Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-248-2012.pdf
PDF · 89.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/248/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky : T. F., S.. F., F.. XX.XX.XXXX, občianka SR, trvale bytom P., T. XX, proti odporcovi: E. F., F.. XX.X.XXXX, Z. H. S., Q. T. H., E. D.J. XX/X, H. H., H. XX/X, H. S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej L. F., F.. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Michalom Nowakowskim, rod. Nowakowskim a Beátou Nowakowskou, rod. Nagyovou uzatvorené dňa X.X.XXXX pred Matričným úradom Mesta P., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 25, ročníka 2008, na strane 111, pod poradovým číslom 87, r o z v á d z a.
Maloletú L. F., F.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode rodičov súd zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke.
Odporca je povinný platiť na maloletú výživné 200,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Výživné je splatné vždy do 15-ho dňa bežného mesiaca vopred do rúk navrhovateľky.
Navrhovateľka bude zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.
Styk odporcu s maloletou súd neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu 27.9.2012 domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzavrela s odporcom X.X.XXXX pred Matričným úradom Mesta P.. Zároveň navrhla zveriť maloletú L. pochádzajúcu z manželstva jej do osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať, aby výživu maloletej prispieval sumou 200,-Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo je vážne narušené, existuje len formálne. Od 12.8.2009 nepretržite žijú oddelene a ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie spolužitia.
Odporca s návrhom o rozvod, taktiež s úpravou ich práv a povinnosti k maloletej L. súhlasil. Aj on bol toho názoru, že nie sú podmienky pre obnovenie spolužitia.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v prípade rozvodu navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného 200,-Eur mesačne.
Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenia manželstvo rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 39 ods.4 citovaného zákona slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa § 22 ods. , 2 Zákona č. 97/63 Zb. zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Ak by bolo potrebné podľa ods. 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval, alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo.
Podľa článku 8 bod 1. Nariadenia rady ( ES ) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o medzinárodnom práve procesnom a súkromnom je daná právomoc slovenských súdov na konanie o rozvod manželstva, ako aj o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Miestne príslušný je podľa § 88 ods.l O.s.p. Okresný súd Komárno, ktorý vo veci aplikoval slovenské právo (Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Podľa § 1 ods.1, 2 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
K zrušeniu manželstva rozvodom v zmysle § 22 citovaného zákona možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods.1-3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods.1,4 Zákona o rodine ( č. 36/2005 Z.z.) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Výsluchom účastníkov konania súd zistil, že ich manželstvo je hlboko a vážne narušené, neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia spolu nenažívajú, vzájomne si nepomáhajú a nie sú schopní vytvoriť pre svoju rodinu harmonické rodinné prostredie. Toto manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý stratil dôvody pre svoje ďalšie trvanie. Súd preto návrhu vyhovel a s poukazom na ustanovenie § 23 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva videl v nedostatočnom záujme odporcu o navrhovateľku a o manželský život, ako aj v dĺžke oddeleného žitia manželov.
Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1,3 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa , že výška jeho priemerný mesačný príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu, v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča povoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitné účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Vyživovaciu povinnosť odporcu na maloleté dieťa súd v súlade so zhodným návrhom oboch rodičov a kolízneho opatrovníka dieťaťa určil sumou 200,-Eur mesačne. Táto suma plne postačuje na hradenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri rozhodovaní súd prihliadol na to, že obaja manželia sú bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka čerpá materskú dovolenku, okrem rodičovského príspevku 194,70 Eur mesačne žiadne iné vlastné príjmy nemá. Odporca je zamestnaný u spoločnosti T. E. J..H.. W..Z..Z.. W. J..V. V., kde jeho priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov činí 2.068,74 Zlt (492,55 Eur).
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže i bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 157 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na pojednávaní konanom 3.12.2012 bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti oboch účastníkov konania a kolízneho opatrovníka dieťaťa, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva odvolania proti nemu. Preto rozsudok ďalšie odôvodnenie neobsahuje.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci po jeho
vyhlásení sa vzdali tohto práva.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu
oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.