Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/162/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M (spravodajca), členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom: C. XXX, XXXXXX C., D. E., štátne občianstvo: občan Čínskej republiky, zast. JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, AK so sídlo Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, IČO: : 50 601 881, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna č. 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2020/019725-004 zo dňa 08.04.2020 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-11377-009/2019-PPC zo dňa 15.12.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava prijalo dňa 17.09.2019 žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Žalobca na preukázanie svojho ubytovanie predložil čestné prehlásenie vlastníka nehnuteľnosti o ubytovaní na adrese F. XX, C.. Pôvodne mal žalobca obnovený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania od 19.10.2017 do 16.10.2019.

2. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava výzvou zo dňa 22.11.2019 vyzvalo žalobcu vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, lebo kontrolou na adrese F. XX, C. bolo zistené, že žalobca tam nebýva a už pri žiadosti uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava vydalo dňa 15.12.2019 rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-11377-009/2019-PPC (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, pretože žalobca uviedol v žiadosti nepravdivé a zavádzajúce údaje, lebo na adrese uvedenej v žiadosti (F. XX, C.) sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti. V rozhodnutí bolo uvedené, že správny orgán v rámci využitia svojich oprávnení vykonal dňa 17.11.2019 kontrolu ubytovania žalobcu a bolo zistené, že poštová schránka nebola označená menom žalobcu. Hliadka sa skontaktovala s susedmi ( v zázname sú identifikovaní) bývajúcimi vo vedľajšom byte, ktorí potvrdili, že žalobcu síce poznajú, ale v uvedenom byte býval len v minulosti, naposledy ho videli pred pol rokom a od vtedy je v byte častá rotácia podnájomníkov. Policajná hliadka sa pri kontrole presunula k bytu žalobcu, po zazvonení otvorila G. H. - I., ktorá uviedla, že v predmetnom byte bývajú aj so svojou rodinou

v krátkodobom podnájme ako turisti a byt im poskytol majiteľ bytu, J. H.. Následne hliadka telefonicky kontaktovala majiteľa nehnuteľnosti, komunikovali s družkou vlastníka nehnuteľnosti a tá potvrdila, že účastníkovi konania pánovi B. A. poskytovali v minulosti ubytovanie, ale od augusta roku 2019 u nich nebýva. 2.1. Pred vydaním predmetného prvostupňového rozhodnutia využil účastník konania právo vyjadriť sa k získaným podkladom prostredníctvom svojho právneho zástupcu a vo vyjadrení uviedol, že po podaní žiadosti na správny orgán odcestoval do Anglicka a mal to oznámiť telefonicky na cudzineckú políciu. Vo vyjadrení tvrdil, že pri vykonávaní kontroly hliadkou bol prítomný vlastník nehnuteľnosti a že boli sprístupnené jeho osobné veci. Správny orgán poprel všetky tieto tvrdenia účastníka konania, lebo majiteľ nehnuteľnosti reálne pri kontrole nebol, v byte bývali úplne iní ľudia s krátkodobou nájomnou zmluvou, nik neukázal osobné veci účastníka konania, majiteľ nehnuteľnosti vôbec nepotvrdil odchod účastníka konania na pracovnú cestu ani žiadnu opravu nehnuteľnosti. Taktiež doložená fotokópia nájomnej zmluvy bola zo dňa 27.02.2019, ale žiadosť o obnovenie prechodného pobytu bola podaná až dňa 17.9.2019, preto nebola predmetná nájomná zmluva relevantným dokladom. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal porušenie § 32 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, lebo mu nedal správny orgán možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia a ku všetkým skutočnostiam, ktoré zobral do úvahy pri svojom rozhodovaní. Taktiež v odvolaní namietal, že samotné rozhodnutie obsahuje nové skutočnosti, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť počas celého konania, lebo výzva správneho orgánu bola vágna. Spochybňoval krátku lehotu, v ktorej správny orgán vyhodnotil dôkazy, lebo jeho vyjadrenie prevzal správny orgán dňa 12.12.2019 a dňa 15.12.2019 už vydal rozhodnutie. K odvolaniu pripojil žalobca čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti, ktorý mu poskytoval ubytovanie a poprel, že by v žiadosti uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje. Pokiaľ je nájomná zmluva platná, účastník konania platí nájomné, dodržiava podmienky zmluvy a prenajímateľ pri previerke potvrdí zabezpečenie ubytovania, je len jeho osobnou vecou ako vykonáva svoj osobný a súkromný život a správny orgán nie je oprávnený doň zasahovať, podporne sa odvolal na článok 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sloboda pohybu sa zaručuje každému a žiadny orgán nie je oprávnený prikazovať ani zakazovať cudzincovi pohybovať sa v rámci SR v zmysle svojej podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu nie je dostatočné pre posúdenie veci. Okrem uvedeného účastník konania napáda aj celý procesný postup správneho orgánu, ktorý podľa jeho názoru nebol v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, v súlade so Správnym poriadkom a došlo zo strany správneho orgánu k procesným pochybeniam, keď nevyužil možnosť vyjadrenia zo strany splnomocneného zástupcu a správny orgán nezobral do úvahy žiadne z jeho tvrdení. Odvolával sa aj na ustanovenia §2 ods. 3,4,5 Správneho poriadku. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa (č.PPZHCP-BA6-11377-009/2019-PPC zo dňa 15.12.2019) a správny orgán nepostupoval v súlade so základnými princípmi správneho konania.

3.1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2020/019725-004 zo dňa 08.04.2020 (ďalej len ako napadnuté rozhodnutie) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu, postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom pod č.: PPZ-HCP-BA8-1317-023/2018-Z zo dňa 27.11.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po popise odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a obsahu odvolania žalovaný s poukazom na § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu boli porušené podmienky uvedené v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, lebo uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie. Odvolací správny orgán vyzval žalobcu na vyjadrenie, ktorý tak učinil a vyjadrenie mu bolo doručené 13.12.2019. Na základe opakovaných kontrol bolo zistené, že žalobca sa na adrese uvedenej v jeho žiadosti už dlhšie obdobie nezdržuje a už v čase predkladania žiadosti , t.j. 17.09.2019, na adrese ubytovania dva mesiace nebýval. Z kontroly z 17.11.2019 bola vyhotovená i fotodokumentácia. Odvolací orgán pritom preveril cestovný doklad žalobcu č. K. a zistil, že v čase od 27.05.2019 nebol mimo SR vycestovaný, no podľa obsahu vstupných a výstupných pečiatok v cestovnom doklade sa žalobca zdržiava v SR minimálne. Žalobca nedoložil pritom žiadny doklad na preukázanie, že by mal zabezpečené ubytovanie na inej adrese. Kontrolou bolo zistené, že v byte, v ktorom mal zabezpečené ubytovanie žalobca, boli zastihnutí iní nájomcovia, preto ani nemohli byť na byte robené opravné práce väčšieho rozsahu. Zmluvu o krátkodobom nájme bytu vyhodnotil odvolací správny orgán za irelevantný, lebo podľa

Z. z. žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny nedoložil doklad nie starší ako 90 dní. Podľa kontroly aj samotná družka majiteľa nehnuteľnosti uviedla, že od augusta nebýva žalobca v nehnuteľnosti a žalobca nemal označenú poštovú schránku ani zvonček. V odôvodnení je ďalej uvedené, že žalobca nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť. Poukázal na vyjadrenie žalobcu podaného pri osobnom pohovore z 17.9.2019, kedy tvrdil, že jeho spoločnosť sa zaoberá sa zaoberá poradenskými službami pre manažérov, t.j. kúpa nehnuteľností na Slovensku pre podnikanie, služby v oblasti rozvoja ľudských zdrojov. Sídlo spoločnosti je na adrese L. G. XX, XXX XX C. C.. Uvedená spoločnosť nemá skladové priestory, zamestnancov ani internetovú slovenskú stránku, nepodniká s inými krajinami, disponuje len nákupom bytov v C. v hodnote 250. 000 eur a plánuje investovať ešte 1.500.000 eur budúci rok. Žalobca vtedy tvrdil, že má zabezpečené býva na ulici F. M. D. XX, C. M. H. J.. Žalobca ani jeho splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese zdržiava v čase, keď je na území SR aj zdržiava. Mal za to, že si ako odvolací správny orgán zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých rozhodol, postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko mu poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a dal mu možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne sa obhajoval.

II.

Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.07.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2020/019725-004 zo dňa 08.04.2020 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-11377-009/2019-PPC zo dňa 15.12.2019, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť' ako aj pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu nie je dostatočné pre posúdenie veci. Napáda procesný postup žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, lebo nevyužili možnosť vyjadrenia sa splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Žalobca napáda postup správneho orgánu prvého stupňa aj žalovaného z hľadiska vykonania a hodnotenia dôkazov, dodržania zásad správneho konania a zistenia skutočného stavu veci pre konanie v rozpore s § 33 a 34 zákona o pobyte cudzincov, § 3 Správneho poriadku. Podľa žalobcu bol porušený článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, žalovaný jednoznačne nezistil skutočný stav veci, nesprávne právne vec posúdil a nezobral do úvahy žiadne z jeho tvrdení, písomných vyjadrení, pritom bol súčinný. Žalobca tvrdil, že rozvíjal podnikateľskú činnosť aj po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Podľa názoru žalobcu on splnil zákonom o pobyte cudzincov požadované podmienky pre obnovenie prechodného pobytu, preukázal zabezpečenie ubytovania. Má platne uzavretú nájomnú zmluvu, hrádza nájomné. Tvrdí, že mu bolo postupom správnych orgánov opomenuté jeho právo vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam. Správny orgán nedisponuje oprávneniami usmerňovať účastníkov konania pri zaobchádzaní s prenajatými priestormi pri ubytovaní, je jeho vecou ako sa správa k osobným veciam a vedie v SR súkromný život. Žalovaný nie je oprávnený žiadať od neho nepretržite sa zdržiavať na jednom mieste. Sloboda pohybu sa zaručuje každému a žiadny orgán nie je oprávnený prikazovať či zakazovať cudzincovi pohybovať sa v SR a mimo SR, napríklad pri podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu žalovaný nezobral do úvahy pri rozhodované ním doložené čestné prehlásenie majiteľa nehnuteľnosti, ktoré je v konfrontácii s tvrdeniami správneho orgánu prvého stupňa a ani nevykonal opätovné šetrenie skutočností. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nerozhodol v súlade s rozhodnutiami o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch.

6. Žalobca nepovažuje napadnuté rozhodnutia ani v súlade s § 46 Správneho poriadku, v zmysle ktorého musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Popiera, že by uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, lebo predložil zmluvu o zabezpečení ubytovania, prenajímateľ a vlastník nehnuteľnosti potvrdil v čestnom prehlásení zo dňa 20.01.2020 platné uzatvorenie zmluvy a poskytnutie ubytovania. Poukázal i na to, že žalovaný neidentifikoval osoby, ktoré mu mali poskytnúť ním tvrdené informácie, pritom je povinný svoje tvrdenia dokázať. Výkonom napadnutého rozhodnutia bol povinný vycestovať', preto podľa žalovanému mu vzniká finančná škoda ako podnikateľovi, jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti Monet s.r.o.. Žalobca tvrdí, že má naďalej vážny záujem rozvíjať svoje podnikateľské aktivity na území Slovenskej republiky, má záujem rozširovať svoju činnosť o ďalšie podnikateľské činnosti. Žalobca v rámci svojej argumentácie odkázal podporne na rozhodnutie NS SR z 27.11.1996, sp. zn. , rozsudok KS v Banskej Bystrici č. k. -86 zo dňa 26.07.2018, rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 28.03.2019, sp. zn. .

III.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.08.2020 a konštatoval, že žalobca tvrdeniami a dokladmi nepreukázal, že by sa zdržiaval na ním uvedenej adrese pobytu. Zotrval na závere, že žalobca v žiadosti uviedol nepravdivé a zavádzajúce informácie, už v deň podávania žiadosti nebol na uvádzanej adrese ubytovaný a vedome zavádzal správny orgán už dňa 17.9.2019 pri podávaní žiadosti. Opieral sa o ustanovenia zákona o pobyte cudzincov ( § 22 ods. 1 písm. b, § 33 ods. 6 písm. e), § 34 ods. 12, § 75 ods. 1,2, § 111 ods. 1 písm. a), b), p), s)) a ustanovenia zákona o správnom konaní ( najmä § 3 ods. 1,4,5, § 32 ods. 1,2, § 33 ods. 2, § 34 ods. 3,5), Ústavu SR, rozhodnutia: KS v Trnave zo dňa 06.05.2020, sp. zn. , KS v Trnave zo dňa 01.04.2020, sp. zn. . Žalovaný súhlasil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, lebo žalobca už pri predkladaní žiadosti a dokladu o zabezpečení ubytovania vedel, že na tej adrese sa nezdržiava dlhšiu dobu. Poukázal na to, že dal žalobcovi možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k získaným podkladom a ten sa vyjadril písomne podaním doručeným správnemu orgánu 11.12.2019. Následne boli preverené informácie žalobcu a bolo zistené, že v byte, kde má byť údajne ubytovanie žalobcu, reálne bývali iní ľudia na základe krátkodobej nájomnej zmluvy od vlastníka nehnuteľnosti. Hliadka kontrolovala ubytovanie, ale nik jej neukázal osobné veci žalobcu. Majiteľ nehnuteľnosti hliadke nepotvrdil odchod žalobcu na pracovnú cestu a ani žiadnu opravu väčšieho rozsahu jeho nehnuteľnosti. Žalovaný poprel, že by existoval dôkaz o telefonickom oznámení žalobcu o vycestovaní z územia SR správnemu orgánu. Zopakoval ďalšie vyjadrenia z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Žalobcom doloženú nájomnú zmluvu z 27.2.2019 vyhodnotil za irelevantnú v zmysle § 34 ods. 3 písm. d) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu jej datovania, lebo žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podával až dňa 17.09.2019, ale štátny príslušník tretej krajiny je povinný predložiť doklad o zabezpečenom ubytovaní nie starší ako 90 dní. Poukázal i na to, že písomne vyzval žalobcu vyjadriť sa s určením mu lehoty v zmysle § 27 ods. 1 zákona o správnom konaní, výzvu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 06.12.2019 a k veci sa vyjadril elektronicky až 11.12.2019. Žalovaný vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu ďalej uviedol, že dňa 17.11.2019 vykonal kontrolu preverenia pobytu žalobcu na adrese F. XXXXX/XX, C. D. XXX N. C., ktorú uviedol žalobca v žiadosti. Kontrolou zistil, že žalobca sa už dlhšie obdobie na uvedenom mieste nezdržuje, tým zavádzal správny orgán, keď uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje už pri podávaní žiadosti. Dodatočne nedoložil doklad preukazujúci zabezpečené ubytovanie na inej adrese. V kontrolovanom byte boli počas kontroly ubytovaní iní nájomcovia, teda nemohli byť vykonávané rozsiahle opravy na nehnuteľnosti. Z obsahu žalobcom predloženej zmluvy o krátkodobom nájme bytu s absenciou dátumu vyhotovenia, notárom overenej 27.02.2019, žalovanému nevyplynulo, že by mohol byť byt na určité obdobie prenajatý tretej osobe. Pri kontrole samotná družka majiteľa nehnuteľnosti potvrdila, že žalobca v ním uvádzanej nehnuteľnosti nebýva už od augusta 2019. Žalovaný ďalej uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal aj na súkromný a rodinný život žalobcu, ale zamietnutie žiadosti vyhodnotil tak, že nebude narušený jeho rodinný život, lebo preverovaním zistil, že na území SR nemá rodinu. Žalobca v rámci vyjadrenia sám uviedol, že má rodinné zázemie v domovskej krajine a jeho rodinný príslušníci majú v úmysle sa prihlásiť na pobyt alebo podnikať na území SR. Žalovaný preverovaním cestovného dokladu žalobcu (K. XXXXXXX) a preverení vstupných a výstupných pečiatok zistil, že sa žalobca zdržiava v SR minimálne. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že je len jeho vecou, koho si pustí do svojho ubytovania, lebo na to potrebuje nájomca vopred písomný súhlas od prenajímateľa. Zopakoval ďalej svoju argumentáciu z odôvodnenia svojho rozhodnutia ako správneho orgánu druhého stupňa.

IV.

Replika žalobcu

8. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu. Podľa jeho názoru bolo opomenuté jeho právo ako účastníka konania na možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré tvrdili správne orgány. Tvrdenia správnych orgánov ohľadom bývania na adrese F. XX, C. musia byť podložené dôkazmi, pritom on predložil čestné prehlásenie k jeho ubytovaniu. Tvrdil, že majiteľ nehnuteľnosti nikdy neuviedol, že by nemal zabezpečené ubytovanie. Platí nájomné, dodržiava nájomnú zmluvu a je len jeho vecou, ako vykonáva súkromný život, správny orgán nie je oprávnený do toho zasahovať. V.

9. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. . Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

VI.

Relevantná právna úprava

10. Podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

14. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov), účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

16. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákon o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.

17. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

18. Podľa § 34 ods. 12 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa: a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27, b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu: a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.

20. Podľa § 75 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b) požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly.

21. Podľa § 111 ods. 1 písm. a), b), p), s) zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný: a) oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, ak má udelený trvalý pobyt, b) uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, s) oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

22. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.

23. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania .

24. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

25. Podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

26. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

27. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. PPZ-HCP- BA2-2020/019725-004 zo dňa 08.04.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-11377-009/2019-PPC zo dňa 15.12.2019, ktorým podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, pretože žalobca uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce údaje.

29. Súd preto logicky a v súlade s právnym názorom žalobcu skúmal zákonnosť rozhodnutia a postup správnych orgánov z hľadiska otázky opodstatnenosti záveru o naplnení podmienok pre zamietnutie žiadosti vyplývajúcich z § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

30. Vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-11377-009/2019-PPC zo dňa 15.12.2019, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho v konaní práva ide. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.

32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ). Správny súd preto postupom podľa v spojení s (účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania) vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

33. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami, resp. s podkladmi, ktoré zohľadňoval pri svojom rozhodovaní. Z § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že účastník konania má právo na vyjadrenie sa a navrhnutie dôkazov, nie je to však jeho povinnosť. Znamená to, že je len na účastníkovi práva, či sa vyjadrí, prípadne či navrhne dôkazy. Na aplikovanie tohto práva by mal správny orgán určiť účastníkovi primeranú lehotu na vyjadrenie. Táto povinnosť aplikovať § 33 ods. 2 Správneho poriadku má nielen správny orgán prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán. V prípade odvolacieho konania, ak odvolací správny orgán zistí, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené ustanovenie, je odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníka konania, čo v danom prípade žalovaný zrealizoval.

34. Dôkazom toho je výzva žalovaného zo dňa 22.11.2019 adresovaná splnomocnenej zástupkyni žalobcu, na základe ktorej sa mal žalobca možnosť vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä k zisteniam získaných v súvislosti s preverovaním žalobcom uvádzaných údajov, týkajúcich sa jeho pobytu na území SR. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že zákon o pobyte cudzincov vymedzuje podklady, z ktorých príslušný orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, pričom jedným z týchto podkladov je aj stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k otázke, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom je hospodárske záujmy SR. Je potrebné však zdôrazniť, že toto stanovisko nie je jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia pri žiadosti o obnovenie prechodného pobytu u cudzinca. Okrem tohto stanoviska podkladom pre takéto rozhodnutie sú aj ďalšie doklady vyžadované zákonom (finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie, daňové záväzky, colné záväzky, poistné atď.). Jednou z podmienok, pre ktorú je možné zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu je tiež uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V tomto smere podľa názoru správneho súdu správne orgány vykonali dostatočné dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, a to z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V danom prípade možno jednoznačne konštatovať, že

žalobca ako žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu nepreukázal, že by jeho tvrdenia a predložené doklady korešpondovali so skutočnosťou, a to najmä pokiaľ ide o to, že by sa zdržiaval na adrese, ktorú uvádzal vo svojej žiadosti. Za tohto stavu žalovaný preto konštatoval, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje.

35. Správny súd nespochybňuje, že z § 33 Správneho poriadku vyplýva účastníkom konania a zúčastneným osobám niekoľko významných práv, resp. povinností. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účastník konania, resp. zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy, má však povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu toho, čo tvrdí (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku). Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodne pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Pokiaľ ide o žalobcom vznesené žalobné dôvody, tak je potrebné konštatovať, že postup správnych orgánov bol v predmetnej veci, vzhľadom na povahu veci správny a neboli porušené procesné práva žalobcu. Správny súd má tým na mysli postup policajných orgánov spočívajúcich vo vykonaní šetrenia v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Toto vykonané šetrenie nemalo povahu obhliadky alebo výsluchov svedkov, ale účelom šetrenia bolo overenie, či žalobcom uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou. Jedine takýmito operatívnym šetrením a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoba, ktorá požiadala o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedenej adrese zdržiava, a preto nebolo možné takéto konanie policajných útvarov považovať za obhliadku, ale len preverovanie údajov, ktoré uviedol samotný žalobca vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že takýto dôkazný prostriedok nemožno, vzhľadom na povahu veci, resp. údaje, ktoré sa preverovali, považovať, že by bol vykonaný v rozpore s právom, nakoľko pravdivosť žalobcom uvedených údajov v jeho žiadosti bolo možné preveriť iba takýmto operatívnym postupom. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania správny orgán môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci (§ 34 ods. 14 Správneho poriadku). Znamená to, že priebeh samotného konania je v dispozícii správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k zhromaždeniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán objektívne a správne rozhodnúť, čo v danom prípade správne orgány urobili. V predmetnej veci správny orgán na overenie toho, či žalobca uviedol vo svojej žiadosti pravdivé údaje využil príslušníkov Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava. Pokiaľ z jednou podmienok na udelenia obnovenia prechodného pobytu cudzincovi je aj požiadavka zabezpečenia ubytovania, tak tieto informácie bolo možné získať iba takto realizovaným operatívnym šetrením, ktorým bolo preverované, či žalobca sa na ním uvedenej adrese zdržiava, čo sa však nepotvrdilo. Toto šetrenie, ktoré bolo realizované prostredníctvom vyššie spomínaného policajného útvaru (viď záznamy z vykonaných šetrení zo dňa 13.10.2017 a 29.1.2018), by nebolo efektívne, pokiaľ by žalobca mal vedomosť o takomto šetrení. Bolo zistené, že žalobcom uvádzaný byt ( č. 602) na adrese F. XXXX/XX N. C. je obývaní úplne inými cudzími ľuďmi, cudzincami ( G. H. s manželom a maloletou dcérou), prísluš. RUS ako turistami a títo potvrdili, že byt majú prenajatí od majiteľa nehnuteľnosti J. H.. Cudzinka uviedla, že žalobcu nepozná. Vyťažovaním susedov dňa 17.11.2019 na tom istom poschodí ako je byt č. 602 bolo zistené, že v minulosti síce žalobca v byte býval, ale naposledy ho videli pred pol rokom , od vtedy je v byte častá výmena nájomníkov. Cudzinka však dala telefonický kontakt na majiteľa nehnuteľnosti, skontrolovali sa na O. P., ktorá uviedla, že je družkou J. H. a uviedla, že zhruba od augusta 2019 žalobca v byte nebýva. Vyššie uvedené osoby neboli vypočúvané v pozícii svedkov, a preto nebol dôvod, aby sa žalobca mohol zúčastniť výsluchu týchto osôb a klásť im otázky. Treba tiež uviesť, že správny orgán zabezpečenie zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, čo urobil aj v danom prípade, pričom bolo preukázané, že údaje uvedené žalobcom v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu nezodpovedajú jeho tvrdeniam, pokiaľ ide o zabezpečenie ubytovania na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti správny súd tiež konštatuje, že v predmetnej veci sa žalobca mal možnosť vyjadriť k otázkam skutkovým a právnym ako aj k jednotlivým dôkazom, čoho dôkazom je výzva žalovaného zo dňa 22.11.2019 adresovaná splnomocnenej zástupkyni žalobcu (táto ju prevzala 02.12.2019), a teda bolo umožnené sa žalobcovi vyjadriť k podkladom pred vydaním rozhodnutia.

36. Správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že žalobca hodnovernosť zistení operatívnych šetrení zabezpečených tak prvostupňovým ako aj odvolacím správnym orgánom svojimi tvrdeniami nespochybnil, nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy vo vzťahu k preukázaniu, že sa na

adrese zabezpečeného ubytovania skutočne zdržiava, resp. že bol pracovne odcestovaný v zahraničí, ako tvrdil ( pr. letenkou, cestovným lístkom, dokladom o ubytovaní v zahraničí,..). Argumentoval tým, že podmienku udelenia prechodného pobytu, resp. jeho obnovenia splnil okrem iného dokladovaním zabezpečenia ubytovania, pričom nemá povinnosť sa na mieste zabezpečeného ubytovania nepretržite zdržiavať. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ zákon udelenie prechodného pobytu cudzincovi podmieňuje zabezpečením ubytovania na území SR, súčasťou tejto podmienky je tiež požiadavka, aby sa na adrese zabezpečeného ubytovania cudzinec aj riadne zdržiaval a ako vyplýva aj z povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia SR mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. Kontrola naplnenia aj tejto podmienky udeľovania povolenia k pobytu cudzinca je plne legitímna, zákon ju predpokladá a vo svojich ustanoveniach rozhodujúcim orgánom poskytuje prostriedky na jej realizáciu.

37. S poukazom na uvedené skutočnosti bol podľa názoru správneho súdu v prípade žalobcu daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania, a to podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca vo svojej žiadosti uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, čo bolo hlavným dôvodom, pre ktorý mu bola žiadosť o obnovenie prechodného pobytu zamietnutá. Následkom tejto situácie bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj postup správnych orgánov vo veci skúmal najmä z hľadiska otázky opodstatnenosti záveru o naplnení podmienok vyplývajúcich z zákona o pobyte cudzincov, ktoré žalobca nesplnil. Za tohto stavu správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodoval podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.