Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-72-2009.pdf
PDF · 181.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/72/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana ŠTEPITU a z prísediacich Ing. Milana ŠIROŇA a JUDr. Anny NEŠTEPNEJ, v trestnej veci proti obžalovanej A. X., pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 sčasti v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 a sčasti samostatne, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.12.2012 v Ružomberku takto
rozhodol:
Obžalovaná
A. X., nar. XX. XX. XXXX v Z. H., trvale bytom F. č. XXXX/XX, prechodne bytom K., V. č. XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Žilina, konateľka spoločnosti U. Z., s. r. o., A. L. 4, K. XXX XX, A.: XX XXX XXX, u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e X) A. X. ako konateľ spoločnosti U. Z., s. r. o., K., A.: XX XXX XXX dňa 26. 4. 2005 v Ružomberku po predchádzajúcej dohode s druhým konateľom spoločnosti Z. K. uzavrela so R. H. leasingovú zmluvu číslo XXXXX-K-XXX, ktorej predmetom bol finančný prenájom drevospracujúcej továrne s priľahlými stavbami a parcelami v katastrálnom území obce Y. Y., okres J., na dobu 180 mesiacov, za čo na základe uvedenej zmluvy R. H. zaplatila prenajímateľovi - vyššie uvedenej leasingovej spoločnosti, bankovým prevodom na účet firmy celkovo 6.500.000,- Sk (215.760,47 eur), prenajímateľ sa v zmysle uvedenej zmluvy zaviazal predmet zmluvy nájomcovi fyzicky odovzdať v lehote 21 dní od podpisu leasingovej zmluvy, pričom už v čase podpísania zmluvy A. X. a Z. K. ako konatelia spoločnosti U. Z., s. r. o., K. vedeli, že tak neurobia a doposiaľ predmet leasingu R. H. neodovzdali, čím jej spôsobili škodu vo výške 6.500.000,- Sk (215.760,47 eur), 2) A. X. ako konateľ spoločnosti U. Z., s. r. o., K., A.: XX XXX XXX dňa 13. 5. 2005 v Ružomberku po predchádzajúcej dohode s druhým konateľom spoločnosti Z. K. uzavrela s Z. Y., nar. XX. 6. XXXX, trvale bytom V., K. XXXX/XX ako konateľom spoločnosti K i n e s, spol. s r.o., leasingovú zmluvu číslo XXX- XX-Z-XXX, ktorej predmetom bol finančný leasing výrobnej linky značky J. na výrobu elektromotorov, za čo na základe uvedenej zmluvy uhradil Z. Y. ako nájomca prenajímateľovi - vyššie uvedenej leasingovej spoločnosti dňa XX. 5. XXXX hotovostným vkladom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v O., a. s., pobočka K. sumu 7.526.750,-Sk (249.842,33 eur) ako mimoriadnu leasingovú splátku, prenajímateľ sa v zmysle uvedenej zmluvy zaviazal predmet leasingu nájomcovi fyzicky odovzdať v lehote 21 dní od prevzatia leasingovej splátky, pričom už v čase podpísania zmluvy A. X. a Z. K. ako konatelia spoločnosti U. Z., s. r. o., K. vedeli, že tak neurobia a doposiaľ predmet leasingu Z. Y. neodovzdali, čím mu spôsobili škodu vo výške 7.526.750,- Sk (249.842,33 eur), X) A. X. ako konateľ spoločnosti U. Z., s. r. o., K., A.: XX XXX XXX, uzatvorila dňa 20. 5. 2005 kúpnu zmluvu s U. Y., nar. XX. 8. XXXX, trvale bytom Y., ul. P. F. č. XXXX/X, kde predmetom kúpy bol 10/20-tín rodinného domu súpisného čísla XXXX/X postaveného na pozemku parcele KN-C č. XXX/ X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, čo na prevádzaný podiel pripadá 55 m2, a na pozemku parc. čísla 188/0/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, čo na prevádzaný podiel pripadá podiel 55 m2, 10/20-tín vonkajších úprav pozostávajúcich z vodovodnej prípojky, vodomernej šachty, kanalizačnej prípojky, plynovej prípojky, elektroprípojky, okapového chodníka za sumu 700.000,- Sk (23.235,74 eur), ktorá mala byť vyplatená do 3 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom A. X. poukázala len sumu vo výške 350.000,-Sk (11.617,87 eur) a
následne bola vykonaná zmena na liste vlastníctva LV č. XXXX, pričom A. X. v čase podpisu kúpnej zmluvy vedela, že nezaplatí celú sumu a podvodným konaním získa predmetnú nehnuteľnosť, čím spôsobila U. Y., nar. XX. 8. XXXX, trvale bytom Y., ul. P. F. č. XXXX/X škodu vo výške 350.000,- Sk (11.617,87 eur), 4) A. X. ako konateľ spoločnosti U. Z., s. r. o., K., A.: XX XXX XXX, uzatvorila dňa 20. 6. 2005 leasingovú zmluvu s A.. Y. F. - N., so sídlom v L. L., ul. J. č. XX, A.: XXXXXXXX, ktorej predmetom bol súradnicový vysekávací stroj L. CB XX M., po dobu 48 mesiacov, za čo na základe uvedenej zmluvy zaplatil A.. Y. F. bankovým prevodom prenajímateľovi na účet spoločnosti U. Z., s. r. o., sumu vo výške XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eur) a v hotovosti 10.000,- Sk (331,94 eur), prenajímateľ sa v zmysle uvedenej zmluvy zaviazal fyzicky odovzdať predmet zmluvy nájomcovi v lehote do 30 dní od prevzatia mimoriadnej leasingovej splátky, pričom už v čase podpísania zmluvy A. X. ako konateľka spoločnosti U. Z., s. r. o., vedela, že tak neurobí, peniaze použije pre vlastnú potrebu, čím spôsobila A.. Y. F., nar. XX. 5. XXXX, trvale bytom L. L., ul. J. č. XXXX/XX škodu vo výške 416.363,- Sk (13.820,72 eur), 5) IY. X. ako konateľ spoločnosti U. Z., s. r. o., K., A.: XX XXX XXX, uzavrela dňa 28. 6. 2005 v Ružomberku so B. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. číslo XXX, okres B., leasingovú zmluvu číslo XXX-XX-K-XXX, ktorej predmetom bol byt číslo X vo Y. číslo XXX na dobu 120 mesiacov, za čo uhradila B. H. dňa XX. 6. XXXX vkladom na účet spoločnosti U. Z., s. r. o., sumu 22.000,-Sk (730,27 eur) ako akontáciu, pričom už v čase podpisu leasingovej zmluvy A. X. ako konateľka spoločnosti U. Z., s. r. o., vedela, že nebude môcť predmet leasingu v zmysle zmluvy zabezpečiť, že spoločnosť U. Z., s. r. o. nemá k predmetnému bytu vlastnícke právo a ani sa ho u vtedajšieho vlastníka bytu spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o., J. nijako nepokúša zabezpečiť, predmet leasingu B. H. doposiaľ neodovzdala, čím jej spôsobila škodu vo výške 22.000,- Sk (730,27 eur), t e d a v bode č. 1 a 2 spoločným konaním a v bode č. 3 až 5 samostatne na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, č í m s p á c h a l a
- v bode č. 1 až 5 pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 sčasti v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 a sčasti samostatne. Za to sa o d s u d z u j e
podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Súd podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému A.. Y. F., nar. XX. 5. XXXX, trvale bytom L. L., ul. J. č. XXXX/XX, škodu vo výške 1.622,88 Eur a poškodenej B. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. číslo XXX, okres B., škodu vo výške 464,71 Eur. Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. P. F. č. XXXX/X, R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., W. č. X a spoločnosť F., s.r.o., so sídlom V., K. XXXX/XX, A.: XXXXXXXX, odkazuje s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaná A. X. pred súdom vyhlásila, že je nevinná. Vo svojej výpovedi popísala okolnosti, na základe ktorých začala podnikať v spoločnosti U. Z., s.r.o., K.. Uviedla, že jej priateľa K. oslovil jeho kamarát R. s tým, aby mu pomohol na Slovensku otvoriť leasingovú spoločnosť. Pri vzájomnom stretnutí K. uviedol, že je to pre neho komplikované, že do toho nechce ísť, a preto R. oslovil ju, kedy následne došlo medzi nimi k ústnej dohode o podmienkach spolupráce s tým, že bola tlačená do toho, aby sa stala spoločníčkou a konateľkou firmy, pričom jej bol ponúknutý 30 % podiel. V prvopočiatkoch podnikania firmu financoval R., ktorý jej tvrdil, že peniaze na spoločnosť poslal, avšak K. to poprel. Následne jej bola do firmy nasadená pani P., ktorá sa jej predstavila ako účtovníčka a audítorka, s čím však ona nesúhlasila a R. jej povedal, že čo do toho strká nos, že keby nebolo ich, tak by nemala prácu. Preto sa zariadila podľa ich pokynov a veci robila tak, aby jej nemohli nič vyčítať. Osoba menom K. ju, ako aj ostatných zamestnancov, preškolila cez internet, boli zaslané všeobecné leasingové podmienky, zakúpený počítač. Ona samotná do toho
investovala takisto peniaze na prevádzku, nakoľko verila, že podnikanie bude fungovať. Neskôr sa stretla s osobou menom R. na nejakom zámočku v O. s tým, že sa bavili o leasingu, pričom R. jej oznámil, že má pre ňu doklady, splnomocnenia, ktoré ale nemal pri sebe a poskytol jej ich až neskôr. R. jej tvrdil, že spoločnosť W. J. vstúpila do V. železární, ale nemajú čas sa venovať leasingu, nakoľko mali veľa práce. Neskôr za ňou prišla osoba menom H. s tým, že ide za R. a dostala zmluvu od W. J.. Na základe odporúčania dala inzerát na leasing do médií, jej úloha spočívala v zabezpečení podkladov pre poskytnutie leasingu, následne volala K., prípadne X. alebo K., ktorí zložky zobrali. Financovanie leasingu mal riešiť R., K. sa väčšinou zdržiaval v Čechách, čo jej vyhovovalo.
K prvému skutku, čo sa týka H., vypovedala, že doklady, ktoré poskytla H., zaslala do Čiech, odkiaľ sa jej vrátila odpoveď, že leasing je schválený, avšak s výhradou, že znalecký posudok H. je nadhodnotený. Ona spolu s K. bola u H., avšak nevedela reálne posúdiť cenu nehnuteľností, ktoré mali byť prefinancované, preto oslovili znalca L. o vypracovanie nového znaleckého posudku, ktorý zaslali do Čiech a leasing bol odsúhlasený. H. zložila akontáciu podľa znenia zmluvy s tým, že dohodnutú kúpnu zmluvu o kúpe a predaji nehnuteľnosti pripraví právnička alebo právnik W.. Pri podpise zmluvy s H. bol prítomný aj K.. Obžalovaná tiež uviedla, že s účtom spoločnosti U. Z. mohol disponovať len K., pričom jej to tak vyhovovalo. Následne sa však situácia zmenila, pripravovala podklady pre ďalšie leasingy, vrátane Y., firmy F., F.. V prípade Y. ona bola z jej strany tlačená na urýchlenie poskytnutia úveru (leasingu), inak že Y. zoberú dom, vtedy jej K. povedal, že sú tam nejaké problémy, ale že všetko bude vyriešené. Spolu s K. bola aj v banke, aby mala dispozíciu s účtom, nakoľko on prehlásil, že sa bude zdržiavať v O. a odtiaľ ju bude riadiť telefonicky. Pokiaľ sa týka spoločnosti F., v deň, keď skladali akontáciu, došlo v tejto spoločnosti k zmene konateľa, keďže ona nevedela, ako má ďalej pokračovať, volala K., ktorý zobral doklady, odišiel do Čiech s tým, že sa to tam prerokuje. Všetkých klientov mala podľa pokynu zahraničného partnera „udržať“, aby takýchto klientov nestratili, avšak bolo jej oznámené, že R. zatiaľ neposlal peniaze, nakoľko K. sa ešte nevrátil z Ameriky. Preto Y. povedala, že jej zasielajú polovicu a zvyšok jej zašlú neskôr, na čo Y. pristala. Ak by im Y. vrátila poskytnutú čiastku, tak dom na ňu prepíšu, Y. za týmto účelom vyhľadal aj K., ale k dohode nedošlo, nakoľko ona (Y.) peniaze už nemala. Pokiaľ sa týka F., vypovedala, že takisto ju súril, nakoľko potreboval súrne peniaze na prefinancovanie technológie, po tom, ako F. zložil akontáciu, jej K. povedal, že zabojuje za to, aby mu W. poslal peniaze. Keďže peniaze stále nechodili, volal jej F., pričom vyslovil obavy, či tieto peniaze aj dostane, a preto sa dohodli na vrátení akontácie. Volala K., či môže F. vrátiť zálohu, nakoľko mu nedokázali zabezpečiť peniaze, pričom jej K. povedal, že ak má nejaké pochybnosti, že nech peniaze vráti. V prípade H. táto ich vyhľadala na základe inzerátu, pričom z dokladov, ktoré im predložila, zistila, že je tam záložné právo R. O.. Podklady, ktoré jej dala H., zaslala do Čiech, pričom H. zložila len časť akontácie, lebo na viac nemala. To bol posledný prípad, kedy chceli poskytnúť leasing, nakoľko už medzi ňou a K. už boli veľké konflikty, ktoré spočívali v tom, že ona zháňala ľudí, avšak peniaze z druhej strany na leasingy nechodili a nič sa neprefinancovalo ako sa malo.
Zložené zálohy (akontácie), ktoré prišli na účet spoločnosti U. Z., mal K. posielať do Čiech. Odtiaľto sa mali spätne vrátiť peniaze na prefinancovanie kúpy nehnuteľností v prípade H.. Uviedla, že mala informáciu, že nejaké peniaze od R. prišli, ale nie v dostatočnom množstve a že ona má len čakať a nestratiť klientov. O ďalších zložených akontáciách, ako samotná obžalovaná uviedla, nemala prehľad, nakoľko všetky doklady dala K. a on mal povinnosť peniaze zaslať R.. Takisto ju účtovníčka upozornila, že posielajú peniaze do Čiech, odkiaľ im ich vracajú naspäť a z toho dôvodu dochádza ku kurzovým stratám, na čo upozornila K., aby to riešil.
Na priamu otázku prokurátora, či si vôbec dokáže obžalovaná spomenúť na nejaký prípad, v ktorom by došlo k úspešnému zrealizovaniu leasingu, obžalovaná uviedla, že sa malo jednať o nejaký gáter, avšak bližšie sa k tomu nevedela vyjadriť. L. tam realizovaná aj iná leasingová zmluva v prípade H., ktorým však vrátili zálohu, a preto H. na nich trestné oznámenie nepodal. Obžalovaná na svoju obranu tiež uviedla, že všetko ona riešila cez K. a od neho dostávala aj pokyny, ako s ktorým zákazníkom má pokračovať ďalej. Aj v prípade leasingu, ktorý podľa jej tvrdenia mal byť úspešne ukončený, boli použité peniaze, ktoré im zložili iní záujemcovia o poskytnutie leasingu. Vypovedala, že nemala žiadne pochybnosti, že by W. J. neplnil svoje povinnosti.
Potvrdila, že nároky niektorých klientov boli uhradené z peňazí, ktoré vybrala od iných záujemcov o poskytnutie leasingu. Z týchto akontácií bol zakúpený aj rodinný dom na ulici V. č. XX. K prepisu tejto nehnuteľnosti na jej priateľa K. došlo z toho dôvodu, aby o túto nehnuteľnosť neprišli, nakoľko ju vyhľadal
F., ktorý jej oznámil, že spoločnosť F. na neho previedla pohľadávku voči U. Z.. Odmietla podpísať uznanie dlhu, nakoľko mala pochybnosti o výške úrokov od F. a takisto F. nemal splnomocnenie na jednanie. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť U. Z. dlhovala H. aj F. a pohľadávku vymáhal len F., ona to nechcela riešiť bez H., nakoľko by sa mohla dostať do problémov. Po porade s právnikom preto nehnuteľnosť radšej prepísala na K.. Na záver svojej výpovede obžalovaná uviedla, že od spoločnosti W. J. nikdy žiadne peniaze nedostali, neskôr sa od K. dozvedela, že bol na nich urobený podvod, že R. mal od nich vytiahnuť akontáciu a peniaze mali byť prevedené do Čiech.
Poškodená R. H. potvrdila, že s obžalovanou uzavrela zmluvu na prefinancovanie leasingu, zložila akontáciu, predmet leasingu jej však odovzdaný nebol a finančné prostriedky jej vrátené neboli. Podmienkou poskytnutia leasingu bolo zloženie 20 % akontácie a zaplatenie poplatkov za spracovanie leasingovej zmluvy. Akontácia bola vo výške presahujúcej sumu 6 miliónov Sk a poplatky vo výške 450.000 Sk. Svedkyňa potvrdila, že obdržala list, v ktorom jej bolo oznámené, že leasing jej bol schválený. Po zaplatení akontácie čakala na peniaze, následne však z druhej strany (U. Z.) dostala informáciu, že tam nebolo niečo v poriadku so znalcom, že nehnuteľnosť bola nadhodnotená, preto si obžalovaná dala vypracovať znalecký posudok, nič sa však neriešilo, a tak v septembri roku 2005 podala na obžalovanú trestné oznámenie. Obžalovaná ju neustále ubezpečovala, že obchod bude uzavretý a finančné prostriedky dostane. Z poskytnutej čiastky jej obžalovaná vracala od 10 do 40 tisíc Sk, z celkovej zloženej akontácie jej bolo vrátených cca 410.000 Sk, od K. dostala naspäť čiastku 265.000 Sk, z dôvodu nezrovnalostí dostala navyše ešte pokutu od daňového úradu. Z komunikácie s obžalovanou sa dozvedela, že akontácia bola zaslaná niekde do zahraničia, avšak osoba, nejaký robotník, túto akontáciu vrátil naspäť na účet spoločnosti U. Z.. Neskôr po podaní trestného oznámenia jej obžalovaná vrátila aj ďalšie platby. Na zloženie akontácie si musela požičať, pričom z dôvodu nesplnenia záväzkov zo strany obžalovanej, tieto peniaze tretej osobe zatiaľ nemohla vrátiť. Vzhľadom na vystupovanie obžalovanej nemala pochybnosti o schopnosti spoločnosti U. Z. dodržať zmluvné záväzky, avšak keď sa nič nerealizovalo a V., ktorí mali v prevádzke, ktorú zakupovala, rozbiehať výrobu, na ňu tlačili, zistila, že bola podvedená, nakoľko v lehote 30 dní jej leasing poskytnutý nebol. K okolnostiam konania na Katastrálnom úrade v Prešove sa vyjadriť nevedela, nakoľko to nebola jej záležitosť, ale vklad si mala zabezpečiť spoločnosť U. Z..
Svedok K. L. potvrdil, že vypracoval znalecký posudok č. 065/2005, avšak pre odstup času si na podrobnosti nespomína. V čase vypracovania znaleckého posudku nemal pochybnosti voči spoločnosti U. Z..
Svedok E. D. vypovedal, že ako konateľ spoločnosti O., s.r.o., B. XXX, Y. Y., mali záujem predať objekt, ktorého vlastníkom bola spoločnosť O.. O kúpu nehnuteľnosti prejavila záujem pani H., ktorá im uviedla, že ona zabezpečí financie na kúpu nehnuteľnosti cez spoločnosť U. Z.. V rámci rokovaní o zabezpečení obchodu sa stretol s obžalovanou ako aj s K., kde na stretnutí boli dohodnuté podmienky v tom smere, že U. Z. zabezpečí finančné prostriedky pre H.. Podmienkou pre poskytnutie financií však bolo zloženie sumy cca 6,6 milióna, ktorá bola zložená na účet vedený v ČSOB v Prešove, ktorá čiastka mala slúžiť ako zábezpeka pre prípad, že by H. nebola schopná splácať leasing. Jeho spoločnosť teda H. finančné prostriedky požičala, nakoľko v tom čase sa zdalo byť všetko vierohodné. Poskytnutie finančných prostriedkov bolo zabezpečené tým spôsobom, že s týmito peniazmi, ktoré boli vedené na účte v pobočke ČSOB v Prešove, nebolo možné bez ich súhlasu nakladať. Následne však ich vyhľadala obžalovaná X. s tým, že peniaze nemôžu byť v pobočke ČSOB v Prešove, ale v Ružomberku, čo im však nedávalo logiku, tým skôr, že riaditeľ pobočky v ČSOB vyslovil podozrenie, že to smrdí podvodom. Preto jeden z jeho spoločníkov sa rozhodol, že vycestuje do Ružomberka a finančné prostriedky zabezpečí v pobočke banky rovnakým spôsobom ako v Prešove, aby im peniaze nezmizli. Uviedol, že nevie, ako sa dohodla H. s X., ale peniaze sa uvoľnili ešte skôr a ešte predtým, ako jeho spoločník vycestoval do K., došlo k prevodu peňazí a v krátkom čase peniaze z účtu v K. zmizli a odišli do O.. Vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o malú čiastku, minimálne dvakrát vyhľadal obžalovanú v sídle jej firmy v K. s výsledkom, že peniaze na leasing sa nevybavili, avšak obžalovaná ich ubezpečovala, že je všetko v poriadku. Keď sa to už dlho naťahovalo, vykonal ďalšiu návštevu v K., pričom zistil, že spoločnosť Europe Z. už nefungovala. Vzhľadom na svoje postavenie v samospráve požiadal kolegov v K., pričom zistil, že obžalovaná zakúpila nejaký dom v Ružomberku, kde ju aj napokon našiel, ale celá záležitosť išla dostratena. V rámci jeho kontaktov a šetrení ešte našiel nejaký dom pri Y., kde vyhľadal obžalovanú, ale takisto sa nič neudialo, pričom mal vedomosť, že obžalovaná a jej partner (K.) si kúpili nové Audi. Pokiaľ sa týka návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, bol tam nedostatok, pričom kataster im zmluvu
ako aj návrh vrátil a konanie o vklade sa neuskutočnilo, došlo k prerušeniu konania a v podstate len s odstupom času si on uvedomuje, že by prišiel nielen o peniaze ale aj o nehnuteľnosť. Peniaze od H. vymáhal niekoľkokrát, doposiaľ im vrátené neboli. Potvrdil, že v rámci komunikácie s obžalovanou boli H. zasielané nejaké čiastky, ktoré určite podľa jeho názoru nepresiahli výšku 200.000 Sk, avšak v porovnaní s pôvodnou sumou išlo o smiešne čiastky.
Svedkyňa C. F. vypovedala, že bola zamestnaná v spoločnosti Dipos Tour, B. R., ktorá v predmete podnikania okrem iného mala aj účtovníctvo. Účtovné služby vykonávala aj pre spoločnosť Europe Z. v období od roku 2004 až 2006, kedy bol vzťah ukončený, nakoľko firma U. Z. už v roku 2007 nevykonávala žiadnu činnosť. Ona do tejto firmy chodila podľa potreby, dostala podklady, ktoré zaúčtovala. Na podrobnosti vykonávania svojej práce pre firmu U. Z. si nepamätala, predmet podnikania mal byť poskytovanie leasingu, kedy v prvopočiatku na účet tejto firmy prišli aj nejaké peniaze pravdepodobne z cudziny. Na účet im prichádzali aj mesačné splátky od klientov na základe leasingových zmlúv. V roku 2005 firma vykázala zisk, následne už boli v strate. Pokiaľ sa týka komunikácie za firmu U. Z., ona jednala len s obžalovanou X.. Doklady boli oficiálne, nemala pochybnosti o firme. Pokiaľ sa aj vyskytli chyby, tak to boli chyby účtovného charakteru. Z dôvodu odstupu času si bližšie podrobnosti svedkyňa nepamätala.
Poškodená U. Y. vypovedala, že s obžalovanou sa skontaktovala prostredníctvom pána K.. Jej syn potreboval pôžičku, otváral cukráreň, pričom nemal majetok, ktorým by ručil za prípadnú pôžičku, preto ju ako vlastníčku domu požiadal o pomoc. Po stretnutí s X. si dohodli podmienky, s ktorými ona súhlasila. Ona však bola v domnienke, že dom bude vedený len ako zábezpeka, ale na obžalovanú prešlo vlastníctvo k tomuto domu. Zhruba do dvoch mesiacov od rozhodnutia katastra jej bola poukázaná čiastka 350.000 Sk, pričom pôvodne požadovala čiastku 700.000 Sk. Pri kontaktovaní sa s X. alebo K. jej bolo povedané, aby počkala, následne sa už jej s nimi nepodarilo skontaktovať. Vopred musela zaplatiť čiastku od 70 do 90 tisíc Sk, pre odstup času si na podrobnosti nepamätala, okrem toho na účet spoločnosti Europe Z. uhradila dve alebo tri splátky vo výške 4.449 Sk za jednu. Svedkyňa vypovedala, že rokovala aj s X., aj keď dvakrát sa tohto rokovania zúčastnil aj K.. Dohoda medzi ňou a obžalovanou bola v tom zmysle, že jej bude vyplatená suma 700.000 Sk naraz, po vyplatení polovice tejto sumy volala obžalovanej, ktorá jej povedala, že musí počkať, že peniaze budú a že všetko bude v poriadku. Na pôvod financií sa nemala dôvod pýtať, nakoľko ona uzatvárala zmluvu s leasingovou spoločnosťou. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ na ňu bude prepísané vlastníctvo k nehnuteľnosti, je im ochotná vrátiť čiastku 350.000 Sk, samozrejme za predpokladu, že z tejto čiastky jej budú odpočítané jej náklady ako aj odškodné za neuskutočnený obchod.
Svedok Z. Y. uviedol, že z dôvodu potreby prefinancovania predmetu podnikania, a to konkrétne výrobu elektromotorov, za ktorým účelom zakúpil aj firmu, ktorá sa tým mala zaoberať, z dôvodu nedostatku financií u neho nastala potreba prefinancovať podnikanie. Cez svojich známych dostal kontakt na spoločnosť U. Z. s tým, že táto firma má dostatok finančných prostriedkov a má sa zaoberať leasingom. Následne jednal s obžalovanou A. X., pričom od počiatku mu bolo navrhnutých veľa variánt, napokon si od neho obžalovaná vyžiadala 10 % akontáciu, čo bolo podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov. S tým však on mal problém, nakoľko on nemal dostatok finančných prostriedkov, ktoré si musel napokon požičať a ďalšia podmienka bola vklad akontácie na účet, avšak čo ako súkromná osoba aj urobil a odvtedy peniaze nevidel. Uviedol, že po nejakom čase mu spoločnosť U. Z. poslala nejaké peniaze, ale už v tom čase bola zmluva zrušená s tým, že malo ísť o prvú splátku a ostatné budú nasledovať, avšak už zo spoločnosti U. Z. nedostal nič. Bola to práve spoločnosť Europe Z., ktorá mu zaslala oznámenie o odstúpení od zmluvy, celkovo mu bola vrátená čiastka 1.970.000 Sk. V prvopočiatku išlo o ústnu dohodu medzi ním a obžalovanou, na sumy, ktoré mu boli vrátené, mu boli vystavené storno faktúry. Vo vzťahu k spoločnosti U. Z. jednal len s obžalovanou, podľa neho K. tam vystupoval len ako taký „pajác“. Pohľadávku, ktorá mu vznikla voči spoločnosti U. Z., postúpil osobám P. a J.. Po vložení peňazí na účet spoločnosti U. Z. sa obaja konatelia, obžalovaná aj Z. K., odmlčali, bol problém sa s nimi stretnúť, vyhýbali sa kontaktu. Potvrdil, že mu K. ukazoval aj nejaké certifikáty, on si ich však nepreveroval, keďže tvrdili, že peniaze majú. Škoda, ktorú si on uplatnil v rámci trestného konania, vznikla jemu ako fyzickej osobe, nakoľko akontáciu on vložil ako fyzická osoba, škodu si však neuplatňuje. Podľa svedka obžalovaná tvrdila, že za sebou majú osobu, ktorá ich financovala, že spolu komunikujú v elektronickej podobe a takouto istou formou sa schvaľovalo aj poskytnutie finančných prostriedkov. Podľa svedka okrem certifikátov, ktoré mu boli predložené, mu boli predložené aj nejaké výpisy, na ktorých bola uvedená aj finančná hotovosť, avšak podľa jeho názoru išlo o fotomontáž.
Svedok H. P. potvrdil, že Z. Y. ho vyzval k jednaniu s obžalovanou aj Z. K.. Podľa svedka obaja menovaní sa sústavne na niečo vyhovárali, pričom podľa svedka došlo k tomu, že keď naliehali na to, aby buď došlo k realizácii obchodu alebo k vráteniu peňazí, obžalovaná zneužila políciu, ktorá prišla k nim do kancelárie a vykonali im rozruch, pričom od policajtov sa dozvedeli, že to nebolo po prvýkrát, čo X. zneužila políciu. Podľa svedka Y. preto oslovil firmu, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok (týkalo sa to firmy F., z ktorej firmy Y. podiel vybral a tým mu znemožnili ďalšie podnikanie, preto musí Y. chodiť zarábať peniaze do zahraničia), preto Y. posunul pohľadávku ďalej a táto agentúra sa dopracovala k určitým výsledkom, avšak znovu zo strany obžalovanej bola zneužitá polícia, keď osoby, ktoré od nej vymáhali dlh spolu s ich právnikmi, boli zadržaní. Vyšetrovateľ inšpekcie im dal jasné stanovisko v tom smere, že polícia bola zneužitá obžalovanou, obvinenie, ktoré bolo vymáhačom a ich právnikovi vznesené, bolo zrušené prokuratúrou v O.. V rámci rokovaní s obžalovanou a K. zistil, že pokiaľ aj došlo zo strany spoločnosti U. Z. k nejakému plneniu, nebolo to z peňazí spoločnosti, ale z akontácií, ktoré vybrali či už od nich, alebo od ďalších subjektov a v podstate takýmto spôsobom spoločnosť U. Z. fungovala. Podľa svedka K. sa sťažoval na to, že ho X. zavádza, ktorá podvodným spôsobom za 24 hodín previedla na svojho partnera nehnuteľnosť, ktorú následne K. založil v prospech banky. Pri rozhovore s K. on zistil, že spoločnosť U. Z. poskytla K. pôžičku vo výške 500.000 Sk, ktorú on doposiaľ nevrátil, predala mu táto spoločnosť aj nehnuteľnosť, pričom doposiaľ K. za túto nehnuteľnosť nezaplatil. Podľa svedka išlo o účelové konanie, ktorého cieľom bolo zbaviť sa majetku. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že z rozhovoru s K. zistil, že spoločnosť U. Z. nikdy nemala za sebou žiadneho investora, ktorý by im bol schopný poskytnúť finančné prostriedky a podľa jeho tvrdenia samotná obžalovaná sa pri osobnom stretnutí k tomu aj priznala. To už bolo v dobe, keď absolvoval s X. viaceré rozhovory, pričom obžalovaná tvrdila, že boli niekým zavedení, konkrétne malo ísť o nejakého O., za ktorým mal stáť údajne nejaký veľký investor, avšak túto skutočnosť samotný K. poprel. J., ktoré boli zaslané na účet H. R. do O., boli vrátené na účet spoločnosti U. Z., prevod týchto finančných prostriedkov mu dokladoval K.. Následne peniaze z tohto účtu obžalovaná poprehadzovala, samotný K. sa im priznal, že si z tejto čiastky zobral 2 milióny Sk za účelom nakúpenia alkoholu a za túto skutočnosť je stíhaný aj v Čechách. Svedok uviedol, že obžalovaná mu tvrdila, že má za sebou investora, malo ísť o človeka žijúceho v Čechách, ktorý mal za sebou nejaký americký kapitál. Svedok poukázal na skutočnosť, že pri policajnej akcii, na ktorú dala podnet obžalovaná A. X., boli zamestnancom vymáhačskej agentúry zadržané a odňaté doklady týkajúce sa odblokovania nehnuteľnosti na Katastri nehnuteľností v K., pričom v tom čase sa tam ešte pečiatka katastra nenachádzala, večer o 20,00 hod. sa na vyšetrovačke už objavil doklad aj s pečiatkou katastra. Samotný svedok uviedol, že Y. ako fyzickej osobe požičal čiastku 3 milióny Sk. Pri zásahu polície v kancelárii spoločnosti U. Z. bol z toho prekvapený aj samotný K., ktorý tvrdil, že sa nič nedeje, na to policajti reagovali spôsobom, že takéto konanie zo strany obžalovanej A. X. už bolo viackrát a bolo to vždy v období, keď sa klienti prišli dotazovať na svoje peniaze. Potvrdil, že Z. Y. na neho a na J. previedol celú pohľadávku, aby v tejto súvislosti oni mohli podnikať kroky v súvislosti s vymáhaním pohľadávky tým skôr, že on Y. ako fyzickej osobe poskytol pôžičku.
Svedok H. J. pred súdom uviedol, že jemu a jeho kamarátovi F. iná spoločnosť postúpila pohľadávku voči spoločnosti U. Z.. Obrátili sa na advokáta E.. E., s ktorým túto pohľadávku riešili. Celú záležitosť riešil F., on tam vystupoval viac-menej ako svedok, pričom po skončení rokovaní s obžalovanou, ktoré skončili dohodou, ich advokát E.. E. si všetko nahral a pripravil doklady a išli za notárkou za účelom overenia podpisov a vtedy za nimi prišla protikorupčná jednotka, ktorá ich všetkých zadržala a zobrala im doklady, k týmto sa následne dostala obžalovaná a následne došlo k prevodu vlastníckeho práva. Svedok vyslovil domnienku, že ich zadržanie bolo urobené z toho dôvodu, aby obžalovaná mohla previesť svoj majetok na tretiu osobu.
Svedok H. K. uviedol, že obžalovanú nepozná, vypovedal, že v minulosti spolupracoval s firmou, ktorá sa zaoberala vymáhaním pohľadávok, pričom uviedol, že B. H. vysťahovali z jej bytu, k bližším podrobnostiam sa pre odstup času nevyjadril. Záležitosť sa mala týkať pôžičky, ktorú poškodenej H. poskytla spoločnosť R. O., J..
A.. Y. F. vo výpovedi pred súdom potvrdil vstupné rozhovory s obžalovanou X., ktoré boli robené s cieľom, aby si ho firma preverila, následne obžalovaná mala rokovať s K., či bude možné mu poskytnúť peniaze alebo nie. Následne dostal stanovisko, že mu peniaze budú poskytnuté, avšak pri jeho rozhovoroch s obžalovanou sa ona nikdy nezmienila o tom, že by podmienka poskytnutia leasingu bola spájaná s prísunom finančných prostriedkov od ďalšej osoby. Mal jednoznačne stanovený jasný termín, dokedy mali byť finančné prostriedky poskytnuté, ak by sa táto lehota nebola dodržala, pre neho by neskoršie
poskytnutie finančných prostriedkov nemalo žiadny zmysel. Okrem sumy, ktorú zložil na účet spoločnosti U. Z., z jeho strany bola zložená aj čiastka 10.000 Sk, ktorá bola vyplatená obžalovanej, pričom táto platba mala slúžiť ako poplatok za vypracovanie biznis plánu, ktorý mal vypracovať K., s ktorým sa však on nikdy nestretol. Ďalšie platby, ktoré vykonal vkladom na účet, predstavovali akontáciu, resp. prvú splátku. Po zložení finančných prostriedkov sa mu už nepodarilo skontaktovať sa s obžalovanou, a keďže termín zakúpenia vysekávacieho stroja z Nemecka sa blížil, osobne vycestoval do Ružomberka, kde sa od ďalších klientov spoločnosti U. Z. dozvedel, že táto spoločnosť koná podvodným spôsobom, preto telefonoval K. s tým, že do hodiny buď mu poskytnú finančné prostriedky na prefinancovanie vysekávacieho stroja, resp. mu vrátia peniaze, ak to neurobia, podá na nich trestné oznámenie. Tak do dvadsiatich minút sa mu ozvala obžalovaná, ktorá mu uviedla, že s ním nemôže hovoriť, ale keď sa uvoľní, že mu peniaze vrátil neskôr mu bola vrátená čiastka 367.472 Sk. Z pôvodne vyplatenej sumy, ktorú zaslal na účet spoločnosti U. Z., mu táto spoločnosť zostala dlhovať čiastku 1.622,88 Eur (48.891 Sk). Na otázku obhajcu svedok potvrdil, že obžalovaná po tom, ako sa začal vyhrážať podaním trestného oznámenia, mu povedala, že leasing do stanoveného termínu ona nedokáže splniť. Svedok potvrdil, že k výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní bol vyzvaný políciou, nakoľko na jednej strane mu bola vrátená časť finančných prostriedkov, na druhej strane vymáhanie pohľadávky na súde by trvalo dlho, neskôr sa však začali nabaľovať ďalšie informácie o podvodnom konaní zo strany obžalovanej a na podnet polície sa potom rozhodol podať trestné oznámenie.
Z. K., na ktorého Okresná prokuratúra Ružomberok podala obžalobu spolu s obžalovanou A. X., pred súdom v procesnom postavení svedka využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Po podaní obžaloby Z. K. vyslovil súhlas s konaním o dohode o vine a treste, preto Okresný súd Ružomberok jeho trestnú vec vylúčil zo spoločného konania s obžalovanou A. X. a vec vrátil prokurátorovi S. prokuratúry K. na konanie o vine a treste.
Svedkyňa E.. R. V., ktorá v minulosti bola pracovníčkou F. v J., sa k predmetu konania vyjadriť nevedela. Po nahliadnutí do listinných dokladov, ktoré jej boli predložené, potvrdila, že podpisy na listinných dokladoch (rozhodnutie V-XXXX/XXXX-Th zo dňa 16.05.2005) je jej, ale s odstupom času si na bližšie podrobnosti nepamätala.
Svedok V. K. potvrdil výpoveď obžalovanej v tom smere, že nejaká česká firma hľadala človeka, ktorý by na území Slovenskej republiky pre nich zabezpečil poskytovanie leasingu. Keďže on robil v oblasti poskytovania finančných služieb a z jeho pohľadu išlo o zaujímavú ponuku, oslovil obžalovanú X. s tým, že následne došlo k stretnutiu medzi obžalovanou, osobou menom R. a ďalšími dvoma mužmi, ktorých mená si už nepamätal. V rámci rokovania vyšlo najavo, že sa malo jednať o americký kapitál, pričom bol záujem investovať vo Východnej Európe, pričom tento podnikateľský zámer vyzeral reálne. Česi, s ktorými sa stretol, mu povedali, že zabezpečia českého konateľa a zoženú kapitál. Neskôr sa ozvali znova, pričom doviedli so sebou K., obžalovanú aj K. poverili úkonmi smerujúcimi k tomu, aby zabezpečili kanceláriu klientov, doniesli certifikáty od spoločnosti W., výpis z registra. Okrem prvotných úkonov on už pre spoločnosť U. Z. nevykonával žiadne činnosti. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že po príchode K. sa mala založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, zabezpečiť nájom, prípadne prenajať byt, aby sa tam mohla zriadiť kancelária, pričom všetky peniaze na tento účel smerovali z Čiech a to zabezpečovala osoba menom R.. J. jeho tvrdenia k obžalovanej sa však peniaze nedostali, ale všetky peniaze išli cez K., pri niektorých jednaniach dokonca X. poslali preč. Peniaze neboli ani K., niekto to financoval z Českej republiky. K osobe R. H. uviedol, že táto osoba bola jeho klientkou, ktorá si chcela vybaviť väčší úver, s čím však bol problém, nakoľko išlo o klientku, ktorá neustále menila svoj podnikateľský zámer, čo bol problém pre banku, nakoľko poskytnutie úveru je podmienené históriou firmy a obratmi na účtoch. Rokovanie s ňou trvalo dlhšiu dobu, X., keďže bola jeho priateľkou, na niektorých rokovaniach bola s ním, avšak v tom čase ešte spoločnosť U. Z. ešte neexistovala a po ponuke z Čiech to bola X., ktorá H. oslovila. Hoci svedok vo svojej výpovedi tvrdil, že už sa ďalších rokovaní nezúčastňoval a ani nemal vedomosť, akým spôsobom obžalovaná vykonávala svoju podnikateľskú činnosť, vypovedal, že pokiaľ sa týka spoločnosti F., resp. svedka P., aj v jeho prípade išlo o jeho klienta, avšak jeho podnikateľské zámery väčšinou zlyhali na nedostatku vlastných finančných zdrojov. Na niektoré svoje obchodné rokovania chodil s obžalovanou, ktorá neskôr, keď už pôsobila v spoločnosti U. Z., sa obrátila práve na spoločnosť F.. Obdobný spôsob sa týkal aj syna poškodenej Y., kde však pre neho sa nepodarilo vybaviť mu úver, a keďže aj na týchto stretnutiach bola prítomná obžalovaná X., neskôr došlo k ich vzájomnému stretnutiu. Podľa svedka spoločnosť U. Z. nemohla Y. poskytnúť úver alebo pôžičku v takej výške, ako ona požadovala a túto skutočnosť jej aj oznámili, napriek tomu Y. mala
na kolenách prosiť obžalovanú, aby jej dala aspoň niečo. S touto sumou mala poškodená Y. súhlasiť. Potvrdil, že bol prítomný pri rokovaní obžalovanej s A.. F., pričom menovaný po dvoch týždňoch až po jednom mesiaci chcel odstúpiť od zmluvy, k podrobnostiam sa nevyjadril. Takisto potvrdil, že poškodená H. chodila za X. trikrát týždenne, víkend - nevíkend, nakoľko ona mala požičané peniaze od nejakej nebankovej spoločnosti a potrebovala peniaze na odvrátenie dražby.
Svedok sa tiež vyjadril k tomu, že rozhodujúce slovo v spoločnosti U. Z. mal Z. K.. R. U. Z. mala rozrobené aj iné obchody, konkrétne sa to malo týkať spoločnosti J.. Potvrdil, že podľa X. si mal čiastku 2 milióny korún z účtu vybrať K., bol to však K., ktorý o všetkom rozhodoval a pri rokovaniach s osobami menom H. alebo H., bola vždy X. vykázaná z kancelárie. Pokiaľ sa týka kúpy nehnuteľnosti, konkrétne domu na ulici V. č. XX, svedok uviedol, že to bola požiadavka českých partnerov, aby sa kúpila nehnuteľnosť s tým, že sa nebude musieť platiť nájom a táto nehnuteľnosť by sa stala majetkom firmy. Po tom, ako nastali problémy s poskytovaním leasingu, pretože tranže z Česka nechodili tak, ako mali prísť a klienti tlačili na realizáciu obchodov alebo na vrátenie finančných prostriedkov a následne, ako prišiel J. vymáhať pohľadávku pre F., K. zmizol, zmenil si telefón, nebol zastihnuteľný, a preto nehnuteľnosť bola predaná jemu a v súčasnej dobe je vlastníkom nehnuteľnosti. Svedok potvrdil, že finančné prostriedky na zakúpenie tejto nehnuteľnosti pochádzali z akontácií, ktoré skladali jednotliví záujemcovia o poskytnutie leasingu. Potvrdil, že bol pri rokovaní s F. a J., ktorí prišli od X. vymáhať vrátenie peňazí, ktoré zložila spoločnosť F., vec sa riešila pod právnikom. Kúpna zmluva na nehnuteľnosť znela na sumu 4,2 milióna Sk, on v skutočnosti za dom zaplatil čiastku 600.000 Sk.
Svedok E. J. vo svojej výpovedi potvrdil výpoveď svedka Y. a svedka P. s tým, že v súvislosti s projektom na výrobu elektromotorov potrebovali finančné krytie na spustenie výroby. Svedok vypovedal, že cez manžela obžalovanej sa dozvedeli o možnosti prefinancovania, preto aj so Y. a s ďalšími osobami chodili za obžalovanou. Akonáhle zložili peniaze v podobe akontácie, obžalovaná a K. im prestali dvíhať telefóny, komunikácia ustala, zatajovali sa. Svedok vyslovil domnienku, že tento podvod zorganizovala väčšia skupina, pričom obžalovaná aj s K. sú len nastrčené osoby. Poukázal na zásah polície, pri ktorom zásahu im boli odňaté doklady, na ktorých sa nenachádzali pečiatky, keď im doklady vrátili, už boli opečiatkované katastrom a v nestránkový deň kataster za dve hodiny vykonal tri úkony týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti na ulici V. č. XX v K., zablokovanú budovu odblokoval a za ďalšiu hodinu to previedol na ďalšiu osobu. Zo sumy 7,5 milióna Sk im bola vrátená suma cca 2 milióny Sk. Svedok tiež uviedol, že viac pri rokovaniach jednal s X., avšak pri rokovaniach bol Z. K. prítomný. Z rozhovoru s K. on zistil, že firma U. Z. požičala peniaze K., a to napriek tomu, že už predtým dlhoval peniaze, investor zo zahraničia menom R. mal byť osobou, o ktorej K. tvrdil, že je vo väzbe. Potvrdil, že síce mu obžalovaná ukázala nejaké certifikáty z USA, pričom obžalovaná ho neustále ubezpečovala o tom, že má za sebou investora z Ameriky. Z dokladov, ktoré získali z Vojenskej obvodovej prokuratúry zistil, že v deň pred policajným zásahom mala obžalovaná pripravenú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť v prospech K., a v deň zásahu došlo k odblokovaniu domu napriek tomu, že K. spoločnosti U. Z. dlhoval peniaze. X. K. túto nehnuteľnosť zaťažil bankovým úverom. Od K. sa dozvedel o čiastke 2 milióny, ktorú si on z účtu spoločnosti U. Z. vybral, pričom mu ukázal aj výpisy z účtov, kde boli rozpísané výbery hotovosti, prípadne výbery kartou. Peniaze mali byť podľa jeho tvrdenia použité na nákup liehu, ktorý sa mal nachádzať niekde na Morave, ale došlo tam k blokácii zo strany colného úradu.
Poškodená B. H. vypovedala, že požiadala o pôžičku, ktorú však nedostala, a to napriek tomu, že zaplatila poplatok. S obžalovanou sa potom pokúšala skontaktovať, avšak táto jej nebrala telefón, keď sa jej napokon dovolala, ubezpečovala ju, aby počkala, že to napokon bude. V konečnom dôsledku o byt prišla a musela sa odsťahovať do Čiech. Pri rokovaní s ňou obžalovaná vystupovala dôveryhodne, skontaktovala sa s ňou na základe inzerátu, ktorý bol uverejnený v regionálnom denníku. Pokiaľ bola pri rokovaniach s X. aj tretia osoba, túto nepoznala, avšak svedkyňa rokovala len s obžalovanou. Čiastka 25.000 Sk mala predstavovať hodnotu poplatku za sprostredkovanie, poskytnutá suma jej doposiaľ nebola vrátená. Tiež uviedla, že na zloženie poplatku za spracovanie si musela požičať od svojich príbuzných. Či došlo zo strany spoločnosti Europe Z. k odstúpeniu od zmluvy, si pre odstup času nespomínala. Potvrdila však, že na skutočnosti, ktoré boli predmetom jej výsluchu, si lepšie pamätala pred vyšetrovateľom a túto svoju výpoveď z prípravného konania v celom rozsahu potvrdila.
V prípravnom konaní boli vypočutí svedkovia H. R. a J. Y., a to cestou právnej pomoci orgánmi O. republiky. Y. k tomu, že tieto výsluchy neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom a prítomnosť oboch svedkov sa nepodarilo zabezpečiť pred Okresným súdom Ružomberok, prostredníctvom dožiadaných
okresných súdov: Frýdek Místek a Obvodní soud pro Prahu 2, boli obaja menovaní svedkovia vypočutí, pričom o termíne ich výsluchu bol upovedomený obhajca obžalovanej ako aj okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok.
Svedok J. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovanú ani Z. K. nepozná a nepozná ani spoločnosť U. Z., s.r.o., K.. Uviedol, že niekedy v rokoch 1998-2004 bol konateľom spoločnosti W. J., pričom počas jeho pôsobenia v tejto spoločnosti nikdy nebola nadviazaná spolupráca so spoločnosťou U. Z.. Nakoľko už v minulosti bol v uvedenej veci vypočúvaný ako svedok, zisťoval si podrobnosti o možných obchodoch u ďalšieho konateľa ako aj u office manažérky. Jeho kolega R. E. mu podľa jeho vyjadrenia uviedol, že niekedy v minulosti prišiel do ich spoločnosti list, ktorý bol evidentne zle adresovaný, pričom z tohto listu pochopili, že niekto na Slovensku operuje ich menom a snaží sa ho zneužiť. Napriek ich snahe sa im nepodarilo nič konkrétne zistiť, a preto to ich spoločnosť prestala riešiť. K jednotlivým bodom obžaloby, ktoré boli kladené A. X. za vinu, sa nevyjadril, nakoľko mu o tom nebolo nič známe. K zmluve o spolupráci medzi spoločnosťou W. J. a U. Z., s.r.o., zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že spoločnosť W. J. Z. skutočne existuje a údaje uvedené v hlavičke tohto dokumentu sú podľa jeho názoru pravdivé. H. spoločnosť sa zaoberala zahraničnými investíciami do Českej a Slovenskej republiky, avšak nezaoberala sa obchodmi, ktoré mala v predmete podnikania spoločnosť U. Z.. K podpisu K. M., ktorého podpis sa nachádzal na citovanej zmluve, uviedol, že je to veľmi konzervatívny Američan, ktorý by podľa jeho názoru nikdy takúto zmluvu nepodpísal, tým viac, že text zmluvy bol len v slovenskom jazyku. Osobu H. R. nepozná a nakoľko mu bolo známe fungovanie spoločnosti W. J. Z., považoval za vylúčené, aby K. M. niekomu podobnú generálnu plnú moc udelil. Ďalší konateľ spoločnosti R. E. mu nikdy nespomínal, že by sa spoločnosť W. J. podieľala na akýchkoľvek leasingových aktivitách v Slovenskej republike.
Takisto H. R. v procesnom postavení svedka uviedol, že obžalovanú A. X. a Z. K. nepozná. Nevedel sa vyjadriť ani k spoločnostiam W. J. Z. a U. Z., s.r.o., keď uviedol, že s týmito spoločnosťami nikdy neobchodoval a nikdy s nimi nebol v žiadnom vzťahu, anglicky nerozumie, podpis na listine, ktorá mu bola súdom predložená, nie je jeho. Uviedol, že nie je nositeľom titulu H.., ostatné údaje na listine sa však zhodujú s jeho skutočnými údajmi. Uviedol, že v minulosti stratil občiansky preukaz, ktorá skutočnosť bola dodatočne potvrdená aj správou Mestského úradu v Třinci, odboru vnútorných vecí, podľa ktorého 11.05.2005 mal uvedený svedok nahlásiť stratu občianskeho preukazu s tým, že pravdepodobne dňa 06.05.2005 mu občiansky preukaz vypadol z vrecka. Potvrdil, že asi pred 7 rokmi mu na jeho účet vedený v ČSOB prišiel väčší obnos peňazí, pričom sa malo jednať o 6-miestnu čiastku. Túto sumu vrátil spoločnosti, ktorá mu peniaze poslala, v súvislosti s tým v banke vypisoval aj storno a doklady týkajúce sa tohto prevodu predkladal aj na polícii v Třinci. Uviedol, že nikdy nepodnikal, je dlhodobo zamestnaný v Třineckých železárnách, so Slovenskom nemá žiadne kontakty. Na otázku obhajcu, prečo nevrátil aj čiastku 190.000 Sk, svedok uviedol, že musí existovať ešte ďalší reklamačný list, nakoľko on mal k dispozícii reklamačný list na vyššiu sumu, ako aj na čiastku 190.000 Sk. Poprel, že by podpis na listine, ktorá mu bola v anglickom jazyku predložená, bol jeho, ďalej uviedol, že na podrobnosti si nepamätá.
Okrem výsluchu obžalovanej a svedkov súd vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu.
Zo zmluvy o spolupráci, ktorá bola uzavretá medzi poskytovateľom W. J. Z. a nadobúdateľom U. Z., s.r.o., keď nadobúdateľ bol zastúpený dvoma konateľmi, Z. K. a A. X., vyplynulo, že táto zmluva bola dňa 28.04.2005 podpísaná oboma vtedajšími konateľmi spoločnosti U. Z., následne bola 05.05.2005 podpísaná a overená verejným notárom v USA, v štáte G.. Generálna plná moc, ktorú mala spoločnosť W. J. Z. udeliť H.. H. R., bytom U. XXX, V., bola vyhotovená 01.02.2005 (čl. 235-243 spisu). Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú tiež potvrdenia o prijatí finančných prostriedkov, fotokópie príjmových pokladničných dokladov, všeobecné podmienky leasingu, viacero žiadostí o uzavretie leasingových zmlúv, návrhy leasingových zmlúv, vyjadrenia k schváleniu žiadostí o poskytnutie finančného leasingu, samotné leasingové zmluvy, výpisy z účtov, potvrdenia o vinkuláciách, kúpne zmluvy, príkazy na úhradu, vkladové lístky, spisový materiál Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, číslo vložky XXXXX/L, výpis z účtu ČSOB a oznámenie ČSOB Praha k účtu uvedeného na meno H. R., fotografia tejto osoby, ako aj ostatné listinné dôkazy, na základe ktorých skutočností postupujúc tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán, dospel súd k záveru, že obžalovaná A. X. svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, v bodoch 1 a 2 spoločným konaním a v bode 3 až 5 samostatne, keď konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.
Obžalovaná A. X. svoju obranu postavila na tvrdení, že pokiaľ aj v mene spoločnosti U. Z. uzatvárala leasingové zmluvy a na ich základe došlo len k čiastočnému plneniu zo strany jednotlivých poškodených, no na druhej strane zo strany U. Z. nedošlo k protiplneniu, to ešte nedokazuje, že obžalovaná týchto poškodených uviedla do omylu, alebo využila niečí omyl a spôsobila tak na cudzom majetku škodu. Podľa obžalovanej nebola preukázaná subjektívna stránka, teda vedomosť, že v čase svojho konania, teda v čase uzatvárania zmlúv konala v úmysle uviesť niekoho do omylu s vedomím, že svoj záväzok nesplní, resp. že ho nebude môcť splniť. Podľa obžalovanej a jej obhajcu až po uzatvorením leasingových zmlúv vyšlo najavo, že spoločnosť W. J. Z. nebude prefinancovávať spoločnosť U. Z.. Táto prekážka, ktorá bránila realizácii leasingových zmlúv však vznikla až po uzavretí zmlúv a túto skutočnosť obžalovaná nemohla predvídať. V čase, kedy to bolo už zjavné, obžalovaná leasingovú činnosť ukončila. Z dokladov, ktoré boli predložené, kde podpisy na zmluve ako aj na splnomocnení v anglickom jazyku boli úradne overené, vyplynul pre ňu záver, že sa nemala dôvod domnievať, že by zmluvy boli nejakým falzifikátom, a preto v súlade s týmito zmluvami aj skutočne postupovala. H. obžalovaná tvrdila, že jej postavenie v spoločnosti U. Z. bolo akoby druhoradé, keď o všetkom rozhodovali v Čechách, resp. rozhodoval Z. K.. Nasvedčoval tomu aj prístup k účtu spoločnosti U. Z..
Takáto obrana však bola podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním v celom rozsahu vyvrátená. Z výpovedí všetkých poškodených, ako aj z výpovede svedkov, ktorí akýmkoľvek spôsobom boli zainteresovaní do leasingových obchodov, vyplynulo, že so všetkými svedkami, so všetkými záujemcami o poskytnutie leasingu rokovala X.. To neznamená, že ďalší z konateľov nebol prítomný pri takýchto rokovaniach, ale svedkovia jednoznačne potvrdili aktívnu úlohu obžalovanej A. X. na uzatváraní leasingových zmlúv. Svedčí o tom aj jej následné správanie sa, keď zmluvne dohodnuté podmienky o poskytnutí finančných prostriedkov nedodržala a následne sa zatajovala a viac-menej reagovala len pod hrozbou podania trestného oznámenia. O veľmi aktívnom postoji obžalovanej svedčia najmä okolnosti predaja rodinného domu č. XX na ulici V., ktorý ako to vyplýva aj z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou U. Z. a V. K., bol predaný za cenu nižšiu než bola pôvodná kúpna zmluva (rozdiel 200.000 Sk), pričom skutočná výška kúpnej ceny, ktorú V. K. spoločnosti U. Z. vyplatil, bola podľa jeho vlastného vyjadrenia len v sume 600.000 Sk. Takisto okolnosti policajného zásahu či už na ulici V. alebo v priestoroch iných osôb a spôsob prevodu tejto nehnuteľnosti na Správe katastra v Ružomberku rozhodne podľa názoru súdu nie sú štandardným postupom pri realizácii uzatvárania leasingových zmlúv, resp. následného vysporiadania prijatých a nevrátených záloh (akontácií).
Napriek tomu, že spoločnosť U. Z. odkúpila nehnuteľnosť, a to konkrétne rodinný dom súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX k. ú. K., za sumu 4,2 milióna Sk, zmluvou zo dňa 15.06.2005, dňa 26.01.2006 túto nehnuteľnosť spoločnosť U. Z. odpredala V. K. za čiastku 4 milióny Sk, t. j. o sumu 200 tisíc nižšiu než bola pôvodná kúpna cena. Z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 4 milióny Sk kupujúci V. K. uhradil len čiastku 600 tisíc Sk, zvyšok vo výške 3,4 milióna Sk mal byť zaplatený z hypotekárneho úveru. Ako vyplynulo z výpovede obžalovanej ako aj svedka K., doposiaľ k uhradeniu zvyšku tejto kúpnej ceny nedošlo. hoci v čase uzatvárania kúpnej zmluvy s V. K. A. X. mala vedomosť o záväzkoch spoločnosti U. Z. voči ostatným veriteľom, s takýmito platobnými podmienkami súhlasila bez toho, aby prípadný výťažok z predaja mohla vrátiť jednotlivým poškodeným.
K obrane obžalovanej o tom, že nemohla predpokladať, že by zahraničný partner si nesplnil svoj záväzok, je treba poukázať na ďalšiu skutočnosť. Zmluva o spolupráci medzi spoločnosťou W. J. a U. Z. (čl. 235 spisu) bola uzavretá dňa 28.04.2005. Druhou stranou bola potvrdená dňa 05.05.2005. Zo žiadosti o uzatvorenie leasingovej zmluvy R. H. (čl. 256 spisu) vyplynulo, že táto žiadosť bola podaná dňa 10.03.2005. Listom zo dňa 31.03.2005 spoločnosť U. Z., s.r.o., oznámila tejto žiadateľke, že jej žiadosť vedená pod evidenčným číslom XXX-XX-K-XXX bola dňa XX.XX.XXXX schválená s tým, že bola vyzvaná, aby sa dostavila k podpisu leasingovej zmluvy dňa 26.04.2005. Samotná leasingová zmluva č. XXX-XX-K-XXX (čl. 262 spisu) bola vyhotovená dňa 02.05.2005, ďalšia leasingová zmluva pod tým istým číslom a s tým istým predmetom leasingu bola podpísaná v Ružomberku dňa 26.04.2005. Z uvedených dokladov jednoznačne vyplýva, že obžalovaná nemajúc podpísanú zmluvu so spoločnosťou
W. J., už podpísala leasingovú zmluvu so R. H. bez toho, aby mala k takémuto kroku príslušné finančné prostriedky. Už dňa 02.05.2005 bola na účet spoločnosti U. Z. poukázaná v dvoch platbách čiastka 6.450.000 Sk, pričom dňa 12.05.2005 bola táto platba prevedená na účet H. R., a to vo výške 6.604.764 Sk a následne dňa 13.05.2005 na ten istý účet bola odoslaná čiastka 190.000 Sk. Dňa 18.05.2005 bola platba vo výške 6.435.153,66 Sk vrátená na účet spoločnosti U. Z.. Toľko pokiaľ sa týka skutku pod bodom 1.
Z leasingovej zmluvy č. XXX-XX-Z-XXX, ktorá bola medzi U. Z. a spoločnosťou F., s.r.o., uzavretá dňa 13.05.2005, vyplynulo, že v deň podpisu leasingovej zmluvy bola spoločnosť F. povinná zaplatiť na účet U. Z. čiastku 6.545.000 Sk. Listom zo dňa 22.06.2005 spoločnosť Europe Z. oznámila spoločnosti F., že mimoriadna leasingová splátka vo výške 5.500.000 Sk bez DPH bude tejto spoločnosti uhradená najneskôr do 11.07.2005, pričom tento termín bude zo strany U. Z. dodržaný. Naproti tomu listom zo dňa 13.06.2005 Europe Z. oznámil spoločnosti F., že odstupuje od leasingovej zmluvy s okamžitou platnosťou z dôvodu nezrovnalostí. Z odstúpenia od zmluvy sa však nedá zistiť, aký bol vlastne dôvod odstúpenia od zmluvy, či išlo o nezrovnalosti v daňovom priznaní, vo výpise z účtu alebo zmena konateľa spoločnosti. Podrobnosti povinností prenajímateľa a nájomcu sú uvedené vo Všeobecných zmluvných podmienkach leasingu, ktoré boli súčasťou jednotlivých zmlúv. Podľa čl. IV 1 bolo povinnosťou spoločnosti U. Z. do 21 dní od prevzatia leasingovej splátky odovzdať nájomcovi predmet leasingu. V tomto prípade však k tomu nedošlo. Rovnako tak k tomu nedošlo ani v prípade poškodenej R. H., napriek zmluvne dojednaným podmienkam spoločnosť U. Z. zastúpená obžalovanou, ktorá podľa výpisu z obchodného registra a Zakladateľskej listiny bola oprávnená vystupovať v mene spoločnosti U. Z. samostatne, poskytnuté finančné zálohy (akontácie) obom poškodeným nevrátila. Ak teda obžalovaná tvrdila, že k nemožnosti plnenia zo strany spoločnosti U. Z. došlo až následne, táto skutočnosť je vyvrátená práve vyššie citovanou Zmluvou o spolupráci a vyššie citovanými leasingovými zmluvami, kedy obžalovaná konala s plným vedomím toho, že nemá také finančné prostriedky, aby mohla prefinancovať predmet leasingu, keď si bola vedomá toho, že finančné prostriedky jednoducho spoločnosť U. Z. na účte nemá.
Finančné prostriedky, ktoré mali byť poskytnuté U. Y., mali byť poskytnuté do troch dní odo dňa povolenia na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, k čomu aj skutočne došlo, a napriek tomu, že predmetom kúpy bola polovica rodinného domu súp. č. XXXX/X spolu s príslušenstvom v príslušnom pomere, obžalovaná U. Y. poukázala len čiastku 350.000 Sk a napriek tomu došlo k zmene na liste vlastníctva č. 1009, keď hodnota tohto podielu predstavovala čiastku 700.000 Sk. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaná získala predmetnú nehnuteľnosť za polovicu cenu, napriek tomu ani zostávajúcu čiastku poškodenej U. Y. nevrátila. Kúpna zmluva medzi U. Y. a spoločnosťou U. Z. č. V XXXX/XXXX-X bola pritom podpísaná dňa 20.05.2005 a bolo aj rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností. Žiadosť o uzatvorenie leasingovej zmluvy pritom U. Y. podala spoločnosti U. Z. už dňa 24.03.2005, návrh leasingovej zmluvy bol vyhotovený v Ružomberku dňa 26.03.2005 a samotná leasingová zmluva bola oboma osobami, t. j. A. X. a U. Y., podpísaná dňa XX.XX.XXXX (čl. XXX-XXX spisu). Hoci kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi zmluvnými stranami, predmetom ktorej bolo 10/20 rodinného domu, bola určená dohodou na 700.000 Sk, v skutočnosti obžalovaná poškodenej vyplatila čiastku len 350.000 Sk. Aj v prípade tejto skutočnosti platí to, čo je uvedené v prvých dvoch bodoch obžaloby. Bolo preukázané, že ani v tomto prípade obžalovaná nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby dohodnutú kúpnu cenu v plnej výške poškodenej aj v skutočnosti vyplatila. Je viac ako zrejmé, že čiastka 350.000 Sk pochádzala z vopred prijatých akontácií od iných žiadateľov o poskytnutie leasingu.
Dňa 20.06.2005 Ing. Y. F. a U. Z., s.r.o., uzavreli leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bolo prefinancovanie súradnicového vysekávacieho stroja L. CB XX M.. V zmysle zmluvy mal nájomca zaplatiť mimoriadnu leasingovú splátku v deň podpisu vo výške XXX.XXX Sk a následne platiť po XX.XXX Sk po dobu XX mesiacov. Aj v tomto prípade bolo povinnosťou leasingovej spoločnosti, t. j. obžalovanej, fyzicky odovzdať predmet zmluvy nájomcovi, k čomu však nedošlo.
V poslednom prípade - B. H. - sa obžalovaná zaviazala zabezpečiť predmet leasingu, a to napriek tomu, že v čase uzatvárania zmluvy spoločnosť U. Z. nemala k predmetnému bytu č. X vo Y. č. XXX žiadne vlastnícke právo a ako to vyplynulo z listinných dokladov, ani sa ho od vtedajšieho vlastníka bytu, spoločnosti R. O. s.r.o., J., nijako nepokúšala zabezpečiť, napriek tomu akontáciu vo výške 22.000 Sk od B. H. prevzala, do podania trestného oznámenia jej túto sumu nevrátila, až následne jej vrátila určitú čiastku, pričom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia jej zostala dlhovať sumu 464,71 Eur.
Samotná obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že z niektorých rokovaní ju jej vtedajší spoločník K., resp. osoby, s ktorými K. rokoval, vylúčili, a ona sa teda išla prechádzať s V. K.. Napriek tomu, že uzatvárala leasingové zmluvy, žiadnym spôsobom si neoverila dôveryhodnosť údajného amerického partnera a bez toho, aby mala podpísanú akúkoľvek dohodu, na základe ktorej by sa mohla právom domnievať, že finančné prostriedky od americkej spoločnosti jej prídu, už uzatvorila prvú leasingovú zmluvu s poškodenou H.. Po prijatí vysokej akontácie zo strany tejto poškodenej, celú sumu navýšenú o ďalšie čiastky poukázala na účet H. R. do O. republiky, kde obratom pár dní jej táto suma bola vrátená na účet. Je však viac ako zrejmé, a z dokazovania to jednoznačne vyplynulo, že tieto vrátené finančné prostriedky potom A. X. spolu Z. K. použili pre vlastný prospech, či už v podobe zakúpenia rodinného domu č. XX na ul. V. v K., resp. v prípade Z. K. výber sumy 2 milióny Sk za účelom vysporiadania zadržaného liehu v colnom sklade v Českej republike. Obžalovaná si žiadnym spôsobom neoverila príčiny vrátenia finančných prostriedkov, ani tieto finančné prostriedky nevrátila poškodenej H., hoci už v tom čase bolo zrejmé, že nedošlo k návrhu na vklad nehnuteľnosti, ale finančné prostriedky použila pre svoju potrebu. Aj po prijatí ďalších záloh od ďalších poškodených, súc si vedomá, že ani v jednom prípade jej na účet neprišli žiadne peniaze od údajného amerického investora, tieto peniaze prijala, používala ich pre vlastnú potrebu, a ak nastala potreba vrátenia určitej finančnej čiastky, túto vrátila však len pod hrozbou podania trestného oznámenia, resp. len vtedy, ak sa jednotliví záujemcovia o poskytnutie finančných prostriedkov osobne dostavili do Ružomberka a domáhali sa vrátenia svojich peňazí. Obžalovaná nevedela uviesť ani jeden jediný konkrétny prípad, kedy by došlo k prefinancovaniu akéhokoľvek predmetu leasingu v prípade iných obchodov, ktoré podľa svojho tvrdenia mala realizovať. Ďalšia spoločnosť, ktorá na účet U. Z. poskytla finančné prostriedky, ani nepodala trestné oznámenie len z toho dôvodu, že obžalovaná im peniaze vrátila, pričom aj v takomto prípade išlo o finančné prostriedky, ktoré obžalovaná vybrala od iných obchodných partnerov.
V tomto smere je možné vysloviť údiv nad spôsobom podnikania obžalovanej, keď bez toho, aby mala uzavretú relevantnú zmluvu so spoločnosťou W. J., na základe ktorej mal údajne konať H.. H. R., sa rozhodla prefinancovať prostredníctvom leasingových zmlúv tovar v hodnote takmer 100 miliónov Sk. Pochybnosti o týchto zmluvách dáva jednak výpoveď H. R., ktorý je zamestnaný ako robotník v Třineckých železárnách, ale aj výpoveď svedka J. Y., ktorý priamo spochybnil, že by americký konzervatívny podnikateľ splnomocnil akúkoľvek osobu na zastupovanie v mene spoločnosti W. J. v slovenskom jazyku. Obžalovaná si už pri podpise leasingových zmlúv musela byť vedomá, že predmet leasingu nie je schopná zabezpečiť a poskytnuté finančné prostriedky jednotlivým poškodeným nevráti. Tento úmysel je priamo preukázaný výpoveďou samotnej obžalovanej ako aj výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že obžalovaná finančné prostriedky, ktoré prijala vo forme akontácie, im vracala po splátkach, pričom výška týchto splátok bola výrazne nižšia než zložené akontácie, resp. v niektorých prípadoch finančné prostriedky nevrátila.
Obžalovaná sa skutkov dopustila za účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a tomu teda zodpovedá aj právna kvalifikácia trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona, keďže na cudzom majetku spôsobila škodu veľkého rozsahu, ktorou podľa § 89 ods. 13 v tom čase platného trestného zákona sa rozumie suma dosahujúca najmenej sumu 500-násobok minimálnej mesačnej mzdy, ktorá v rozhodnom období dosahovala čiastku 6.500 Sk (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 90/66 Z. z. z 21.03.1996).
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaná A. X. v čase podania obžaloby bola súkromná podnikateľka, spoločne s Z. K. a V. K. podnikala v Bratislave. V registri priestupkov ani v registri trestov nemala záznam, po tom, ako marila priebeh trestného konania, bola vzatá do väzby, ako to vyplynulo z hodnotenia riaditeľa ÚVV Žilina, počas výkonu väzby u nej neboli zistené žiadne porušenia ústavného poriadku.
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovanej súd hodnotil skutočnosť, že pred spáchaním týchto trestných činov viedla riadny život. V súčasnosti je na ňu podaná obžaloba za pokračujúci trestný čin úverového podvodu na Okresnom súde Martin, kde konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Priťažujúce okolnosti v konaní obžalovanej súdom zistené neboli. Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovanej ide
o konanie úmyselné (§ 4 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005), motívom trestnej činnosti bola snaha získať majetkový prospech pre vlastnú potrebu.
Vychádzajúc zo všeobecných zásad ukladania trestov dospel súd k záveru, že vzhľadom na výšku spôsobenej škody, spôsob spáchania trestného činu, s prihliadnutím na osobu obžalovanej, je na ňu potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody. Pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 sa hranica trestu odňatia slobody pohybuje v rozmedzí od 5 do 12 rokov. S prihliadnutím na predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovanej, na aspoň čiastočnú snahu vrátiť dlhované finančné prostriedky, jej súd potom vymeral trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby vo výmere sedem a pol roka. Výška škody však súdu nedávala inú možnosť, než obžalovanej A. X. uložiť trest nepodmienečný. Pretože v posledných desiatich rokoch pred týmto odsúdením nebola vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon tohto trestu ju súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (I. NVS). Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a najmä zákonný.
Poškodení A.. Y. F. a B. H. si škodu uplatnili včas a riadne, súd nemal pochybnosti čo do výšky takto uplatneného nároku na náhradu škody, preto uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť A.. Y. F. škodu vo výške 1.622,88 Eur a poškodenej B. H. sumu 464,71 Eur. Poškodených spoločnosť F., s.r.o., R. H. a U. Y. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože pre rozhodnutie o povinnosti obžalovanej na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré svojím rozsahom prevyšuje potreby trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.