Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_4C-79-2012.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcov v 1. rade I. K., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. F. XXX, v 2. rade U. K., W.. XX.XX.XXXX, F. L. U. W. I., V.. Y. XXX, Č. C., v 3. rade H. O., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XX, A., Č. C., žalobcovia v 1. až v 3. rade zastúpení JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Štiavnica, Križovatka 5 proti žalovanej C. R., W.. XX.XX.XXXX, F. L. U. W. I., L. U. U. U.Í. XX, Č. C., zastúpená JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Žiar nad Hronom, A. Dubčeka 10 o určenie, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi E. K. takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali, aby bolo určené, že I. K., W.. XX.XX.XXXX, Š. F. XXX, U. K., W.. XX.XX.XXXX, L. U. W. I. V.. Y. XXX a H. O., W.. XX.XX.XXXX, M. XX, F. F. sú dedičmi po poručiteľovi E. K., C.. Č.. XXXXXX/XXX, naposledy bytom F. Š., X. Y.R. XX, zomretom dňa XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
Žalobcovia v 1. až v 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovanej na účet právnej zástupkyne JUDr. Ľudmily Petrušovej sumu 304,56 eur, ako trovy konania, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobcovia prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podali na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 05.10.2010 žalobu, v ktorej navrhovali, aby súd určil, že všetci žalobcovia sú dedičia po poručiteľovi E. K., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodňovali tým, že na základe rozhodnutia okresného a krajského súdu, boli odkázaní na podanie takejto žaloby, nakoľko v dedičskom konaní, ktoré sa vedie po poručiteľovi, bol predložený závet o ich vydedení. Dôvod neplatnosti závetu videli v tom, že poručiteľ nebol psychicky spôsobilý na urobenie takéhoto úkonu a zároveň, že neboli splnené podmienky pre vydedenie žalobcov.
Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že už v konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod spisovou značkou XC XX/XXXX, sa riešila otázka neplatnosti závetu a bola vyriešená otázka, že poručiteľ bol spôsobilý na vykonanie takéhoto úkonu. Jedná sa o právoplatné rozhodnutie veci, a preto nie je možné v ďalšom konaní tieto skutočnosti namietať. Ďalej navrhovala návrh zamietnuť z toho dôvodu, že u žalobcov boli splnené podmienky pre vydedenie.
Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol 21. marca 2011 tak, že žalobu žalobcov zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bola tá skutočnosť, že žalobcom bolo uložené, aby podali žalobu na súd, a to v dedičskom konaní XD XXX/XXXX, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.09.2010. Ak bola žaloba podaná na súd 05.10.2010, bola urobená po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu v Žiari nad
Hronom potvrdil. Na základe podaného dovolania žalobcom, Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu, vrátil na ďalšie konanie a Krajský súd v Banskej Bystrici, svojim rozhodnutím XXCo XXX/XXXX zo dňa 31. júla 2012 zrušil rozsudok, vrátil na nové dokazovanie s tým, aby sa súd zaoberal spôsobom dôjdenia žaloby na súd.
Z prezenčnej pečiatky Okresného súdu v Žiari nad Hronom, je dokázané, že žaloba došla na súd 05.10.2010. Právny zástupca žalobcov tvrdil, že žalobu podával na pošte v Banskej Štiavnici 04.10.2010 na prepravu, a preto bola dodržaná lehota na podanie žaloby. Predložil podací lístok číslo 74822675, ktorý potvrdzoval tú skutočnosť, že právny zástupca žalobcov podal nejakú zásielku na Okresný súd v Žiari nad Hronom. V podacom lístku nie je konkretizované o akú zásielku sa jedná, a na pojednávaní právny zástupca žalobcov tvrdil, že osobitnú doručovaciu knihu nevedie, čim by mohol dokázať, že obsahom zásielky podanej na pošte 04.10.2010, bola práve žaloba žalobcov. Pretože však pri podanej žalobe nie je pripojená obálka, ktorou bola odoslaná žaloba na súd, neostáva súdu nič iné, len konštatovať, že obsahom podanej zásielky na pošte v Banskej Štiavnici 04.10.2010, adresovanej na Okresný súd v Žiari nad Hronom, bola práve táto žaloba, a preto v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p., bola zachovaná lehota na podanie žaloby.
Z vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov, ako aj z listinných dôkazov nie je sporné, že žalobcovia v 1. až 3. rade podali žalobu, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu v Žiari nad Hronom v dedičskom konaní XD XXX/XXXX zo dňa 20.05.2010, v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. augusta 2010. Súd odkázal žalobcov na podanie žaloby o určenie, že sú dedičmi po poručiteľovi Andrejovi Ivanovi, a zároveň im uložil povinnosť podať takúto žalobu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na toho dediča (§ 175 k ods. 2 O. s. p. ).
Z doplneného dokazovania má súd za dokázané, že žalobcovia žalobu podali v stanovenej lehote.
Súd sa preto zaoberal obsahom žaloby žalobcov. Nie je sporné, že žalobcovia už dňa 11.03.2008, podali na Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, ktoré sa viedlo pod spisovou značkou XC XX/XXXX. Porovnaním obsahu tejto žaloby so žalobou XC XX/ XXXX má súd za dokázané, že sa jedná o takmer o identické dôvody v obidvoch žalobách. V obidvoch konaniach vystupuje rovnaký okruh účastníkov. V obidvoch konaniach je základom konania závet a listina o vydedení poručiteľa zo 16.02.2007. Medzi účastníkmi nie je sporné, že poručiteľ E. K., W.. XX.XX.XXXX, otec žalobcov, urobil dňa 16.02.2007 závet. Závet nebol napísaný vlastnou rukou, ale bol podpísaný pred dvoma svedkami, výslovným vyhlásením, že sa jedná o jeho poslednú vôlu (bod III. závetu). V konaní XC XX/XXXX žalobcovia namietali pravosť podpisu poručiteľa na závete. Súd v tom konaní vypočul, ako svedkov R.. C. S. a E. Y., obaja potvrdili tú skutočnosť, že poručiteľ závet urobil s vlastnej vôle a vlastnoručne ho podpísal a svedkyňa F. F., poštová doručovateľka, potvrdila aj tú skutočnosť, že poručiteľ, až do svojej smrti preberal dôchodok, osobne ho podpisoval, a preto súd už v predchádzajúcom konaní, nemal žiadne pochybnosti o tom, že poručiteľ závet urobený 16.02.2007, vlastnoručne podpísal. Už aj v predchádzajúcom konaní žalobcovia tvrdili, že poručiteľ konal v duševnej poruche, ktorá bola vyvolaná jeho objektívnym zdravotným stavom. Poštová doručovateľka i svedkovia, ktorí boli v predchádzajúcom konaní vypočutí, však tvrdili, že poručiteľ bol pri plnom vedomí a chápal zmysel svojho konania. Vzhľadom na to, že zomrel dva mesiace po spísaní závetu, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalec z odboru psychiatrie, ktorý bol plne kompetentný vykonať znalecký úkon, čo potvrdil aj Krajský súd svojim rozhodnutím 13 Co 64/2009, zo dňa 26. mája 2009, potvrdil tú skutočnosť, že nebohý E. K., dňa 16.02.2007, v čase keď robil závet a listinu o vydedení, mohlo ovládať svoje konanie, a bol schopný rozpoznať následky svojho konania v podobe urobenej závete a listiny o vydedení. Tvrdenia žalobcov, že závet je neplatný, v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že zomretý otec v čase podpisovania závetu konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, bol vyvrátený práve znaleckým posudkom v konaní
XC XX/XXXX. Tento listinný dôkaz je použiteľný aj pre súčasné konanie. V konaní XC XX/XXXX bolo právoplatne rozhodnuté, že závet poručiteľa zo dňa 16.02.2007 má všetky zákonné náležitosti závetu, bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto je platný.
V bode II závetu, poručiteľ súčasne vydedil žalobcov, ako svoje deti. Nakoľko ani jedno z detí mu neposkytlo žiadnu pomoc, v starobe a ťažkej chorobe, ktorou trpí a trvale o neho neprejavujú ozajstný záujem. V bode II závetu píše, že prekonal tri infarkty, trpí ťažkou cukrovkou, následkom ktorej mu amputovali obe dolné končatiny a čiastočne aj horné končatiny, zostali mu tri prsty pravej ruky, preto je schopný vlastnoručne sa podpísať. Všetku potrebnú pomoc a opateru mu poskytuje družka. Trpí aj ochorením obličiek, trikrát týždenne chodí na dialýzu, a tento zdravotný stav poručiteľa je objektívne dokázaný, aj zo zdravotnej dokumentácie, ktorá bola súčasťou znaleckého posudku.
Poručiteľ môže vydediť potomka v rozpore s dobrými mravmi, neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať (§ 469a ods. 1 písm. a, b Občianskeho zákonníka). Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa. Za predpokladu, že je v listine o vydedení výslovne uvedené, vydedenie sa vzťahuje aj na potomkov vydedeného dediča. Vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle poručiteľa), ktorý svojho potomka, ako neopomenuteľného dediča, vylučuje z dedenia, na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v § 469a Občianskeho zákonníka. Už v konaní XC XX/XXXX mal súd za dokázané, že prejav poručiteľa pre prípad jeho smrti, ktorú obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Súd v predchádzajúcom konaní zameral dokazovanie aj na skutočnosť, či možno posúdiť a objektivizovať pocit poručiteľa a dôvody uvedené pre vydedenie. Už v predchádzajúcom konaní žalobcovia tvrdili, že zomretého otca si vážili, až do jeho smrti prejavovali o neho záujem, pričom mu poskytovali intenzívnu pomoc v jeho starobe a chorobe. Z vykonaného dokazovania má však súd za dokázané, že žalobca v 1. rade, nebol s poručiteľom v dobrom vzťahu. Ich vzťahy boli natoľko narušené, že sa medzi nimi viedlo súdne konanie, na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, pod spisovou značkou XXC XX/XXXX, keď poručiteľ žaloval žalobcu v 1. rade o 10.411,70,- Sk. O nedobrom vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a poručiteľom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca v 1. rade nerešpektoval právoplatné rozhodnutie v tejto veci, a preto poručiteľ musel vymáhať nárok, cestou exekučného konania, pod spisovou značkou XXEr XX/XXXX. Tieto spisy dokazovali pravdivosť tvrdenia žalovanej, že žalobca v 1. rade kvôli finančným prostriedkom, mal nedorozumenia s poručiteľom, a posledných 5 rokov pred smrťou, ho vôbec nenavštevoval. Žalobca v 2. rade sám na pojednávaní, v konaní XC XX/XXXX uviedol, že od svojich 15 rokov nebýval doma. Odišiel do Českej republiky, domov chodil málo, pretože pracoval na kamióne a naposledy sa s poručiteľom stretol v lete 2002. Žalobkyňa v 3. rade, svojou výpoveďou v predchádzajúcom konaní potvrdila, že sa v roku 2005 odsťahovala do Českej republiky, otca nenavštevovala, písala mu pohľadnice, telefonovala s ním, a súd už v predchádzajúcom konaní konštatoval, že posielanie pohľadníc pri príležitosti Vianoc, alebo sviatkov, nemôže nahradiť ozajstný záujem o poručiteľa. Objektívny zdravotný stav poručiteľa bol konštatovaný v zdravotných správach, bol imobilný, dochádzal trikrát do týždňa na dialýzy, jeho zdravotný stav si vyžadoval dennodennú bezprostrednú starostlivosť, ktorú mu žalobcovia nielenže neposkytovali, ale ani o neho neprejavovali žiadny záujem. Vzhľadom na to, že súd už v predchádzajúcom konaní mal zo samotných výpovedí žalobcov, tieto skutočnosti dokázané, nevyhovel návrhu žalobcov, na doplnenie dokazovania v tomto konaní s tým, že by boli vypočuté deti žalobcov, ako žalobcovia prejavovali záujem o poručiteľa. Dôkazy, ktoré boli použité v konaní XC XX/XXXX, boli vykonané v súdnom konaní, zákonným spôsobom, a preto sú použiteľné aj v tomto konaní.
Dňa 16.02.2007 poručiteľ urobil závet, ako aj vydedenie. Súd má za dokázané, že zo subjektívneho hľadiska poručiteľ objektívne pociťoval, v tomto čase, že žalobcovia, ako jeho deti, neprejavujú o neho skutočný záujem. Išlo o taký nezáujem, ktorý bol trvalí neprejavili ani minimálny záujem o jeho život, zdravie, neposkytovali mu potrebnú pomoc v chorobe, starobe, v rozpore s dobrými mravmi, a preto je tu zákonný dôvod pre vydedenie uvedený v § 469a ods. 1 písm. a, b Občianskeho zákonníka.
Vydedenie v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka, je prejavom poručiteľovej vôle, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Ide tu teda o právny úkon poručiteľa, ktorého dôsledkom je to, že sa ním zabránilo dedeniu zo zákona, prípadne zo závetu tomu z dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom naplnil zákonné znaky vydedenia. Poručiteľ vydedením odňal dedičské právo svojich neopomenuteľných dedičov, v celosti. Z týchto dôvodov, preto súd žalobu žalobcov o určenie, že sú dedičmi po poručiteľovi E. K., zamietol.
O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná mala vo veci úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva voči žalobcom, ktorí vo veci úspech nemal. Trovy žalovanej predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátka za úkony právnej pomoci, podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. Odmena za jeden úkon právnej pomoci v roku 2010 bola vo výške 51,45 eur, v roku 2011 vo výške 57 eur a v roku 2012 vo výške 58,69 eur. Za každý úkon právnej služby má advokát právo aj na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a mieste prepravné služby, vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 16 ods. 3). V roku 2010 predstavoval výšku 7,21 eur, v roku 2011 sumu 7,41 eur a v roku 2012 sumu 7,63 eur. Advokát uskutočnil štyri úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava veci 4.11.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a), písomné podanie na súd 13.01.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) a zastupovanie na pojednávaní 21.03.2011 a 03.12.2012. Advokát je platiteľom DPH, a preto má právo aj na 20 % DPH. Celkove trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 304,56 eur. Platobným miestom na náhradu trov konania účastníka zastúpeného advokátom, je advokát (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.