si vzal hypotekárny uver. S priateľkou má syna. V domácnosti spolu s nimi býva priateľkina dcéra. Potvrdil, že maloletý sa odmieta k nemu presťahovať. Je na výsluhovom dôchodku od 01.09.2012 zo zdravotných dôvodov, nakoľko trpí artrózou. Výsluhový dôchodok poberá vo výške XXX,XX Eur mesačne. Hypotéku spláca vo výške 195,-Eur mesačne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, detašované pracovisko Myjava, úsek sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva rodičov maloletého žil otec v domácnosti navrhovateľky, starej matky maloletého. V mesiaci jún 2012 sa otec odsťahoval, čo však maloletý odmietol a zostal bývať u svojej starej matky. Otec prispieva na výživu syna 100,-Eur mesačne, v čom je zahrnutý aj prídavok na dieťa. Matka na výživu maloletého neprispieva. Stará matka zabezpečuje všetky potreby maloletého - uhrádza cestovné do školy, zakupuje školské potreby, oblečenie. Otec mimo výživného dal synovi 20,-Eur, čo mal byť príspevok na bundu a zároveň mu ich dal za pomoc pri práci. Navrhovateľka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume XXX,-Eur a renty vo výške XX,-Eur mesačne. O apríla 2012 pracuje na dohodu o vykonaní práce v TECOPLASTE Poriadie. Dohodu má uzavretú do konca roka. Žije v rodinnom dome s priateľom G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zamestnaný v SLOVARME Myjava. Vzájomné vzťahy medzi priateľom starej matky a maloletého sú dobré. Poplatky súvisiace s bývaním sú - elektrina - 53,-Eur mesačne, plyn - 160,-Eur mesačne, satelit - 11,-Eur mesačne, žumpa - 10,-eur raz za dva mesiace, daň z nehnuteľnosti 40 - 50,-Eur ročne, komunálny odpad - 56,-Eur ročne (aj za rodičov maloletého, ktorí majú hlásený trvalý pobyt). Vodu neplatí, majú studňu. Zo záveru správy vyplynulo, že navrhovateľka má vytvorené veľmi dobré bytové a hygienické podmienky pre starostlivosť o maloletého, ktorý je v jej výlučnej starostlivosti od júna 2012, kedy sa otec z domácnosti definitívne odsťahoval. Z pohovoru s maloletým vyplynulo, že chce zostať žiť so starou matkou, navrhovateľkou. Je veľmi viazaný na pôvodné prostredie. Maloletý C. je veľmi citlivý, doteraz nie je úplne vyrovnaný s rozpadom rodiny a s tým, že rodičia odišli z domácnosti a založili si nové rodiny. O ťažkom zmierovaní sa so situáciou v rodine svedčí najmä zhoršené správanie a výsledky v škole v minulom polroku. Maloletý C. u navrhovateľky cíti oporu a stabilitu. Je však zrejmé, že by bol rád, keby sa k nemu vrátila matka, dúfa v to. Za danej rodinnej situácie doporučujú vyhovieť návrhu a zveriť maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke s účinnosťou od 01.06.2012.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že v období od 03/2012 do 08/2012 bol jej priemerný príjem vo výške XXX,-Eur, v septembri 2012 bol jej príjem vo výške XXX,XX Eur a v októbri 2012 vo výške XXX,XX Eur.

Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65208040409701/5 zo dňa 12.10.2012 bolo zistené, že otcovi bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa

môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodiny soba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodiny rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, pričom v predmetnom konaní bolo preukázané, že rodičia si prestali túto funkciu plniť z dôvodu odchodu zo spoločnej domácnosti a vytvorili si obaja nové rodinné prostredie. Maloletý C. vzhľadom na naviazanosť na svoje pôvodné prostredie nechcel odchádzať zo spoločného bydliska, kde vyrastal, ako aj s poukazom na citovú naviazanosť na navrhovateľku, ktorá zabezpečuje sama starostlivosť o maloletého C., kedy z domácnosti odišiel aj otec. Vzhľadom ku skutočnosti, že boli naplnené podmienky v zmysle § 38 ods. 2 písm. c) Zákona o rodine, teda, že rodičia nezabezpečujú výchovu maloletého C. a je to v záujme maloletého dieťaťa, súd rozhodol o obmedzení rodičovských práv a zveril maloletého do náhradnej osobne starostlivosti. Pri rozhodovaní komu zverí maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, súd preskúmal, kto zabezpečuje starostlivosť o maloletého, v akom rozsahu, v akom prostredí a zisťoval vzhľadom na vek aj vôľu maloletého. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že starostlivosť zabezpečuje navrhovateľka. Má pre maloletého vytvorené vhodné bytové a hygienické podmienky. Medzi navrhovateľkou a maloletým je vytvorená citová väzba. Došlo od rozchodu rodičov vďaka starostlivosti navrhovateľku u maloletého k zlepšeniu školských výsledkov. Rodičia maloletého súhlasili so zverením do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Na základe zistených skutočností súd vyhovel návrhu navrhovateľky a maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Obaja rodičia maloletého sú zamestnaní. Matka má priemerný mesačný príjem vo výške cca XXX,-Eur. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku od 01.09.2012 vo výške XXX,XX Eur mesačne. Matka má jednu vyživovaciu povinnosť a otec má dve vyživovacie povinnosti okrem maloletého C.. Je nepochybné, že obaja rodičia majú svoje životné náklady. Na strane rodičov je však životná úroveň vyššia ako u navrhovateľky, čím je umožnené, aby sa podieľali na uspokojovaní potrieb maloletého C., ktoré boli navrhovateľkou riadne vyčíslené a ktoré sú potrebné pre všestranný telesný a duševný rozvoj ich maloletého syna, ktorému nezabezpečujú osobnú starostlivosť. Súd preto určil výživné vo výške 80,- Eur mesačne obom rodičom, ktoré doteraz otec hradil. Matka výživné na maloletého doteraz neplatila. Vyživovaciu povinnosť súd určil s účinnosťou od 01.05.2012, teda momentu podania návrhu a obdobia, kedy navrhovateľka samostatne zabezpečuje starostlivosť o maloletého.

Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. C. za obdobie od 01.05.2012 do 31.12.2012 vo výške 640,-Eur (8 mesiacov x 80,- Eur) súd určil len matke, pretože si v rozhodnom období neplnila vyživovaciu povinnosť, pričom súd povolil matke zaplatiť nedoplatok na výživnom v splátkach spolu bežným výživným, v súlade s veta druhá, v zmysle ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, teda po nezaplatení jednej splátky sa stane splatný celý dlh na výživnom.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v

troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.