Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-211-2012.pdf
PDF · 99.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/211/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
G. A., G.. X.X.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky L. A., G.. X.X.XXXX, bytom C. K. X, Z. a otca O. C., G.. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, C., mal. dieťa bytom u matky, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec O. C., G.. XX.X.XXXX je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú dcéru G. A., G.. X.X.XXXX, a to za obdobie od 21.9.2012 do 31.12.2012 vo výške 100,-Eur mesačne, a za obdobie od 1.1.2013 vo výške 70,-Eur mesačne, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky L. A., G.. X.X.XXXX.
Nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 21.9.2012 do 30.11.2012 v celkovej výške 116,60,-Eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.
V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 16 P 46/2008-33 zo dňa 21.7.2008 v časti výšky výživného na maloletú G. A..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa G. A., G.. X.X.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.9.2012 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo sumy 1.500,-Sk ( 49,79,-Eur ) mesačne ( podľa rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 16 P 46/2008 zo dňa 21.7.2008, právoplatného dňom 20.8.2008 ) na 150,-Eur mesačne.
Otec v písomne podanom vyjadrení doručenom súdu 25.10.2012 uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko nedokáže platiť viac ako 45 až 55,-Eur mesačne. Od 1.9.2012 je
nezamestnaný a poberá len podporu v nezamestnanosti vo výške okolo 200,-Eur/mesačne na dobu 6 mesiacov.
Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný. Nakoľko nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
Matka sa na pojednávaní pred súdom pridržiavala písomne podaného návrhu. Vypovedala, že u maloletej dcéry došlo k zásadnému zvýšeniu výdavkov. Okrem nákladov, ktoré uviedla v návrhu bude platiť napr. za školu v prírode, čo bude okolo 80,-Eur. Ďalej za lyžiarsky výcvik, kde sa má platiť 50,- Eur, čo sa týka platby za inštruktora, 3,-Eur za vlek na 2 hodiny a cestovné, ktorého výšku zatiaľ neoznámili. Maloletej platí i poistenie, keďže mala úraz - zlomenú ruku, teda aby do budúcnosti bola nejako zabezpečená. Za školskú družinu platí 11,61,-Eur mesačne. Dcéra takisto bude potrebovať strojček na zuby, kde pokiaľ ide o ten prvotný náklad, tento bude asi 150,-Eur, pričom je možné, že ak nedôjde k náprave, tak bude potom jej ho potrebné vymieňať a každý mesiac môžu byť ďalšie náklady okolo 50-80,- Eur. Bývajú v rodinnom dome, kde majú samostatnú bytovú jednotkou, spoločne s jej priateľom T. C.. Ona je zamestnaná, má príjem len na úrovni minimálnej mzdy. Okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Otec sa pred súdom pridržiaval svojho písomného vyjadrenia. Vypovedal, že nemá z čoho platiť vyššie výživné vzhľadom na to, že od septembra poberá len dávku v nezamestnanosti. Prácu si hľadá, zatiaľ neúspešne. Pracoval ako skladník, ku skončeniu pracovného pomeru došlo z organizačných dôvodov. Vzdelanie má stredoškolské v odbore knihár. Má podanú žiadosť v Eccu, ale ešte sa mu neozvali. Prácu si tiež hľadal napr. v spoločnosti KIA a Johnson. Býva u rodičov, kde má na bývanie vyčlenené samostatné poschodie. Prispieva sumou 100,-Eur mesačne, taktiež prispieva na poplatok za odvoz komunálneho odpadu a domovú daň. Stravuje sa sám, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 16 P 46/2008 a 20 P 41/2007, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :
Rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia ani spolu nežijú. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 16 P 46/2008 zo dňa 21.7.2008, právoplatným dňom 20.8.2008 bola mal. Nikola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 1.500,-Sk ( 49,79,-Eur ) mesačne počnúc od 1.1.2008, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná na recepcii ubytovne Y. Z. Z., kde dosahovala čistú mzdu do 9.000,-Sk ( 298,-Eur ). Mal. G. navštevovala Materskú školu na ul. V. v Martine, kde boli mesačné poplatky vo výške okolo 1.230,-Sk ( 40,-Eur ). Matka s mal. dcérou bývali v 1-izbovom prenajatom byte v Martine, pričom nájomné uhrádzala v sume 7.200,-Sk ( 239,-Eur ) mesačne. S uhrádzaním nákladov a starostlivosťou o dieťa jej pomáhali rodičia. Otec pracoval vo firme W., Vrútky a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol cca. 10.000,-Sk ( 332,-Eur ). Býval v rodinnom dome, v ktorom býva i v súčasnosti. Na náklady bývania prispieval čiastkou 2.500,-Sk ( 83,-Eur ) mesačne. Zo mzdy mal vykonávané zrážky po 2.900,-Sk mesačne. V období od 7. júla 2008 nastupoval na dlhodobejšiu PN kvôli zlomenine pravej ruky.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Citované ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( v prípade maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa je v časti dôvodný. Súd mal preukázané, že od obdobia predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného došlo k zmenám pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Výživné na maloletú G. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 16 P 46/2008 v sume 49,79,-Eur mesačne, a to počnúc od 1.1.2008 tzn. pred takmer piatimi rokmi. Od tohto obdobia sa náklady na výživu dieťaťa zvýšili najmä z dôvodu vyššieho veku a s tým súvisiacim nárastom výdavkov na stravovanie, obliekanie, hygienické potreby, rôzne kultúrno -spoločenské a záujmové aktivity ako i školskú dochádzku na prvom stupni ZŠ. Od začiatku r. 2008 nastal i nárast celkových životných nákladov z dôvodu inflácie ( § 78 ods. 3 ZR ). Mal. G. navštevuje tretí ročník ZŠ na ul. Dolinského v Martine. Stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačná platba za obedy vychádza v priemere 18 až 23,-Eur mesačne. Chodí tiež do školského klubu, kde je mesačný poplatok 11,61,-Eur. Ďalšie náklady súvisiace so školou sú príspevok na ZRPŠ, poistné 1,60,-Eur, školské pomôcky, pracovný zošit, predpokladaný poplatok za školu v prírode v apríli budúceho roku 80,-Eur. Matka jej platí poistenie v ČSOB poisťovni, a.s. po 14,46,-Eur mesačne. Podľa výpovede matky bude dcéra potrebovať strojček na zuby, ktorý má stáť okolo 150,-Eur. Bytové pomery na strane matky sa zmenili. Spolu s maloletou bývajú v dome u rodičov matkinho priateľa T. C., kde majú k dispozícii samostatnú bytovú jednotku. Podľa čestného prehlásenia T. C., prispieva na domácnosť čiastkou 100,-Eur mesačne. Matka pracuje vo firme T.. Š. M. U., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 09/2011 až 08/2012 predstavoval 345,50,-Eur. Poberá prídavky na dieťa po 22,54,- Eur mesačne. Otec býva v rovnakom mieste bydliska ako predtým, v rodinnom dome v Krpeľanoch, kde obýva vrchnú časť domu. Podľa čestného vyhlásenia jeho otca sa podieľa na nákladoch bývania sumou 100,-Eur mesačne. Zamestnaný bol vo firme W. B. Z., avšak dňom 31.8.2012 bol zo strany zamestnávateľa ukončený pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Jeho priemerná čistá mzda predstavovala cca. 392,-Eur mesačne. Pri skončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné za 3 mesiace, a jeho celkový čistý príjem vrátane mzdy za mesiac august bol 1.760,62,-Eur. Od 1. septembra je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Martin. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 4.10.2012 č. 4753/2012-MT-DvN mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti počnúc od 1.9.2012 na dobu 6 mesiacov, vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu 18,3085,-Eur t.j. v priemere 274,70,-Eur/mesačne ( pri 30-dňovom mesiaci ).
Vychádzajúc zo zistených pomerov rodičov a mal. dieťaťa súd rozhodol o zvýšení výživného na 100,- Eur mesačne za obdobie od 21.9.2012 do 31.12.2012 a za obdobie od 1.1.2013 na 70,-Eur mesačne. V prevyšujúcej časti súd návrh matky ako nedôvodný zamietol. Zvýšené výživné považoval za primerané a zodpovedajúce preukázanej životnej úrovni oboch rodičov, ich objektívnym možnostiam a schopnostiam ako i potrebám mal. dieťaťa. Pokiaľ sa jedná o matku, tejto sa oproti minulosti zvýšil príjem približne o 50,-Eur mesačne, čo však vzhľadom na nárast životných nákladov nemožno považovať za významnejší nárast. Zmenili sa pomery jej bývania, keďže žije v spoločnej domácnosti s partnerom T. C., pričom v minulom období bývala sama v prenajatom byte a teda výdavky spojené s bývaním sa u nej znížili. Náklady na výživu dieťaťa so zvyšujúcim sa vekom vzrastajú. Maloletá v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu ešte navštevovala materskú školu, v súčasnosti je na prvom stupni ZŠ. Otec pracoval do 31.8.2012 u rovnakého zamestnávateľa ako predtým a dosahoval vyššiu čistú mzdu v priemere o 160,-Eur. Od septembra je však nezamestnaný a poberá len dávky v nezamestnanosti. Býva stále v rodinnom dome v Krpeľanoch, kde prispieva na náklady bývania sumou 100,-Eur mesačne ( predtým to bolo 83,-Eur ). Čo sa týka uvádzanej platby otca na Digi TV, jedná sa výdavok, ktorý nemá prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti na mal. dieťa a preto naň nemožno prihliadať ako na nevyhnutný ( § 62 ods. 5 ZR ). Rodičom nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Podľa záveru súdu platenie výživného v sume 100,-Eur mesačne je v objektívnych možnostiach a schopnostiach otca, avšak za súčasného stavu len na prechodnú dobu do konca roka. Otec od 1.9. nepoberá mzdu, je mu ale priznaná dávka v nezamestnanosti a mal vyplatené 3-mesačné odstupné. Za obdobie do mesiaca december je strata príjmu otca z pracovného pomeru pokrytá v celom rozsahu dávkou v nezamestnanosti a odstupným. Od mesiaca január 2013 už ale nemožno neprihliadať na zníženie príjmov na strane otca, nakoľko ku strate zamestnania nedošlo jeho zavinením. Súd preto od 1. januára určil nižšie výživné v sume 70,- Eur mesačne, hoci platenie zvýšeného výživného v sume 100,-Eur by nepochybne bolo v súlade s oprávnenými potrebami mal. dieťaťa. Okrem odôvodnených potrieb oprávneného súd musí vychádzať i z reálnych možností a schopností povinného. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a nemožno predvídať, či sa otcovi od januára podarí zamestnať alebo bude stále vedený ako uchádzač o zamestnanie. Nárok na dávku v nezamestnanosti mu bol priznaný na podpornú dobu 6 mesiacov ( do konca februára ) a preto sa musí i naďalej snažiť nájsť si znovu prácu, aby si v budúcnosti mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť na primeranej úrovni.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa, v ktorom bol podaný návrh na začatie konania tzn. od 21. septembra 2012, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Otcovi potom vznikol za obdobie do 30.11.2012 nedoplatok na výživnom vo výške 116,60,-Eur [ 2 mesiace x ( 100,-Eur - 50,-Eur ) + pomerná časť za 10 dní v mesiaci september - 16,60,- Eur ) ]. Nedoplatok na výživnom súd otcovi v zmysle ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
V Martine, dňa 3.12.2012
JUDr. Jozef Medveď
samosudca